{"guid": "f42a9b32-b143-49ea-8d65-0fcce7628b07:6c0bb0cc-2102-41e4-b2a6-637c4a0a589f", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2014:1109248665.1", "spisova_znacka": "3Co/102/2013", "nazov": "Rozhodnutie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3Co/102/2013 z 28. 5. 2014", "citacia": "rozhodnutie Krajského súdu Bratislava z 28. mája 2014, sp. zn. 3Co/102/2013, ECLI:SK:KSBA:2014:1109248665.1", "identifikacne_cislo": "1109248665", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Roman Bolebruch", "sudca_id": 1317, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-roman-bolebruch-1317", "datum_vydania": "2014-05-28", "forma": "Rozhodnutie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo", "Občianske právo"], "podoblast": ["Zodpovednosť za škodu", "Bezdôvodné obohatenie"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1964/40", "nazov": "OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-106.odsek-1", "nazov": "§ 106 ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-106.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-106"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-107.odsek-1", "nazov": "§ 107 ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-107.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-107"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1964/40#paragraf-106", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-107"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/6c0bb0cc-2102-41e4-b2a6-637c4a0a589f", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2014:1109248665.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2014:1109248665.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2014:1109248665.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Co/102/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1109248665
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Bolebruch
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1109248665.1

Rozhodnutie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Bolebrucha a sudcov
JUDr. Aleny Svetlovskej a JUDr. Valérie Kleinovej v právnej veci navrhovateľa: Anton Horváth, bytom S.
XX, Bardejov, zastúpeného advokátkou JUDr. Martou Belejčákovou, M. rad 16, Bardejov, proti odporcovi:
1. garantovaná a.s., M. nábrežie 8, Bratislava, o zaplatenie 6.638,78 eura s prísl., na odvolanie
navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 11C/281/2009-100, zo dňa 10.9.2012,
takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa  p o t v r d z u j e .

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania  n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh a odporcovi nepriznal náhradu trov konania
s tým, že o trovách ustanovenej právnej zástupkyne navrhovateľa rozhodne Centrum právnej pomoci.

V odôvodnení uviedol, že navrhovateľ sa svojim návrhom domáhal voči pôvodným odporcom 1.
garantovaná a.s. a 1. dôchodková a.s. zaplatenia 200.000,- Sk s prísl. titulom nevyplatených finančných
prostriedkov zo zmluvy o kúpe cenných papierov.  Po čiastočnom späťvzatí návrhu, na základe
ktorého súd prvého stupňa zastavil konanie voči spoločnosti 1. dôchodková a.s. uznesením č.k.
11C/281/2009-58, zo dňa 19.9.2011 a po zmene návrhu pripustenej uznesením vyhláseným na
pojednávaní dňa 10.9.2012 sa navrhovateľ domáhal zaplatenia 6.638,78 eura s 11 % úrokom z
omeškania ročne odo dňa 2.3.2004 do zaplatenia titulom bezdôvodného obohatenia a náhrady škody
spôsobenej konaním v rozpore s dobrými mravmi.

Vykonaným dokazovaním mal súd prvého stupňa preukázané, že navrhovateľ uzavrel dňa 17.7.2001 so
spoločnosťou 1. dôchodková a.s. 2 zmluvy o odkúpení akcií odporcu; predmetom zmlúv bolo celkovo 100
ks akcií odporcu za celkovú kúpnu cenu 200.000,- Sk. Dodatkami č. 1 k týmto zmluvám sa 1. dôchodková
a.s. zaviazala ku dňu 1.5.2002 odkúpiť od navrhovateľa a navrhovateľ sa zaviazal predať nadobudnuté
akcie za nadobúdaciu sumu a za tú istú sumu sa 1. dôchodková a.s. zaviazala predať navrhovateľovi
a navrhovateľ sa zaviazal kúpiť 2 x 67 ks akcií odporcu v menovitej hodnote 1.000,- Sk a 2 x 9 ks akcií
odporcu v menovitej hodnote 100,- Sk. Dňa 20.5.2003 navrhovateľ ako predávajúci a 1. dôchodková a.s.
ako kupujúca uzavreli zmluvu o kúpe cenných papierov; predmetom zmluvy bolo 134 ks akcií znejúcich
na doručiteľa v menovitej hodnote 1.000,- Sk a 18 ks akcií znejúcich na doručiteľa v menovitej hodnote
100,- Sk, emitovaných odporcom; zmluvné strany splnomocnili spoločnosť Prvá paroplavebná, o.c.p. ku
všetkým právnym úkonom spojeným s realizáciou prevodu akcií na Burze cenných papierov; kúpna cena
za 1 ks akcie v menovitej hodnote 1.000,- Sk bola 1.474,- Sk a za 1 ks akcie v menovitej hodnote 100,-



Sk bola 138,- Sk; celková kúpna cena predstavovala 200.000,- Sk, ktorú sa kupujúci zaviazal uhradiť v 3
splátkach, a to prvú vo výške 40 % do 10 dní od prevodu akcií a zostatok v dvoch splátkach do 1.3.2004.

Navrhovateľ napriek tvrdeniu v návrhu na začatie konania, že túto zmluvu uzavrel a že na jej základe mu
boli vyplatené čiastky 60.000,- Sk, 40.000,- Sk a 20.000,- Sk, neskôr tvrdil, že nevie, kde sa stratili jeho
akcie, že on ich nepredával ani nedával súhlas na ich prevod. Žiadal vyzvať depozitár cenných papierov
na oznámenie, kde sa jeho akcie nachádzajú. Súd prvého stupňa tento dôkaz nevykonal, nakoľko bolo
zrejmé, že navrhovateľ zmluvu o kúpe cenných papierov uzavrel a podpísal, pričom sám splnomocnil
na vykonanie úkonov smerujúcich k prevodu akcií obchodníka s cennými papiermi. Po prevode akcií
prestal byť ich vlastníkom a teda prestal aj vo výpise depozitára figurovať ako vlastník; vznikol mu len
nárok na zaplatenie kúpnej ceny za tieto akcie. Na uvedenom základe súd prvého stupňa zamietol i
návrh navrhovateľa na vykonanie dokazovania výsluchom členov štatutárnych orgánov spoločnosti 1.
dôchodková a.s. a odporcu, konkrétne Ing. F., Ing. Q. a p. E.. Navrhovateľom tvrdenú nevedomosť
ohľadom skutočnosti, prečo mu p. Kosterec (zástupca kupujúceho) poslal na účet 60.000,- Sk, mal za
irelevantnú, a to aj s poukazom na údaj samotného navrhovateľa v návrhu na začatie konania o vyplatení
120.000,- Sk podľa zmluvy o kúpe cenných papierov, z toho 60.000,- Sk prevodom z účtu p. E.; zamietol
preto návrh na vykonanie dokazovania výsluchom menovaného na preukázanie účelu zaslania 60.000,-
Sk na účet navrhovateľa po podpise zmluvy o kúpe cenných papierov.

Súd prvého stupňa poukázal na skutočnosť, že napriek vyplateniu kúpnej ceny 120.000,- Sk a dlhu na
kúpnej cene 80.000,- Sk sa navrhovateľ domáhal zaplatenia celej sumy 200.000,- Sk. Nakoľko splatnosť
zvyšných 80.000,- Sk nastala dňom 1.3.2004, pričom 3 ročná premlčacia doba v súvislosti s právom
na plnenie zo zmluvy uplynula dňa 1.3.2007, vzhľadom na námietku premlčania vznesenú odporcom
nebolo možné uvedené právo priznať. Plnenia zo zmluvy zo dňa 20.5.2003 sa však navrhovateľ mal
domáhať voči zmluvnej strane, a nie voči odporcovi; odporca preto nie je pasívne legitimovaný v spore
o nároky zo zmluvy.

Ďalej uviedol, že na spoločnosť 1. dôchodková a.s. bol vyhlásený konkurz uznesením Krajského súdu
v Bratislave sp. zn. 1K 136/2004, zo dňa 29.3.2005 (do ktorého dňa mohol navrhovateľ túto spoločnosť
žalovať na zaplatenie kúpnej ceny). Navrhovateľ si do konkurzného konania prihlásil pohľadávku vo
výške 350.000,- Sk (čo svedčí o jeho vedomosti, voči komu má pohľadávku zo zmluvného vzťahu), avšak
po jej popretí správkyňou konkurznej podstaty v celom rozsahu nepodal incidenčnú žalobu. Samotný
navrhovateľ tak znemožnil uspokojenie pohľadávky z majetku úpadcu.

K uplatnenému nároku na zaplatenie žalovanej sumy s prísl. titulom náhrady škody spôsobenej konaním
v rozpore s dobrými mravmi súd prvého stupňa uviedol, že takúto zmenu právnej kvalifikácie skutku
(na náhradu škody podľa § 424 Obč. zák.) predniesla právna zástupkyňa navrhovateľa na pojednávaní
dňa 12.3.2012. Za konanie, ktoré malo byť v rozpore s dobrými mravmi, označil navrhovateľ to, že zo
strany personálne prepojených zástupcov odporcu a spoločnosti 1. dôchodková a.s. išlo o nemorálne
konanie s cieľom obohatiť sa na úkor jednoduchých ľudí; poukázal i na trestné stíhania členov orgánov
týchto spoločností. Súd prvého stupňa skonštatoval, že samotné personálne prepojenie spoločností
nepreukazuje bez ďalšieho konanie odporcu v rozpore s dobrými mravmi; odporca preto nie je nositeľom
hmotnoprávnej zodpovednosti za škodu a preto nie je pasívne legitimovaný. Pohľadávku uplatnenú
titulom náhrady škody mal za premlčanú a preto z dôvodu námietky zaujatosti vznesenej odporcom túto
nemožno priznať. Navrhovateľovi totiž vznikla škoda dňom, keď v lehote splatnosti nebola uhradená jeho
pohľadávka na zaplatenie kúpnej ceny. Uplynutím dňa splatnosti 1.3.2004 nastala v majetkovej sfére
navrhovateľa ujma. Z listu navrhovateľa zo dňa 25.6.2008 bolo zrejmé, že o tom, že škoda vznikla a o
tom, kto za ňu zodpovedá, sa navrhovateľ dozvedel ešte v roku 2008. Návrhom zo dňa 10.12.2009 sa
navrhovateľ náhrady škody spôsobenej úmyselným konaním v rozpore s dobrými mravmi nedomáhal
(domáhal sa plnenia zo zmluvy o predaji cenných papierov); pôvodný žalobný nárok prekvalifikoval na
náhradu škody až na pojednávaní dňa 12.3.2012, t.j. až po uplynutí subjektívnej premlčacej doby podľa
§ 106 ods. 1 Obč. zák.



Rovnako súd prvého stupňa vyhodnotil uplynutie dvojročnej subjektívnej premlčacej doby podľa § 107
ods. 1 Obč. zák. vo vzťahu k posudzovaniu nároku podľa ustanovení o bezdôvodnom obohatení, keď
navrhovateľ začal svoj nárok kvalifikovať aj ako bezdôvodné obohatenie až v podaní zo dňa 20.7.2012.

Na základe uvedených skutočností (nedostatok pasívnej vecnej legitimácie odporcu a premlčanie práva
na plnenie zo zmluvy i práva na náhradu škody, príp. vydanie bezdôvodného obohatenia) súd prvého
stupňa návrh zamietol.

O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.; odporcovi, ktorý mal vo veci plný úspech, nepriznal
náhradu trov konania, nakoľko si túto neuplatnil.

Právnu zástupkyňu navrhovateľa odkázal s poukazom na § 372t O.s..p., § 149 ods. 2 O.s.p. v znení
účinnom do 30.12.2011 a zákon č. 327/2005 Z.z. na vyčíslenie trov Centru právnej pomoci.

Proti rozsudku podal odvolanie navrhovateľ a žiadal napadnutý rozsudok zrušiť a vrátiť vec na ďalšie
konanie. Uviedol, že zo strany oboch personálne prepojených spoločností išlo o bezdôvodné obohatenie
a o konanie, ktoré bolo v rozpore s dobrými mravmi; ich konaním mu bola spôsobená škoda. Ďalej
uviedol, že nedal žiadne splnomocnenie na nakladanie s akciami (na nakladanie s akciami na burze
cenných papierov je potrebná plná moc s overeným podpisom). Sumu 120.000,- Sk obdržal, avšak
nebolo povedané, či sú jeho, manželky alebo dcéry, ktoré investovali rovnako. Zamietnutie návrhu
z dôvodu premlčania považoval za nesprávne, keď premlčacia doba je 10 rokov. Nakoľko zástupca
odporcu ho v liste uistil, že vynaloží všetko úsilie, aby sa mu finančné prostriedky vrátili, potvrdil
prechod peňazí do tejto spoločnosti a preto ju žaloval. Navrhovateľ namietol nevykonanie všetkých ním
navrhovaných dôkazov a uviedol, že súd prvého stupňa nezobral do úvahy články z dennej tlače, z
ktorých vyplývajú trestné stíhania štatutárnych zástupcov odporcu.

Odporca vo vyjadrení k odvolaniu žiadal napadnutý rozsudok potvrdiť.

Odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p., prejednal odvolanie podľa § 214 ods. 2 O.s.p.
a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 29.5.2014 (§ 211 ods.
2, § 156 ods. 3 O.s.p.).

Napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil, pretože je vecne správny a nakoľko sa v celom
rozsahu stotožňuje s jeho odôvodnením premlčania uplatneného práva, konštatuje správnosť jeho
dôvodov (§ 219 ods. l, 2 O.s.p.).

Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd uvádza, že účinok spojený s uplatnením
práva na súde (podanie návrhu na začatie konania) v zmysle § 112 Obč. zák., t.j. neplynutie premlčacej
doby od tohto uplatnenia po dobu konania, možno spájať len s podaním takého návrhu na začatie
konania (z hľadiska skutkového vymedzenia uplatneného nároku), o ktorom je v konečnom dôsledku
súdom vecne rozhodnuté. Ak v priebehu konania dôjde k zmene návrhu na začatie konania (ktorú súd
v zmysle § 95 ods. 1 O.s.p. pripustí) tak, že namiesto pôvodného práva (napr. práva na plnenie zo
zmluvy) sa uplatní iné právo (napr. právo na náhradu škody či na vydanie bezdôvodného obohatenia), z
hľadiska premlčania podľa § 112 Obč. zák. je nové právo uplatnené až dňom, keď došlo k zmene návrhu
na začatie konania. Súd prvého stupňa dôsledne postupoval v zmysle uvedeného, keď rozlíšil účinky
spojené s uplatnením práva na súde jednak pri požadovanom plnení zo zmluvy a jednak pri požadovanej
náhrade škody či bezdôvodnom obohatení, pričom svoje závery o premlčaní uplatneného práva (titulom
plnenia zo zmluvy, či titulom náhrady škody, resp. vydania bezdôvodného obohatenia) odôvodnil
spôsobom zodpovedajúcim § 157 ods. 2 O.s.p. Vzhľadom na uplynutie subjektívnej premlčacej
doby pri práve na náhradu škody či na vydanie bezdôvodného obohatenia je potom nedôvodný
poukaz navrhovateľa na desaťročnú objektívnu premlčaciu dobu; vzhľadom na nemožnosť priznania
premlčaného práva je rovnako nedôvodný poukaz na absenciu splnomocnenia na nakladanie s akciami,



na nedostatok vedomosti o adresátovi prijatej sumy 120.000,- Sk či o nevzatí do úvahy obsahu článkov
z dennej tlače.

K námietke nevykonania všetkých navrhovateľom navrhnutých dôkazov odvolací súd uvádza, že
rozhodovanie o tom, ktoré z navrhovaných dôkazov budú vykonané, patrí výlučne súdu, a nie účastníkovi
konania (§ 120 ods. 1 O.s.p.). Nevykonanie dôkazov navrhnutých navrhovateľom preto nie je postupom,
ktorým by súd prvého stupňa odňal navrhovateľovi možnosť konať pred súdom. Súd prvého stupňa
následne v súlade s § 157 ods. 2 O.s.p. v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, prečo niektoré
navrhovateľom navrhnuté dôkazy nevykonal.

O náhrade trov odvolacieho konania odporcu odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení
s § 142 ods. 1 O.s.p. V odvolacom konaní úspešný odporca by mal právo na náhradu trov odvolacieho
konania. Nakoľko si však náhradu trov konania neuplatnil, odvolací súd mu ich náhradu nepriznal.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "11C/281/2009", "guid": "871ab55f-2a82-449e-a3d0-8187a3e934d9:c7adafc3-9f25-4fe6-b2b6-4a9124538b7c", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}