{"guid": "d936d9e2-df69-4988-830d-999c075c18c8:d044df5c-7d38-4cb9-9d0f-31db3f19b5f1", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2014:1111239312.1", "spisova_znacka": "8CoPr/9/2013", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 8CoPr/9/2013 z 30. 3. 2014", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Bratislava z 30. marca 2014, sp. zn. 8CoPr/9/2013, ECLI:SK:KSBA:2014:1111239312.1", "identifikacne_cislo": "1111239312", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Helena Kosorínová", "sudca_id": 474, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-helena-kosorinova-474", "datum_vydania": "2014-03-30", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Pracovné právo"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-63.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 63 ods. 1 písm. b) ZP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-63.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/311-2001/paragraf-63"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-62.odsek-1", "nazov": "§ 62 ods. 1 ZP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-62.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/311-2001/paragraf-62"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-61.odsek-2", "nazov": "§ 61 ods. 2 ZP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-61.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/311-2001/paragraf-61"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-38.odsek-4", "nazov": "§ 38 ods. 4 ZP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-38.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/311-2001/paragraf-38"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-61.odsek-3", "nazov": "§ 61 ods. 3 ZP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-61.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/311-2001/paragraf-61"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-74", "nazov": "§ 74 ZP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-74", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/311-2001/paragraf-74"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-62.odsek-2", "nazov": "§ 62 ods. 2 ZP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-62.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/311-2001/paragraf-62"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-61.odsek-1", "nazov": "§ 61 ods. 1 ZP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-61.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/311-2001/paragraf-61"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2001/311#paragraf-63", "/SK/ZZ/2001/311#paragraf-62", "/SK/ZZ/2001/311#paragraf-61", "/SK/ZZ/2001/311#paragraf-38", "/SK/ZZ/2001/311#paragraf-74"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/d044df5c-7d38-4cb9-9d0f-31db3f19b5f1", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2014:1111239312.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2014:1111239312.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2014:1111239312.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8CoPr/9/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111239312
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Gažovičová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1111239312.1

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: J. S., bytom W. XXX, W., zastúpeného JUDr.
Róbertom Madejom, PhD., advokátom, so sídlom Mýtna 42, Bratislava, proti odporcovi: Rozhlas a
televízia Slovenska, so sídlom Mlynská dolina, Bratislava, IČO: 47 232 480, o neplatnosť výpovede
z pracovného pomeru a náhradu mzdy, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu
Bratislava I, zo dňa 23.apríla 2013, č.k. 15Cpr 2/2011-507, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa  z r u š u j e  a vec mu             v r a c i a   na
ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom zamietol súd prvého stupňa návrh; ktorým sa navrhovateľ domáhal určenia
neplatnosti výpovede danej mu odporcom dňa 08.07.2011 a uloženia povinnosti odporcovi zaplatiť mu
náhradu mzdy, ktorú po úprave petitu (pripustenej súdom prvého stupňa na pojednávaní dňa 05.02.2013)
vyčíslil v sume 16.015,68 € od 02.11.2011        do 31.10.2012 s príslušenstvom. Rozhodol tak podľa §
38 ods. 4, § 61 ods. 1,2,3, § 62           ods. 1,2,  § 63 ods. 1 písm.  b/ a § 74 Zákonníka práce, keď
vykonaným dokazovaním zistil, že navrhovateľ uzavrel s odporcom dňa 29.06.2007 pracovnú zmluvu
a od 01.07.2007 pracoval v pozícii vedúci vydania. Z rozhodnutia o organizačných zmenách zo dňa
10.06.2011 mal za preukázané, že generálna riaditeľka RTVS s cieľom zvýšiť efektívnosť práce zrušila
nadbytočné funkčné miesto - vedúci vydania, na ktorom bol zaradený navrhovateľ a zo systemizácie
zamestnancov sekcia programu - Centrum spravodajstva - tím dramaturgov, kde navrhovateľ pracoval,
mal za preukázané, že pred organizačnou zmenou malo 13 zamestnancov a po organizačnej zmene
malo 11 zamestnancov, čím cieľ organizačnej zmeny bol naplnený o 2 pracovné miesta. Zo žiadosti
o prerokovanie výpovede zo dňa 10.06.2011 mal preukázané, že Výborom odborovej organizácie ZV
ZO SLOVES pri RTVS-STV Bratislava bola dňa 21.06.2011 výpoveď podľa § 74 Zákonníka práce
prerokovaná. Ďalej z úradných záznamov zo dňa  24.06.2011 a dňa 08.07.2011 mal preukázané, že
pri týchto osobných pohovoroch zamestnávateľa s navrhovateľom bolo navrhovateľovi oznámené, že
keďže zamestnávateľ nemá  možnosť ponúknuť mu iné vhodné miesto ani na kratší pracovný čas, stal
sa pre neho (odporcu) nadbytočným a nemožnosť ponuky iného vhodného pracovného miesta ani na
kratší pracovný čas v čase dania výpovede dňa 08.07.2011, ktorý čas považoval za rozhodujúci pre
posúdenie splnenia ponukovej povinnosti odporcu, mal z listiny Registrácia prijatých pracovníkov za rok
2011 za preukázané,  že odporca nemal voľné žiadne vhodné pracovné miesto ani na kratší pracovný
čas, keďže v mesiaci júl 2011 neprijal žiadneho zamestnanca. Vykonaným dokazovaním mal ďalej za
preukázané, že pracovnú náplň navrhovateľa zabezpečil odporca pôvodnými zamestnancami a jedným
externým pracovníkom, ktorého pracovnú pozíciu v zmysle Zákonníka práce nemožno posudzovať,
keďže prácu vykonával v zmysle autorského zákona. Skutočnosť, že odporca nevytvoril počas troch
mesiacov po daní výpovede znovu zrušené pracovné miesto, mal za preukázané registrom prijatých
pracovníkov za rok 2011 a Organizačnou štruktúrou pracovných pozícií. Pokiaľ ide o doručenie výpovede
pri pohovore dňa 08.07.2011, svedeckými výpoveďami Z.. D. T. a P. X., ako i úradným záznamom z
tohto pohovoru, mal za preukázané, že zamestnávateľ - odporca  predložil navrhovateľovi vypracované



možnosti skončenia pracovného pomeru dohodou alebo výpoveďou; ktoré boli položené priamo na
stole pred navrhovateľom; tento sa  odmietol  k nim vyjadriť, a preto zamestnávateľ - vzhľadom na
reakciu navrhovateľa - odchodom z miestnosti, pri odchode oznámil navrhovateľovi, že týmto považuje
výpoveď za doručenú. Tieto okolnosti vyhodnotil tak, že navrhovateľ odmietol s odporcom uzavrieť
dohodu o skončení pracovného pomeru a výpoveď z pracovného pomeru odmietol prevziať, čím bolo
naplnené ust. § 38 ods. 4 vety poslednej Zákonníka práce a účinky doručenia výpovede nastali dňom
08.07.2011; výpovedná doba začala plynúť dňa 01.08.2011 a skončila dňa 31.10.2011. Námietku
navrhovateľa, týkajúcu sa porušenia časti III. čl. 3 bod 3 písm. b/ Kolektívnej zmluvy RTVS, podľa ktorého
„RTVS pri znižovaní stavu zamestnancov nepristúpi k rozviazaniu pracovného pomeru, ak to nebude
nevyhnutné so zamestnancami  v období 5 rokov pred vznikom nároku na starobný dôchodok“ posúdil
ako nedôvodné, s odôvodnením, že posúdenie nevyhnutnosti je vecou zamestnávateľa a zamestnávateľ
v čase hromadného prepúšťania sám zvážil mieru nevyhnutnosti, pričom súd nemá právomoc takéto
rozhodnutie preskúmavať. Ako nedôvodnú posúdil aj námietku navrhovateľa týkajúcu sa porušenia
dobrých mravov podľa § 1 ods. 4 Zákonníka práce v spojení s ust. § 39 Obč. zákonníka s odôvodnením,
že odporca relevantným použitím príslušných ustanovení Zákonníka práce neporušil princípy dobrých
mravov vo vzťahu k navrhovateľovi. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že
odporcovi náhradu trov konania nepriznal, pretože si ich náhradu neuplatnil.

Proti tomuto rozsudku podal  v zákonom stanovenej lehote  odvolanie navrhovateľ, žiadal rozsudok
súdu prvého stupňa v časti, týkajúcej sa určenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru výpoveďou,
zmeniť a určiť, že výpoveď odporcu, ktorá mu bola  daná dňa 08.07.2011 je neplatná, a v časti náhrady
mzdy a trov konania žiadal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie
konanie.  Namietal, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Dôvodil, že
odporca; ktorého v konaní o neplatnosť skončenia pracovného pomeru z dôvodu porušenia ust. § 61 ods.
1 Zákonníka práce zaťažuje dôkazné bremeno; nepreukázal jednak existenciu písomného vyhotovenia
výpovede v čase jej doručovania, ani jej samotné doručenie, vrátane prípadného odmietnutia jej
prevzatia. Nesúhlasil s tvrdením odporcu, že by mu mali byť na predmetnom pohovore doručované
písomnosti týkajúce sa skončenia jeho pracovného pomeru, alebo že by sa mal možnosť s týmito
dokumentmi čo i len oboznámiť, alebo, že by sa nachádzali na stole priamo pred ním. Zo svedeckej
výpovede svedkyne T. podľa jeho názoru vyplynulo, že svedkyňa ako jeho nadriadený zamestnanec
neuskutočnila samotný akt doručenia mu výpovede, keď tvrdenia o tom,  ako sedeli oproti sebe,
obaja mali dokumenty pred sebou, sú účelové, pričom on ani nemal prístup k dokumentom, ktoré
mala pani T. položené pred sebou a namietal, že ani údajné položenie dokumentov pred svedkyňu
nenahrádza akt doručenia, ku ktorému malo dôjsť ale nedošlo. Poukázal na to, že samotná svedkyňa
vo svojej výpovedi priznala, že výpoveď z pracovného pomeru mu na tomto pohovore neodovzdala,
lebo chcel od nej originál výpovede, a teda výpoveď svedkyne T. svedčí o tom, že žiadna výpoveď mu
doručená nebola. Doručenie výpovede nepotvrdila ani svedkyňa X. vo svojej svedeckej výpovedi. Súd
prvého stupňa sa však nezaoberal skutočnosťou, či vôbec došlo k doručovaniu výpovede a ani vadami
písomného zápisu o odmietnutí prevzatia výpovede na zázname z pohovoru, na ktoré poukazoval v
prvostupňovom konaní, keď zo zápisnice nevyplýva ani len existencia písomnej výpovede a dohody o
skončení pracovného pomeru; podľa zápisnice bol iba oboznámený s možnými spôsobmi skončenia
pracovného pomeru. Namietal, že ak by výpoveď, ktorá mu mala byť doručená dňa 08.07.2011, skutočne
existovala, bola by položená na stole pred ním a zápis o odmietnutí prevzatia výpovede by bol spísaný
priamo na výpovedi. Keďže neexistuje výpoveď s písomnou doložkou o odmietnutí jej prevzatia, vznikajú
pochybnosti o tom, či bola v čase údajného doručovania výpovede zachovaná jej písomná forma.
Ďalej namietal, že tento záznam mal byť opatrený podpismi dvoch osôb, ktoré vykonali pohovor, avšak
tento záznam podpísala výlučne jedna osoba a to pani T.. Dôvodil, že odmietnutie prevzatia výpovede
zamestnancom je zamestnávateľ povinný preukázať bez akýchkoľvek pochybností, navrhovateľ však
túto skutočnosť nepreukázal, keď neexistuje vierohodný písomný dôkaz o jeho údajnom odmietnutí
prevzatia výpovede a vzhľadom na rozpory vo výpovediach svedkýň, nebola táto skutočnosť preukázaná
ani svedeckými výpoveďami. Ďalej namietal, že jeho pracovné miesto fakticky nebolo zrušené, len ho
vykonával externista a odporca si nesplnil ponukovú povinnosť. Ponuková povinnosť sa podľa jeho
názoru vzťahuje na celé obdobie       od rozhodnutia o organizačnej zmene (apríl alebo jún 2011) až
do doručenia výpovede (jún 2011) a v tomto smere poukázal na rozsudok Krajského súdu v Bratislave,
č.k. 9Co/190/2011 zo dňa 02.12.2012, z ktorého vyplýva rovnaký právny názor. Poukázal na to, že
v období trvania ponukovej povinnosti zamestnávateľa, prijal odporca ďalších zamestnancov, a to v
období od 01.06. do 01.07.2011, ako aj na skutočnosť, že jeho nahradil v rozsahu jeho doterajšej



práce externý pracovník Ľ. S., ktorý vykonával tú istú prácu, len v menšom rozsahu, čo vyplynulo aj
zo svedeckých výpovedí Z.. N. a J.. Y., a teda nepochybne ho odporca mohol zamestnávať minimálne
na kratší pracovný čas. Externý pracovník  Ľ. S. mal vykonávať prácu na základe zmluvy o vytvorení
audiovizuálneho diela zo dňa 27.09.2011, ale v skutočnosti vykonával závislú prácu ako dramaturg a
nevytvoril žiadne audiovizuálne dielo. Súd prvého stupňa nezohľadnil skutočnosť, že predmet zmluvy
nezodpovedá zmluve o vytvorení audiovizuálneho  diela a udelení licencie na jeho použitie, ale v
okolnostiach prípadu išlo o zmluvný vzťah, ktorý nahrádzal výkon závislej práce. Ďalej uviedol, že k
tomu, aby došlo k zrušeniu funkčného miesta vedúceho vydania, je nevyhnutné, aby relácie, ktoré
on dramaturgicky zastrešoval, sa buď nevyrábali, alebo sa počet dramaturgov potrebných na chod
danej relácie znížil, ale nič také sa nestalo a všetky relácie, ktoré on dramaturgicky zastrešoval, zostali
zachované a vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že na jeho pozícii sa striedali iní zamestnanci
a externista. Pokiaľ ide o posúdenie porušenia časti III. čl. 3 bod 3 písm. b/ Kolektívnej zmluvy RTVS
namietal, že bolo povinnosťou súdu prvého stupňa vyhodnotiť, či rozviazanie pracovného pomeru s ním
bolo nevyhnutné, pretože „nevyhnutnosť“ musí byť daná objektívne a nemožno takúto úvahu ponechať
na ľubovôli odporcu ako zamestnávateľa. Uviedol, že výpoveď odporcu zo dňa 08.07.2011 ako právny
úkon je neplatný aj vzhľadom na rozpor s dobrými mravmi podľa § 39 Obč. zákonníka, a to vzhľadom
na okolnosti a spôsob vedenia rozhovoru so zamestnancom, na pochybnosti ohľadne doručovania
výpovede, na porušenie záväzku vyplývajúceho z Kolektívnej zmluvy zamestnávateľom, na nesplnenie
ponukovej povinnosti zamestnávateľa, ako aj na neexistenciu výpovedného dôvodu.

Odporca vo svojom vyjadrení navrhol napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny
potvrdiť. Uviedol, že pri doručovaní výpovede postupoval v súlade s ust. § 38 ods. 1 Zákonníka
práce, keď výpoveď doručil navrhovateľovi priamo na pracovisku, pričom navrhovateľ bez akýchkoľvek
pochybností vyjadril svoju vôľu a svojím konaním odmietol prevziať výpoveď, pričom odmietnutie
prevziať výpoveď bolo riadne preukázané najmä výpoveďou svedkýň. Navrhovateľ nemá právny nárok
na podmieňovanie prevzatia výpovede plnením jeho svojvoľných požiadaviek z jeho strany a subjektívne
predstavy navrhovateľa o povinnostiach zamestnávateľa pri doručovaní výpovede, nemôžu nahradiť
zákonnú úpravu doručovania, ktorá bola z jeho strany dodržaná. Vzhľadom na ustálenú súdnu prax
považoval za správny právny názor súdu prvého stupňa, že pre ponukovú povinnosť je rozhodujúci deň
dania výpovede, pričom poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu sp.zn. 1Cdo 54/03,                R 54/1998,
rozsudok Vrchného súdu v Prahe sp.zn. 21Cdo 369/2000, S III S.59 a S 130 (Zborník stanovísk, záverov,
rozborov a zhodnotení súdnej praxe, správ o rozhodovaní súdov a súdnych rozhodnutí Najvyššieho
súdu, vydal Najvyšší súd ČSSR, Praha 1980). Nie je preto pravdivé tvrdenie navrhovateľa, že prijal
niekoľko zamestnancov v období trvania jeho ponukovej povinnosti, pretože ponukovú povinnosť mal
v čase dania výpovede, t.j. dňa 08.07.2011 a navrhovateľom uvedený zamestnanci boli prijatí do
pracovného pomeru ku dňu 01.06.2011 a 01.07.2011, teda v čase, keď nemal ponukovú povinnosť
voči navrhovateľovi. Ďalej poukázal na nesprávnu citáciu ust. § 1 ods. 3 Zákonníka práce a v dôsledku
toho nesprávny výklad uvedeného ustanovenia  navrhovateľom a uviedol, že z jeho strany nedošlo
k obchádzaniu uvedeného ustanovenia, keď zmluvný vzťah medzi ním a pánom Ľ. S. bol vzťahom
založeným na základe autorského zákona a v žiadnom prípade nešlo o závislú prácu, pretože absentoval
princíp osobnej závislosti a podriadenosti zamestnanca voči svojmu zamestnávateľovi, ktorý najviac
charakterizuje pracovný pomer ako záväzkový právny vzťah a súčasne ho odlišuje od iných druhov
právnych vzťahov. Ďalej uviedol, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že pracovné miesto
bolo zrušené a samotná skutočnosť, že po organizačnej zmene on dokázal ďalej vyrábať relácie,
ktoré pôvodne zastrešoval navrhovateľ, len dokazujú opodstatnenosť organizačnej zmeny, na základe
ktorej došlo k zrušeniu pracovnej pozície navrhovateľa. Navrhovateľ podľa jeho názoru nepreukázal
ani porušenie dobrých mravov z jeho strany a ani neuviedol žiadne konkrétne  dobré mravy v danom
prípade, ktoré mali byť údajne porušené.

Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa
§ 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok  súdu prvého stupňa nie je vecne správny.

Podľa § 38 ods. 1 Zákonníka práce písomnosti zamestnávateľa týkajúce sa vzniku, zmeny a skončenia
pracovného pomeru alebo vzniku, zmeny a zániku povinnosti zamestnanca vyplývajúcich z pracovnej
zmluvy, musia byť doručené zamestnancovi do vlastných rúk. To platí rovnako o písomnostiach
týkajúcich sa vzniku, zmien a zániku práv a povinností vyplývajúcich z dohody o práci vykonávanej mimo
pracovného pomeru. Písomnosti doručuje zamestnávateľ zamestnancovi na pracovisku, v jeho byte



alebo kdekoľvek bude zastihnutý. Ak to nie je možné, možno písomnosť doručiť poštou ako doporučenú
zásielku.

Podľa § 38 ods. 4 Zákonníka práce povinnosť zamestnávateľa alebo zamestnanca doručiť písomnosť
sa splní, len čo zamestnanec alebo zamestnávateľ písomnosť prevezme, alebo len čo ju pošta vrátila
zamestnávateľovi alebo zamestnancovi ako nedoručiteľnú alebo ak doručenie písomnosti bolo zmarené
konaním alebo opomenutím zamestnanca alebo zamestnávateľa. Účinky doručenia nastanú aj vtedy,
ak zamestnanec alebo zamestnávateľ prijatie písomnosti odmietne.

Citované ustanovenia upravujú spôsob doručovania písomností týkajúcich sa vzniku, zmeny, skončenia
pracovného pomeru zamestnanca, pričom uprednostňuje priame doručovanie pred doručovaním
poštou.

Ak zamestnávateľ nedoručí zamestnancovi písomnosť, ktorá by mala byť podľa Zákonníka práce
doručená do vlastných rúk, písomnosť sa považuje za nedoručenú, a to aj vtedy, ak by zamestnanec
písomnosť získal do faktickej držby.

Za zmarenie doručenia písomnosti ani za odmietnutie jej prijatia nemožno považovať skutočnosť, že
sa zamestnanec na výzvu nedostavil na príslušný orgán zamestnávateľa, kde sa mu mala doručiť
písomnosť zamestnávateľa (R 43/1984).

Účinky doručenia výpovede nastanú aj v tom prípade, ak adresát odmietne doručovanú písomnosť
prevziať, alebo ak svojím počínaním jej doručenie zmarí. O odmietnutie doručovanej výpovede pôjde
nielen vtedy, keď ju adresát odmietne prevziať pri osobnom odovzdávaní, ale aj vtedy, keď odoprie
prijatie poštovej zásielky. Doručenie výpovede je adresátom marené napríklad vtedy, keď adresát riadne
oznámenú poštovú zásielku si v odbernej lehote bez vážnych dôvodov nevyzdvihol, keď spôsobil
nedoručiteľnosť zásielky neoznámením zmeny adresy a pod. Či išlo o marenie doručenia výpovede,
treba posudzovať podľa všetkých okolností konkrétneho prípadu.  O marenie však nepôjde a výpoveď
nebude možné považovať za doručenú, ak tu bola možnosť priameho doručenia výpovede adresátovi.
(z III.s.44)

V prejednávanej veci sa navrhovateľ domáhal určenia neplatnosti výpovede danej mu odporcom dňa
08.07.2011 podľa § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce a náhrady mzdy, pričom ako jeden z dôvodov
neplatnosti výpovede uviedol už v návrhu na začatie konania, ako aj vo svojej výpovedi na pojednávaní
dňa 27.03.2012 skutočnosť, že výpoveď mu nebola doručená, ani predložená v písomnej forme a napriek
tomu, že sám žiadal o predloženie týchto listín, bolo mu to odmietnuté, a preto je podľa jeho názoru
výpoveď neplatná podľa       § 61 ods. 1 Zákonníka práce.

Súd prvého stupňa vykonal dokazovanie oboznámením sa s úradným záznamom zo dňa 08.07.2011
a výsluchom svedkýň Z.. D. T. a P. X. a na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že
navrhovateľ vedel a bol oboznámený s predmetom rozhovoru dňa 08.07.2011 s Z.. T. za prítomnosti P.
X.; bol opakovane informovaný o rozhodnutí generálnej riaditeľky RTVS zo dňa 10.06.2011, ktorým bolo
funkčné miesto vedúci vydania, na ktorom bol navrhovateľ zaradený, zrušené, a keďže zamestnávateľ
nemal možnosť ponúknuť mu iné vhodné pracovné miesto ani na kratší pracovný čas, stal sa
nadbytočným a zamestnávateľ mu predložil vypracované možnosti skončenia pracovného pomeru
dohodou alebo výpoveďou, ktoré boli priamo na stole pred navrhovateľom, odmietol sa k nim vyjadriť,
a preto zamestnávateľ vzhľadom na reakciu navrhovateľa odchodom, pri jeho odchode z miestnosti
navrhovateľovi oznámil, že týmto považuje výpoveď z pracovného pomeru  za doručenú.

Z ust. § 61 ods. 1 Zákonníka práce vyplýva, že výpoveď musí byť písomná a doručená, inak je neplatná.
Na doručovanie písomností týkajúcich sa vzniku, zmeny alebo skončenia pracovného pomeru, sa
vzťahuje ust. § 38 ods. 1 Zákonníka práce, podľa ktorého tieto písomnosti, a teda aj výpoveď, musí
byť doručená zamestnancovi do vlastných rúk, a to nielen v prípade doručovania písomnosti poštou,
ale aj v prípade doručovania na pracovisku, v byte alebo kdekoľvek bude zastihnutý, a preto podľa
názoru odvolacieho súdu za doručenie písomnosti, ktorú je podľa Zákonníka práce potrebné doručiť
do vlastných rúk, nemožno považovať len ich ponechanie na stole počas pohovoru so zamestnancom
v súvislosti so zrušením jeho pracovného miesta, keď ani v úradnom zázname z tohto pohovoru
nie je uvedené, že by prítomné pracovníčky odporcu počas pohovoru pred odchodom navrhovateľa



z miestnosti pristúpili k vykonaniu aktu doručenia výpovede navrhovateľovi, keď táto skutočnosť
nevyplynula ani z výpovedí vypočutých svedkýň.

Súd prvého stupňa nepostupoval správne, keď na daný prípad neaplikoval ust. § 38 ods. 1 Zákonníka
práce, nezaoberal sa posúdením samotného doručovania výpovede navrhovateľovi odporcom z
hľadiska tohto ustanovenia, najmä skutočnosťou, či bol uskutočnený akt doručenia výpovede
navrhovateľovi zo strany niektorej z prítomných pracovníčok odporcu počas pohovoru s navrhovateľom,
pri ktorom by mohlo dôjsť k prípadnému odmietnutiu prijatia písomnosti navrhovateľom a taktiež
svedecké výpovede, ale aj úradný záznam z tohto pohovoru ako listinný dôkaz, z hľadiska preukázania
doručenia výpovede navrhovateľovi do vlastných rúk v súlade s ust. § 38 ods. 1 Zákonníka práce
nevyhodnotil.

Súd prvého stupňa nesprávne posúdil vec po právnej stránke, keď aplikoval len ust.       § 38 ods. 4
poslednej vety Zákonníka práce, upravujúce spôsoby splnenia povinnosti doručiť písomnosť a účinky
doručenia, a to v nadväznosti na ust. § 38 ods. 1 Zákonníka práce, ktoré však súd prvého stupňa pri
posudzovaní doručenia výpovede navrhovateľovi nepoužil.

Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa        § 221 ods. 1 písm.
h/ O.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie podľa § 221 ods. 2 O.s.p., v ktorom súd prvého stupňa
odstráni uvedený nedostatok, posúdi splnenie povinnosti odporcu doručiť výpoveď navrhovateľovi aj v
súlade s ust. § 38 ods. 1 Zákonníka práce, ktorá skutočnosť je rozhodujúca pre ďalší postup v konaní.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa podľa § 224 ods. 3 O.s.p. v novom
rozhodnutí o veci.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "15Cpr/2/2011", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "c6f85d1b-57de-4572-8a67-7b249a00a8ea:3afc271a-8edb-41ff-a7fb-be5abc68c904", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2012:1110215439.1", "spisova_znacka": "9Co/190/2011", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 9Co/190/2011 z 1. 2. 2012", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2012-02-01", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2012:1110215439.1"}, {"guid": "b748b9b3-c03f-4c8d-9396-c8d2d364fc5f:e1ec1b63-3f45-49ca-9b5f-68ade62662f8", "ecli": null, "spisova_znacka": "15Cpr/2/2011", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Komárno sp. zn. 15Cpr/2/2011 z 16. 5. 2012", "sud": "Okresný súd Komárno", "datum_vydania": "2012-05-16", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/b748b9b3-c03f-4c8d-9396-c8d2d364fc5f:e1ec1b63-3f45-49ca-9b5f-68ade62662f8"}], "citovane_v": []}