Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 20CoP/135/2013 z 25. 3. 2014 Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 25. marca 2014, sp. zn. 20CoP/135/2013, ECLI:SK:KSBA:2014:1212215231.1 Krajský súd Bratislava | 20CoP/135/2013 | ECLI:SK:KSBA:2014:1212215231.1 | 2014-03-25 | Rozsudok Oblasť práva: Rodinné právo – Vyživovacie povinnosti Citované ustanovenia: § 62 ods. 2 ZoR, § 62 ods. 3 ZoR, § 62 ods. 4 ZoR, § 62 ods. 5 ZoR, § 78 ods. 1 ZoR, § 36 ods. 1 ZoR, § 24 ods. 4 ZoR Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/feabeee0-cce5-46ef-837f-5038bf3f1da0 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2014:1212215231.1 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 20CoP/135/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1212215231
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ayše Pružinec - Erenová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1212215231.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ayše Pružinec Erenovej a
členov senátu JUDr. Márie Hajdínovej a JUDr. Ondreja Krajča, v právnej veci starostlivosti súdu o
maloleté deti: Y. G., nar. XX.X.XXXX a U. G., nar. XX.X.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad
práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova ul. č. 7/A, Bratislava, deti rodičov - otec: L. G., nar.
XX.X.XXXX, t.č. v Ú. na X. Z., N. H.. Č.. X, V., matka: Ľ. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. H.. Č.. XX, V.,
zastúpená: hbr advokáti s. r. o., IČO: 47 239 310, Obchodná ul. č. 58, Bratislava, o zníženie výživného
a zmenu úpravy styku, na odvolanie matky proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 19. júna
2013, č. k. 59P/139/2012-138, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom znížil od 18.6.2012 vyživovaciu povinnosť otca k maloletej
Y. G., nar. XX.X.XXXX zo sumy 150 eur mesačne na 30 % sumy životného minima na nezaopatrené
neplnoleté dieťa, splatnú vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky a od 18.6.2012 znížil
vyživovaciu povinnosť otca k maloletému U. G., nar. XX.X.XXXX zo sumy 150 eur mesačne na 30 %
sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, splatnú vždy do 15. dňa v mesiaci vopred
k rukám matky a zároveň zrušil povinnosť otca prispievať na tvorbu úspor maloletej Y. a maloletému
U. a o úprave styku otca s deťmi rozhodol tak, že otec je oprávnený stýkať sa s
maloletou Y. a maloletým U. bez obmedzenia, čím zmenil rozsudok Okresného súdu Bratislava II zo
dňa 15. júna 2010, č. k. 13C/13/2010-123 v časti o výške výživného na maloleté deti Y. a U., v časti
povinnosti otca prispievať na tvorbu úspor maloletých detí a v časti úpravy styku. O trovách konania
rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie
odôvodnil právne ust. § 62 ods. 1, § 62 ods. 2, § 75 ods. 1, § 78 ods. 1,2,3 Zákona o
rodine, čl. 41 ods. 4 Ústavy SR, čl. 7, čl. 8, čl. 9 bod 3, čl. 18 a čl. 29 bod 1 Dohovoru o právach
dieťaťa, čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a vecne v časti
zníženia výživného tým, že od poslednej úpravy výšky výživného došlo k výraznej zmene pomerov na
strane otca, ktorý je vo výkone trestu odňatia slobody a pri akejkoľvek snahe nemôže dosahovať vyšší
príjem a v časti úpravy styku tým, že v súčasnej situácii, kedy je otec vo výkone trestu odňatia slobody,
presne stanovená úprava styku otca s maloletými deťmi stratila svoje opodstatnenie a vzhľadom na
potenciálnu možnosť otca dostať vychádzku je možné jeho stretnutie s deťmi po dohode s matkou. V
dôvodoch svojho rozhodnutia poukázal na skutočnosť, že rozsudkom Okresného súdu Bratislava II zo
dňa 15. júna 2010, č. k. 13C/13/2010 - 123, bola schválená rodičovská dohoda, na základe ktorej sa
otec maloletých zaviazal prispievať na výživu Y. a U. sumou 150 eur mesačne na každé dieťa a zároveň
prispievať na tvorbu úspor sumou 25 eur mesačne a sumou 300 eur ročne na každé dieťa s tým, že



uvedeným súdnym rozhodnutím bol upravený aj styk otca s maloletými deťmi. Poukázal na skutočnosť,
že pri rozhodovaní o znížení vyživovacej povinnosti otca k maloletým deťom dospel k záveru o splnení
podmienok na primerané zníženie výživného, nakoľko rozsudkom Okresného súdu Bratislava I zo dňa
17.5.2012, sp. zn. 7T/5/2012, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 17.5.2012, bol otec uznaný vinným
z obzvlášť závažného zločinu sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 4 písm. a) Trestného zákona a bol
odsúdený na trest odňatia slobody vo výmere 6 rokov a 8 mesiacov a zároveň mu bola uložená povinnosť
nahradiť škodu vo výške 1.010.016,25 eur poškodenému ČSOB, a.s. a preto vzhľadom na vzniknutú
situáciu, je zníženie vyživovacej povinnosti otca adekvátne jeho súčasnému príjmu dosahovanému vo
výkone trestu, ako aj jeho majetkovým pomerom s prihliadnutím na exekúcie uvalené na jeho majetok
a uloženú povinnosť nahradiť škodu. V dôvodoch svojho rozhodnutia ďalej poukázal na skutočnosť, že
na strane matky maloletých k žiadnej výraznejšej zmene nedošlo, keď jej priemerný mesačný príjem za
obdobie jún 2012 až máj 2013 predstavuje sumu 734,87 eur a zároveň sa nestotožnil s jej názorom,
že vzniknutú situáciu si otec zavinil sám svojim úmyselným konaním a uviedol, že pri rozhodovaní bolo
potrebné vychádzať z príjmu otca vo výkone trestu, ktorý objektívne nemá možnosť dosahovať vyšší
príjem a preto zrušil aj povinnosť otca prispievať na tvorbu úspor maloletých detí. Súd prvého stupňa
výrok svojho rozhodnutia, ktorým rozhodol o zmene styku otca s deťmi od poslednej úpravy tak, že
styk upravil neobmedzene odôvodnil vecne tým, že stanovená úprava styku otca s deťmi stratila svoje
opodstatnenie, nakoľko nie je možné dodržiavať presne určený režim stretávania sa s deťmi z dôvodu
obmedzenia osobnej slobody otca, keď jeho stretávanie sa s maloletými deťmi je možné po dohode s
matkou len v rámci povolenej vychádzky a poukázal na skutočnosť, že otec bol za svoje spoločensky
neprijateľné správanie dostatočne potrestaný a nie je v záujme maloletých detí, aby im bol kontakt s
otcom znemožňovaný. Skutočnosť, že nevyhovel návrhu matky na vypočutie maloletých detí odôvodnil
tým, že v konaní nebol spochybňovaný vplyv otca na zdravý psychický a fyzický vývoj detí a ich nechuť
stretávať sa s otcom v zariadení na výkon trestu je síce pochopiteľná, avšak predovšetkým matka ako
preferenčný rodič, by mala vychádzať otcovi v ústrety a v čase vychádzky umožniť deťom kontakt s
otcom. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil súd prvého stupňa právne ust. § 146 ods.
1 písm. a) O. s. p.

Proti tomuto rozsudku podala matka v zákonnej lehote odvolanie z dôvodu, že prvostupňový súd
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, neúplne zistil skutkový
stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, v konaní
sa postupom prvostupňového súdu účastníkovi konania odňala možnosti konať pred súdom a preto
žiadala napadnutý rozsudok zmeniť a návrh otca v celom rozsahu zamietnuť, alebo zrušiť a vec vrátiť
súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Vytkla súdu prvého stupňa, že riadne neskúmal majetkové
pomery otca a z vykonaných dôkazov dospel k nesprávnemu záveru, že otec nevlastní žiaden majetok
aj napriek skutočnosti, že na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 8C/249/2010 prebieha konanie
o vyporiadanie BSM, z ktorého jasne vyplýva, že otec maloletých detí je vlastníkom nehnuteľností
zapísaných na LV č. XXX, v k.ú. U., obec: U., okres: F., parcely registra C, parc. č. XX/X, druh pozemku
záhrady o výmere 843 m2, parc. č. XX/X, druh pozemku záhrady o výmere 729 m2, ktorých hodnota je
približne 102.901 eur, zapísaných na LV č. XXX, k.ú.: U., obec: U., okres: F., parcely registra C, parc.
č. XX/X, záhrady o výmere 1560 m2, ktorej hodnota je približne 93.208,60 eur, rozostavanej stavby
rodinného domu, ktorá sa nachádza na pozemku parc. č. XX/X, druh pozemku záhrady o výmere 1560
m2, ktorý sa nachádza v k.ú. U., obec U., okres F., pred skolaudovaním, v hodnote cca. 160.000 eur s
tým, že v priebehu prvostupňového konania poukazovala na skutočnosť, že otec bez jej vedomia predal
spoločné motorové vozidlo Peugeot 807 v hodnote 5.000 eur a 3-izbový byt na G. H.. Č.. XXXX/XX X. V.
v hodnote 90.000 eur, nadobudnutý zo spoločných prostriedkov svojmu bratovi, na ktorého previedol aj
garáž. Poukázala na skutočnosť, že z pripojeného spisu sp. zn. 8C/249/2010 vyplýva hodnota majetku
tvoriaceho BSM a nadobudnutého počas manželstva v sume 350.000 eur a otec maloletých detí, napriek
tomu, že si bol vedomý svojej vyživovacej povinnosti voči maloletým deťom, použil finančné prostriedky
minimálne vo výške cca. 68. 000 eur prednostne na úhradu ním zavinenej škody z trestného konania,
čo je v rozpore s ustanovením § 62 ods. 5 veta prvá Zákona o rodine. Vytkla súdu prvého stupňa,
že nezisťoval, či otec maloletých detí nevlastní iný hnuteľný majetok, veci osobnej potreby, poistky a
poukázala na skutočnosť, že podľa jej vedomostí otec vybavenie predchádzajúcej spoločnej domácnosti
(novostavba rodinného domu v U.) pred nástupom na výkon trestu odňatia slobody odviezol na neznáme
miesto a zrejme speňažil a získané finančné prostriedky použil pre svoju osobnú potrebu. Záver súdu
prvého stupňa považovala za nesprávny s tým, že síce podľa ust. § 120 ods. 2 O. s. p. je súd povinný
vykonať aj iné dôkazy, ako tie, ktoré navrhli účastníci, avšak majetkovými pomermi otca sa bez ďalšieho
riadne nezaoberal. Matka vo svojom odvolaní namietla, že sa súd prvého stupňa nezaoberal otázkou



finančnej disciplíny otca od zistenia páchania trestnej činnosti do nástupu do výkonu trestu odňatia
slobody a pri rozhodovaní o výške vyživovacej povinnosti vychádzal len zo súčasného príjmu otca, ktorý
je vzhľadom na výkon trestu odňatia slobody otca v súčasnosti nízky, pričom takéto rozhodnutie súdu
je v rozpore s ustanovením § 62 ods. 5 Zákona o rodine, nakoľko súd bez opory v
zákone povýšil plnenie z titulu škody spôsobenej obzvlášť závažným trestným činom otca, na ktoré sa
zaviazal dobrovoľne, nad plnenie jeho vyživovacej povinnosti voči maloletým deťom s tým, že podľa jej
názoru je prvoradým záujmom otca neprispievať na výživu maloletých detí a presunúť všetky finančné
prostriedky na zabezpečenie bezproblémového života po prepustení z trestu odňatia slobody, resp. na
čiastočnú náhradu škody, čím sú deti de facto postihnuté protiprávnym správaním otca a potrestané
znížením svojej životnej úrovne a sťažením ich ďalšieho života v budúcnosti, hoci samé sa žiadneho
protiprávneho konania nedopustili. Matka vedomosť o trestnej činnosti otca, ako i skutočnosť, že z nej
profitovala poprela, keďže o páchaní trestnej činnosti sa dozvedela až v konaní o vyporiadanie BSM
s tým, že jedným z jej dôvodov podania návrhu na rozvod bolo zavádzajúce správanie otca ohľadom
rodinných financií a jeho zvláštny a rozhadzovačný spôsob života. Poukázala na skutočnosť, že v
súčasnosti je na Exekútorskom úrade súdneho exekútora JUDr. Františka Čarabu pod sp. zn. EX
1064/2012 vedené exekučné konanie proti otcovi ako povinnému, v prospech oprávneného ČSOB, a.s.,
o vymoženie sumy 1.010.016,25 eur, pričom aj v prípade, ak by všetok majetok bol počas manželstva
nadobudnutý zo spreneverených prostriedkov, rozdiel medzi hodnotou majetku a vzniknutou škodou je
cca. 700.000 eur, čím sa súd prvého stupňa nezaoberal a nesprávne si osvojil záver, že otec nevlastní
žiaden majetok, hoci disponuje finančnou hotovosťou, ako aj majetkom a napriek skutočnosti, že celý
majetok v BSM je postihnutý exekúciou, nemôže mať záväzok otca prednosť pred povinnosťou rodiča
platiť výživné, nakoľko uvedený názor prvostupňového súdu je v rozpore so záujmami maloletých detí,
zásadami morálky a dobrými mravmi. Súdu prvého stupňa zároveň vytkla, že pri určení výživného
nezohľadnil jej náklady v sume 655 eur mesačne, náklady na maloletú Y. v sume 285 eur mesačne a na
maloletého U. v sume 285 eur mesačne s tým, že zníženie výživného predstavuje závažný zásah do práv
maloletých detí. Uviedla, že otec si neplní svoju vyživovaciu povinnosť napriek tomu, že od 3.8.2012
je pracovne zaradený na pracovisku vnútornej prevádzky vo väzenskej knižnici a v zmysle § 3 ods. 2
písm. c) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti č. 544/2008 Z. z. mal možnosť na základe vlastnej písomnej
žiadosti zabezpečiť, aby sa maloletým deťom titulom výživného zasielala aspoň pomerná časť z jeho
pracovnej odmeny. Vytkla súdu prvého stupňa, že si osvojil tvrdenie, že otcovi bráni s deťmi sa stýkať
a to napriek tomu, že táto skutočnosť nebola žiadnym spôsobom v konaní preukázaná a poukázala na
správu kolízneho opatrovníka, v ktorej uviedol, že pri šetrení pomerov v jej domácnosti a pohovore s
maloletými deťmi zo dňa 29.1.2013, oboznámenej na pojednávaní dňa 13.2.2013 vo veci pozbavenia
výkonu rodičovských práv, v konaní vedenom na súde prvého stupňa pod sp. zn. 28P/151/2012 zistil,
že deti za otcom do väzenia chodiť nechcú, nechcú sa s ním stretávať, otec sa im počas spoločného
spolužitia nikdy nevenoval s tým, že je síce v záujme maloletých detí, aby kontakt otca s deťmi bol
v čo najširšej možnej miere, avšak nevykonal žiadny dôkaz smerujúci k zisteniu záujmov maloletých
detí, neprihliadol na ich režim a záľuby, študijné povinnosti a voľno časové aktivity, naopak, hoci všetky
označené a vykonané dôkazy svedčili o opaku, neobmedzené stretávanie sa maloletých detí s otcom
je podľa súdu v ich záujme. S poukazom na skutočnosť, že otec je zaradený do ústavu na výkon trestu
s minimálnym stupňom stráženia a v prípade dobrého správania môže dostať vychádzky aj na celý
víkend, označila matka úpravu styku otca s deťmi napadnutým rozsudkom za neserióznu a smerom k
deťom za šikanóznu s tým, že v tejto časti je rozsudok súdu prvého stupňa nevykonateľný a potenciálne
neprimerane zasahujúci do práv maloletých detí. Namietla, že súd prvého stupňa pochybil (§ 205 ods. 2
písm. c/ O. s. p. ), keď nevykonal navrhovaný výsluch maloletých detí aj napriek tomu, že jeho vykonanie
bolo pre konanie zásadné, nakoľko zo Správy o prešetrení pomerov a vykonaní pohovoru kolízneho
opatrovníka s deťmi dňa 29.1.2013 vyplýva, že sa im k otcovi pozitívne zážitky neviažu, keďže otec s nimi
nikdy počas vedenia spoločnej domácnosti netrávil voľný čas. Vytkla súdu prvého stupňa, že sa týmito
skutočnosťami nezaoberal, neskúmal negatívny dopad správania otca na maloleté deti a napriek tomu
mal za preukázané, že otec má s maloletými deťmi vytvorený pozitívny rodičovský vzťah. Poukázala na
to, že maloleté deti mali byť v konaní vypočuté aj v súlade s ust. § 43 ods. 1 Zákona o rodine a zároveň
z dôvodu, že dňa 18.6.2013 bol prvostupňovému súdu doručený list maloletej Y., s ktorým sa však na
pojednávaní dňa 19.06.2013 neoboznámil, a to napriek písomnému podaniu matky zo dňa 11.6.2013,
ktorým výslovne žiadala, aby boli deti v konaní vypočuté. Tvrdenie súdu prvého stupňa, ktorý nevyhovel
jej požiadavke na vypočutie detí z dôvodu, že v konaní nebol spochybňovaný vplyv otca na zdravý
psychický a fyzický vývoj detí, podľa matky neobstojí a je v rozpore s právami dieťaťa byť v konaní
vypočutý a zároveň ignorovaním ich zákonných práv a týmto postupom bola maloletým deťom odňatá
možnosť pred súdom v zmysle § 237 písm. a) O. s. p. konať.



Otec vo svojom vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že navrhuje napadnutý rozsudok potvrdiť z dôvodu
jeho vecnej správnosti, nakoľko v konaní k žiadnym vadám podľa § 221, § 204 O. s. p. nedošlo,
keď súd prvého stupňa vykonal všetky navrhnuté dôkazy, ktoré boli potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, zistil úplný
skutkový stav veci s tým, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza aj zo správneho právneho
posúdenia veci. Poukázal na skutočnosť, že hlavnou príčinou rozvodu s matkou bolo nadviazanie
známosti s L.. U. B., s ktorým sa rozhodla viesť nový život a k svojím majetkovým pomerom uviedol,
že na nehnuteľnosti, na ktoré matka poukazuje vo svojom odvolaní a ktoré sú ich spoločným majetkom
je vedená exekúcia, pričom byt na G. H.. Č.. XX X. V. a garáž, boli v jeho výlučnom vlastníctve a
motorové vozidlo s cieľom predísť exekúcii predal a peniaze poukázal veriteľovi ČSOB, a. s. preto, aby
mu bol znížený trest. Uviedol, že hnuteľný majetok v rodinnom dome bol zaistený exekútorom, pričom
vybavenie domu bolo vyrobené na mieru a zamontované do stavby a nemá žiadny majetok, s ktorým
by sa dalo disponovať s tým, že z jeho trestnej činnosti profitovala aj matka, ktorá rozhadzovačný a
pohodlný život viedla spolu s ním, o trestnej činnosti vedela, keď jeho skutočné príjmy boli priemerné
a nemohli pokrývať nadmerné výdaje, dovolenky, veľké nákupy, šperky, dary, finančnú podporu rodičov
matky, stavbu luxusného domu a zakúpenie pozemkov. Poukázal na skutočnosť, že všetku vinu zobral
na seba, svoj čin oľutoval a súhlasil, aby spôsobená škoda bola uhradená z majetku pochádzajúceho
z trestnej činnosti a matka nebola zatiahnutá do súdneho sporu. V súvislosti s tvrdením matky, že deti
sa s ním nechcú stretávať uviedol, že sú ich matkou od roku 2009 manipulované a ovplyvňované a
odmietol jej tvrdenie, že ju týral a fyzicky napadal a uviedol, že list, ktorý matka založila na pojednávaní
dňa 18.6.2013 do spisu, nepísala maloletá Y., ktorá sa nikdy kaligraficky nepodpisovala a už vôbec nie
ako F.. Súhlasil s nevykonaním navrhovaného výsluchu maloletých detí súdom prvého stupňa, ktorý
rozhodol správne a uvážene, nakoľko ich výsluch by nemal význam práve s poukazom na skutočnosť,
že sú matkou zmanipulované a ovplyvňované. Uviedol, že výživné na deti chce platiť, avšak bez podpisu
matky na predpísanom tlačive, ktoré matke opakovane zaslal, mu Ústav na výkon trestu nebude strhávať
peniaze a posielať ich na jej účet.

Kolízny opatrovník sa k odvolaniu matky nevyjadril.

Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O. s. p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa
§ 214 ods. 2 O. s. p. v spojení s ust. § 156 ods. 3 O. s. p. a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého
stupňa je vecne správny a odvolaniu matky nie je možné priznať úspech.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové
pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona.

Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní
schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia
pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Cieľom citovaných zákonných ustanovení (§ 62) je bezpochyby zvyšovať mieru rodičovskej
zodpovednosti tým, že pred potreby rodiča kladie zákon potreby dieťaťa, t. j každý rodič má povinnosť v
prvom rade zabezpečiť výživu dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky
na uspokojenie svojich potrieb. V citovanom zákonnom ustanovení sú zároveň určené všeobecné
hľadiská, na ktoré súd prihliada pri určení vyživovacej povinnosti a to sú schopnosti, možnosti a
majetkové pomery oboch rodičov, s prihliadnutím na odôvodnené potreby oprávneného dieťaťa.



Rozsah vyživovacej povinnosti musí byť určený tak, aby zodpovedal príjmom a majetkovým pomerom
oboch rodičov, pričom je nutné vziať do úvahy i zárobkové možnosti každého z rodičov, ktoré sú závislé
od ich pracovnej kvalifikácie, vzdelania, obratnosti a schopnosti, avšak aj ďalších okolností. Výživným sa
rozumie uspokojovanie všetkých životných potrieb toho, komu má byť poskytované, v prípade dieťaťa
všetkých životných potrieb pre jeho všestranný rozvoj po stránke fyzickej ale i duševnej. Náklady na
hradenie životných potrieb dieťaťa teda predstavujú úhrady za bývanie, vrátane poskytovaných služieb,
ošatenie, dopravu, hygienu, kultúru, náklady spojené so školou, či prípravou na budúce povolanie,
náklady spojené s trávením voľného času dieťaťa, jeho záľubami a podobne. Všetky tieto náklady
predstavujú výdavky na bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú obvyklú základnú mieru všetkých
nevyhnutných potrieb nutných pre život kultúrneho človeka. Z uvedeného zároveň vyplýva, že určenie
výživného je individuálne v každom jednom prípade, avšak vodiacou zásadou na strane povinného
je miera jeho schopností, možností a majetkových pomerov a na strane oprávneného - dieťaťa zase
zásada, že deti majú právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov, pričom životná úroveň oboch
má byť približne rovnaká.

Základným účelom výživného na maloleté dieťa je teda zabezpečenie uspokojovania všetkých životných
potrieb dieťaťa pre jeho všestranný rozvoj po stránke fyzickej ale i duševnej a tomu by mala zodpovedať
aj výška výživného, ktorou rodič, ktorý nemá dieťa v osobnej starostlivosti, na výživu dieťaťa prispieva.

Zákon o rodine v citovanom ust. § 62 ods. 3 stanovuje spôsob výpočtu minimálnej sumy, ktorou je rodič
povinný prispievať na výživu maloletého dieťaťa bez ohľadu na jeho majetkové pomery, možnosti a
schopnosti. Určenie výživného v minimálnej výške v zmysle citovaného zákonného ustanovenia je na
mieste predovšetkým v prípade, ak sa povinný rodič ocitne v mimoriadnej životnej situácii, v ktorej mu
jeho majetkové pomery, predovšetkým však zárobkové možnosti, objektívne neumožňujú prispievať na
výživu dieťaťa vo výške pokrývajúcej všetky náklady potrebné pre jeho všestranný rozvoj po fyzickej a
duševnej stránke. Medzi prípady, kedy povinný objektívne nemá možnosť vlastným pričinením získavať
peňažné prostriedky na platenie výživného, patrí celkom nepochybne aj výkon trestu odňatia slobody
povinného rodiča v nápravno-výchovnom ústave. V takomto prípade totiž povinný rodič aj vtedy, ak je
zaradený do výkonu práce, dosahuje len minimálny zárobok, z ktorého navyše len časť môže použiť na
úhradu iných pohľadávok, než sú spojené s výkonom trestu odňatia slobody.

Dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného
pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh (§ 78 ods. 1 Zákona o
rodine). Hmotno-právnou podmienkou, aby súd mohol o veci opakovane rozhodovať, je zmena pomerov.
Je potrebné prihliadnuť ku všetkým okolnostiam, ktoré by mohli odôvodniť zmenu, prípadne zrušenie
výživného a dôvody na zmenu, prípadne zrušenie vyživovacej povinnosti môžu byť dané len vtedy, keď
sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov, v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia
pôvodného rozsudku, ktorým bolo určené výživné. Zmena pomerov môže byť odôvodnená buď
subjektívne - okolnosťami na strane povinného, okolnosťami na strane oprávneného; alebo objektívne
- vývojom životných nákladov. Výživné súd určí podľa stavu zisteného v čase vydania rozhodnutia.
Pri rozhodovaní o zmene výživného treba porovnať okolnosti dôležité pre určenie výživného tak v
čase skoršieho rozhodnutia, ako aj v čase nového rozhodnutia. Predpokladom zmeny právoplatného
rozhodnutia o výživnom je iba závažnejšia zmena pomerov. Toto je základná hmotno-právna podmienka
pre rozhodovania o zvýšení výživného, resp. znížení výživného. Zmenou pomerov v zmysle § 78 ods. 1
Zákona o rodine sa rozumie výrazná zmena tých okolností, ktoré boli predpokladom predchádzajúceho
rozhodnutia súdu o výživnom, či už ide o zmenu okolností na strane oprávneného, alebo na strane
povinného. Pôjde napríklad o také zvýšenie alebo zníženie zárobku, či iných príjmov, prípadne ostatného
majetku, ktoré ovplyvní celkovú situáciu povinného, a to nielen na krátky čas.

V posudzovanej veci bol otec maloletých právoplatne rozsudkom Okresného súdu Bratislava I zo dňa
17.5.2012, sp. zn. 7T/5/2012, odsúdený za spáchanie obzvlášť závažného zločinu sprenevery podľa
§ 213 ods. 1, ods. 4 písm. a) Trestného zákona a bol mu uložený trest odňatia slobody vo výmere
6 rokov a 8 mesiacov, spolu s povinnosťou nahradiť poškodenému škodu vo výške 1.010.016,25 eur,
dňa 17.05.2012 nastúpil do výkonu trestu odňatia slobody, kde sa nachádza aj v súčasnosti, pričom je
zaradený do výkonu práce a mesačne dosahuje zárobok priemerne v sume 115 eur, z ktorej po vykonaní
zrážok zostáva otcovi k dispozícii suma približne 40 eur.

Odvolací súd zhodne so súdom prvého stupňa dospel k záveru, že na strane otca maloletých detí došlo
od poslednej úpravy rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, o ktorej rozhodol Okresný



súd Bratislava II rozsudkom zo dňa 15. júna 2010, č. k. 13C/13/2010 - 123 tak, že schválil rodičovskú
dohoda, ktorou sa otec maloletých detí zaviazal prispievať na výživu maloletej Y. a maloletého U. sumou
150 eur mesačne na každé dieťa, na tvorbu úspor sumou 25 eur mesačne a sumou 300 eur ročne na
každé dieťa, došlo k významnej a nie krátkodobej zmene jeho majetkových a zárobkových pomerov,
ktorá odôvodňuje zníženie výživného otca na obe maloleté deti. Zárobkovým možnostiam a pomerom
otca, ktorý vo výkone trestu odňatia slobody dosahuje minimálny zárobok a na jeho majetok je vedená
exekúcia, zodpovedá aj podľa názoru odvolacieho súdu výživné v jeho minimálnej výške podľa ust. §
62 ods. 3 Zákona o rodine.

Odvolací súd tvrdenie matky, že majetkové pomery otca umožňujú prispievať na výživu maloletých
detí v pôvodnej výške s tým, že otec uprednostnil svoj záujem na čo najskoršom splatení dlhov z
náhrady škody, pred záujmom maloletých detí na platení výživného vyhodnotil ako nedôvodné, nakoľko
je síce pravdou, že výživné je prednostnou pohľadávkou a každý rodič je povinný predovšetkým
zabezpečiť výživu svojich detí a až následne má právo použiť zostávajúce finančné prostriedky na
uspokojenie vlastných potrieb, avšak otec maloletých sa v súčasnosti nenachádza v situácii, kedy by
mohol uprednostniť uspokojovanie vlastných potrieb na úkor maloletých detí, pričom na nehnuteľnosti,
ktoré má otec vo vlastníctve, resp. v zaniknutom bezpodielovom spoluvlastníctve s matkou, je vedená
exekúcia. Na druhej strane, použitie peňažných prostriedkov získaných z predaja jeho majetku na
splatenie časti dlhov otca s cieľom vyhnúť sa exekúcii nemožno považovať za vzdanie sa výhodnejšieho
zamestnania, zárobku, či majetkového prospechu bez dôležitého dôvodu otcom maloletých, ako to má
na mysli ustanovenie § 75 ods. 1 Zákona o rodine.

Vecne správnym je aj rozhodnutie prvostupňového súdu v časti výroku, ktorým zmenil pôvodné
rozhodnutie o úprave styku otca s deťmi.

Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

Z obsahu spisu vyplýva, že rozsudkom Okresného súdu Bratislava II zo dňa 15. júna 2010, č. k.
13C/13/2010 - 123 bola schválená rodičovská dohodu, ktorou bol styk otca s maloletými deťmi upravený
tak, že otec bol oprávnený stýkať sa s deťmi každú stredu a piatok bežného týždňa školského roku od
15.00 hod. do 18.00 hod. s tým, že otec si deti prevezme o 15.00 hod. v predškolskom, resp. školskom
zariadení a o 18.00 hod. deti odovzdá v mieste bydliska matky, každý nepárny víkend v roku tak, že
maloleté deti vyzdvihne v mieste školského, resp. predškolského zariadenia v piatok o 15.00 hod. a
deti odovzdá v mieste ich bydliska matke v nedeľu o 18.00 hod., počas letných prázdnin v čase od
09.00 hod. dňa 16.7. do 18.00 hod. dňa 31.7. v každom kalendárnom roku s tým, že deti si vyzdvihne
v mieste ich bydliska a v mieste ich bydliska ich aj odovzdá matke, počas letných prázdnin v čase od
09.00 hod. dňa 17.8. do 18.00 hod. dňa 31.8. v každom kalendárnom roku s tým, že deti si vyzdvihne
v mieste ich bydliska a v mieste ich bydliska ich aj matke odovzdá, počas Vianočných sviatkov tak, že
maloleté deti vyzdvihne v mieste ich bydliska o 09.00 hod. dňa 26.12. a deti odovzdá matke v mieste
ich bydliska o 18.00 hod. dňa 30.12. v každom kalendárnom roku, počas jarných prázdnin každý párny
rok tak, že maloleté deti vyzdvihne v školskom, resp. predškolskom zariadení o 15.00 hod. v piatok v
týždni predchádzajúcemu prázdninovému týždňu a odovzdá deti matke v mieste ich bydliska o 17.00
hod. v nedeľu prázdninového týždňa, počas veľkonočných sviatkov každý nepárny rok tak, že maloleté
deti vyzdvihne otec v školskom resp. predškolskom zariadení v stredu o 15.00 hod. v prípade, že
prázdniny začínajú od štvrtku a v prípade, že prázdniny začínajú od piatku, deti vyzdvihne v mieste ich
bydliska vo štvrtok o 18.00 hod. a matke ich odovzdá v mieste bydliska detí o 17.00 hod. v posledný deň
prázdnin, počas jesenných prázdnin každý párny rok tak, že maloleté deti vyzdvihne v školskom, resp.
predškolskom zariadení v stredu, resp. piatok o 15.00 hod., v prípade, že prázdniny začínajú od štvrtku,



resp. od pondelka, v prípade, že prázdniny začínajú v iný pracovný deň, deti vyzdvihne v mieste ich
bydliska deň pred začiatkom prázdnin o 18.00 hod. a matke ich odovzdá v mieste bydliska deti o 17.00
hod. v posledný deň prázdnin s tým, že matka sa zaviazala deti na styk riadne pripraviť a obaja rodičia
sa zaviazali v prípade, že sa styk z vážnych dôvodov nebude môcť realizovať, oznámiť túto skutočnosť
druhému rodičovi, najneskôr v lehote 24 hodín pred začiatkom styku.

Z uvedenej úpravy styku otca s deťmi nepochybne vyplýva, že v súčasnej situácii, kedy sa otec nachádza
vo výkone trestu odňatia slobody, bolo potrebné zmeniť pôvodné rozhodnutie o úprave styku otca s
maloletými a upraviť jeho styk s maloletými spôsobom, ktorý otcovi po dobu výkonu trestu odňatia
slobody umožní sa s deťmi stretnúť po dohode s matkou, počas povolenej vychádzky. Odvolací súd sa
stotožnil aj so záverom súdu prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku, že otec bol za svoje
spoločensky neprijateľné správanie dostatočne potrestaný a je v najlepšom záujme maloletých detí, aby
ich kontakt s otcom zostal aj naďalej zachovaný.

Odvolací súd sa nestotožnil ani s tvrdením matky v podanom odvolaní, že stretávanie sa detí s otcom
nie je v ich záujme, keďže sa s ním stretnúť nechcú, keď ako správne konštatoval vo svojom rozhodnutí
aj súd prvého stupňa, v konaní neboli preukázané žiadne skutočnosti, ktoré by mohli nasvedčovať
negatívnemu vplyvu otca na deti a preto bolo povinnosťou súdu vytvoriť čo najvhodnejšie podmienky na
realizáciu práva otca na stretávanie s deťmi a na druhej strane, aj na realizáciu práva detí na kontakt
s otcom. Za okolností, ktoré v posudzovanej veci vyplynuli z vykonaných dôkazov a neboli sporné ani
medzi rodičmi, keď otec vykonáva trest odňatia slobody za takých podmienok, že môže v určitých (vopred
ťažko predvídateľných) termínoch, na určitý čas opustiť zariadenie výkonu trestu a stretnúť sa s deťmi
mimo tohto zariadenia, teda v bežnom prostredí, ktoré nie je pre deti stresujúce, neprichádza do úvahy
iný spôsob úpravy styku otca s deťmi, ako upraviť tento styk bez obmedzenia konkrétnym termínom
s tým, že realizácia styku otca s deťmi prebehne po dohode s matkou maloletých. Iná úprava styku
otca s deťmi za daných okolností neprichádza do úvahy a odmietnutie úpravy styku takýmto spôsobom
by vo svojich dôsledkoch znamenalo neprípustné odopretie realizácie práv otca, avšak tiež maloletých
detí, ktorých záujmy sú v plnom rozsahu zohľadnené. Súd prvého stupňa tiež správne v odôvodnení
napadnutého rozsudku apeloval na matku, aby vyvinula maximálnu snahu smerujúcu k ovplyvneniu a
motivácii maloletých k stretávaniu sa s otcom.

Nebolo možné sa stotožniť ani s námietkou matky tvrdiacej, že súd prvého stupňa pochybil, keď v
konaní nevypočul maloleté deti, nakoľko názory maloletých detí boli prvostupňovému súdu známe zo
správy kolízneho opatrovníka z prešetrenia domácnosti matky a z pohovoru s maloletými deťmi zo
dňa 29.01.2013, na ktorú poukazovala v priebehu konania aj matka a preto ich vypočutie pred súdom
potrebné nebolo a zároveň odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že maloleté deti tak ani neboli
zbytočne vystavené stresujúcej situácii, ktorou v ich veku, nesporne výsluch pred súdom je.

Podľa § 219 ods. 1 O. s. p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 219 ods. 2 O. s. p., ak sa odvolací súd v celom stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

S poukazom na citované ustanovenie a za stavu, keď súd prvého stupňa v danom prípade v potrebnom
rozsahu pre rozhodnutie vo veci samej zistil skutkový stav, vykonaním potrebných a účastníkmi
navrhnutých dôkazov, a keď matka v odvolaní neuviedla žiadne skutočnosti, resp. tvrdenia, s ktorými
by sa nebol súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku dôsledne vysporiadal a následne
takto riadne zistený skutkový stav aj správne právne posúdil, tzn., že na správne zistený skutkový stav
aplikoval zodpovedajúce ustanovenia Zákona o rodine (ust. § 120 ods.1, § 153 ods. 1 O. s. p.), rozhodol
vecne správne a odvolací súd preto rozsudok ako vecne správny potvrdil podľa § 219 ods. 1 a 2 O. s. p.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O. s. p. v spojení s § 146 ods.
1 písm. a) O. s. p. tak, že žiadnemu z účastníkov náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
zákona 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).



Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.