Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 1Cob/258/2012 z 22. 1. 2014 Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 22. januára 2014, sp. zn. 1Cob/258/2012, ECLI:SK:KSBA:2014:1210216353.1 Krajský súd Bratislava | 1Cob/258/2012 | ECLI:SK:KSBA:2014:1210216353.1 | 2014-01-22 | Rozsudok Oblasť práva: Obchodné právo – Kúpna zmluva Citované ustanovenia: ObZ, § 409 ObZ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/4e193ab7-55bc-402a-8131-967d68c2b8f4 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2014:1210216353.1 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1Cob/258/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1210216353
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 01. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Danica Michalková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1210216353.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Danice Michalkovej a členov
senátu Mgr. Sone Pekarčíkovej a JUDr. Andrey Haitovej v právnej veci navrhovateľa: HASTA, s. r.
o., Bytčianska 814/131‚ Žilina - Považský Chlmec, IČO: 31 646 751, zast. JUDr. Martinom Burianom,
advokátom, Štúrova 1, Žilina, proti žalovanej: Ľudmila Kisfaludyová LK - DREVOX, Nové Záhrady VII
17529/14, Bratislava, IČO: 37220594, zast. JUDr. Ing. Jánom Felšöcim, advokátom, M. R. Štefánika 1,
Pezinok, o zaplatenie 201,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného
súdu Bratislava II zo dňa 23. 02. 2012 č. k. 23Cb/273/2010-82 takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozsudok Okresného súdu Bratislava II zo dňa 23. 02. 2012 č. k. 23Cb/273/2010-82 v
napadnutej zamietajúcej časti a súvisiacom výroku o náhrade trov konania p o t v r d z u j e .

Odporcovi sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa konanie v časti o zaplatenie 9 % úroku z omeškania ročne
zo sumy 11,02 Eur od 29. 01. 2010 do zaplatenia zastavil a vo zvyšnej časti žalobu zamietol. O trovách
konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

V odôvodnení rozsudku súd prvého stupňa uviedol, že navrhovateľ sa návrhom zo dňa 21. 07. 2010
proti odporcovi pôvodne domáhal zaplatenia sumy 201,- Eur spolu s 9 % úrokom z omeškania od
29. 01. 2010 do zaplatenia titulom plnenia kúpnej zmluvy. Uviedol, že odporcovi dodal tovar v sume
252,08 Eur, ktorý fakturoval faktúrou č. 10520048 splatnou 26. 01. 2010. Zápočtom zo dňa 09. 06.
2010 bola voči pohľadávke navrhovateľa započítaná suma 51,08 Eur, vzhľadom k tomu pohľadávka
navrhovateľa predstavuje sumu 201,- Eur. Súd prvého stupňa vydal vo veci platobný rozkaz, proti
ktorému podal v zákonnej lehote odporca odpor, v ktorom uviedol, že odporcovi bol dodaný tovar
v hodnote 252,08 Eur fakturovaný faktúrou č. 10520048, pričom je pravdou, že započítaním došlo
k zníženiu pohľadávky navrhovateľa na sumu 201,- Eur. Odporca však poukázal na skutočnosť, že
z dodaného tovaru navrhovateľovi boli vrátené dve položky a to MADLO 34/300-PLAST BIELA a
VLOŽKA FAB C2000 35/10 o dĺžke 45 mm - NIKEL, obe v celkovej cene 78,016 Eur. Napriek tomu
navrhovateľ vystavil a doručil len dobropis na položku MADLO 34/300-PLAST BIELA. Navrhovateľa
viackrát písomne vyrozumel, že kým odporcovi nebude doručený dobropis aj na položku VLOŽKA FAB
C2000 35/10 v sume 11,02 Eur, nemôže faktúru akceptovať ani ju uhradiť. Navrhovateľ prisľúbil doručiť
dobropis, napriek tomu tak ale do dňa podania odporu neurobil, v dôsledku čoho odporca nemohol
pristúpiť k úhrade faktúry. Navrhovateľ sa žalobou domáhal úhrady faktúry č. 10520048, ktorej výška
bola odporcom namietaná, dokonca už bola aj upravená a podľa prísľubu navrhovateľa mala byť ešte
opätovne upravená. Z týchto dôvodov žiadal návrh zamietnuť. Podaním zo dňa 15. 10. 2010 (č. l. 32)



pred prvým pojednávaním vzal navrhovateľ svoj návrh čiastočne späť a to v sume 11,02 Eur a uviedol,
že sa naďalej domáha len zaplatenia istiny 189,98 Eur s 9 % ročným úrokom z omeškania od 29. 01.
2010 do zaplatenia. Ďalším podaním zo dňa 13. 04. 2011 (č. l. 54) pred prvým pojednávaním vzal žalobu
späť v celej zostávajúcej istine 189,98 Eur z dôvodu, že mu odporca dňa 23. 03. 2011 túto sumu uhradil.
Uviedol, že v konaní si naďalej uplatňuje 9 % ročný úrok z omeškania zo sumy 189,98 Eur za dobu od 29.
01. 2010 do 23. 03. 2011, ktorý žiadal priznať ako zročný úrok v sume 19,60 Eur. Uznesením zo dňa 16.
06. 2011 súd prvého stupňa konanie v časti istiny 201,- Eur zastavil. Uvedeným uznesením však nedošlo
k zastaveniu konania v časti 9 % ročného úroku z omeškania zo sumy 11,02 Eur, hoci navrhovateľ už
v prvom čiastočnom späťvzatí uviedol, že si príslušenstvo uplatňuje len zo sumy 189,98 Eur. Podaním
doručeným súdu dňa 20. 01. 2012 navrhovateľ uviedol, že späťvzatie sa týkalo aj príslušenstva zo
sumy 11,02 Eur. V čase pojednávania konaného dňa 23. 12. 2012 zostal po čiastočných späťvzatiach
predmetom sporu len zročný úrok z omeškania 19,60 Eur a bolo potrebné rozhodnúť o zastavení konania
v časti 9 % ročného úroku z omeškania zo sumy 11,02 Eur. Súd preto na pojednávaní dňa 23. 02. 2012
rozhodoval len o zročnom úroku z omeškania v sume 19,60 Eur. V časti 9 % ročného úroku z omeškania
zo sumy 11,02 Eur na základe skoršieho späťvzatia konanie zastavil.

Súd prvého stupňa v zostávajúcej časti uplatneného nároku vykonal dokazovanie a dospel k záveru,
že sa v celom rozsahu stotožnil s argumentáciou navrhovateľa, že odporca bol po splatnosti faktúry
č. 10520048 povinný uhradiť navrhovateľovi kúpnu cenu tovaru, ktorý riadne prevzal, nereklamoval
ho, ani ho nevrátil. Tvrdenie odporcu, že až momentom doručenia dobropisov sa mu stala známa
skutočná výška záväzku voči navrhovateľovi, súd považoval za neopodstatnené a nemajúce oporu
v ustanoveniach Obchodného zákonníka, účtovných predpisov, ani v ustanoveniach iných právnych
predpisov. Odporca sa neuhradením záväzku riadne a včas dostal do omeškania s úhradou ceny tohto
tovaru, ktorý prevzal a nevrátil ho späť navrhovateľovi. Súd preto pri výpočte úroku z omeškania zohľadnil
sumu vráteného tovaru (201,- Eur - 67,- Eur - 11,02 Eur) a dospel k záveru, že odporca bol v omeškaní
s úhradou sumy 122,98 Eur. Omeškanie trvalo od 29. 01. 2010 do 23. 03. 2011, čo pri navrhovateľom
uplatnenom 9 % ročnom úroku z omeškania predstavuje sumu 12,68 Eur. Odporca však navrhovateľovi
dňa 23. 03. 2011 uhradil sumu 189,98 Eur, ktorá podľa názoru súdu prvého stupňa obsahuje už aj úrok z
omeškania. Úhradou uvedenej sumy podľa názoru súdu prvého stupňa došlo k splneniu predmetu sporu,
ktorým zostal len zročný úrok z omeškania uplatňovaný navrhovateľom v sume 19,60 Eur. Z uvedeného
dôvodu preto žalobu zamietol. V časti o zaplatenie 9 % ročného úroku z omeškania zo sumy 11,02 Eur
súd konanie zastavil a to tak ako už bolo vyššie uvedené, na základe čiastočného späťvzatia zo dňa 15.
10. 2010, o ktorej nebolo do rozhodnutia súdu vo veci rozhodnuté. O trovách konania rozhodol podľa
ust. § 142 ods. 2 O.s.p. a žiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu trov konania.

Proti tomuto rozsudku v jeho zamietajúcej časti a v časti trov konania podal v zákonnej lehote odvolanie
navrhovateľ, ktorý v tejto časti s rozhodnutím súdu prvého stupňa nesúhlasil. Uviedol, že súd prvého
stupňa dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam v rozsahu uplatneného úroku z omeškania z dlžnej
sumy istiny. Súd uviedol v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, že pri výpočte úroku z omeškania
zohľadnil sumu vráteného tovaru a dospel k záveru, že odporca bol v omeškaní s úhradou sumy 122,98
Eur. Omeškanie trvalo od 29. 01. 2010 do 23. 03. 2011, čo pri navrhovateľom uplatnenom 9 % ročnom
úroku z omeškania predstavuje sumu 12,68 Eur. Odporca dňa 23. 03. 2011 uhradil navrhovateľovi sumu
189,98 Eur, ktorá podľa názoru súdu prvého stupňa obsahuje už aj úrok z omeškania. Podľa názoru súdu
úhradou uvedenej sumy došlo k splneniu predmetu sporu, ktorým zostal len zročný úrok z omeškania
uplatňovaný navrhovateľom v sume 19,60 Eur. Súd teda pri výpočte úroku z omeškania vychádzal z
navrhovateľom uplatnenej istiny 189,98 Eur zníženej o sumu 67,- Eur, ktorú navrhovateľ dobropisoval
odporcovi a to dobropisom č. 105200094 zo dňa 15. 02. 2010, splatným dňa 17. 02. 2010. Konajúci
súd však nesprávne subsumoval pod úhradu istiny aj úrok z omeškania, nakoľko čiastočná úhrada sa
týkala iba kúpnej ceny za tovar dodaný navrhovateľom odporcovi a úrok z omeškania neobsahovala. Na
základe uvedeného má navrhovateľ za to, že voči odporcovi naďalej zostáva nárok na úrok z omeškania
a síce úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 122,98 Eur od 29. 01. 2010 do 23. 03. 2011,
čo predstavuje 12,68 Eur. V tejto súvislosti napadol aj výrok o trovách konania, keď súd prvého stupňa
žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. Mal za to, že navrhovateľovi vzniklo
toto právo, keď odporca svojim nesplnením zákonnej povinnosti riadne a včas zaplatiť navrhovateľovi
kúpnu cenu za dodaný tovar zapríčinil vznik sporu a v plnom rozsahu nesie zodpovednosť za trovy
navrhovateľa. Z týchto dôvodov navrhol rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť na ďalšie
konanie, resp. zmeniť a zaviazať odporcu na úhradu žalovanej pohľadávky vo výške 12,68 Eur a súčasne



odporcu zaviazať i k náhrade trov konania vo výške 422,87 Eur a to trovy právneho zastúpenia a zaviazať
odporcu i k náhrade trov konania spočívajúcich v zaplatenom súdnom poplatku za návrh.

Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal odvolanie navrhovateľa podľa ust. § 212
ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k
záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

Odvolací súd sa oboznámil s obsahom spisu, pričom zistil, že súd prvého stupňa dostatočným spôsobom
zistil skutkový stav a vyvodil z neho i správny právny záver. Odvolací súd poukazuje na ust. § 219 ods.
1 O.s.p., podľa ktorého odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2
citovaného ustanovenia ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktoré
považuje za vecne správne a v súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p.

Navrhovateľ v podanom odvolaní namieta, že konajúci súd nesprávne subsumoval pod úhradu istiny aj
úrok z omeškania, nakoľko čiastočná úhrada sa týkala iba kúpnej ceny za tovar dodaný navrhovateľom
odporcovi a úrok z omeškania neobsahoval. Navrhovateľ má za to, že voči odporcovi má nárok naďalej
na úrok z omeškania a síce úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 122,98 Eur od 29. 01. 2010
do 23. 03. 2011, čo predstavuje 12,68 Eur a úhrady tejto sa naďalej navrhovateľ domáha.

V tejto súvislosti je potrebné poukázať na skutočnosť, že navrhovateľ dodal odporcovi tovar v hodnote
252,08 Eur fakturovaný faktúrou č. 10520048 splatnou 26. 01. 2010. Zápočtom bola pohľadávka
navrhovateľa znížená na sumu 201,- Eur, čiže znížená o sumu 51,08 Eur. Z celkovo dodaného tovaru
odporca navrhovateľovi vrátil dve položky a to MADLO 34/300-PLAST BIELA a VLOŽKA FAB C2000
35/10, obe v celkovej cene 78,016 Eur. Navrhovateľ vystavil a doručil odporcovi len dobropis na položku
MADLO 34/300-PLAST BIELA (67,- Eur).

Aj napriek dobropisu uvedenej čiastky svoj návrh v tejto časti navrhovateľ nevzal späť. Podaním
doručeným súdu dňa 15. 10. 2010 vzal navrhovateľ čiastočne späť svoj návrh v sume 11,02 Eur, nakoľko
na úhrade tejto čiastky už navrhovateľ netrval. V časti o zaplatenie 67,- Eur, ktorá bola dobropisovaná
odporcovi, však navrhovateľ svoj návrh nevzal späť. Z týchto dôvodov preto vznikol rozdiel a zrejme
pochybnosť navrhovateľa pri účtovaní úroku z omeškania, keď sa domnieval, že mu vzniká nárok i na
zaplatenie úroku z omeškania z uvedenej čiastky. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že z uplatnenej
sumy 201,- Eur bolo potrebné odpočítať dobropisované sumy v celkovej výške 78,016 Eur, tak ako to
urobil i súd prvého stupňa a priznať navrhovateľovi len úrok z omeškania zo sumy 122,98 Eur. Súd
prvého stupňa správne ustálil, pokiaľ z uvedenej čiastky vypočítal úrok z omeškania, ktorý predstavoval
sumu 12,68 Eur. V prípade, že odporca uhradil navrhovateľovi dňa 23. 03. 2011 sumu 189,98 Eur, teda
i čiastku, ktorá bola dobropisovaná, avšak nebola vzatá späť zo strany navrhovateľa, keď odporca bol
povinný uhradiť 122,98 Eur, súd prvého stupňa správne ustálil, že uvedená úhrada subsumovala i úrok
z omeškania, ktorý predstavoval 12,68 Eur.

Vzhľadom k tomu, že súd prvého stupňa dospel k správnemu právnemu záveru, odvolací súd z dôvodov,
ktoré uviedol súd prvého stupňa ako i z vyššie uvedených dôvodov rozhodnutie súdu prvého stupňa
podľa ust. § 219 ods. 1 a 2 ako vecne správne potvrdil v napadnutej časti ako aj súvisiacom výroku o
náhrade trov konania.

O trovách odvolacieho konania súd rozhodol podľa ust. § 224 Ods. 1 O.s.p., avšak odporcovi, ktorý bol v
odvolacom konaní plne úspešný a vzniklo mu právo na náhradu trov odvolacieho konania, ich náhradu
nepriznal, keďže mu žiadne nevznikli.



Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.