Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 8Co/552/2013 z 27. 10. 2014 Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 27. októbra 2014, sp. zn. 8Co/552/2013, ECLI:SK:KSBA:2014:1110236722.1 Krajský súd Bratislava | 8Co/552/2013 | ECLI:SK:KSBA:2014:1110236722.1 | 2014-10-27 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Zmluvy Citované ustanovenia: § 29 ods. 3 zákona č. 182/1993 Z. z., § 29 ods. 2 zákona č. 182/1993 Z. z. Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/6ca18b6b-6c99-4090-b5ce-4b710279652c Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2014:1110236722.1 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8Co/552/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1110236722
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Gažovičová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1110236722.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Janky Gažovičovej a členiek
senátu JUDr. Jany Vlčkovej a JUDr. Moniky Holickej v právnej veci navrhovateľa: R.. Ľ. Y., Z. Ľ. J. XX, Z.,
zastúpenom JUDr. Erikom Šablatúrom, advokátom, so sídlom Holíčska 13, Bratislava, proti odporcovi:
Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova 2, Bratislava, o určenie povinnosti uzatvoriť
zmluvu o prevode vlastníctva bytu, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava
I zo dňa 1.októbra 2012, č.k. 3C/23/2010-77, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom zamietol súd prvého stupňa návrh navrhovateľa; ktorým sa domáhal určenia,
že odporca je povinný uzatvoriť s ním zmluvu o prevode vlastníctva bytu č. 5 na III. poschodí,
súpisné č. XXXX, orient. č. XX, na ul. Ľ. J. O. Z., kat. územie N. O., Z. - W. Č.F. N. O.;
a odporcovi nepriznal náhradu trov konania. Vychádzal zo zistenia, že navrhovateľ s manželkou
a odporca uzatvorili dňa 16.07.1993 nájomnú zmluvu, na základe ktorej odporca, ako prenajímateľ,
prenechal navrhovateľovi a jeho manželke, ako nájomcom, na užívanie byt. č. 5 na
III. poschodí na ul. Ľ.. J. Č.. XX O. Z., na dobu určitú - jeden rok s tým, že po uplynutí tohto termínu
a po prijatí novej právnej úpravy bude uzatvorená nová nájomná zmluva. Dňa 29.07.1994 uzatvoril
navrhovateľ a odporca dodatok č. 1 k nájomnej zmluve zo dňa 16.07.1993, na základe ktorého
prenechal odporca navrhovateľovi byt č. 5 na III. poschodí na U.. Ľ.. J. Č.. XX O. Z.,
na dobu určitú, počas trvania služobného pomeru. Dňa 14.07.1995 a dňa 13.09.2005 navrhovateľ
požiadal odporcu o odkúpenie bytu do osobného vlastníctva. Uviedol, že v danej veci navrhovateľ tvrdil,
že mu odporca prenajal nájomný, a nie služobný byt a namietal platnosť dodatku č.1. Po právnej stránke
vec posúdil podľa § 29 ods. 2 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov
platného a účinného ku dňu 31.07.1995 a ku dňu 30.06.2007, § 29 ods. 3 zákona č. 182/1993 Z.z. o
vlastníctve bytov a nebytových priestorov platného a účinného ku dňu 30.06.2007, § 1 ods. 1,
ods.3, ods. 4 zákona č. 189/1992 Zb. o úprave niektorých pomerov súvisiacich s nájmom
bytov a bytovými náhradami, § 676 ods. 1, ods.2, § 703, § 709 Občianskeho zákonníka. Konštatoval,
že pokiaľ navrhovateľ s manželkou a odporca uzatvorili dňa 16.07.1993 nájomnú zmluvu na dobu
jedného roku a odporca, ako prenajímateľ, nevyužil svoje právo a po uplynutí nájomného vzťahu
dohodnutého na jeden rok nepodal návrh na vypratanie nehnuteľnosti na súde do 30 dní, nájomná
zmluva sa predĺžila konkludentne o ďalší jeden rok, v priebehu ktorého navrhovateľ a odporca
uzavreli dňa 29.07.1994 dodatok č. 1 k zmluve, na dobu určitú, t.j. počas trvania služobného pomeru.
Dodatok č. 1 k nájomnej zmluve zo dňa 29.07.1994 uzatvorený medzi navrhovateľom a odporcom
považoval za platne uzatvorený. Navrhovateľov argument, že dodatok k nájomnej zmluve je neplatný,
nakoľko ho nepodpísala manželka navrhovateľa, nepovažoval za opodstatnený, pretože zmluvu o nájme



služobného bytu uzatvára vždy prenajímateľ, v danom prípade odporca, a osoba, ktorá pre prenajímateľa
vykonáva prácu, na ktorú je nájom bytu viazaný, v danom prípade navrhovateľ; nájom služobného bytu
bol teda viazaný k služobnému pomeru navrhovateľa u odporcu, pričom v bytoch určených ako služobné,
nevzniká manželom spoločný nájom bytu. V danom prípade sa nepochybne jednalo o nájom služobného
bytu, služobný pomer navrhovateľa u odporcu skončil dňa 23.08.2006. S poukazom na uvedené
vyvodil záver, že dňom skončenia služobného pomeru u odporcu sa stal navrhovateľ neoprávneným
nájomcom, ktorý užíval predmetný byt bez právneho titulu. So zreteľom na uvedené dospel k záveru, že
byt č. 5 na III. poschodí na U.. Ľ.Í. J. Č..XX O. Z. má charakter služobného bytu, a preto odporcovi
nevznikla povinnosť uzatvoriť s navrhovateľom, na základe jeho žiadosti o odkúpenie bytu, zmluvu
o prevode vlastníctva bytu v zákonom stanovenej lehote, a preto návrh navrhovateľa v celom rozsahu
zamietol. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., avšak úspešnému odporcovi
náhradu trov nepriznal, nakoľko si náhradu trov konania neuplatnil, resp. mu žiadne trovy nevznikli.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ domáhajúc sa jeho
zrušenia a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie dôvodiac tým, že súd prvého stupňa
nedostatočne zistil skutkový stav veci, jeho rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietal správnosť záveru súdu prvého stupňa, že
dodatok č.1 k nájomnej zmluve zo dňa 29.07.1994 bol uzavretý platne a že na základe nájomnej
zmluvy zo dňa 16.07.1993 vznikol nájom služobného bytu. Pokiaľ by mu odporca dal do užívania spolu
s manželkou služobný byt nájomnou zmluvou zo dňa 16.07.1993, nebol by až dodatkom k nájomnej
zmluve "účelovo ošetroval" služobnosť tohto tzv. "služobného bytu" zakotvením doby nájmu bytu na
dobu určitú - počas trvania služobného pomeru. Zotrval na svojej argumentácii, že odporca s ním a jeho
manželkou uzatvoril dňa 16.07.1993 nájomnú zmluvu, ktorou im prenechal do nájmu nájomný byt
a nie služobný byt, na dobu jedného roka. Po uplynutí platnosti a účinnosti nájomnej zmluvy
odporca s nimi neuzatvoril novú nájomnú zmluvu, ale až dňa 29.07.1994 s ním uzatvoril len
dodatok k nájomnej zmluve, ktorý je neplatný a neúčinný, pretože ho nepodpísali všetky osoby, ktoré
uzatvorili nájomnú zmluvu dňa 16.07.1993. Rozsudok súdu prvého stupňa považuje za nesprávny aj z
toho dôvodu, že súd prvého stupňa sa vôbec nezaoberal dôvodmi, pre ktoré odporca uzatváral nájomnú
zmluvu len na dobu jedného roka s odkladacou podmienkou, že po uplynutí tejto doby, tzn. po prijatí
novej právnej úpravy, uzatvorí novú nájomnú zmluvu.
Odporca vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa sa stotožnil s rozhodnutím
súdu prvého stupňa, ktorý vykonal potrebné dokazovanie týkajúce sa existencie nájomného vzťahu a
jeho zániku vo vzťahu k trvaniu služobného pomeru navrhovateľa a aplikoval aj správny právny predpis
na zistený skutkový stav. Zdôraznil, že s navrhovateľom nikdy neuzatvoril zmluvu, v ktorej by
sa zaviazal previesť na neho vlastnícke právo k predmetnému bytu a zdôraznil, že zákon č. 182/1993
Z.z. zakazuje prevod vlastníckeho práva k služobným bytom, ako aj ku všetkým iným bytom, ktoré sú
v správe rozpočtových organizácií a príspevkových organizácií Ministerstva vnútra SR. Vzhľadom na
vyššie uvedené navrhol napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť.
Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v medziach dôvodov podaného
odvolania, ktorými je viazaný (§ 212 ods.1 O.s.p.), vrátane konania, ktoré mu predchádzalo, bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods.2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p.) a dospel k
záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné.
V preskúmavanej veci vykonal súd prvého stupňa dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie
všetkých rozhodujúcich skutočností dôležitých pre posúdenie vzniku nároku navrhovateľa na
uzatvorenie zmluvy o prevode vlastníctva bytu z hľadiska platnosti dodatku č. 1 zo dňa 29.07.1994
k nájomnej zmluve zo dňa 16.07.1993 (§ 120 ods. 1,4 O.s.p.), zhodnotením výsledkov vykonaného
dokazovania v súlade s § 132 O.s.p. dospel k správnym skutkovým záverom, a na ich základe následne
vyvodil aj správne právne závery, keď na vec aplikoval zodpovedajúce ustanovenia zákona (§ 29
zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, § 1 zákona č. 189/1992 Zb. o úprave
niektorých pomerov súvisiacich s nájmom bytov a § 676, § 709 Občianskeho zákonníka), ktoré aj správne
vyložil a svoje dôvody vedúce k zamietnutiu návrhu navrhovateľa, aj dostatočne v súlade s § 157
ods. 2 O.s.p. odôvodnil, pričom sa podrobne a právne precízne vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi
skutočnosťami podstatnými pre právne posúdenie veci, ako aj so všetkými relevantnými argumentami
a dôkaznými návrhmi sporových strán a dôsledne posúdil opodstatnenosť všetkých právne a skutkovo
relevantných námietok účastníkov súvisiacich s predmetom konania, a preto jeho rozhodnutie možno
považovať v tomto smere za presvedčivé; nedôvodná je preto námietka navrhovateľa, že rozsudok
súdu prvého stupňa je pre nezrozumiteľnosť nepreskúmateľný.
V posudzovanej veci navrhovateľ argumentoval tým, že dodatok č. 1 k nájomnej zmluve zo dňa
16.07.1993, uzatvorený s odporcom dňa 29.07.1994, nie je platný a účinný z dôvodu, že nebol



uzatvorený do termínu platnosti a účinnosti nájomnej zmluvy dňa 16.07.1994 a na strane nájomcu
nebol podpísaný aj jeho manželkou. Argumentoval, že vzhľadom na to, že nájomnou zmluvou zo dňa
16.07.1993 mu ako nájomcovi odporca prenechal do nájmu (užívania) byt, ktorý v nájomnej zmluve zo
dňa 16.07.1993 nekvalifikoval ako byt služobný, nemožno na tento byt aplikovať ustanovenia zákona
č. 189/1992 Zb., a preto vznikla odporcovi; podľa § 5 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z.; povinnosť
uzatvoriť s ním zmluvu o prevode vlastníctva bytu.
Súd prvého stupňa na základe výsledkov vykonaného dokazovania; s prihliadnutím na práve závery
vylovené v rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. 15Co 41/2008-63 zo dňa 17.09.2008; dospel k
správnemu právnemu záveru o platnosti dodatku č. 1 k nájomnej zmluve uzatvoreného dňa 29.07.1994,
ktorým bol založený medzi účastníkmi konania nájom služobného bytu, ktorého trvanie bolo viazané
(obmedzené) na skončenie služobného pomeru navrhovateľa u odporcu. Odvolací súd sa stotožnil so
záverom súdu prvého stupňa, že absencia podpisu manželky navrhovateľa na dodatku č. 1 k nájomnej
zmluve nemala za následok jeho neplatnosť vzhľadom na to, že išlo o nájom služobného bytu, v ktorom
prípade nájomnú zmluvu uzatvára na strane nájomcu osoba, ktorá vykonáva prácu, na ktorú je nájom
bytu viazaný (§ 1 ods. 1 zákona č. 189/1992 Zb.), ako aj so zreteľom na relevantnú právnu úpravu,
podľa ktorej v prípade nájmu služobného bytu nemôže vzniknúť manželom spoločný nájom bytu (§ 709
v spojení s § 703 Obč. zák.). Správny je preto záver súdu prvého stupňa, že nájom služobného bytu v
danom prípade zanikol skončením služobného pomeru navrhovateľa u odporcu dňom 30.06.2006; v
tomto smere súd prvého stupňa nesprávne uviedol ako deň skončenia služobného pomeru nesprávny
dátum - 23.08.2006, ktorá skutočnosť však nemala vplyv na správnosť jeho právnych záverov. Vzhľadom
na to, že povinnosť prenajímateľa uzatvoriť s nájomcom zmluvu o prevode vlastníctva bytu podľa § 29
ods. 2,3 zákona č. 182/1993 Z.z. sa nevzťahuje na služobné byty (§ 1 zákona č. 189/1992 Zb.),
nevznikla odporcovi zákonná povinnosť uzatvoriť s navrhovateľom zmluvu o prevode vlastníctva bytu.
Nedôvodná je aj námietka navrhovateľa, že súd prvého stupňa nevykonal ním navrhované dokazovanie
zabezpečením prehľadu o tom, aké osoby a s akým štatútom obývajú byty v bytovom dome na
U. Ľ.. J. Č.. XX,XX,XX,XX,XX F. XX, keď aj odvolací súd ho považoval za nadbytočné z hľadiska
posúdenia navrhovateľom namietanej platnosti dodatku č. 1 k nájomnej zmluve, pretože ani po doplnení
dokazovania v tomto smere by nebolo možné dospieť k iným právnym záverom, než ku ktorým dospel
súd prvého stupňa na základe výsledkov vykonaného dokazovania v rozsahu dostatočne potrebnom
pre zistenie a právne posúdenie vo veci sporných rozhodujúcich skutočností.
S ohľadom na uvedené možno zhrnúť, že súd prvého stupňa sa v rámci predmetného konania
vysporiadal so všetkými relevantnými skutočnosťami, svoje rozhodnutie založil na konkrétnych,
výsledkami vykonaného dokazovania preukázaných skutočnostiach a tvrdeniach a po dôkladnej úvahe
vydal svoje rozhodnutie v súlade s platnou právnou úpravou. Navrhovateľ len zopakoval skutočnosti, na
ktoré poukazoval a ktoré odprezentoval aj pred súdom prvého stupňa, pričom na dôkladnom zvážení a
správnom vyhodnotení aj týchto skutočností a tvrdení spočíva prvostupňovým súdom vydaný rozsudok.
Súdu prvého stupňa tak nemožno vytknúť žiadne pochybenie pri skutkovom a právnom posúdení danej
veci, a preto možno uzavrieť, že rozsudok súdu prvého stupňa je, z hľadiska navrhovateľom
uplatnených odvolacích dôvodov a ich obsahového vymedzenia, správny.
So zreteľom na vyššie uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne
správny potvrdil (§ 219 ods. 1 O.s.p.).
O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods.1 O.s.p. v spojení
s § 142 ods.1 O.s.p. a úspešnému odporcovi nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko
nepodal návrh na rozhodnutie o povinnosti nahradiť mu trovy odvolacieho konania podľa § 151 ods.
1 vety prvej O.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.