{"guid": "89e98fa8-8532-4f38-8953-a2a125877876:d0249fc6-268a-4e46-a771-39fbf28d1775", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2014:1211216156.1", "spisova_znacka": "11Co/50/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 11Co/50/2014 z 29. 9. 2014", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 29. septembra 2014, sp. zn. 11Co/50/2014, ECLI:SK:KSBA:2014:1211216156.1", "identifikacne_cislo": "1211216156", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Martin Murgaš", "sudca_id": 211, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-martin-murgas-211", "datum_vydania": "2014-09-29", "forma": "Rozsudok", "povaha": [], "oblast": [], "podoblast": [], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/d0249fc6-268a-4e46-a771-39fbf28d1775", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2014:1211216156.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2014:1211216156.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2014:1211216156.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Bratislava\nSpisová značka: 11Co/50/2014\nIdentifikačné číslo súdneho spisu: 1211216156\nDátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2014\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Štrignerová\nECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1211216156.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\n\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Štrignerovej a členov\nsenátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a JUDr. Blanky Podmajerskej, v právnej veci navrhovateľa: Y. E..A..O..,\nE. E. N. XX, R., B.: XX XXX XXX, zastúpeného Advokátskou kanceláriou Gereg & Messingerová, so\nsídlom Horná Strieborná 4, Banská Bystrica, proti odporcovi: Slovenská A. Q. G. T. E., E. E. G. XX, R., o\nnáhradu škody spôsobenú nesprávnym úradným postupom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku\nOkresného súdu Bratislava II zo dňa 22.10.2013, č.k. 11C/126/2011-226, jednohlasne ( pomerom hlasov\n3:0) takto\n\nr o z h o d o l :\n\nRozsudok súdu prvého stupňa sa potvrdzuje.\n\nOdporcovi sa náhrada trov odvolacieho  konania  n e p r i z n á v a.\n\no d ô v o d n e n i e :\n\nV napadnutom rozhodnutí súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa , ktorým sa voči odporcovi\ndomáhal zaplatenia sumy X XXX.XXX,XX eur titulom majetkovej ujmy a sumy XX.XXX,XX eur titulom\nnemajetkovej ujmy vzniknutej mu v súvislosti s nesprávnym úradným postupom odporcu.\n\nRozhodnutie právne odôvodnil ust. § 3 ods.1,2, § 4 ods.1 písm. c/,  § 9 ods.1,2, § 15 ods.1,2, § 16\nods.1, § 17 ods.1,2,3 zák.č.514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci\na o zmene niektorých zákonov, § 5 ods.1,2,3, § 10 ods.1, § 11 zák.č. 179/1998 Z.z. o obchodovaní s\nvojenským materiálom v platnom znení a vecne tým, že na základe vykonaného dokazovania nebolo\nzistené splnenie\nzákonných podmienok pre možné úspešné uplatnenie daného zodpovednostného vzťahu.   Súd\nprvého stupňa mal z vykonaného dokazovania za jednoznačne zistené, že dňa 25.01.2006 podal\nnavrhovateľ žiadosť o udelenie povolenia na obchodovanie s vojenským materiálom, ku  ktorej sa\nvyjadrovali štátne orgány uvedené v § 5 ods. 2 zákona č. 179/1998 Z.z. v znení účinnom do 31.10.2009\n-  G. H. Slovenskej republiky (faxom zo dňa 7.3.2006), G. O. Slovenskej republiky (listom zo dňa\n23.02.2006), Národný bezpečnostný úrad (listom zo dňa 16.02.2006), G. Q. H. Slovenskej republiky\n(listom zo dňa 16.02.2006). Listom zo dňa 07.03.2006 zn. 63/970-756-22/2006-P Slovenská B. E.\noznámila odporcovi, že nesúhlasí s udelením povolenia na obchodovanie s vojenským materiálom\nžiadateľovi Y. E..A..O.. z dôvodu bezpečnostných záujmov Slovenskej republiky. Dňa 13.03.2006\nG. T. Slovenskej republiky, odbor riadenia obchodovania s citlivými tovarmi vydal rozhodnutie č.\nZamP1/2006-3350, ktorým zamietlo žiadosť navrhovateľa o udelenie povolenia na obchodovanie s\nvojenským materiálom z dôvodu bezpečnostných záujmov Slovenskej republiky ( rozhodnutie bolo\nnavrhovateľovi doručené dňa 16.03.2006). Dňa 17.03.2006 podal navrhovateľ voči rozhodnutiu č.\nZamP1/2006-3350 zo dňa 13.03.2006 rozklad. Listom  zo dňa 04.04.2006 zn.: 3080/2006-3350 G.\nT. SR opätovne požiadalo Slovenskú informačnú službu o doplnenie predošlého vyjadrenia. Listom\n\nzo dňa 07.04.2006 Slovenská B. E. oznámila odporcovi, že disponuje spisovým materiálom č.p.\n63/970-D-756/2006-P k spoločnosti Y. E..A..O.., na základe ktorého nesúhlasila s udelením povolenia\nna obchodovanie s vojenským materiálom navrhovateľovi. Dňa 27.04.2006 o podanom rozklade\nrozhodol minister hospodárstva Slovenskej republiky rozhodnutím č. 51/2006, ktorým rozklad zamietol\na rozkladom napadnuté prvostupňové rozhodnutie odboru riadenia obchodovania s citlivými tovarmi G.\nSR potvrdil                       ( voči uvedenému rozhodnutiu nebolo prípustné odvolanie). Žalobou\npodanou na Najvyšší súd SR dňa 02.06.2006, neskôr postúpenou Krajskému súdu v Bratislave, sa\nnavrhovateľ domáhal preskúmania rozhodnutia ministra hospodárstva SR č. 51/2006 zo dňa 27.04.2006\na rozhodnutia G. T.A. SR odbor riadenia a obchodovania s citlivými tovarmi č. ZamP1/2006-3350 zo dňa\n13.03.2006. Listom zo dňa 23.10.2006, doručeným odporcovi dňa 31.10.2006 Slovenská informačná\nslužba oznámila odporcovi, že  má k dispozícií nové zistenia k uvedenému žiadateľovi, ktoré sú\nnovými skutočnosťami v právnom zmysle. Tieto skutočnosti existovali v čase pôvodného správneho\nkonania, ale E. boli zistené až po zaslaní vyjadrenia č.p. 63/970-756-22/2006-P zo dňa 07.03.2006\nna G. SR.  Podaním zo dňa 16.11.2006, doručeným odporcovi dňa 18.11.2006 podal navrhovateľ\nnávrh na obnovu konania o udelenie povolenia obchodovania s vojenským materiálom. Listom zo dňa\n12.12.2006, doručeným odporcovi dňa 22.12.2006, Slovenská B. služba udelila súhlas na obchodovanie\ns vojenským materiálom navrhovateľovi. Dňa 28.11.2006  G. T. rozhodnutím č. 144/2006 rozhodol o\npovolení obnovy konania o udelení povolenia navrhovateľovi na obchodovanie s vojenským materiálom.\nDňa 03.01.2007 G. T. Slovenskej republiky, odbor riadenia obchodovania s citlivými tovarmi rozhodnutím\nč. Po1/2007-1040 povolil navrhovateľovi obchodovať s vojenským materiálom na dobu 5 rokov, pod\nčíslom povolenia 03010702001. Rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 1S 410/06-26 zo dňa\n18.10.2007, právoplatným dňa 25.10.2007, krajský súd napadnuté rozhodnutie odporcu č. 51/2006 zo\ndňa 27.04.2006, 945/2006-100 zrušil podľa ust. § 250j ods. 3 O.s.p. a vec vrátil odporcovi na ďalšie\nkonanie.\n\nVychádzajúc z takto zisteného skutkového stavu  súd prvého stupňa dospel k záveru, že v prejednávanej\nveci zo strany navrhovateľa nesúceho dôkazné bremeno nebolo preukázané už splnenie prvého\nzákonného predpokladu , a to existencia nesprávneho úradného postupu.  Súd prvého stupňa mal\nza preukázané, že odporca v správnom konaní o žiadosti navrhovateľa na vydanie povolenia na\nobchodovanie s vojenským materiálom postupoval v súlade so zákonom č. 179/1998Z.z. o obchodovaní\ns vojenským materiálom v znení neskorších predpisov a zákonom č. 71/1967 Zb. o správnom konaní\n(Správny poriadok) v znení neskorších predpisov, pričom v žiadnom prípade nemožno skonštatovať,\nže odporca bol a dosiaľ je nečinný. Povolenie na obchodovanie s vojenským materiálom sa udeľuje\nlen oprávneným osobám za podmienok uvedených v zákone č. 179/1998 Z.z. Oprávnenie obchodovať\ns vojenským materiálom nie je všeobecne nárokovateľné,  neudeľuje sa automaticky, ale musí mu\npredchádzať správne konanie vedené podľa ustanovení Správneho poriadku. Nakoľko Slovenská B.Č.\nE. vo svojom písomnom stanovisku  listom zo dňa 07.03.2006 nesúhlasila s udelením povolenia na\nobchodovanie s vojenským materiálom navrhovateľovi z dôvodu bezpečnostných záujmov Slovenskej\nrepubliky, neboli splnené zákonné podmienky na to, aby bolo navrhovateľovi udelené povolenie na\nobchodovanie s vojenským materiálom. Ihneď ako Slovenská B. E. zmenila svoje stanovisko, na návrh\nnavrhovateľa na obnovu konania odporca bezodkladne (12. deň po podaní návrhu) povolil obnovu\nkonania rozhodnutím G. T. Slovenskej republiky č. 144/2006 zo dňa 28.11.2006. Obnova konania\nsmerovala voči prvostupňovému rozhodnutiu odporcu číslo ZamP1/2006-3350 zo dňa 13.03.2006,\nktorým odbor obchodovania s citlivými tovarmi G. SR zamietol žiadosť o udelenie povolenia na\nobchodovanie s vojenským materiálom, ako aj voči druhostupňovému rozhodnutiu správneho orgánu\nG. SR č. 51/2006 zo dňa 27.04.2006. Po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia ministra hospodárstva\nSR č. 144/2006 o povolení obnovy konania,  rozhodol odbor riadenia obchodovania s citlivými tovarmi\nG. SR v konaní č. Po1/2007-1040 tak, že navrhovateľovi povolil obchodovať s vojenským materiálom,\nčím sa podľa ust. § 64 ods. 3 Správneho poriadku pôvodné rozhodnutie č. ZamP1/2006-3350 zo\ndňa 13.03.2006 a rozhodnutie č. 51/2006 zo zákona zrušili. S poukazom na vyššie opísaný priebeh\nsprávneho konania mal súd prvého stupňa za zrejmé, že odporca konal bez prieťahov a v súlade s\nustanoveniami Správneho poriadku.  Argumentáciu navrhovateľa o tom, že  mu bolo udelené povolenie\nna obchodovanie s vojenským materiálom z právne neznámych dôvodov v obnove konania, i keď\nrozhodnutie G. T. SR č. 51/2006 nenadobudlo právoplatnosť, súd prvého stupňa  vyhodnotil ako\nrozpornú a protirečivú. Pri tejto úvahe zohľadnil, že  sám navrhovateľ podal návrh na obnovu konania\npodľa § 62 ods. 1 písm. a/  Správneho poriadku, keď sa dozvedel o tom, že stanovisko SIS bolo\nprehodnotené ( bolo na jeho rozhodnutí, či návrh na obnovu konania podá alebo nie). Nakoľko voči\nrozhodnutiu G.. T. č. 51/2006 zo dňa 27.04.2006 nebolo možné podať riadny opravný prostriedok,\n\ndoručením rozhodnutia navrhovateľovi nadobudlo právoplatnosť. Zmenu rozhodnutia odporcu bolo\nmožné dosiahnuť len podaním mimoriadneho opravného prostriedku, ktorým bol v tomto prípade návrh\nna obnovu konania, o ktorej odporca konal a rozhodol bezodkladne na návrh navrhovateľa podľa\nustanovení Správneho poriadku. Rovnako podanie žaloby o preskúmanie tohto rozhodnutia na súd dňa\n02.06.2006 podľa § 247 a nasl. O.s.p. nemalo vplyv na právoplatnosť rozhodnutia min. hospodárstva č.\n51/2006 zo dňa 27.04.2006. Na  návrh navrhovateľa došlo k povoleniu obnovy konania dňa 28.11.2006,\nnásledne prvostupňový správny orgán dňa 03.01.2007 rozhodol v obnovenom  konaní o povolení\nobchodovať s vojenským materiálom, rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave č.k. 1S 410/06-26 zo\ndňa 18.10.2007 ( ktorým súd napadnuté rozhodnutie odporcu č. 51/2006 zo dňa 27.04.2006 zrušil a\nvec vrátil odporcovi na ďalšie konanie) nemalo žiadne právne účinky, nakoľko napadnuté rozhodnutie\nbolo už v tom čase viac ako 8 mesiacov zo zákona zrušené a nahradené novým rozhodnutím č.\nPo1/2007-1040 zo dňa 03.01.2007 ( čoho si mal byť navrhovateľ vedomý). Odporca tak po rozhodnutí\nKrajského súdu v Bratislave č.k. 1 S 410/06-26 už nemal o čom konať a rozhodovať, nakoľko o\nžiadosti navrhovateľa na udelenie povolenia na obchodovanie s vojenským materiálom bolo rozhodnuté\nv obnovenom konaní č. Po1/2007. Ak navrhovateľ uvádzal že nevie, z akého dôvodu sa rozhodlo o\npovolení obchodovať s vojenským materiálom v rámci obnovy konania ( i keď prebiehalo konanie na\nKrajskom súde v Bratislave pod sp. zn.  1S 410/06) , súd prvého stupňa  uviedol, že keď navrhovateľ trval\nna preskúmaní rozhodnutí odporcu krajským súdom (teda chcel vyčkať na rozhodnutie krajského súdu),\nmohol podať voči rozhodnutiu o povolení obnovy konania rozklad, pričom tak neurobil. Rovnako mohol\npodať aj opravný prostriedok (rozklad) voči rozhodnutiu o povolení obchodovať s vojenským materiálom.\nNavrhovateľ tieto opravné prostriedky nevyužil, čím rozhodnutia v ním iniciovanej obnove konania\nnadobudli právoplatnosť a  v ich dôsledku pôvodné rozhodnutia o zamietnutí povolenia obchodovať s\nvojenským  materiálom boli zo zákona zrušené.\n\nKeďže  podľa názoru súdu prvého stupňa odporca v období od 13.03.2006 do 11.01.2007 konal  v\nkrátkych lehotách a v súlade so zákonom a nedošlo z jeho strany  k nesprávnemu úradnému postupu\npodľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z a ani k preukázaniu priamej príčinnej súvislosti  medzi tvrdenou\nškodou a nesprávnym úradným postupom  ( keď okolnosťou, ktorá bránila navrhovateľovi v tom čase v\nobchodnej činnosti s vojenským materiálom bola skutočnosť, že nebol držiteľom, resp. nebolo mu vydané\npovolenie na obchodovanie s vojenským materiálom ),  ďalej sa nezaoberal   uplatnenou výškou škody.\n\nO trovách konania  rozhodol  podľa § 142 ods. 1 O.s.p. s prihliadnutím na skutočnosť, že odporca, aj\nkeď mal v konaní plný úspech si trovy konania neuplatnil.\n\nProti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ žiadajúc, aby odvolací súd napadnuté\nrozhodnutie zmenil a návrhu vyhovel.  Nestotožnil sa s právnymi závermi súdu prvého stupňa poukazujúc\nna to, že bol to práve odporca, ktorý svojimi nezákonnými rozhodnutiami  a nezákonným postupom konal\ntak, že spôsobil škodu na strane navrhovateľa . Odporca rešpektoval stanoviská Slovenskej informačnej\nslužby, ktoré  neboli odôvodnené a preskúmateľné  a spôsobil následky na strane navrhovateľa - ušlý\nzisk a náhradu škody.\n\nOdporca v písomnom vyjadrení sa k odvolaniu navrhol rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne a\nprávne správne potvrdiť konštatujúc, že sa stotožňuje s právnymi závermi súdu prvého stupňa.\nOdvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania ( § 212 ods. 1 O.s.p.), bez\nnariadenia odvolacieho pojednávania ( § 214 ods. 2 ) keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo\npotrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nejednalo sa o konanie vo veciach porušenia zásady\nrovnakého zaobchádzania, nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem, vo veci\nsúd prvého stupňa nerozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 115a O.s.p.   a dospel k záveru,\nže odvolanie navrhovateľa nie je podané dôvodne. Súd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav veci,\nkeď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností ( § 120 ods. 1\nO.s.p.) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti žaloby na náhradu škody a nemajetkovej ujmy spôsobenej\nnesprávnym úradným postupom orgánu verejnej moci,  výsledky vykonaného dokazovania správne\nzhodnotil ( § 132 O.s.p.) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v\nnapadnutom rozhodnutí aj náležite a veľmi podrobne  odôvodnil ( § 157 ods. 2 O.s.p.).\n\nPodľa § 3 ods. 1 zák.č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci\na o zmene niektorých zákonov v znení účinnom do 31.08.2007 (ďalej len ako zákon č. 514/2003 Z.z.\"),\nštát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi\n\nverejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci a) nezákonným rozhodnutím,  b)\nnezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o\nochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d) nesprávnym úradným postupom.\n\nPodľa § 3 ods. 2  cit. zákona zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.\n\nPodľa § 4 ods. 1 písm. c/ cit. zákona, vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej\nmoci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu ministerstvo alebo iný ústredný orgán štátnej správy, ak škoda\nvznikla pri výkone verejnej moci v oblasti štátnej správy, ktorá patrí do pôsobnosti tohto ministerstva\nalebo tohto ústredného orgánu štátnej správy a aj keď ide o škodu, ktorá vznikla pri výkone štátnej\nsprávy, ktorá bola prenesená na územnú samosprávu podľa osobitného predpisu.\n\nPodľa § 9 ods. 1,2  cit. zákona, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za\nnesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo\nvydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej\nmoci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov\nfyzických osôb a právnických osôb.\n\nPrávo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým\npostupom spôsobená škoda.\n\nPodľa § 15 ods. 1 cit. zákona, nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím,\nnezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste,\no ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej\nnesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti\npoškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len žiadosť ) s príslušným orgánom podľa § 4\na 11.\n\nPodľa § 16 ods. 1 cit. zákona, ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť\ndo šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo\njeho neuspokojenej časti na súde.\n\nPodľa § 17 ods. 1,2 zákona č. 514/2003 Z.z. v cit. znení, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk.\n\nV prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom\nna ujmu  spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj\nnemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.\n\nPodľa § 5 ods. 1,2,3 zákona č. 179/1998 Z.z. o obchodovaní s vojenským materiálom a o doplnení\nzákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov\nv znení účinnom do 31.10.2009 (ďalej len ako \"zákon č. 179/1998Z.z.\"), obchodovať s vojenským\nmateriálom môže oprávnená osoba za podmienok uvedených v § 6.\n\nO  vydaní povolenia oprávnenej osobe [§ 3 ods. 1 písm. b) bod 1] rozhodne ministerstvo hospodárstva\npo vyjadrení G. Q. vecí Slovenskej republiky,  G. O. Slovenskej republiky, G. H. Slovenskej republiky,\nU.T. R. Ú. Slovenskej republiky a Slovenskej B. E..\n\nÚstredné orgány štátnej správy uvedené v odseku 2 a B. E. sa o žiadosti písomne vyjadria v lehote\n30 dní odo dňa doručenia žiadosti G. T.. Ak sa v uvedenej lehote nevyjadria alebo ak svoje záporné\nvyjadrenie neodôvodnia, má sa za to, že s vydaním povolenia súhlasia.\n\nPodľa § 10 ods. 1 cit. zákona , G. T. vydá povolenie, ak sú vyjadrenia ústredných orgánov štátnej správy\na B. E.(§ 5 ods. 2) kladné a ak žiadosť o vydanie povolenia spĺňa požiadavky uvedené v § 9, do 60\ndní od doručenia žiadosti.\n\nPodľa § 11 zákona č. 179/1998 Z.z. v cit. znení,  G. T. zamietne žiadosť o vydanie povolenia, ak a) nie\nsú splnené podmienky na vydanie povolenia uvedené v § 5, 6 a 9 tohto zákona, b) neuplynul jeden\n\nrok od vydania rozhodnutia o neudelení povolenia alebo od zrušenia povolenia, alebo c) to vyžadujú\nzahraničnopolitické a bezpečnostné záujmy Slovenskej republiky.\n\nPodľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého\nrozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého\nrozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.\n\nS poukazom na citované ustanovenie,  prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci\nskutkový stav, sa odvolací súd nezistiac v postupe súdu prvého stupňa z hľadiska procesnoprávneho\nžiadne vady majúce za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,  v celom rozsahu po skutkovej a\nprávnej stránke stotožňuje s dôvodmi týkajúcimi sa odvolaním napadnutého  rozsudku prvostupňového\nsúdu, v ktorom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa na náhradu škody spôsobenej mu\nnesprávnym úradným postupom,   v ktorom  podrobne zodpovedal na v konaní nastolené otázky\nmajúce pri rozhodovaní o uplatnenom nároku podstatný význam;   z uvedeného dôvodu, osvojac si\ndôvody napadnutého rozhodnutia, odvolací súd  využíva možnosť danú mu ust. § 219 ods.2 O.s.p.  na\nvypracovanie tzv. skráteného odôvodnenia rozhodnutia.\n\nVychádzajúc z odvolania, z ktorého obsahu je možné vyvodiť námietku  o nesprávnych skutkových\nzáveroch prvostupňového súdu  ( bližšie odvolateľom neoznačených)  odvolací súd uvádza, že vnútorné\npresvedčenie súdu ( ako výsledok hodnotenia dôkazov )  by sa malo vytvárať na základe starostlivého\nuváženia a zhodnotenia jednotlivých dôkazov jednotlivo aj v ich komplexnosti tak, aby vychádzalo z\npravidiel formálnej logiky.  Podľa  ust. § 132 O.s.p.  dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý\ndôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo\nvyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci. Pri hodnotení dôkazov súd v zásade nie je\nobmedzovaný právnymi predpismi, ako má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť; uplatňuje sa\nteda zásada voľného hodnotenia dôkazov a len vo výnimočných prípadoch zákon súdu ukladá určité\nobmedzenia pri hodnotení dôkazov (napr. § 133, § 134, § 135 O.s.p.).   Kontrola výsledku hodnotenia\ndôkazov, ku ktorým dospel súd, sa uskutočňuje najmä prostredníctvom inštitútu odôvodnenia rozsudku\nupraveného v § 157 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého má súd uviesť, čoho sa navrhovateľ domáhal a z\nakých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca, prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne\nvysvetliť, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými\núvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne\nposúdil. Súd má povinnosť dbať na tom, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé a vyhovujúce\nnajmä základnej požiadavke preskúmateľnosti.                            V posudzovanom prípade súd\nprvého stupňa v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie dokazovaním  vykonaným i nad rámec dôkazných\nnávrhov účastníkov riadne zistil skutkový stav veci, aplikoval naň správny predpis a svoje rozhodnutie\naj presvedčivo odôvodnil;  z odôvodnenia rozhodnutia presne, zrozumiteľne a určite vyplývajú v logickej\nnadväznosti  a s hodnotiacou väzbou k jednotlivým dôkazom skutkové zistenia, ktoré v súhrne vytvárajú\nskutkový nález súdu. Na základe uvedeného potom  všeobecná konštatácia navrhovateľa v odvolaní o\nnesprávnych záveroch súdu prvého stupňa nemá  za následok úvahu odvolacieho súdu, ktorá by nebola\nzhodná s v napadnutom rozhodnutí prezentovanou úvahou prvostupňového súdu.\n\nKeďže z obsahu odvolania je možné vyvodiť i námietku odvolateľa, že napadnutý rozsudok\nprvostupňového súdu  spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci  treba uviesť, že právnym\nposúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu\nprávnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii\npráva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil\nsprávny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval\nalebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. V posudzovanom prípade,\nv ktorom konajúci prvostupňový súd zo správnych skutkových záverov vyvodil správne právne závery\na aplikoval správny právny predpis, namietaná vada konania nebola odvolacím súdom zistená.\n\nNa základe uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa podľa § 219 O.s.p. ako vecne a\nprávne správne potvrdil.\n\nO trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 v spojení    s § 224 ods. 1 O.s.p.\na ich náhradu úspešnému odporcovi nepriznal, pretože mu v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli.\n\nPoučenie:\n\nProti tomuto rozsudku  odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "11C/126/2011", "guid": "f342fcf3-d64d-48a5-938a-a662f787b4bf:b6d3b5e4-4005-4fa7-8985-dda915e3e454", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}