Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3Cob/276/2013 z 3. 6. 2014 Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 3. júna 2014, sp. zn. 3Cob/276/2013, ECLI:SK:KSBA:2014:1212205370.1 Krajský súd Bratislava | 3Cob/276/2013 | ECLI:SK:KSBA:2014:1212205370.1 | 2014-06-03 | Rozsudok Oblasť práva: Obchodné právo – Ostatné Citované ustanovenia: ObZ, § 39 ObZ, § 451 ods. 1 ObZ, § 451 ods. 2 ObZ, Hospodársky zákonník (109/1964 Zb.), § 348 ods. 2 zákona č. 109/1964 Zb. Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/1401fc22-4c9c-4e05-b09c-d9c0de6c5cd5 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2014:1212205370.1 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Cob/276/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1212205370
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 06. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Ondrišová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1212205370.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Ondrišovej a sudcov
JUDr. Miroslavy Janečkovej a Mgr. Štefana Zelenáka v právnej veci žalobcu ALYBODY s.r.o., Mierová
40, Bratislava, IČO: 36 698 741, proti žalovanému INPROKOM, spol. s r.o., Na paši 4, Bratislava, IČO:
31 342 680, práv. zast. JUDr. Danielou Lopézovou, advokátkou, Ďatelinová 2, Bratislava, o zaplatenie
1.098,40 EUR s príslušenstvom a o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II v
Bratislave č.k. 42Cb/214/2012-171 zo dňa 30.4.2013, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II v Bratislave č.k. 42Cb/214/2012-171 zo
dňa 30.4.2013 v napadnutej vyhovujúcej časti a súvisiacom výroku o náhrade trov konania potvrdzuje.

Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
998,40 EUR do troch dní od právoplatnosti rozsudku, vo zvyšku žalobu zamietol a zároveň rozhodol,
že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 53,99 EUR do troch dní
od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa žalobou podanou na súde dňa
14.03.2012 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného na zaplatenie istiny
1.098,40 EUR a na náhradu trov konania, titulom Zmluvy o prenájme nebytových priestorov č. XXXX/
XX/XX uzatvorenej medzi účastníkmi konania dňa 01.08.2011 (ďalej len Zmluva o prenájme). Svoju
žalobu odôvodnil žalobca tým, že na základe uzatvorenej Zmluvy o prenájme uhradil žalovanému
nájomné za mesiac august a september 2011 v sume 301,20 EUR za každý mesiac. Nakoľko
prenajaté priestory nevyhovovali podmienkam potrebným na poskytovanie zdravotníckej starostlivosti,
zaviazal sa žalovaný, že na náklady žalobcu vykoná úpravu elektrického rozvádzača, za čo faktúrou
č. XXXXXXXXXX zo dňa 15.08.2011 so splatnosťou 29.08.2011 vyúčtoval žalobcovi sumu 396,-
EUR, ktorú žalobca žalovanému uhradil. Žalobca si taktiež pre potreby zabezpečenie stavebného
povolenia dal vypracovať statický posudok a projektovú dokumentáciu, za ktoré zaplatil spolu sumu
100,- EUR. Ďalej uviedol, že na základe informácií z Miestneho úradu Ružinov zistil, že žalovaný nie
je vlastníkom predmetných nebytových priestorov a tieto priestory nie sú ani v jeho vlastníctve. Preto
zaslal žalovanému list, v ktorom ho informoval o skutočnosti, že nemal právo predmetné priestory dať
do prenájmu ani do podnájmu, pretože nie je ich vlastníkom a ani nájomcom.

Žalovaný sa k žalobe vyjadril v odpore proti platobnému rozkazu, v ktorom uviedol, že nesúhlasí s
tvrdením žalobcu týkajúceho sa neplatnosti Zmluvy o prenájme. Žalovaný tento zmluvný
vzťah považuje za platný a poukázal na skutočnosť, že žalobca predmetné nebytové priestory užíva a
žalovanému ich neodovzdal.



Súd vo veci vykonal dokazovanie, ktorým vo veci zistil, že medzi účastníkmi konania bola dňa 01.08.2011
uzatvorená Zmluva o prenájme nebytových priestorov č. XXXX/XX/XX, predmetom ktorej bol prenájom
nebytového priestoru na D. ulici č. XX v I., konkrétne nebytový priestor na D. Č.. XX na Z. o výmere
XXX,XX m2. Strany si medzi sebou dohodli nájomné vo výške 1,- EUR mesačne s tým, že prenajímateľ
okrem toho bude nájomcovi účtovať platby za opakované dodanie služby spočívajúce v paušálnom
poplatku za užívanie nebytového priestoru 178,80 EUR, stáleho paušálneho poplatku za elektrickú
energiu 37,20 EUR a za správnu réžiu 84,- EUR, čo spolu predstavuje sumu 300,- EUR mesačne. V
čl. 6 Zmluvy o prenájme si strany dohodli, že nájomca nemôže bez písomného súhlasu prenajímateľa
vykonávať stavebné a technické úpravy predmetu nájmu. Žalobca zaplatil pri podpise Zmluvy o prenájme
nájom za mesiac august 2011 v sume 301,20 EUR a prevodom na účet sumu 301,20 EUR za mesiac
september 2011. Pretože prenajaté priestory nespĺňali požiadavky na poskytovanie zdravotníckej
starostlivosti zaviazal sa žalovaný, že na náklady žalobcu vykoná úpravu elektrického rozvádzača, za
čo faktúrou č. XXXXXXXXXXX zo dňa 15.08.2011 so splatnosťou 29.08.2011 vyúčtoval umu 396,- EUR,
ktorú žalobca žalovanému uhradil. Pretože žalobca potreboval zrekonštruovať predmetný nebytový
priestor, na odporúčanie architekta si dal vyhotoviť statický posudok a projektovú dokumentáciu, za ktoré
zaplatil sumu 100,- EUR (statický posudok 25,- EUR a projektová dokumentácia 75,- EUR). Žalobca
na Miestom úrade Ružinov zistil, že žalovaný nie je vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti, teda ani
nebytových priestorov a tieto ani nemá v prenájme, čo bolo potvrdené z výpisu z listu vlastníctva LV č.
XXXX - čiastočný, okres I. - A..Č.. X., k.ú. J., na zákale ktorého je vlastníkom nebytového priestoru vchod
D. Č.. XX, G. A. S. I., mestská časť I. - X., v podiele X/X, s titulom nadobudnutia 6-D 431/99, Dnot 68/99.

Zo stanoviska zaslaného Hlavným mestom SR Bratislava, k nebytovým priestorom na D. ulici č. XX
a XX v I. súd zistil, že stavba bytového domu na D.Š. ulici č. XX a XX v I. bola vybudovaná na
základe Záujmovej zmluvy o združení a spoluinvestorstve zo dňa 28.12.1970, uzatvorenej medzi 9
subjektmi, kde jedným zo subjektov bol aj právny predchodca žalovaného Komunálne služby mesta
Bratislava. Predmetom uzatvorenej zmluvy bola dohoda o spoluinvestorstve stavby. Po jej vybudovaní
boli uzatvorené doplnkové dohody a zmluvy medzi jednotlivými organizáciám, ktoré sa týkali najmä
správy a údržby nehnuteľnosti. Zmluvné strany sa dohodli, že po dokončení a zápise stavby do evidencie
nehnuteľností, preberú jednotlivé priestory do užívania. Správcom celej budovy bol vtedajší Obvodný
podnik bytového hospodárstva. Medzi správcom a spoluinvestormi boli uzatvorené zmluvy o užívaní
priestorov budovy, spolu s určením práv a povinností. Šetrením cez správu katastra pre hl. mesto SR
Bratislavu bolo zistené, že k zápisu vlastníckeho práva k bytom a nebytovým priestorom došlo v zmysle
ust. § 2 ods. 2 zákona 138/1992 Zb. v prospech hlavného mesta SR Bratislavu v správe mestskej časti
Bratislava - Ružinov. Z podkladov zaslaných Správou katastra pre hl. mesto SR Bratislavu na základe
žiadosti súdu, súd zistil, že k zápisu vlastníckeho práva hl. mesta SR Bratislava Mestská časť Bratislava
Ružinov v podiele X/X k nehnuteľnosti, v ktorej sa nachádza predmetný nebytový priestor došlo na
základe žiadosti o zápis do KN zo dňa 22.04.2004 a 30.09.2005. Ďalej súd zistil, že Bytový podnik II,
štátny podnik, ktorý bol zrušený bez likvidácie dňom 30.6.1992 a všetky práva, záväzky, pohľadávky
prešli na novozaložený Bytový podnik Bratislava - Ružinov, Podunajské Biskupice a Vrakuňa, ktorý
požiadal dňa 18.03.1992 o zápis budov v k.ú. J., v ktorých sa nachádza aj predmetný nebytový priestor,
o zápis do evidencie nehnuteľností a listom zo dňa 18.03.1992 mu bolo zaslané potvrdenie o pridelení
orientačného, súpisného a evidenčného čísla.

Súd z výsluchu konateľa žalobcu na pojednávaní, ako aj z jeho písomných podaní zistil, že žalobca
zotrváva na svojich tvrdenia uvedených v žalobe a uviedol, že Zmluvu o prenájme uzatvoril s pánom
U.. D., s ktorým komunikoval. Pri podpise Zmluvy o prenájme mu pán D. povedal, že žalovaný
je vlastníkom nebytových priestorov, avšak pred uzatvorením Zmluvy o prenájme žiadne listinné
doklady potvrdzujúce túto skutočnosť nevidel. Po podpísaní Zmluvy o prenájme uhradil nájomné za
mesiac august 2011 a pristúpil k realizácii potrebných úprav na nebytových priestoroch, nakoľko boli
nevyhovujúce pre zdravotnícke účely. Pretože v nebytových priestoroch bolo potrebné vykonať stavebné
úpravy, zabezpečil si žalobca architekta a na základe jeho odporúčania si dal vyhotoviť statický posudok
a projektovú dokumentáciu. So žalovaným sa žalobca dohodol ohľadom elektrického rozvádzača v
tom zmysle, že keďže žalovaný pozná nebytové priestory a má tam svojich pracovníkov, v prípade
potreby dôjde zo strany žalovaného k realizácii prác. Konateľ žalobcu ďalej uviedol, že so žalovaným
neboli dohodnutí, či budú náklady spojené so stavebnými úpravami hradené zo strany žalovaného
alebo započítané, pretože to nebolo potrebné. Na vykonanie stavebných prác mal žalobca súhlas



žalovaného ako aj súhlas správcu budovy - spoločnosti Bytokomplet s.r.o.. V súhlase neboli stavebné
úpravy presne špecifikované, pretože nebola známe, čo bude predmetom rekonštrukcie. Žalobca na
základe skutočnosti, že mu bolo listom zo dňa 19.12.2010 žalovaným oznámené, že otázka vlastníckeho
práva k predmetným nebytových priestorom je vo fáze riešenia a rokovania majú byť ukončené v polovici
januára 2012, čakal až do 14.03.2012 na vyriešenie právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným, k
čomu však nedošlo a preto podal dňa 14.03.2012 žalobu na súd.

Súd z prednesu právnej zástupkyne žalovaného na pojednávaniach, ako aj z jej písomných podaní
zistil, že žalovaný považuje žalobu žalobcu za nedôvodnú a žiada, aby ju súd zamietol. Poukázala na
vyjadrenie Hlavného mesta SR, z ktorého vyplýva, že nebytový priestor bol vybudovaný na základe
Záujmovej zmluvy o združení spoluinvestorstve, ktorého súčasťou bola aj písomná dohoda, ktorá určila
priestory pre jednotlivých spoluinvestorov. Právny predchodca žalovaného Komunálne služby mesta
Bratislavy užívali predmetný nebytový priestor od jeho odovzdania a následne v jeho užívaní pokračoval
žalovaný. Medzi žalovaným a spoločnosťou Bytokomplet s.r.o. bola uzatvorená aj zmluva o výkone
správy a žalovaný riadne platil úhrady za jej výkon. Ďalej na preukázanie svojich tvrdení na pojednávaní
predložila súdu Záujmovú zmluvu o združení, Hospodársku zmluvu o odbere tepla a teplej úžitkovej
vody uzatvorenú medzi Bytovým podnikom Bratislava III a Komunálnymi službami mesta Bratislava z
21.09.1977, dohodu o zaplatení záloh na dodávku tepla a teplej vody z 08.11.1991, z ktorých vyplýva, že
právny predchodca žalovaného priestory prevzal a došlo k uzatvoreniu predložených zmlúv a žalovaný
potom nepretržite pokračoval v ich užívaní. Na preukázanie tvrdenia, že žalovaný nebytové priestory
užíval a bol aj oprávnený dať ich ďalej do podnájmu, právna zástupkyňa žalovaného predložila súdu
okrem iného aj rozhodnutie starostu mestskej časti Bratislava Ružinov zo dňa 09.06.1993 v ktorom bolo
rozhodnuté o prevádzkovej jednotke Zberňa prania a chemického čistenia, kde je ako prevádzkovateľ
uvedený žalovaný, ako aj rozhodnutie Obvodného úradu Bratislava II, Štátneho obvodného lekára,
ktorým je záväzný posudok, ktorým súhlasí s prevádzkovaním Zberne prania a chem. čistenia. Na
základe uvedeného zotrvala na stanovisku, že žalovaný ako právny nástupca Komunálnych služieb
mesta Bratislava bol oprávnený užívať predmetné priestory a s poukazom na § 15 zák. č. 116/1990
Zb., o nájme a podnájme nebytových priestorov, právo užívania nebytových priestorov, ktoré vzniklo
podľa predchádzajúcich predpisov sa spravuje týmto zákona považuje sa za vzťah vzniknutý na základe
zmluvy uzatvorenej na neurčitý čas. Vyjadrila presvedčenie, že Zmluva o prenájme uzatvorená so
žalobcom nie je neplatnou zmluvou. To, že žalovaný nemá písomný súhlas vlastníka s podnájmom
priestorov, nezakladá neplatnosť nájomnej zmluvy a preto nemohol žalovaný získať zaplatené finančné
prostriedky neoprávnene. Právna zástupkyňa žalovaného poukázala aj na ustanovenie Zmluvy o
prenájme, podľa ktorej nájomca vyhlásil, že si zabezpečí súhlas príslušných štátnych orgánov, ako aj
na ustanovenie podľa ktorého je nájomca oprávnený vykonávať stavebné a technické úpravy len so
súhlasom prenajímateľa. Preto ani nemohlo vzniknúť bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného.

Na základe vykonaného dokazovania, zhodnotením dôkazov jednotlivo ako aj v ich vzájomnej súvislosti
súd prvého stupňa vec právne posúdil podľa § 39, § 196 ods. 1 a § 451 ods. 1 Obč. zák., podľa § 3 ods.
1 a § 15 ods. 1 zák. č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov, podľa § 348 ods. 2
Hospod. zák. a § 365 Obchod. zák. a dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná len časti, a to v
sume 998,40 EUR a vo zvyšku uplatňovaného nároku súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol.

Súd pri posudzovaní nároku žalobcu ako prvé skúmal, kto je vlastníkom nehnuteľnosti, resp. kto
mal oprávnenie uzatvoriť so žalobcom Zmluvu o prenájme nebytových priestorov. Z vykonaného
dokazovania súd zistil, že vlastníkom nehnuteľnosti, v ktorej sa nachádza aj predmetný nebytový priestor
je Hlavné mesto SR Bratislava Mestská časť Bratislava Ružinov v podiele X/X a jeho vlastnícke právo
bolo zapísané na základe žiadosti o zápis do KN zo dňa 22.04.2004 a 30.09.2005 a do evidencie
nehnuteľností bola predmetná nehnuteľnosť zapísaná na základe žiadosti bytového podniku II, štátny
podnik zo dňa 18.03.1992.

K tvrdeniu žalovaného, ktorý svoj nárok na užívanie nebytových priestorov odvodzuje od tej skutočnosti,
že je právnym nástupcom Komunálnych služieb mesta Bratislavy, ktorý bol jednou zo strán Záujmovej
zmluvy o združení spoluinvestorstve na stavbu a ktorý predmetnú nehnuteľnosť resp. jej časť užíval odo
dňa jej dokončenia - odovzdania, ako aj z ust. § 15 ods. 1 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme



nebytových priestorov podľa ustanovení ktorého, právo užívania nebytových priestorov, ktoré vzniklo
podľa predchádzajúcich predpisov sa spravujú týmto zákonom a považujú sa za vzťahy vzniknuté na
základe zmluvy uzavretej na neurčitý čas a preto je zmluva o prenájme nebytových priestorov uzatvorená
so žalobkyňou platná uvádza, že ustanovenie § 15 ods. 1 zákona 116/1990 Zb. upravuje transformáciu
dovtedajších užívacích práv k nebytovým priestorom na nájomné vzťahy. Avšak vzťahuje sa to len na
tie práva užívania, ktoré do 01.05.1990 vznikli dohodou o odovzdaní a prevzatí miestnosti neslúžiacej
na bývanie alebo ktoré vznikli na základe hospodárskej zmluvy o dočasnom užívaní národného majetku
podľa § 348 ods. 2 Hospod. zák.. Uzatvoreniu oboch zmlúv predchádzalo rozhodnutie príslušného
národného výboru a pridelení miestností neslúžiacich na bývanie vydané podľa § 196 ods. 1 (v tom čase
platného OZ) alebo podľa zákona č. 111/1950 Zb. Takto vzniknuté práva užívania nebytových priestorov
sa dňom účinnosti zákona č. 116/1990 Zb. (01.05.1990) zmenili priamo zo zákona na nájom nebytových
priestorov na neurčitý čas. Právny predchodca žalovaného, Komunálne služby mesta Bratislavy užíval
časť predmetnej nehnuteľnosti na základe Záujmovej zmluvy o združení, teda nie na základe dohody
o odovzdaní a prevzatí miestnosti neslúžiacej na bývanie podľa § 192 OZ ani na základe zmluvy o
dočasnom užívaní uzatvorenej podľa ust. Hospod. zák.. Preto v prípade žalovaného, nie je možné
aplikovať ust. § 15 ods. 1 zákona č. 116/1990 Zb. resp. právny predchodca žalovaného sa nestal
nadobudnutím účinnosti zákona č. 116/1990 Zb. nájomcom predmetného nebytového priestoru. Právny
predchodca žalovaného bol zriadený mestom, a majetok, s ktorým disponoval bol majetok zverený
do správy. Keďže právny predchodca žalovaného sa titulom Záujmovej zmluvy nestal vlastníkom ani
spoluvlastníkom predmetnej nehnuteľnosti, nemohol ani žalovaný predmetné priestory vydržať. Z vyššie
uvedených skutočností vyplýva, že žalovaný nie je vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti a ani žiadnym
spôsobom nepreukázal skutočnosť, že by mal s vlastníkom nehnuteľnosti uzatvorenú nájomnú zmluvu,
na základe ktorej by mohol dať predmetný nebytový priestor do podnájmu.

Na základe týchto skutočností súd posúdil Zmluvu o prenájme uzatvorenú medzi účastníkmi konania
za absolútne neplatnú. Žalovaný nie je ani vlastníkom ani nájomcom predmetnej nehnuteľnosti, teda
nemá žiaden právny titul na uzatvorenie či už zmluvy o prenájme alebo podnájme, a preto nemohol so
žalobcom uzatvoriť platnú zmluvu. K nároku žalobcu na zaplatenie sumy 1.098,40 EUR súd uviedol,
že tento nárok žalobcu mu čiastočne priznal titulom bezdôvodného obohatenia. Žalobca sa domáhal
zaplatenie nájomného v sume 602,40 EUR, náhrady nákladov za zhotovenie elektrického rozvádzača
369,- EUR ako aj náhrad nákladov za zhotovenie statického posudku a projektovej dokumentácie
100,- EUR. Súd vyhovel nároku žalobcu len čiastočne a priznal mu nárok na zaplatenie sumy 998,40
EUR, čo predstavuje zaplatené nájomné a náklady na zhotovenie elektrického rozvádzača, čím vznikol
žalobcovi nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia z dôvodu, že bolo plnené na základe neplatného
právneho úkonu a preto je žalovaný takto získaný majetkový prospech povinný žalobcovi vydať. Nárok
žalobcu na zaplatenie nákladov za zhotovenie elektrorozvádzača súd žalobcovi priznal taktiež titulom
bezdôvodného obohatenia, a to jednak z dôvodu, že medzi stranami nebola uzatvorená zmluva o dielo,
ako aj z dôvodu, že žalobca bol zo strany žalovaného uvedený do omylu, že žalovaný je prenajímateľom
a priestory môže dať ďalej do podnájmu. Za úpravu elektrického rozvádzača žalobca neplatil priamo
vlastníkovi nehnuteľnosti, ale platil na základe vystavenej faktúry priamo žalovanému, ktorý však nemal
právo, ako osoba bez právneho titulu k nehnuteľnosti na priatie takéhoto plnenia, teda z jeho strany
opätovne došlo k prijatiu plnenia bez právneho dôvodu. Súd podotýka, že tento nárok (zhodnotenie
elektrorozvádzača) si bude môcť žalovaný uplatniť u vlastníka nehnuteľnosti ako vložené investície.

Nárok uplatnený žalobcom spočívajúci v náhrade nákladov za zhotovenie statického posudku a
projektovej dokumentácie súd žalobcovi nepriznal a v tejto časti žalobu zamietol, pretože má za to, že v
tejto časti nároku žalovaný nie je pasívne legitimovaný. Žalobca zaplatil za vypracovanie predmetných
listín tretej osobe, teda nie žalovanému, tieto dokumenty boli vypracované z iniciatívy žalobcu. Zo Zmluvy
o prenájme (aj keď neplatnej) nevyplývala skutočnosť, že žalovaný vzniknuté náklady žalobcovi preplatí,
čo bolo potvrdené aj výpoveďou žalobcu na pojednávaní, kde uviedol so žalovaným neboli dohodnutí, či
náklady, ktoré vynaloží budú uhradené žalovaným alebo započítané. Rovnako zo súhlasu žalovaného zo
dňa 25.08.2011 so stavebnými úpravami vnútorného dispozičného riešenia na základe vypracovaného
statického posudku vyplýva, že ten bol udelený s podmienkou, že všetky náklady s tým spojené hradí
objednávateľ posudku, teda žalobca, a preto v tejto časti žalobu ako nedôvodnú zamietol. O trovách
konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p., v zmysle ktorého, ak mal účastník vo veci úspech len
čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípade vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu
trov právo.



Proti rozsudku v jeho vyhovujúcej časti a súvisiacom výroku o náhrade trov konania podal v zákonom
stanovenej lehote odvolanie žalovaný a navrhol ho zmeniť tak, že súd i v tejto časti žalobu zamietne
a žalovanému prizná náhradu trov konania. Svoje odvolanie odôvodnil najmä tým, že súd prvého
stupňa nesprávne vyhodnotil vykonané dôkazy a vec i nesprávne právne posúdil ohľadne otázky
práva žalovaného predmetný nebytový priestor užívať. V dôsledku uvedeného súd prvého stupňa vec
nesprávne právne posúdil, keď zmluvu uzavretú medzi účastníkmi konania vyhodnotil ako absolútne
neplatnú. Vo zvyšku odôvodnenia odvolania zopakoval argumenty prednesené pred súdom prvého
stupňa.

Krajský súd v Bratislave prejednal odvolanie podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania
podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa je v napadnutej časti
vecne správny.

Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku a v podrobnostiach odkazuje na jeho
odôvodnenie. K odvolaniu žalovaného odvolací súd poznamenáva, že súd prvého stupňa sa správne
vysporiadal so všetkými námietkami, ktoré v konaní uviedol a duplicitne na ne poukázal v podanom
odvolaní.

Preto Krajský súd v Bratislave rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej vyhovujúcej časti podľa §
219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1
O.s.p.. Keďže úspešnému žalobcovi v odvolacom konaní trovy nevznikli, odvolací súd rozhodol tak, ako
je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.