{"guid": "df12954f-27ba-40f7-8778-f78ae8990d19:0c75e4c8-848a-4c95-8a53-8d73f1b575a6", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2014:1212201323.1", "spisova_znacka": "11CoP/545/2013", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 11CoP/545/2013 z 27. 1. 2014", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 27. januára 2014, sp. zn. 11CoP/545/2013, ECLI:SK:KSBA:2014:1212201323.1", "identifikacne_cislo": "1212201323", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Bianka Gelačíková", "sudca_id": 1294, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-bianka-gelacikova-1294", "datum_vydania": "2014-01-27", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Rodinné právo"], "podoblast": ["Vyživovacie povinnosti"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1996/99/#paragraf-219", "nazov": "§ 219 zákona č. 99/1996 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1996/99/#paragraf-219", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1996/paragraf-219"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-62", "nazov": "§ 62 ZoR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-62", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/36-2005/paragraf-62"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1996/99#paragraf-219", "/SK/ZZ/2005/36#paragraf-62"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/0c75e4c8-848a-4c95-8a53-8d73f1b575a6", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2014:1212201323.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2014:1212201323.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2014:1212201323.1/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 11CoP/545/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1212201323
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bianka Gelačíková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1212201323.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a členov
senátu JUDr. Kataríny Štrignerovej a JUDr. Blanky Podmajerskej, v právnej veci navrhovateľa: J. M.,
T. X, T. proti odporcovi: E. P., F.. XX.XX.XXXX, bytom Ľ.. M. X, T., zastúpený matkou L. P., bytom Ľ..
M. X, T., o zrušenie vyživovacej povinnosti, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu
Bratislava IV zo dňa 29.07.2013, č.k. 15P/264/2012-100, jednohlasne ( pomerom hlasov 3:0) takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvého stupňa sa v napadnutej časti  p o t v r d z u j e.

Odporcovi sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

V napadnutom rozhodnutí súd prvého stupňa  zrušil vyživovaciu povinnosť navrhovateľa voči odporcovi,
naposledy určenú rozsudkom Okresného súdu Bratislava II č.k. 28P/248/2010-90 zo dňa 10.3.2011 v
spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 11CoP/146/2011-136 zo dňa 27.09.2011, a to s
účinnosťou od 02.12.2012. Vo zvyšku návrh navrhovateľa zamietol a určil, že žiaden z účastníkov nemá
právo na náhradu trov konania.

Rozhodnutie právne odôvodnil § 62 ods.1,2,3,4,5 Zákona o rodine, § 70 ods.2 zák.č. 461/2001 Z.z.
o sociálnom poistení, kedy mal z vykonaného dokazovania preukázané, že  navrhovateľ je rodičom
( otcom ) odporcu a rozsudkom Okresného súdu Bratislava II č.k. 28P/248/2010-90 zo dňa 10.03.2011
v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 11CoP/146/11-136  mu bola  s účinnosťou od
01.09.2010  určená povinnosť prispievať na výživu odporcu sumou vo výške XX euro mesačne.

Súd prvého stupňa po vykonanom dokazovaní konštatoval, že v čase podania návrhu vyživovacia
povinnosť navrhovateľa voči odporcovi trvala,   a táto  zanikla až v priebehu konania dňom priznania
invalidného dôchodku odporcovi.  Z vysvedčenia Základnej školy,  Nevädzová ul. v Bratislave a
potvrdenia riaditeľa uvedenej školy mal  preukázané, že odporca ukončil povinnú školskú dochádzku dňa
30.06.2011 a v ďalšom štúdiu nepokračoval.  V odôvodnení uviedol, že skutočnosť ukončenia povinnej
školskej dochádzky  sama osebe  neznamená automaticky zánik vyživovacej povinnosti rodiča.

Pri skúmaní  dôvodov,  pre ktoré odporca nepokračoval v ďalšom štúdiu mal  z vykonaného dokazovania
ďalej za preukázané, že v ďalšom pokračovaní v štúdiu bránil odporcovi  jeho zdravotný stav . Z
lekárskych správ E.. C. D. a E.. M. T. vyplynulo, že  odporca  bol hospitalizovaný v čase od 28.07.2011( t.j.
po ukončení školskej dochádzky ) do 14.7.2011 v H. H., v čase od 25.10.2012 do 30.10.2012  v Detskej
fakultnej nemocnici v Bratislave, od 30.10.2012 do  20.12.2012 v H. H. z dôvodu, že trpí schizofréniou.



Z posudku ÚPSVaR Bratislava zo dňa 18.01.2012 číslo T. ( v ktorom sa konštatuje, že od septembra
2011 nie je odporca schopný pripravovať sa na budúce povolanie, vykonávať zárobkovú činnosť a má
dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav) mal preukázané, že  zamestnať sa bráni odporcovi jeho zdravotný
stav . Súd prvého stupňa ďalej poukázal na to, že  označené rozhodnutie ÚPSVaR tiež preukazuje, že v
čase podania návrhu (  18.11.2011)  nebol odporca schopný ďalej pokračovať v štúdiu pre svoj zdravotný
stav, a preto vyživovacia povinnosť navrhovateľa k nemu i  naďalej trvala. Zdravotný stav odporcu  sa v
priebehu konania nezmenil v tom smere, že by odporca nadobudol schopnosti pripravovať sa na budúce
povolanie štúdiom  alebo schopnosti pracovať -  práve naopak, bol opakovane   hospitalizovaný na
psychiatrii. Neschopnosť odporcu sám sa živiť preukazuje aj posudok Úradu samosprávneho kraja zo
dňa 28.08.2012, v ktorom sa konštatuje odkázanosť odporcu na sociálnu službu  s tým, že bol zaradený
do 6. stupňa odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby a je odkázaný na  poskytovanie sociálnej služby
v rehabilitačnom stredisku.

V priebehu konania odporca dosiahol plnoletosť a rozhodnutím  Sociálnej poisťovne mu bol od
02.12.2012 priznaný invalidný dôchodok. Vzhľadom na to, že odporca nadobudol status invalidného
dôchodcu, poberá invalidný dôchodok ( čím je kompenzovaná jeho neschopnosť pripravovať sa na
budúce povolanie resp. obmedzená pracovná neschopnosť) súd prvého stupňa dospel k názoru, že až
k tomuto dátumu je možné zrušiť vyživovaciu povinnosť navrhovateľa; na základe uvedeného návrhu
vyhovel  až s účinnosťou ku dňu 02.12.2012 a v prevyšujúcej časti ho ako nedôvodný zamietol.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle návrhu navrhovateľa podľa § 142 ods.2 O.s.p.  tak, že
žiadnemu z účastníkov ich náhradu nepriznal.

Proti zamietajúcemu výroku rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ navrhujúc, aby
odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmenil a jeho návrhu  na zrušenie vyživovacej povinnosti
vyhovel s účinnosťou od 01.07.2011. Podľa názoru odvolateľa súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový
stav veci, ním navrhnuté dôkazy nebral do úvahy  a tým dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam.
Proces bol vedený jednostranne, v prospech matky. Už pri určovaní otcovstva Okresný súd Bratislava
IV nepredvolal ním navrhnutého svedka, s ktorým matka žila a ktorý je skutočným otcom odporcu. Súd
prvého stupňa v napadnutom rozhodnutí neriešil obdobie po skončení základnej školy odporcom, t.j.
že si nesplnil svoju zákonnú povinnosť zaevidovať sa ako uchádzač o zamestnanie so zdravotným
postihnutím na príslušnom úrade práce . Ako otcovi určeného štátom pre odporcu mu odmietli o
ňom podať informácie, resp. sa ho niečo priamo na súde opýtať. Rovnako nebolo zistené, či odporca
nepoberal podporu. Odporca nemá lekárske potvrdenie od posudkového lekára  o 100% invalidite, t.j.
o tom, že nemôže vôbec pracovať. Okolnosť že bol chorý nemá vplyv na to, že sa nezaevidoval na
úrade práce  ako uchádzač o zamestnanie so zdravotným postihnutím. Do doby priznania invalidného
dôchodku mal byť evidovaný na úrade práce a v rámci svojich možností pracovať.

Splnomocnená  zástupkyňa  odporcu v písomnom vyjadrení sa k odvolaniu uviedla, že s odvolaním
nesúhlasí a žiada, aby  bolo navrhovateľovi odvolanie zamietnuté a aby zostal v platnosti pôvodný
rozsudok,  podľa ktorého má odporcovi povinnosť platiť výživné v sume 90 euro mesačne. Poukázala
na to, že odporca je ťažko zdravotne postihnutý a choroba  ktorou trpí  ( schizofrénia ), mu sťažuje
akokoľvek sa uplatniť. Odporca sa ťažko  vyjadruje a potrebuje pomoc aj pri bežných činnostiach v
domácnosti Navrhovateľ na svojho syna neprispel od 01.09.2010 a jeho dlh na výživnom je vymáhaný
prostredníctvom kriminálnej polície a exekútorského úradu. Navrhovateľ je síce starobný dôchodca, ale
zároveň podniká a nemal by byť pre neho problém i naďalej na syna prispievať.

Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania ( § 212 ods. 1 O.s.p.), bez
nariadenia odvolacieho pojednávania ( § 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie  nie je
podané dôvodne. Súd prvého stupňa vo vzťahu k rozhodnutiu, v ktorom zamietol návrh na zrušenie
vyživovacej povinnosti navrhovateľa na odporcu  za obdobie pred 02.12.2012 riadne  zistil skutkový stav
veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností ( § 120 ods.
1 O.s.p.),  výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil ( § 132 O.s.p.) a na ich základe dospel v
tejto otázke k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj  dostatočne
odôvodnil ( § 157 ods. 2 O.s.p.).



Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

V prejednávanom prípade je ( vychádzajúc z obsahu podaného odvolania )  podstatným pre právne  a
skutkové posúdenie podaného odvolania okolnosť, či  odporca bol pred 02.12.2012 v postavení osoby
schopnej  sa sama živiť.

Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že právo dieťaťa na výživu voči rodičom vzniká
najskôr narodením. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu trvá, kým dieťa nie je schopné
sa samo živiť. Kedy nastane takýto faktický stav, závisí od okolností konkrétneho prípadu - medzi
rozhodujúce okolnosti na strane dieťaťa ( bez významu je v tomto smere jeho plnoletosť )  patrí jeho vek,
zdravotný stav, štúdium, schopnosť zamestnať sa, schopnosť vykonávať prácu, odôvodnené záujmy a
potreby, majetkové pomery a podobne. Len samotná skutočnosť, že dieťa nadobudlo pracovnoprávnu
spôsobilosť, nemá vplyv na zánik vyživovacej povinnosti rodičov.  Súhrnne možno konštatovať, že dieťa
je schopné sa samo živiť vtedy, ak je schopné samostatne uspokojovať svoje potreby  - v odôvodnených
prípadoch sa môže stať, že takáto okolnosť  nikdy nenastane  ( napr. v prípade ťažkej invalidity
dieťaťa ).  Povinnosť rodičov živiť svoje dieťa netrvá v prípade, ak dieťa už ukončilo primeranú prípravu
na povolanie, má primeraný zdravotný stav, existujú preň pracovné príležitosti, avšak dieťa o ne nemá
záujem a z vlastnej vôle nepracuje.

Zo skutkového stavu vyplývajúceho v danej veci z dokazovania vykonaného pred súdom prvého stupňa
vyplýva, že  vyživovacia povinnosť navrhovateľa voči ( v tom čase neplnoletému ) odporcovi bola
naposledy určená rozsudkom Okresného súdu Bratislava II č.k. 28P/248/2010-90 zo dňa 10.03.2011 v
spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 11CoP/146/2011-136 zo dňa 27.09.2011 na sumu
90 euro mesačne, a to od 01.09.2010.

Z výsluchu účastníkov a z predložených listinných dôkazov  zaobstaraných súdom prvého stupňa je
nesporné ( táto okolnosť v odvolaní namietaná nebola) , že odporca ukončil základné vzdelanie ku dňu
30.6.2011.  Za nesporné mal odvolací súd vykonaným dokazovaním zistenú skutočnosť, že odporca
bol Posudkom Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave zo dňa 14.04.2010, č. XXXX/XXXXX/
KP/KXX  uznaný za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím majúceho sociálne dôsledky
v oblasti mobility a orientácie, v oblasti komunikácie a v oblasti sebaobsluhy a  Posudkom Úradu
práce , sociálnych vecí a rodiny v Bratislave zo dňa 18.01.2012, č. T. bol s účinnosťou od septembra
2011 uznaný za osobu majúcu dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav vylučujúci schopnosť sústavne sa
pripravovať na povolanie a vykonávať zárobkovú činnosť.  Z vykonaného dokazovania jednoznačne
vyplynulo i to, že odporca bol po ukončení základnej školy hospitalizovaný  s diagnózou jednoduchá
schizofrénia v období od 28.07.2011 do  14.09.2011 a od 30.10.2012 do 20.12.2012 a od 02.12.2012
( nadobudnutím plnoletosti )  mu bol rozhodnutím Sociálnej poisťovne   zo dňa 14.2.2013, č. XXX
XXX XXXX priznaný invalidný dôchodok v sume  XXX,XX  euro  s konštatovaním poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť 45 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

S poukazom na  skutkové zistenia vyplývajúce z vykonaného  dokazovania, je odvolací súd zhodne
so súdom prvého stupňa názoru, že v danom prípade nemal odporca v období pred 02.12.2012
postavenie  dieťaťa, ktoré  je schopné sa samo živiť ( § 62 ods.1 Zákona o rodine ).  Z dokazovania
vykonaného súdom prvého stupňa i nad rámec dôkazných návrhov účastníkov ( § 120 ods. 1 O.s.p.)
vyplynulo, že  odporca nebol v období pred 02.12.2012  schopný samostatne uspokojovať svoje potreby
a nepoberal žiadnu dávku v hmotnej núdzi.  Bez akéhokoľvek právneho významu je v tomto smere
námietka navrhovateľa o nesplnení povinnosti odporcu sa zaevidovať po ukončení povinnej školskej
dochádzky na príslušnom úrade práce s poukazom na to, že miera zdravotného postihnutia odporcu
majúca  nepochybné závažné dôsledky takmer vo všetkých oblastiach jeho života  vznikla ešte v čase,
kedy bol nezaopatreným dieťaťom a právo na sociálne zabezpečenie mu v súvislosti so zdravotným
postihnutím ( priznanou invaliditou ) mohlo byť  priznané podľa § 70 ods.2 zák.č. 461/2003 Z.z. o
dôchodkovom zabezpečení  najskôr dovŕšením veku 18 rokov.  Poukazujúc na  výrazné obmedzenia
odporcu súvisiace s nepriaznivým zdravotným stavom    ( vyžadujúceho si o.i. i nepretržitý dohľad a
sprievod inej osoby ) z dokazovania vykonaného pred súdom prvého stupňa nevyplynulo, že odporca



by bol pred 02.12.2012 v postavení osoby  schopnej sa uchádzať o výkon  akejkoľvek  nekvalifikovanej
práce.

V záujme zodpovedania odvolacích námietok odvolací súd ďalej konštatuje, že procesnému  postupu
súdu prvého stupňa  pri vykonávaní dokazovania nie je možné v danom prípade nič vytknúť. Súd prvého
stupňa postupoval pri vykonávaní dokazovania  v súlade s § 120 a nasl. O.s.p. tak, aby vykonaným
dokazovaním zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie o uplatnenom nároku. Námietky
navrhovateľa súvisiace s tvrdenou okolnosťou o tom, že nie je otcom odporcu  sú vzhľadom na právny
stav v tejto otázke ( rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 30.11.2005, č.k. 5C 224/95-279
bolo určené jeho otcovstvo k odporcovi)  pre právne a skutkové posúdenie prípadu nepodstatné.

S poukazom na uvedené, stotožniac sa i s rozhodnutím súdu o trovách konania  ( § 142 ods.2 O.s.p. ),
odvolací súd rozsudok  súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti  podľa ust. § 219 ods.1
O.s.p. ako vecne správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa ust. § 142 ods.1, §  224 ods.1 v spojení s ust. § 151
ods.1 O.s.p., keďže odporca si právo na náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil a trovy odvolacieho
konania mu z obsahu spisu ani nevyplývajú.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "15P/264/2012", "guid": "56425afe-b8be-4e32-bb69-39a3655b0f76:6e1fe95f-4ef5-43b4-9ec1-e33727554b1e", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": [{"guid": "de32840c-7c68-47df-85c1-edd855ab96e4:e697d7d1-c62a-44ac-89dc-76e3c39731db", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2018:1414211389.2", "spisova_znacka": "9Co/21/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 9Co/21/2017 z 30. 5. 2018", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2018-05-30", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2018:1414211389.2"}]}