Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3Cob/326/2013 z 24. 6. 2014 Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 24. júna 2014, sp. zn. 3Cob/326/2013, ECLI:SK:KSBA:2014:1111216866.1 Krajský súd Bratislava | 3Cob/326/2013 | ECLI:SK:KSBA:2014:1111216866.1 | 2014-06-24 | Rozsudok Oblasť práva: Obchodné právo – Ostatné Citované ustanovenia: OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/de19ab37-378d-4b2a-9e5a-70d28463a027 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2014:1111216866.1 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Cob/326/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111216866
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 06. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Ondrišová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1111216866.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Ondrišovej a sudcov
JUDr. Miroslavy Janečkovej a Mgr. Štefana Zelenáka v právnej veci žalobcu Š. C., C. X, T.M. Q., W.:
XX XXX XXX, práv. zast. JUDr. Mikulášom Buzgom, advokátom, Štúrova 20, Košice, proti žalovanému
ENOR, a.s., Zámocká 30, Bratislava, IČO: 43 929 214, o zaplatenie 46.078,06 EUR s príslušenstvom
a o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I v Bratislave č.k. 30Cb/113/2011-81 zo
dňa 6.5.2013 v znení opravného uznesenia č.k. 30Cb 113/2011-83 zo dňa 24.6.2013, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I v Bratislave č.k. 30Cb/113/2011-81 zo
dňa 6.5.2013 v znení opravného uznesenia č.k. 30Cb 113/2011-83 zo dňa 24.6.2013 v napadnutej
zamietajúcej časti a súvisiacom výroku o náhrade trov konania p o t v r d z u j e .

Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
17.441,78 EUR a 9 % ročný úrok z omeškania zo sumy 2.460,21 EUR od 10.12.2010 do zaplatenia, zo
sumy 3.392,74 EUR od 1.12.2010 do zaplatenia, zo sumy 1.956,43 EUR od 17.11.2010 do zaplatenia,
zo sumy 4.702,40 EUR od 17.11.2010 do zaplatenia, zo sumy 4.930,- EUR od 3.11.2010 do zaplatenia,
všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku a vo zvyšku žalobu zamietol. Zároveň rozhodol, že
náhradu trov konania nepriznáva žiadnemu z účastníkov. V odôvodnení uviedol, že medzi účastníkmi
bola uzavretá inominátna zmluva podľa § 269 ods. 2 Obch. zák., v zmysle ktorej žalobca dodal a doviezol
žalovanému stavebný materiál na stavbu tak, ako fakturoval faktúrami č. XXXXX, č. XXXXX, č. XXXXX,
č. XXXXX a č. XXXXX v celkovej fakturovanej výške 17.441,78 EUR. Súd prvého stupňa
považoval nárok žalobcu na zaplatenie týchto faktúr za oprávnený a v tejto časti žalobe vyhovel. Čo
sa týka zostávajúcich šiestich faktúr č. XXXX, č. XXXXX, č. XXXXX, č. XXXXX, č. XXXXX, č. XXXXX
uviedol, že žalobca v konaní žiadnym spôsobom nepreukázal prenájom mechanizmov ani prevedenie
dopravných výkonov, a teda v tejto časti neuniesol dôkazné bremeno svojich tvrdení, na základe čoho
súd v tejto časti posúdil žalobu ako nedôvodnú a v tejto časti ju zamietol. Ohľadom úrokov z omeškania
vo výške 0,90 % denne a 0,05 % denne súd prvého stupňa uviedol, že medzi účastníkmi nebola uzavretá
žiadna dohoda o úrokoch z omeškania, a to, že žalobca vo faktúrach uviedol, že v prípade nedodržania
termínu splatnosti bude účtovať penále vo výške 0,90 %, resp. 0,05 % denne nemožno považovať
za dohodu, nakoľko ide o jednostranné vyhlásenie zo strany žalobcu, a preto žalobcovi nárok na ich
zaplatenie nevznikol, avšak vznikol mu nárok na zákonné úroky z omeškania, a to odo dňa
nasledujúceho po dni splatnosti faktúry a nie od posledného dňa lehoty splatnosti faktúry, ako si žalobca
nesprávne uplatnil. Súd prvého stupňa preto žalobcovi priznal zákonné úroky z omeškania odo dňa
nasledujúceho po dni splatnosti faktúry do zaplatenia tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku. V ostatnej
časti úrokov z omeškania, ako aj úrokov z omeškania z nepreukázaných faktúr, žalobu zamietol.



O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. a s poukazom na čiastočný
úspech vo veci nepriznal žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa čo do výroku, ktorým súd žalobu zamietol, ako i proti výroku o
trovách konania podal žalobca riadne a včas odvolanie, v ktorom odvolaciemu súdu navrhol rozsudok
v napadnutých častiach zrušiť a vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V odvolaní okrem iného
namietol procesný postup súdu, ktorý podľa jeho názoru bez vydania platobného rozkazu a bez právneho
dôvodu preradil vec z registra Rob do registra Cb. Ďalej namietal spôsob rozhodnutia súdu, ktorý mal
vzhľadom na nečinnosť žalovaného v konaní priznať žalobcovi jeho nárok na základe ním predložených
dôkazov a tvrdených skutočností v súlade s ustanovením § 152 a 153 O.s.p.. Uviedol, že pokiaľ
súd prvého stupňa nepovažoval nejaký nárok žalobcu za nepreukázaný, mal ho v zmysle ustanovenia
§ 43 ods. 2 O.s.p. vyzvať na jeho doplnenie, no žalobca sám zastáva názor, že súd prvého stupňa mu
neoprávnene zamietol nárok na zaplatenie istiny prevyšujúcej 17.441,- EUR, nakoľko nárok vyplýva zo
žalobcom predloženej objednávky a ponukového listu, ako aj uznania pohľadávok žalovaným.

Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1 a § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania a
dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny.

Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

Podľa § 205a ods. 1 O.s.p. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa,
sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu

(prísediaceho) alebo obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do

rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Odvolací súd konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku a na zdôraznenie správnosti
napadnutého rozsudku, zohľadňujúc dôvody odvolania uvádza, že súd prvého stupňa správne
postupoval, keď vec z registra Rob preradil do registra Cb, stalo sa tak z dôvodu, že súd prvého
stupňa nepovažoval nárok žalobcu za jednoznačne preukázaný a s ohľadom na potrebu vykonať vo
veci dokazovanie, preradil vec do registra Cob a vytýčil za týmto účelom pojednávanie, ktorého sa
žalobca nezúčastnil a potrebné dôkazy pre preukázanie nároku na úrok z omeškania v žalovanej výške
či súhlas žalovaného s cenou za poskytnutú dopravu alebo nájom strojov nepreukázal. Nevykonanie
týchto dôkazov tak nemožno pričítať na ťarchu súdu prvého stupňa, ale účastníka, ktorý bol poučený
v zmysle ustanovenia § 120 ods. 4 O.s.p. dňa 25.2.2013 a ktorý v konaní nesie dôkazné bremeno
svojich tvrdení, ktoré súd prvého stupňa vyhodnotil ako nepreukázané. Na dôkaz - uznanie pohľadávok,
ktoré žalobca súdu predložil v odvolacom konaní, odvolací súd v zmysle ustanovenia § 205a O.s.p.
nemohol prihliadnuť, nakoľko žalobca napriek riadnemu poučeniu v zmysle § 120 ods. 4 O.s.p. o
včasnosti označenia a predloženia dôkazov ho včas nepredložil, a preto odvolací súd v odvolaní tvrdené
skutočnosti a dôkazy musel posúdiť ako irelevantné. Odvolací súd sa tiež plne stotožnil s výrokom súdu
prvého stupňa o trovách konania, v ktorom súd prvého stupňa správne zohľadnil pomerný neúspech
žalobcu v konaní.



Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti podľa
§ 219 ods. 1 O.s.p. ako správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. a
v spore úspešnému žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko mu žiadne trovy
v tomto konaní nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.