{"guid": "40bf8c35-f57d-4a77-93fa-6609803871d6:062ee0c2-f0eb-49a9-9210-36ec79822517", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2014:1112203229.1", "spisova_znacka": "6Co/547/2014", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 6Co/547/2014 z 29. 10. 2014", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Bratislava z 29. októbra 2014, sp. zn. 6Co/547/2014, ECLI:SK:KSBA:2014:1112203229.1", "identifikacne_cislo": "1112203229", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Renáta Topolčanská", "sudca_id": 1023, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-renata-topolcanska-1023", "datum_vydania": "2014-10-29", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zastavujúce odvolacie konanie"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-221.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 221 ods. 1 písm. a) OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-221.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-221"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-221"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/062ee0c2-f0eb-49a9-9210-36ec79822517", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2014:1112203229.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2014:1112203229.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2014:1112203229.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6Co/547/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1112203229
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Murgaš
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1112203229.1

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: A. K., I. L. Q.. Č.. XXX/X, I., zast. advokátkou JUDr.
Katarínou Kušnírovou, Škultétyho ul. č. 16, Bratislava, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ul. 29.
augusta 8 - 10, Bratislava, o 715,08 eur s prísl., na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Bratislava I z 30. apríla 2014 č. k. 12C/21/2012-63, pomerom hlasov 3 : 0, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd  napadnutý  rozsudok  z r u š u j e, konanie  z a s t a v u j e  a vec po právoplatnosti tohto
uznesenia  p o s t u p u j e  na rozhodnutie  Sociálnej poisťovni,            ul. 29. augusta č. 8 - 10, Bratislava.

Žalovanej sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu, ktorou sa žalobca  domáhal zaplatenia
sumy 715,08 eur s prísl., titulom nevyplateného nemocenského za dobu pracovnej neschopnosti.
Žalovanej súd prvého stupňa nepriznal náhradu trov konania.

Súd prvého stupňa vykonaným dokazovaním zistil, že žalobca bol uznaný za dočasne
práceneschopného od 12. 1. 2009 do 10. 8. 2009, ako zamestnanec zamestnávateľa          Secure W
control, a. s., Hattalova 12 /A, Bratislava (potvrdenie o dočasnej práceneschopnosti č. I 453768 zo dňa
12. 1. 2009). Žalobca bol uznaný za dočasne práceneschopného               od 12. 1. 2009 do 10. 1. 2010,
ako dobrovoľne nemocensky poistená osoba (potvrdenie           o dočasnej práceneschopnosti č. I 453769
zo dňa 12. 1. 2009). Žalovaná rozhodnutím            č. 200 - 53256 - CA02/2009 zo dňa 17. 7. 2009 priznala
žalobcovi nemocenské podľa § 34 ods. 1, § 37, § 58 ods. 2 a 3 zákona č. 461/2003 Z. z. z nemocenského
poistenia dobrovoľne nemocensky poistenej osoby za prvé 3 dni dočasnej pracovnej neschopnosti vo
výške 5,95102500 eur za deň, od 4. do 10. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti vo výške 13,09225500
eur za deň a od 11. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti do zániku nároku na nemocenské vo výške
17,79679000 eur za deň z úhrnu denných vymeriavacích základov na určenie výšky nemocenských
dávok z nemocenského poistenia dobrovoľne nemocensky poistenej osoby a zamestnanca. Žalobca
výzvou z 24. 5. 2011 vyzval žalovanú na zaplatenie sumy 715,08 eur z dôvodu, že za obdobie od 11.
8. 2009 do 10. 1. 2010 mu bolo poskytované nemocenské z nemocenského poistenia  dobrovoľne
nemocensky poistenej osoby v rozpore   s právoplatným rozhodnutím č. 200 - 53256 - CA02 /2009
zo dňa 17. 7. 2009, keď namiesto priznaných 17,7967 eur za deň mu bolo vyplatené len 13,0922 eur
za deň, t. j. o 4,7045 eur/deň menej, čo za obdobie 152 dní predstavuje sumu 715,08 eur. Žalovaná
stanoviskom    č. NP 203 - 1895/2001 zo dňa 30. 6. 2011 žalobcovi oznámila, že spätnou kontrolou na
oddelení rozhodovacej a sporovej agendy zistila, že nemocenské mu bolo vyplatené vo vyššej sume
ako mu patrilo a žalobcovi vznikol preplatok v celkovej sume 1,50 eur. Z tohto skutkového stavu súd
prvého stupňa vyvodil, že žaloba nie je dôvodná. Žalobca sa                  v predmetnom konaní
domáhal voči žalovanej zaplatenia  715,08 eur z titulu bezdôvodného obohatenia. Ako bezdôvodné
obohatenie žalovanej označil rozdiel medzi nemocenskými     vo výške 17,79679000 eur a nemocenským



vo výške 13,09225500 eur vyplateným mu žalovanou  za obdobie od 11. 8. 2009 do 10. 1. 2010, t.
j. 4,7045 eur za 152 dní, čo bolo         v rozpore s jej rozhodnutím č.  200 - 53256 - CA02/2009
zo 17. 7. 2009. Sporným v konaní teda bolo, či žalovanou vyplatené nemocenské z nemocenského
poistenia dobrovoľne nemocensky poistenej osoby od 11. 8. 2009 do 10. 1. 2010, t. j. do skončenia
dočasnej práceneschopnosti, vo výške 13,09225500 eur a nie vo výške 17,79679000 eur za deň, bolo
vyplatené v súlade s právoplatným a vykonateľným rozhodnutím žalovanej č.                      200 -
53256 - CA02/2009 do dňa 17. 7. 2009. Súd prvého stupňa porovnaním výkladu citovaných ustanovení
zák. č. 461/2003 Z. z. a výroku rozhodnutia žalovanej č.                    200 - 53256 - CA02/2009
zo 17. 7. 2009 dospel k záveru, že žalovaná poskytla žalobcovi nemocenské v zmysle vydaného
rozhodnutia a bezdôvodné obohatenie jej teda nevzniklo.     Z rozhodnutia žalovanej zo 17. 7. 2009
totiž vyplýva, že od 11. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti do zániku nároku na nemocenské patrí
žalobcovi nemocenské vo výške 17,79679000 eur za deň z úhrnu denných vymeriavacích základov
na určenie výšky nemocenských dávok z nemocenského poistenia dobrovoľne nemocensky poistenej
osoby a zamestnanca, to znamená, že po zániku nároku zo súbehu dvoch nemocenských poistení, ktorý
nastal dňa 10. 8. 2009, kedy bola ukončená dočasná práceneschopnosť č. I453768, patrilo žalobcovi
nemocenské už len z titulu jedného poistenia, poistenia dobrovoľne nemocensky poistenej osoby a
to vo výške 13,09225500 eur za deň. Žalovaná pri vydaní rozhodnutia zánik nároku na vyplácanie
nemocenského nemohla dátumovo vymedziť, pretože doba trvania dočasnej práceneschopnosti ešte
nebola známa. Na základe uvedeného súd žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 142 O.
s. p. a v konaní úspešnej žalovanej ich náhradu nepriznal, nakoľko jej žiadne trovy konania nevznikli.

Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil
tak, že žalobe vyhovie. Uviedol, že si uplatnil nárok na zaplatenie dlžnej sumy 715,08 eur z dôvodu, že
žalovaná podľa svojho rozhodnutia č.                           200 - 53256 - CA02/2009 zo 17. 7. 2009 riadne plnila
len do 10. 8. 2009, od 11. 8. 2009 žalovaná žalobcovi poskytovala nemocenské v nižšej sume ako sama
stanovila v rozhodnutí. Žalobca si teda uplatnil pohľadávku, ktorá mu vznikla na základe rozhodnutia
z rozdielu sumy priznaného nemocenského a vyplateného nemocenského. Nejde teda o nárok z titulu
bezdôvodného obohatenia. Rozhodnutím žalovanej bol založený záväzkový vzťah, na základe ktorého
bola žalovaná povinná plniť žalobcovi, keďže túto povinnosť si žalovaná v celom rozsahu odo dňa 11.
8. 2009 neplnila, žalobca svoj nárok uplatňuje súdnou cestou. Súd prvého stupňa nesprávne vyložil §
58 ods. 1 ods. 2 zák. č. 461/2003 Z. z. a stotožnil sa s obranou žalovanej spočívajúcou v tvrdení o
„súbehu oboch poistení“. Uvedené však nemá oporu         v znení § 58 ods. 2 citovaného zákona. V ust.
§ 58 zák. č. 461/2003 Z. z. je upravený osobitný prípad nároku z nemocenského poistenia - konkrétne
nárok na nemocenské dávky z viacerých nemocenských poistení. Stanovuje, že ak vznikne nárok na
nemocenskú dávku z viacerých nemocenských poistení, sledujú sa podmienky nároku na nemocenskú
dávku osobitne             z každého nemocenského poistenia a následne sa sčítajú denné vymeriavacie
základy              z poistení, z ktorých vznikol nárok a dávka sa vypláca len 1 do zániku nároku na
nemocenské. V uvedenom zákonnom ustanovení  nie je vôbec zmienka o súbehu poistení z ktorých
vznikol nárok,  resp. o zániku súbehu poistení,  resp. o zániku nároku zo súbehu dvoch nemocenských
poistení. Z tohto ustanovenia je zrejmé, že sa vychádza zo stavu pri vzniku nároku na nemocenskú dávku
z viacerých nemocenských poistení a následne sa vypláca len jedna nemocenská dávka. Z predmetného
ustanovenia vôbec nevyplýva, že by v dôsledku dodatočne nastalej skutočnosti po vzniku nároku na
nemocenskú dávku malo dôjsť k členeniu nemocenských poistení z ich rozdielnym časovým určením.
Touto skutočnosťou nemôže byť ani zánik nároku na nemocenskú dávku z niektorého z viacerých
nemocenských poistení. Nesprávny je záver súdu prvého stupňa, že po zániku nároku zo súbehu dvoch
nemocenských poistení, ktorý nastal dňa 10. 8. 2009, patrilo žalobcovi nemocenské už len z titulu
jedného poistenia. Z výroku rozhodnutia žalovanej vyplýva, že mu bolo priznané nemocenské za prvých
10 dní dočasnej pracovnej neschopnosti z nemocenského poistenia dobrovoľne nemocensky poistenej
osoby a od 11. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti do zániku nároku na nemocenské - nemocenské
z úhrnu denných vymeriavacích základov na určenie výšky nemocenských dávok nemocenského
poistenia dobrovoľne nemocensky poistenej osoby a zamestnanca. Ide o špecifikáciu nemocenských
poistení, z ktorých sa vychádzalo pri sčítaní denných vymeriavacích základov pre stanovenie jednej
dávky. Výrok rozhodnutia žalovanej je jednoznačný, keď od 11. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti
do zániku nároku na nemocenské priznáva žalobcovi nemocenské vo výške 17,79679000 eur. V
tomto rozsahu bolo povinnosťou žalovanej platiť žalobcovi nemocenské. Žalovaná si však povinnosť
vyplývajúcu z tohto rozhodnutia nesplnila.



Žalovaná navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil.

Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O. s. p.), preskúmal
napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že nie je daná
právomoc súdu na prejednanie a rozhodnutie predmetnej veci.

V prejednávanej veci sa žalobca podanou žalobou domáhal zaplatenia sumy 715,08 eur s prísl. titulom
doplatenia rozdielu medzi výškou nemocenského, priznaného žalobcovi právoplatným rozhodnutím
žalovanej zo dňa 17. 7. 2009 a skutočne vyplateným nemocenským, pokiaľ ide o obdobie práce
neschopnosti od 11. 8. 2009 do 10. 1. 2010. Žalobca v žalobe poukazoval na to, že v zmysle  uvedeného
právoplatného rozhodnutia žalovanej mu bolo priznané nemocenské vo výške 17,79679000 za deň a to
až do 10. 1. 2010, t. j. do dňa ukončenia práceneschopnosti. Žalovaná mu však odo dňa 11. 8. 2009 do
10. 1. 2010 vyplatila nemocenské len vo výške 13,09225500 eur denne. Spor medzi účastníkmi sa teda
týka posúdenia, či žalobcovi patrilo nemocenské vo výške 17,79679000 eur denne aj v období po 10. 8.
2009, kedy mu žalovaná vyplácala nemocenské len vo výške 13,09225500 eur za deň. Žalobca tvrdí,
že mu nemocenské v uvedenej výške, t. j. 17,79679000 eur denne, patrilo, a to až do zániku nároku na
nemocenské (t. j. do 10.1.2010), pretože v  takejto výške mu bolo nemocenské  priznané právoplatným
rozhodnutím žalovanej č.200 - 53256 - CA02/2009 zo 17. 7. 2009.

Odvolací súd poukazuje na to, že žalobca svoj nárok odvodzuje od právoplatného rozhodnutia žalovanej
č. 200 - 53256 - CA02/2009 zo 17. 7. 2009, ktorým mu bola priznaná výška nemocenského za čas jeho
práceneschopnosti. Nie je potom možné, aby súd                  v občianskom súdnom konaní opätovne priznal
žalobcovi nemocenské, ktoré mu už raz bolo priznané právoplatným rozhodnutím Sociálnej poisťovne.
Inými slovami, žalobca sa podanou žalobou opätovne domáha priznania peňažnej sumy (nevyplateného
nemocenského), ktoré mu však už bolo raz priznané, a to  právoplatným rozhodnutím žalovanej zo
17. 7. 2009. Ak by súd žalobe vyhovel, žalobcovi by bola dávka nemocenského poistenia za obdobie
od            11. 8. 2009 do 10. 1. 2010 priznaná dvakrát (raz rozhodnutím žalovanej zo 17. 7. 2009, druhý
krát rozhodnutím súdu).  Ak by však súd konal a rozhodol o žalobcovom nároku, t. j.  priznal žalobcovi
žalovanú sumu titulom rozdielu medzi nemocenským, priznaným právoplatným rozhodnutím Sociálnej
poisťovne a skutočne vyplateným nemocenským, konal by vo veci, kde nie je daná jeho právomoc. Súd
v občianskom  súdnom konaní nemôže rozhodnúť           o priznaní dávky nemocenského poistenia. Táto
právomoc patrí výlučne Sociálnej poisťovni, ktorej rozhodnutie je následne možné preskúmať v rámci
správneho súdnictva. Žalobca svoju žalobu postavil na tom, že mu žalovaná nevyplatila nemocenské
v takej výške, v akej mu bolo priznané právoplatným rozhodnutím žalovanej. Týmto žalobca sám
potvrdil, že mu bola žalovaná suma priznaná a to rozhodnutím žalovanej č. 200 - 53256 - CA02/2009
zo              17. 7. 2009, ibaže žalovaná právo žalobcu na peňažné plnenie neuspokojila riadne
(nemocenské nevyplatila v riadnej výške). Peňažné plnenie (nemocenské) už raz priznané právoplatným
rozhodnutím Sociálnej poisťovne, nemožno opätovne priznať aj rozhodnutím súdu (je irelevantné, že
žalobca svoj nárok kvalifikoval ako nárok vyplývajúci z právoplatného rozhodnutia Sociálnej poisťovne,
resp. ako nárok na doplatenie toho, čo mu nebolo vyplatené, hoci mu to bolo právoplatne priznané). Ide
o nárok, ktorý žalobcovi vyplýva z právoplatného rozhodnutia správneho orgánu, a teda nie je možné o
ňom opätovne rozhodnúť. Na rozhodovanie o žalovanom nároku nie je daná právomoc súdu (stále totiž
ide o priznanie nemocenského, resp. doplatku na nemocenskom o ktorom môže rozhodovať výlučne
Sociálna poisťovňa). Na druhej strane, ak by žalobca tvrdil, že mu malo byť rozhodnutím Sociálnej
poisťovne zo 17. 7. 2009 priznané nemocenské vo výške 17,79679000 za deň a to až do 10. 1. 2010
(avšak nebolo), mal možnosť podať voči tomuto rozhodnutiu odvolanie (o čom bol riadne poučený), resp.
podať žalobu na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Sociálnej poisťovne cestou správneho súdnictva.
Žalobca však tvrdí, že Sociálna poisťovňa rozhodla správne, a preto sa voči jej rozhodnutiu neodvolal. Ak
teda Sociálna poisťovňa rozhodla správne a teda žalobcovi priznala nemocenské  vo výške 17,79679000
za deň a to až do 10. 1. 2010 (t. j. aj žalované nemocenské), nemožno v súdnom konaní žiadať
jeho opätovné priznanie (aj keď žalobca svoj nárok formuluje ako žalobu na doplatenie rozdielu výšky
nemocenského priznaného a skutočne vyplateného - stále totiž ide o nárok na nemocenské, ktoré už
bolo raz priznané právoplatným rozhodnutím Sociálnej poisťovne).



Súd kedykoľvek za konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci
(podmienky konania) - § 103 O. s. p. Ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno
odstrániť, súd konanie zastaví. Ak vec nespadá do právomoci súdov alebo ak má predchádzať iné
konanie, súd postúpi vec po právoplatnosti uznesenia                 o zastavení konania príslušnému
orgánu; právne účinky spojené s podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom zachované (§
104 ods. 1 O. s. p.). Nedostatok právomoci súdu vo veci konať a rozhodnúť patrí medzi neodstrániteľné
procesné podmienky konania, ktoré je súd povinný skúmať v každom štádiu konania a ktoré vedú k
jeho zastaveniu.

Keďže konaniu vo veci bráni neodstrániteľný nedostatok podmienky konania - nedostatok právomoci,
odvolací súd  v zmysle § 221 ods. 1 písm. a/ O. s. p. napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil
a konanie  zastavil s tým, že po právoplatnosti uznesenia  bude vec postúpená na konanie orgánu, do
právomoci ktorého vec patrí, teda Sociálnej poisťovni    (§ 221 ods. 2 O. s. p., resp. § 104 ods. 1 v spojení
s § 211 ods. 2 O. s. p.). Táto by mala podanie žalobcu posúdiť ako žiadosť o doplatenie nemocenského,
rozhodnúť o nej, s možnosťou podania opravného prostriedku proti jej rozhodnutiu, vrátane jeho súdneho
prieskumu v rámci správneho súdnictva.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 146 ods. 2 prvá veta, v spojení s § 224
ods. 1 O. s. p. a ich náhradu žalovanej nepriznal, pretože jej v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "12C/21/2012", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}