{"guid": "beb9aaf0-5efd-4f79-9354-4ccc1355b59c:dd15effb-524e-441d-b84b-353f87cdbc76", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2014:1110205559.3", "spisova_znacka": "14Co/558/2012", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 14Co/558/2012 z 21. 7. 2014", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 21. júla 2014, sp. zn. 14Co/558/2012, ECLI:SK:KSBA:2014:1110205559.3", "identifikacne_cislo": "1110205559", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Igor Králik", "sudca_id": 494, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-igor-kralik-494", "datum_vydania": "2014-07-21", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Zodpovednosť za škodu pri výkone verejnej moci"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99", "nazov": "OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-1", "nazov": "§ 219 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-2", "nazov": "§ 219 ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/514", "nazov": "zákon č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/514-2003"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-10.odsek-1", "nazov": "§ 10 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-10.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/514-2003/paragraf-10"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-10.odsek-2", "nazov": "§ 10 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-10.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/514-2003/paragraf-10"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-15.odsek-1", "nazov": "§ 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-15.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/514-2003/paragraf-15"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-16.odsek-1", "nazov": "§ 16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-16.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/514-2003/paragraf-16"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40", "nazov": "OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-420.odsek-1", "nazov": "§ 420 ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-420.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/365", "nazov": "zákon č. 365/2004 Z. z. (antidiskriminačný zákon)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/365", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/365-2004"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/365/#paragraf-8.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 8 ods. 1 písm. a) zákona č. 365/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/365/#paragraf-8.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/365-2004/paragraf-8"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/365/#paragraf-8.odsek-5", "nazov": "§ 8 ods. 5 zákona č. 365/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/365/#paragraf-8.odsek-5", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/365-2004/paragraf-8"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-219", "/SK/ZZ/2003/514#paragraf-10", "/SK/ZZ/2003/514#paragraf-15", "/SK/ZZ/2003/514#paragraf-16", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-420", "/SK/ZZ/2004/365#paragraf-8"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/dd15effb-524e-441d-b84b-353f87cdbc76", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2014:1110205559.3", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2014:1110205559.3", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2014:1110205559.3/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 14Co/558/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1110205559
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 07. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Edita Szabová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1110205559.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Edity Szabovej a členiek senátu
JUDr. Kataríny Javorčíkovej a Mgr. Barbory Bartekovej, v právnej veci navrhovateľa: N.. Y. T., bytom
W. XX, X., proti odporcovi: Hlavné mesto SR Bratislava, so sídlom: Primaciálne nám. 1, Bratislava, o
zaplatenie ušlého zisku a nemajetkovej ujmy, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu
Bratislava I č.k. 6C/24/2010-93, z 27.4.2012, pomerom hlasov 3:0, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I v Bratislave zo dňa 27.4.2012, č.k.
6C/24/2010-93  p o t v r d z u j e .

Odporcovi sa náhrada trov odvolacieho konania   n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd návrh na začatie konania zamietol a odporcovi nepriznal náhradu trov
konania.

V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že návrhom na začatie konania sa navrhovateľ domáhal,
aby súd zaviazal odporcu k úhrade nemajetkovej ujmy 200.000,- eur a náhrady ušlého zisku 61.080,-
eur, ako aj k náhrade trov konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že v liste zo 6.2.2007 mu náčelníčka
Mestskej polície Bratislava oznámila, že s ním odmieta začať výberové konanie k prijatiu do pracovného
pomeru na pracovné miesto policajt v priamom výkone služby Mestskej polície hl. mesta SR Bratislava,
a to aj napriek tomu, že splnil všetky zákonom požadované požiadavky. Je pravda, že má problémy s
chrbticou a krížami, ale nemôže vykonávať len určité práce, ako je v predklone zdvíhanie veľmi ťažkých
bremien a tiež má cukrovku. Obvodná lekárka však súhlasila, že vykonávať prácu príslušníka Mestskej
polície môže, lebo by pri nej bol v neustálom pohybe, čo je práve pri liečbe tejto choroby potrebné. O
túto prácu sa zaujímal v čase chronického nedostatku mestských policajtov, preto je takéto stanovisko
pre neho nepochopiteľné. Uviedol, že uvedené výberové konanie sa ani nezačalo, keďže pred jeho
uskutočnením náčelníčka rozhodla, že k tomuto ani nie je pripustený. Pochybenie náčelníčky vidí v tom,
že mu neumožnila zúčastniť sa výberového konania na funkciu mestského policajta počas trojmesačnej
skúšobnej doby a teda mu neumožnila prejsť riadnym výberovým konaním v skúšobnej dobe pracovného
pomeru. Nebolo mu ani umožnené  u odporcu absolvovať odbornú prípravu počas skúšobnej doby 3
mesiacov (nezaradili ho do nej), hoci až tam by sa preukázalo, či spĺňa predpoklady na výkon tejto
funkcie. Vidí v tom diskrimináciu podľa zdravotného stavu, keďže je ťažko zdravotne postihnutý a
invalidizovaný. Svojím konaním mu odporca v rozpore so zákonom zásadným spôsobom znemožnil,
resp. podstatne obmedzil prístup k zamestnaniu a získaniu vhodného zamestnania. V dôsledku tohto
nemal možnosť dosiahnuť príjem zodpovedajúci obsadzovanej funkcii, čím mu vznikla škoda v podobe
ušlého zisku,  a to v rozsahu sumy zodpovedajúcej priemernému príjmu zamestnancov odporcu v
obdobnom zaradení o aké sa uchádzal, ktorý mesačne predstavuje 980,-eur, počítaných od prvého dňa
nasledujúceho mesiaca po doručení vyjadrenia odporcu.



Odporca vo svojom vyjadrení žiadal návrh zamietnuť, keď že k predmetnej žiadosti z 10.1.2007
navrhovateľ okrem iného predložil aj rozhodnutie Sociálnej poisťovne z 2.6.2006 o priznaní invalidného
dôchodku od 14.3.2006 z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 60% v porovnaní
so zdravou fyzickou osobou. V r. 2007 prejavilo o prácu mestského policajta záujem 122 osôb, z ktorých
uspelo len 24, pričom pri ich výbere vychádzali z komplexného posúdenia nimi predložených materiálov
a znenia § 5 ods. 2 z.č. 564/1991 Zb.. Tento zákon ukladá, že mestským policajtom môže byť len
osoba okrem iného telesne spôsobilá na plnenie úloh obecnej polície. Podľa uvedeného rozhodnutia
Sociálnej poisťovne navrhovateľ nespĺňal tento zákonný predpoklad na výkon uvedenej práce. Dňa
21.2.2007 navrhovateľ telefonicky komunikoval s vedúcou vnútornoorganizačného oddelenia JUDr.
J. a vyjadril svoj záujem pracovať v mestskej polície. Uvedená pracovníčka mu vysvetlila dôvody
zamietnutia jeho žiadosti, pričom v rozhovore navrhovateľ nepoprel invaliditu a uviedol, že nemôže
dvíhať, resp. prenášať nejaké ťažké bremená. Informoval sa aj o možnosti pracovať na monitorovacom
kamerovom systéme, kde zamestnávajú aj invalidov, pričom o rozhovore bol spísaný úradný záznam.
Na základe pretrvávajúceho záujmu navrhovateľa o prácu v mestskej polícii mu dňa 29.4.2009 zaslali
ďalší list, v ktorom mu oznámili, že ho vedú v evidencii uchádzačov o zamestnanie, ktorí majú
zníženú pracovnú schopnosť a ktorých zamestnávajú na kamerovom systéme. V tej dobe boli všetky
tieto pozície obsadené. Opätovnú žiadosť o prácu hliadkového policajta prejavil navrhovateľ listom
z 24.2.2010, na ktorú dostal odpoveď zhodnú s listom z 29.4.2009. Mestská polícia postupovala pri
riešení uvedených žiadostí v súlade so zákonom. Odporca poukázal aj na to, že podľa § 8 ods. 1
antidiskriminačného zákona, takýto jeho postup nie je diskrimináciou. Neprijatím do pracovného pomeru
nespôsobili navrhovateľovi škodu v podobe ušlého zisku, taký nárok by potom museli mať všetci
odmietnutí uchádzači, pričom ich počet závisí aj od financií mesta, aj keď splnia zákonné predpoklady.

Podľa vyjadrenia odporcu výberové konanie sa začalo už preštudovaním žiadosti navrhovateľa a jej
prílohových materiálov. To, že v uvedenej dobe malo chýbať v Mestskej polícii niekoľko sto pracovníkov
je čisto subjektívny názor navrhovateľa. Aj keby navrhovateľ len nemohol dvíhať ťažké bremená, ako
to uviedol v telefonickom rozhovore s ich pracovníčkou, bolo by ho ťažké zamestnať ako policajta,
nakoľko títo sa pri svojej práci denne stretávajú s prípadmi, kedy majú zakročiť proti fyzicky zdatnejším
osobám, resp. v prípade potreby musia byť schopní zdvihnúť napr. odpadnutú osobu, nasadzujú nie
ľahké imobilizéry. Odmietol tvrdenie navrhovateľa, že odporca zapríčinil ušlý zisk navrhovateľovi a
nesúhlasil ani s uvádzanou výškou 980,- eur mesačne, lebo po prijatí na prácu hliadkového policajta je
plat cca  400,- eur, pričom osobný príplatok a postup do vyššej platovej triedy je hypotetický, tak ako celá
navrhovateľom uvedená suma. Do kurzu odbornej prípravy trvajúceho 3 mesiace, ktorými zároveň plynie
skúšobná doba sú zaradení len tí, ktorí vyhoveli po posúdení žiadosti a materiálov k nej. Navrhovateľ
by nemal nikde zaručené, akú prácu by vykonával, pretože to by záviselo len od veliteľa stanice.

Súd prvého stupňa posúdil vec podľa ust. §§ 10 ods. 1, ods. 2 , 14 ods. 1 a 2, 15 ods. 1 a § 16 ods.
1 zák. č. 514/2003 Z.z. účinného k 6.2.2007, § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), § 8
ods. 1 a ods. 5 z.č. 365/2004 Z.z. (antidiskriminačný zákon) a § 5 ods. 2 z.č. 564/1991 Zb. o obecnej
polícii v znení účinnom do 31.12.2007.

Z vykonaných dôkazov mal súd za preukázané, že navrhovateľ sa žiadosťou z 10.1. 2007 uchádzal o
prijatie do pracovného pomeru príslušníka Mestskej polície, pričom v rámci dokladov k žiadosti pripojil
aj potvrdenie všeobecnej lekárky, že je spôsobilý na prácu policajta a zároveň doložil aj potvrdenie
Sociálnej poisťovne, ktorým mu bol od 14.3.2006 priznaný invalidný dôchodok, pričom listom zo 6.2.2007
navrhovateľovi náčelníčka Mestskej polície hl. mesta na uvedenú žiadosť uviedla, že nemá voľnú takú
pracovnú pozíciu, na ktorej by mohol navrhovateľ využiť svoju kvalifikáciu a prax, tak ako je to vyššie
podrobne uvedené.

Navrhovateľ sa v konaní domáhal náhrady ušlého zisku a aj nemajetkovej ujmy za to, že nebol zaradený
do prípravného kurzu príslušníkov Mestskej polície Bratislava, a to v zmysle § 420 OZ.

Súd v odôvodnení svojho rozsudku k všeobecnej zodpovednosti za škodu, upravenú v uvedenom
ustanovení uviedol, že táto upravuje systém občianskoprávnej zodpovednosti fyzických a právnických
osôb, ktoré spôsobili škodu iným osobám, avšak len za predpokladu, ak na ich zodpovednosť nemožno
aplikovať ustanovenia iného zákona o zodpovednosti za škodu. Zákon č. 514/2003 Z.z. upravuje
konkrétny osobitný druh zodpovednosti orgánov verejnej moci za škodu pri výkone verejnej moci a
predstavuje lex specialis vo vzťahu k všeobecnej úprave zodpovednosti za škodu podľa § 420 a nasl. OZ,
a teda v prípade  zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci je potrebné prednostne



aplikovať uvedený zákon. Tento upravuje aj zodpovednosť územnej samosprávy v prípadoch, ak pri
výkone verejnej moci došlo k vydaniu nezákonného rozhodnutia alebo k nesprávnemu úradnému
postupu. Z vyššie uvedeného vyplýva, že na nárok navrhovateľa nie je možné aplikovať všeobecné
ustanovenia Občianskeho zákonníka o zodpovednosti za škodu. Keďže súd nie je viazaný právnou
kvalifikáciou nároku uvedenou účastníkom konania, na základe uvedeného preto posudzoval nárok
navrhovateľa v zmysle zák. č. 514/2003 Z.z.. Na toto právne posúdenie upozornil súd v priebehu konania
aj navrhovateľa, a to vrátane podmienky predbežného prerokovania nároku, avšak ani po tomto poučení
navrhovateľ nežiadal o predbežné prerokovanie a nemal ani iné procesné alebo skutkové návrhy vo
veci. Nebola teda splnená formálna podmienka uplatnenia uvedeného nároku vyžadovaná v § 15 ods.
1 zák. č. 514/2003 Z.z..

Aj keby bola uvedená podmienka splnená, v prípade zodpovednosti územnej samosprávy za nezákonné
rozhodnutie alebo nesprávny úradný postup podľa z.č. 514/2003 Z.z. sa vyžaduje súčasné splnenie
nasledovných podmienok:

1/ existencia nezákonného rozhodnutia alebo nesprávneho úradného postupu,

2/ existencia škody ako majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch,

3/ príčinná súvislosť medzi škodou a nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom,
keď neexistencia čo len jednej z podmienok zodpovednosti má za následok zamietnutie celého nároku.

Prvostupňový súd  s poukazom na vyššie uvedené zákonné podmienky uviedol, že z ustálenej judikatúry
vyplýva, že nesprávnym úradným postupom je konanie štátneho orgánu, resp. orgánu územnej
samosprávy, pri ktorom porušil právnymi normami predpísané pravidlá.

Navrhovateľ v konaní  namietal, že nebol zaradený do prípravného kurzu, pričom súd na základe
vykonaného dokazovania dospel k záveru, že odporca sa nedopustil nesprávneho úradného postupu,
nakoľko zákon o obecnej polícii ustanovuje v § 5 podmienky, ktoré musí jej príslušník spĺňať, a to
aj fyzickú a telesnú zdatnosť. Navrhovateľ síce poukazoval na to, že všeobecná lekárka mu dala
potvrdenie, že je schopný výkonu takejto práce, avšak z dokazovania vyplynulo, že je uznaný Sociálnou
poisťovňou za invalidného a sú činnosti, aj keď možno len špecializované, ktoré nemôže vykonávať,
čo napokon pripustil aj sám navrhovateľ. Zákon však hovorí o komplexnej fyzickej pripravenosti a teda
príslušník Mestskej polície musí byť 100% fyzicky pripravený a schopný vykonávať akékoľvek svoje
zaradenie určené mu nadriadeným, nielen také, ktoré môže vykonávať bez problémov, keďže práca
príslušníka Mestskej polície je rôznorodá.

Súd skúmal uplatnený nárok aj v zmysle antidiskriminačného zákona, avšak s poukazom na ust. § 8 ods.
1 a 5 zák. č. 365/2004 Z.z. konštatoval, že odporca sa nedopustil diskriminácie, nakoľko povaha práce
príslušníka Mestskej polície odôvodňuje rozdielne zaobchádzanie spočívajúce v ustanovení podmienky
zdravotnej spôsobilosti. Taktiež súd podotýka, že navrhovateľ nijakým spôsobom nepreukázal ani
uplatnenú nemajetkovú ujmu, ani ušlý zisk, ktorého sa v konaní domáhal. S poukazom na uvedené
skutočnosti súd návrh ako nedôvodný zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.). V
zmysle tohto ustanovenia úspešnému odporcovi vzniklo právo na náhradu trov konania, súd mu je však
nepriznal, nakoľko si náhradu trov konania neuplatnil.

Proti rozsudku podal včas navrhovateľ odvolanie, v ktorom uviedol, že v dobe, keď žiadal o prijatie
do pracovného pomeru na obsadzované pracovné miesto strážnika, či príslušníka Mestskej polície
Bratislava, podľa zverejnených informácií bolo potrebných do Mestskej polície niekoľko stoviek
strážnikov. Prvý krát sa zaujímal o takúto pracovnú pozíciu v roku 1999, kedy ešte nebol invalidizovaný,
a napriek tomu nebol prijatý. Teraz nebol zaradený ani do prípravného kurzu napriek tomu, že splnil
všetky požiadavky. Namieta, že mu nebola daná možnosť prejsť riadnym výberovým konaním. Počas
trojmesačnej skúšobnej doby by bolo možné zistiť, že spĺňa požiadavky na fyzickú zdatnosť a psychickú
odolnosť. Potvrdením od lekára preukázal, že je spôsobilý na výkon práce strážnika. Tvrdenie, že
jeho invalidizácia je prekážkou pre jeho prijatie, pokladá za účelové a podľa jeho názoru takéto
odôvodnenie nemá ani oporu v žiadnom právnom predpise a nie je ani uvádzané v konečnom rozhodnutí
zamietaného stanoviska Mestskej polície Bratislava. Okresný súd sa nevysporiadal s jeho tvrdením, že



pani náčelníčka Y.. Z. Z. mu neumožnila zúčastniť sa výberového konania, a ani na odbornej príprave v
rámci trojmesačnej skúšobnej doby. Táto možnosť bola všetkým tým, čo splnili požiadavky na zaradenie
do tohto špecializovaného prípravného kurzu budúcich strážnikov, či policajtov Mestskej polície. Jeho
zdravotnú spôsobilosť posúdila lekárka, ktorá najlepšie pozná jeho zdravotný stav, a preto ju nemala
posudzovať aj JUDr. Z.. Ak by sa on sám necítil spôsobilý vykonávať prácu mestského policajta v
priamom výkone služby, ani by sa neuchádzal o tento druh práce.

Prvostupňový súd sa vôbec nezaoberal rovnosťou príležitostí. Rovnako sa nezaoberal a ani nevysvetlil,
či nevyložil zákon pripúšťajúci diskrimináciu uchádzača o prácu podľa zdravotného stavu. Lekárska
správa o jeho spôsobilosti vykonávať prácu, o ktorú sa uchádzal, bola pre neho pozitívna, napriek
tomu pani náčelníčka vyhodnotila, že nie je schopný vykonávať žiadnu činnosť v pracovnom zaradení
príslušníka, či strážnika Mestskej polície Bratislava. Poukázal na nerovnaký prístup k uchádzačom
o zamestnanie. To, že nebol zaradený do prípravného kurzu budúcich strážnikov v Mestskej polícii
v Bratislave cíti ako šikanu a jeho ponižovanie, keďže splnil všetky požiadavky pre zaradenie do
prípravného kurzu. Uviedol, že okresný súd dostatočne nepreskúmal jeho návrh a dôvody v ňom
uvedené. Zdôraznil, že jednou z priorít vlády SR je integrácia čo najväčšieho počtu zdravotne
postihnutých občanov do pracovného procesu, napriek tomu sa mu nepodarilo získať prácu, hoci sa v
posledných rokoch o ňu uchádzal asi v tristo rôznych firmách.

Odvolaním sa domáha zmeny napadnutého rozhodnutia tak, že jeho návrhu bude vyhovené.

K odvolaniu navrhovateľa sa vyjadril odporca podaním zo dňa 26.10.2012, v ktorom uviedol, že trvajú
na svojej doterajšej argumentácii a žiadajú rozsudok okresného súdu potvrdiť.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) preskúmal a prejednal vec v zmysle
§ 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., postupom
podľa § 156 ods. 3 O.s.p.. Odvolací súd rozsudok verejne vyhlásil dňa 11.9.2012 (§ 211 ods.2, § 156
ods. 3 O.s.p.). Po preskúmaní napadnutého rozsudku a odvolacích dôvodov dospel k záveru, že nie
je dôvod ani na zmenu, ani na zrušenie rozhodnutia prvostupňového súdu. Prvostupňový súd náležite
zistil skutkový stav veci (§ 120 O.s.p.), vec posúdil správne po právnej stránke a svoje rozhodnutie vo
všetkých, pre rozhodnutie veci podstatných otázkach aj patričným spôsobom odôvodnil (§ 157 O.s.p.),
na ktoré odôvodnenie poukazuje i odvolací súd (§ 219 ods. 2 O.s.p.).

K tomuto názoru dospel odvolací súd po tom, ako sa podrobne oboznámil s výsledkami dokazovania na
prvostupňovom súde, ako aj s jeho skutkovými a právnymi závermi.

Odvolacie námietky navrhovateľa podľa názoru odvolacieho súdu neobstoja a nie sú vzhľadom
na správnosť záverov súdu prvého stupňa spôsobilé vyvolať zmenu, alebo zrušenie napadnutého
rozhodnutia.

Na zdôraznenie vecnej správnosti rozhodnutia súdu prvého stupňa odvolací súd poukazuje na
skutočnosť, že súd prvého stupňa správne vec posúdil podľa zák. č. 514/2003 Z.z., čo patričným
spôsobom aj odôvodnil. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na ust. § 14 ods. 1, 2 a § 15 ods. 1
zák. č. 514/2003 Z.z., z ktorých vyplýva, že predpokladom uplatnenia nárokov podľa tohto zákona je
skutočnosť, že nárok bol vopred predbežne prerokovaný na základe písomnej žiadosti poškodeného
s príslušným orgánom podľa vymedzenia v ust. §§ 4 a 11 zákona. Keď príslušný orgán neuspokojí
uplatnený nárok na náhradu škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, až
vtedy sa môže poškodený domáhať uspokojenia svojho nároku na súde. Táto formálna podmienka zo
strany navrhovateľa nebola splnená, čo samo o sebe bol dôvod pre zamietnutie návrhu navrhovateľa,
ako to konštatoval aj prvostupňový súd, ktorý sa už ďalšími otázkami (podmienkami) potrebnými pre
priznanie uplatneného nároku ani nemusel zaoberať.

Napriek tomu nad rámec svojich povinností (zrejme s úmyslom objasniť navrhovateľovi celú záležitosť),
sa prvostupňový súd zaoberal aj vyhodnotením hmotnoprávnych podmienok pre priznanie náhrady
škody podľa vyššie uvedeného zákona. Aj s týmito jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu
stotožňuje a poukazuje na to, že vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti sú odvolacie námietky
navrhovateľa právne irelevantné.



Aj s posúdením uplatneného nároku v zmysle antidiskriminačného zákona (§ 8 ods. 1 a 5 zák., č.
365/2004 Z.z.) súdom prvého stupňa sa odvolací súd stotožňuje, pričom zdôrazňuje, že priamo z
ustanovení zák. č. 564/1991 Zb. o obecnej polícii vyplýva zákonná požiadavka okrem iných kritérií
aj na to, aby príslušníci obecnej polícii boli aj telesne spôsobilý na plnenie úloh obecnej polície. V
konaní bolo nesporné, že odporca je invalidný dôchodca z dôvodu ochorenia chrbtice, v dôsledku čoho
je vylúčený z určitých činností, napr. dvíhanie ťažkých vecí, robenie určitých pohybov, ktoré zaťažujú
chrbticu. Napriek stanovisku praktického lekára ohľadne spôsobilosti navrhovateľa pre výkon povolania
- príslušník obecnej polície, aj odvolací súd vníma zdravotné problémy navrhovateľa, v dôsledku ktorých
už nie je dostatočne telesne spôsobilý na výkon každej činnosti vyplývajúcej z tohto povolania, ako
prekážku pre výkon takéhoto povolania. Pri výbere uchádzačov je potrebné vždy zvažovať splnenie
všetkých predpokladov, ktoré zaručujú kvalitný výkon služobných povinností, ako v danom prípade
postupoval aj odporca.

Z uvedených dôvodov odvolací súd podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. rozsudok súdu prvého stupňa ako
vecne správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1, v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p.. Pretože v
odvolacom konaní úspešnému odporcovi žiadne trovy nevznikli, náhrada trov mu nebola priznaná.

Poučenie:

Proti tomuto  rozsudku  odvolanie  nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "6C/24/2010", "guid": "5509ac8b-c05f-49bd-9008-7a9eaae1e7d6:c8fb1cad-97ea-4a96-a7b7-657bcb40cb5e", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}