Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 6Co/470/2014 z 24. 9. 2014 Citácia: uznesenie Krajského súdu Bratislava z 24. septembra 2014, sp. zn. 6Co/470/2014, ECLI:SK:KSBA:2014:1111227324.1 Krajský súd Bratislava | 6Co/470/2014 | ECLI:SK:KSBA:2014:1111227324.1 | 2014-09-24 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné Citované ustanovenia: § 221 ods. 1 písm. h) OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/760976ee-6d45-4ae8-9860-749382faced3 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2014:1111227324.1 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6Co/470/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111227324
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Murgaš
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1111227324.1

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobkyne: Všeobecná zdravotná poisťovňa, a. s., Mamateyova
ul. č. 17, Bratislava, proti žalovaným: 1/ Allianz - Slovenská poisťovňa, a. s., Dostojevského rad č. 4,
Bratislava, 2/ J. X., U. I.. H.. H. Č.. XXXX/X, Y., o 2.181,03 eur s prísl., na odvolanie žalobkyne proti
rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo 7. apríla 2014 č. k., 4C/160/2011-98, pomerom hlasov 3 : 0,
takto

r o z h o d o l :

Napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa sa z r u š u j e a vec sa mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala zaplatenia
2.181,03 eur s prísl., z titulu náhrady za poskytnutú liečebnú starostlivosť. Žalovaným 1/, 2/ súd prvého
stupňa nepriznal náhradu trov konania.

Súd prvého stupňa vykonaným dokazovaním zistil, že žalovaná 2/ dňa 27. 7. 2008 riadila motorové
vozidlo zn. A., P. Y.-XXX U., v smere z obce Boldog do Senca, pričom neprispôsobila rýchlosť jazdy
svojím schopnostiam a vlastnostiam vozidla, následne nezvládla riadenie vozidla, pričom zišla z vozovky
na ľavú stranu, kde sa vozidlo prevrátilo. Spolujazdec M. Q. utrpel pri nehode zranenie pravej ruky.
Okresné riaditeľstvo PZ, Okresný dopravný inšpektorát Bratislava - okolie, uznesením zo 6. 9. 2008
Č.p.: K.-R.-XXX/H-D.-K.-XXXX odložil trestné stíhanie pre jeho neprípustnosť v zmysle § 197 ods.
1 písm. c/ Tr. Poriadku. M. Q. je poistencom žalobkyne a z tohto dôvodu žalobkyňa uhradila náklady
za zdravotnú starostlivosť, ktorá mu bola poskytnutá, vo výške 2.181,03 eur. Tieto náklady žalobkyňa
uhradila v období od 12. 9. 2008 do 9. 3. 2009. Žalobkyňa uplatnila nárok na náhradu za poskytnutú
lekársku starostlivosť v zmysle § 42 ods. 4 písm. a/ zák. č. 577/2004 Z. z. Tento nárok uplatnila jednak
voči žalovanej 2/, keďže k poškodeniu zdravia u M. Q. došlo jej zavineným protiprávnym konaním
a jednak voči žalovanej 1/, pretože žalovaná 2/ spôsobila predmetnú dopravnú nehodu motorovým
vozidlom poisteným u žalovanej 1/. Z tohto skutkového stavu súd prvého stupňa vyvodil záver, že žalobu
treba zamietnuť. Súd prvého stupňa dospel k záveru, že predmetný nárok sa premlčuje v 2-ročnej
subjektívnej, resp. v 3-ročnej objektívnej premlčacej dobe v zmysle § 106 ods. 1, 2 Obč. zák.
Žalobkyňa ako poškodená sa dozvedela o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá (§ 106 ods. 1 O. s. p.)
najneskôr dňa 9. 3. 2009, keď uhradila poslednú časť nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť. 2-
ročná subjektívna premlčacia doba na uplatnenie nároku teda začala plynúť dňa 10. 3. 2009 a uplynula
dňom 9. 3. 2011. Žalobkyňa podala žalobu na súd prvého stupňa až dňa 23. 8. 2011, teda oneskorene.
Keďže obaja žalovaní sa premlčania dovolali, súd prvého stupňa nemohol premlčaný nárok žalobkyni
priznať (§ 100 ods. 1 posledná veta Obč. zák.). S poukazom na tieto závery súd prvého stupňa žalobu
zamietol a o trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p.

Proti tomuto rozhodnutiu podala odvolanie žalobkyňa. Navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
zmenil tak, že žalovaným uloží povinnosť zaplatiť jej 2.181,03 eur s prísl. alebo, aby ho odvolací súd
zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Uviedla, že 2-ročná subjektívne premlčacia



doba v zmysle § 106 ods. 1 Obč. zák. jej začala plynúť dňa 15. 7. 2011, kedy jej bolo doručené uznesenie
policajného orgánu, z ktorého sa dozvedela o tom, že jej vzniklo regresné právo a o tom, kto zodpovedá
za škodu a uplynula dňom 15. 7. 2013. 3-ročná objektívna premlčacia doba v zmysle § 106 ods. 2 Obč.
zák. začala plynúť dňa 9. 9. 2008, kedy uhradila prvú časť nákladov za poskytnutú lekársku starostlivosť
a uplynula dňom 9. 9. 2011. Keďže žalobkyňa podala žalobu na súd prvého stupňa dňa 23. 8. 2011,
jej nárok nie je premlčaný ani z hľadiska subjektívnej a ani z hľadiska objektívnej premlčacej doby.

Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O. s. p.), preskúmal
napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že napadnutý
rozsudok nie je vecne správny.

Právo postihu (tzv. regresné právo), ktorým je právo zdravotnej poisťovne uplatniť si voči tretej osobe
nárok na úhradu nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť, je hmotnoprávnym nárokom zdravotnej
poisťovne voči osobám zodpovedajúcim za škodu, pričom túto škodu musela z iného právneho dôvodu
(z dôvodu spôsobenia škody treťou osobou) uhradiť spôsobom upraveným v osobitných zákonoch a
nie je preto právom na náhradu škody podľa § 420 Obč. zák. (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 30.
6. 2011 sp. zn. 2Cdo/343/2009).

Vzhľadom na uvedené treba vychádzať z toho, že uplatnený nárok žalobkyne sa premlčuje vo
všeobecnej 3-ročnej premlčacej dobe v zmysle § 101 Obč. zák. Táto premlčacia doba začala
plynúť dňom, kedy žalobkyňa zaplatila úhradu poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti (viď uznesenie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/70/2009). Ak žalobkyňa zaplatila poslednú časť úhrady
poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti dňa 9. 3. 2009, ako to ustálil súd prvého stupňa, 3-ročná
premlčacia doba na uplatnenie nároku na súde začala plynúť dňa 10. 3. 2009 a uplynula dňom 9. 3.
2012. Žalobkyňa podala žalobu na súd prvého stupňa dňa 23. 8. 2011, teda včas - pred uplynutím
premlčacej doby. Rovnako by predmetný nárok nebol premlčaný v prípade, ak by sa vychádzalo z toho,
že 3-ročná všeobecná premlčacia doba začala plynúť dňom 10. 9. 2008, teda deň nasledujúci po dni
9. 9. 2008, kedy žalobkyňa podľa svojho tvrdenia zaplatila poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti prvú
časť úhrady. V takom prípade totiž 3-ročná premlčacia doba uplynula dňom 9. 9. 2011, pričom žalobkyňa
podala žalobu na súd prvého stupňa dňa 23. 8. 2011, teda včas.

Z toho vyplýva, že napadnutý rozsudok nie je vecne správny. Preto ho odvolací súd zrušil podľa § 221
ods. 1 písm. h/ O. s. p. a podľa ods. 2 tohto ustanovenia vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
V ňom bude súd prvého stupňa musieť vec meritórne prejednať a rozhodnúť.

V novom rozhodnutí o veci súd prvého stupňa rozhodne o trovách prvostupňového i odvolacieho konania
(§ 224 ods. 3 O. s. p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.