Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 11CoP/429/2013 z 10. 3. 2014
Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 10. marca 2014, sp. zn. 11CoP/429/2013, ECLI:SK:KSBA:2014:1212221904.1
Krajský súd Bratislava | 11CoP/429/2013 | ECLI:SK:KSBA:2014:1212221904.1 | 2014-03-10 | Rozsudok
Oblasť práva: Rodinné právo – Vyživovacie povinnosti
Citované ustanovenia: § 71 ZoR, § 75 ods. 1 ZoR, § 62 ZoR, § 219 zákona č. 99/1993 Z. z.
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/d997057a-6fe3-4456-88d4-8f460ed51488
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2014:1212221904.1

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 11CoP/429/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1212221904
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 03. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Štrignerová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1212221904.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Štrignerovej a členov
senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a JUDr. Blanky Podmajerskej, v právnej veci navrhovateľa: R. T., U.
F. XX, U., zastúpený Angelikou Lazzarini, bytom Herlianska 16, Bratislava, proti odporcovi: J. T., U. F.
XX, U., zastúpený advokátom Mgr. Ing. Vladimírom Haukvitzom, so sídlom Lachova 11, Bratislava, o
zvýšenie výživného, na odvolanie navrhovateľa a odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II
zo dňa 18.6.2013, č.k. 28P/184/2012-187, jednohlasne ( pomerom hlasov 3:0) takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvého stupňa sa  p o t v r d z u j e.

Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

V napadnutom rozsudku súd prvého stupňa :

- zvýšil  vyživovaciu povinnosť odporcu zo sumy X.XXX,- Sk mesačne na sumu XXX euro mesačne od
23.8.2012, ktorú mu uložil   uhrádzať vždy do 15- eho dňa v mesiaci k rukám navrhovateľa,

- zročné výživné  za obdobie od 23.8.2012 do 30.6.2013  vo výške XXX,XX euro povolil odporcovi splácať
v mesačných splátkach vo výške XXX euro mesačne, spolu s bežným výživným,  počnúc mesiacom júl
2013 pod následkom straty výhody splátok,

- zmenil rozsudok Okresného súdu Bratislava II č.k. 27P 187/05-40 zo dňa 7.9.2005 v spojení s
rozsudkom  Krajského súdu v Bratislave č.k. 11CoP 385/05-56 zo dňa 23.5.2006 a s uznesením
Krajského súdu v Bratislave č.k. 11CoP 317/06 zo dňa 8.12.2006,

- vo zvyšku  návrh zamietol,

- účastníkom  nepriznal  právo na náhradu trov konania.

Rozhodnutie o návrhu na zvýšenie výživného  právne odôvodnil § 62 ods.1,2,5, § 75 ods.1, § 78 ods.1,3,
§ 77 ods.1 Zákona o rodine  a tým, že po porovnaní pomerov dôležitých pre určovanie výživného  v
pôvodnom ako i terajšom konaní  zistil, že na strane navrhovateľa  došlo k podstatnej zmene pomerov.
Konštatoval, že  od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti uplynulo 7 rokov,  navrhovateľ bol v čase
pôvodného konania žiakom 2. stupňa základnej školy,  v súčasnosti je to dospelý muž, ktorý navštevuje
vysokú školu. Vykonaným dokazovaním zistil zmenu pomerov aj na strane odporcu, ktorého príjem
sa zvýšil  cca o jednu tretinu.  Súd prvého stupňa  mal preukázané, že navrhovateľ sa pripravuje
na budúce povolanie, a i  napriek  tomu, že na istú dobu došlo k „prerušeniu“ štúdia, v jeho prípade



nepochybne  pretrváva  stav, kedy sú rodičia povinní v zmysle zákona prispievať na jeho  výživu  V
odôvodnení zdôraznil, že plnenie vyživovacej povinnosti voči deťom je obmedzené na obdobie, kým
dieťa nie je schopné sa samo živiť - kedy nastane takýto právny stav závisí od okolností konkrétneho
prípadu, pričom medzi rozhodujúce faktory na strane dieťaťa patrí nepochybne i štúdium.     Navrhovateľ
bol síce po istý čas  relatívne krátko trvajúci čas vylúčený z vysokoškolského štúdia, aktuálne je na
vysokoškolské štúdium  znovu prijatý. Pri určení výšky výživného súd prvého stupňa prihliadal na vek,
potreby a pomery navrhovateľa, na príjmy odporcu a jeho rodiny a na možnosti matky navrhovateľa.
Konštatoval, že navrhovateľ ako študent vysokej školy má nepochybne výdavky dospelej osoby potrebné
na  zabezpečenie stravy, ošatenia, kozmetiky, bežných výdavkov, výdavkov na úhradu cestovného,
výdavkov na štúdium, náklady na nákup literatúry a iných potrieb. Konajúci súd vzal v úvahu, že  odporca
nad rámec výživného navrhovateľovi neposkytuje žiadne plnenia  a nestretáva sa s ním. Určené výživné
považoval za primerané možnostiam odporcu   pri súčasnom konštatovaní, že  od odporcu nemožno
žiadať, aby dosahoval taký príjem, ktorý by uspokojil všetky nároky svojich potomkov. Dieťa má právo
podieľať sa na životnej úrovni rodiča,  avšak je nevyhnutné prispôsobiť životnej úrovni rodičov aj výdavky
detí..

Zročné výživné  za obdobie od 23.8.2012 ( od podania návrhu ) do 30.6.2013  súd prvého stupňa vyčíslil
ako rozdiel medzi výživným určeným v napadnutom  rozhodnutí a naposledy určeným výživným  (10
mesiacov +  9 dní za mesiac august 2012 ).Vzhľadom na možnosti odporcu povolil s použitím § 160
ods.1 O.s.p. splácanie zročného výživného v mesačných splátkach vo výške  XXX euro  spolu s bežným
výživným.

O trovách konania  rozhodol podľa § 151 ods. 1, 2 O.s.p. poukazujúc na to, že  účastníci  si náhradu
trov konania neuplatnili.

Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ navrhujúc, aby odvolací súd napadnuté
rozhodnutie  zmenil  a  s účinnosťou od 23. 8. 2012 zvýšil vyživovacou povinnosť odporcu na  sumu
XXX euro mesačne.  Navrhovateľ v odvolaní poukázal na to, že  výživné určené súdnym rozhodnutím
je mimoriadne nízke voči možnostiam, keď  súd prvého stupňa nebral do úvahy okolnosť, že odporca
žije v spoločnej domácnosti s manželkou, ktorá pracuje ako knihárka a jej priemerný mesačný príjem
sa zvýšil na sumou XXX,XX euro. V konaní zistená životná úroveň odporcu je skreslená,  súd bral
do úvahy len  jeho príjem, pričom životná úroveň odporcu a jeho rodiny je výrazne  ovplyvnená jeho
majetkom a majetkom jeho manželky (odporca obýva štvorizbový byt s manželkou a dcérou). Súd prvého
stupňa  v priebehu konania nevykonal dokazovanie zamerané na zistenie rozsahu majetku odporcu,
nežiadal predložiť  výpis z listu vlastníctva, výpis z  bankových účtov a z evidencie motorových vozidiel.
Súd prvého stupňa mal brať do úvahy aj  možnosti a schopnosti odporcu,  skutočnosť, že odporca má
možnosť ubytovať sa za nižšie náklady, čo je jedným z benefitov,  ktoré sú spojené s jeho nadpriemerným
platom a zároveň tak ušetriť značné finančné prostriedky. Navrhovateľ poukázal aj na to, že v otázke
bývania sa spoločná domácnosť jeho  a  jeho matky značne odlišuje od spoločnej domácnosti odporcu
a jeho rodiny. Odporcov  mesačný príjem  je nadštandartný, tento odporca získava vďaka stabilnému
zamestnaniu s ďalšími vyhliadkami na jeho zvýšenie a v spojení s množstvom benefitov. Ďalším
dôkazom o nepomerne vyššej životnej úrovni odporcu je zastúpenie odporcu právnym zástupcom, ktoré
si vyžaduje nemalé finančné prostriedky. Určené výživné nepokrýva ani jeho najzákladnejšie životné
potreby, nieto ešte náklady na ošatenie, kozmetiku a ďalšie bežné výdavky. V rozhodnutí nie sú brané v
úvahu zvýšené náklady na štúdium na vysokej škole spojené s ubytovaním a niekoľkonásobne zvýšenie
nákladov  na cestovné.

Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie odporca navrhujúc, aby odvolací súd napadnuté
rozhodnutie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odvolaní poukázal na to, že  konajúci súd
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam  ( § 205 ods.2 písm. d/
O.s.p.) a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 205 ods.2 písm. f/
O.s.p.).  V danej veci  návrh na začatie konania podala matka dňa 23. 8. 2012 v čase plnoletosti
navrhovateľa   a celý návrh je koncipovaný o jej výdavkoch a potrebách. Plnomocenstvo navrhovateľa
je datované až dňa 27.11.2012 čo znamená, že návrh mal konajúci súd zamietnuť z dôvodu jeho
podania neoprávnenou osobou. Plnomocenstvo udelené navrhovateľom ako splnomocniteľom má



právnu vadu,  keďže neobsahuje prejav vôle splnomocnenca na konanie v mene splnomocniteľa, a teda
nie je právne perfektné. Akceptovanie tejto plnej moci vystavanej ex post Okresným súdom Bratislava
II na celé konanie zakladá domnienku, že konanie  je postihnuté vadou, ktorá mala za následok
nesprávne rozhodnutie veci a to skutočnosťou, že súd prvého stupňa nesprávne určil obdobie zročného
výživného ako aj jeho výšku. V priebehu celého konania vystupovala matka navrhovateľa v prvej osobe,
prezentovala svoje potreby spôsobom ako boli uvedené v návrhu a tieto ešte rozšírila. Navrhovateľ
podaným návrhom neprejavil svoju vôľu a v konaní prezentoval svoje životné potreby minimálne. Súd
prvého stupňa právne perfektne neurčil oprávnené výdavky navrhovateľa a jeho rozhodnutie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď zvýšil mesačné výživné na sumu XXX euro  na základe
výdavkov, ktoré prezentovala matka navrhovateľa bez zohľadnenia relevantných skutočností a i toho,
že  odporca je riadne zamestnaný a svoj príjem si musí odpracovať. V konaní navrhovateľ a jeho matka
nepreukázali akúkoľvek snahu o zvýšenie si životnej úrovne prácou a z nej vyplývajúcim príjmom. Za
nesprávne právne posúdenie veci považoval odporca i to, že vylúčenie navrhovateľa zo štúdia dňa 15.
2. 2013 a jeho následnú registráciu na úrade práce posúdil ako dočasné prerušenie štúdia a nie ako
zánik vyživovacej povinnosti v zmysle § 62 ods. 1, 2 Zákona o rodine. Vyslovil názor, že ak navrhovateľ
začne opäť riadne študovať vo forme denného štúdia, má podľa platného právneho poriadku možnosť
podať návrh na určenie výživného -  až vtedy nezávislý súd rozhodne, či si bude musieť plniť vyživovaciu
povinnosť voči navrhovateľovi alebo nie.

Navrhovateľ v písomnom vyjadrení sa k odvolaniu odporcu  uviedol, že návrh na zvýšenie výživného
podaný dňa 23. 8. 2012 bol ním podpísaný osobne a na žiadosť súdu boli upresnené osoby vystupujúce
v  návrhu. Splnomocnenec prejavil svoju vôľu tým, že sa na súdnom konaní zúčastnil ako zákonný
zástupca splnomocniteľa. Dôvodom  pre podanie návrhu bola jeho veľmi zlá, kritická  situácia a jeho
rapídne klesajúca životná úroveň vyvolaná nízkou sumou exekučne strhávaného výživného odporcovi
vo výške XX,XX euro , čo už dávno nespĺňa ani životné minimum na nezaopatrené dieťa. Keďže žije
spoločnej domácnosti so svojou matkou, v návrhu  považoval za potrebné upresniť jej možnosti a
schopnosti ako  faktor ovplyvňujúci  jeho životnú úroveň. Doposiaľ  určená výška výživného nemôže
pokryť ani  potreby základného charakteru, nieto  ďalšie  nevyhnutné výdavky pre život  mladého človeka
a jeho rozvoj. Odporca v konaní žiadne výdavky nevydokladoval,  naopak,  jeho matka je evidovaná na
úrade práce, kde  dokladuje svoju snahu o zvýšenie životnej úrovne prácou a z nej vyplývajúcim príjmom.

Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov oboch podaných  odvolaní ( § 212
ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( § 214 ods. 2  O.s.p.) a dospel k záveru,
že tieto nie sú  podané dôvodne. Súd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal
dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností ( § 120 ods. 1 O.s.p.) z hľadiska
posúdenia opodstatnenosti návrhu na  zvýšenie  vyživovacej povinnosti odporcu,  výsledky vykonaného
dokazovania správne zhodnotil ( § 132 O.s.p.) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym
záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí  dostatočne  odôvodnil ( § 157 ods. 2 O.s.p.).

Podľa ust. § 62 ods.1,2 zák.č. 36/2005 Z.z. v platnom znení ( ďalej „ Zákon o rodine“) plnenie vyživovacej
povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé
sa živiť.

Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových
pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa ust. § 75 ods.1 cit. zákona  pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa ust. § 78 ods.1 cit. zákona dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia
pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.



Predmetom konania je návrh navrhovateľa na zvýšenie  vyživovacej povinnosti odporcu  naposledy
mu určenej rozsudkom  Okresného súdu Bratislava II č.k. 27P 187/05-40 zo dňa 7.9.2005 v spojení
s rozsudkom  Krajského súdu v Bratislave č.k. 11CoP 385/05-56 zo dňa 23.5.2006 a s uznesením
Krajského súdu v Bratislave č.k. 11CoP 317/06 zo dňa 8.12.2006,V zo dňa 17.5.2006,č.k. 17P/364/2005-
XXX v sume  XX,XX euro ( X.XXX,- Sk)  mesačne.

V posudzovanom prípade, berúc v úvahu odvolacie námietky otca súvisiace s formou a obsahom
návrhu na zvýšenie výživného zo dňa 23.8.2012 a v priebehu konania navrhovateľom udeleného
plnomocenstva  na zastupovanie v konaní svojej matke je treba uviesť, že  návrh  doručený súdu
prvého stupňa dňa 23.8.2012 vykazoval nedostatky riadneho označenia účastníkov konania -  z návrhu
nebolo jednoznačne zrejmé, kto  návrh podal,  označenie , okruh a podpisy osôb v návrhu nezodpovedal
charakteru  sporového , ale ani nesporového konania ( § 90, § 94 ods.1 O.s.p.). Súd prvého stupňa
preto postupoval v súlade s §  43 ods.1 O.s.p., ak  osoby podpísané na návrhu  ( navrhovateľa a jeho
matku )  výzvou zo dňa 9.11.2012 vyzval na odstránenie  vady návrhu.  Uvedené znamená, že následným
riadnym označením účastníkov konania v podaní navrhovateľa zo dňa 27.11.2012  ( v prílohe ktorého
navrhovateľ doložil písomnú plnú moc  udelenú podľa § 24 O.s.p. matke na jeho zastupovanie v  tomto
konaní  )  zostali účinky podania návrhu ku dňu 23.8.2012 zachované.

V nadväznosti na  citované zákonné  hmotnoprávne ustanovenia odvolací súd ako prvoradé konštatuje,
že výživným sa rozumejú náklady na uspokojovanie všetkých životných potrieb toho, komu je
poskytované v súvislosti s jeho všestranným rozvojom, tak po stránke fyzickej ako aj po stránke
duševnej. Rozsah nákladov na úhradu životných potrieb osoby odkázanej na výživné je rôzna, a
to vzhľadom na vek, zdravotný stav ale aj vzhľadom na nadanie (schopnosti) tejto osoby, spôsob
prípravy na jej budúce povolanie a pod.. V zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení, základom
pre hodnotenie schopností a možností rodičov plniť si svoju vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu
odkázaného na neho výživou, je zistenie ich skutočných príjmov ale aj podkladov odôvodňujúcich
záver, že tento dosahovaný príjem zodpovedá ich telesným a duševným schopnostiam, skúsenostiam
v plnení pracovných povinností, ako aj miestnym, lokálnym možnostiam ich uplatnenia a závisí aj
od zisťovania ich celkových majetkových pomerov v širšom slova zmysle. Pri rozhodovaní o určení
rozsahu vyživovacej povinnosti má súd vychádzať jednak zo všeobecných hľadísk, t.j. zo skúmania
odôvodnených potrieb  dieťaťa; rozsah ktorých je rôzny vzhľadom na vek, zdravotný stav, spôsob
prípravy na budúce povolanie, nadanie, záujmy maloletého dieťaťa a vychádza zároveň aj z reálnych
možností a schopností rodičov dieťaťa plniť si svoju vyživovaciu povinnosť. Rozsah odôvodnených
potrieb osoby odkázanej na výživné je súčasne závislý od reálnych schopností a možností osôb
povinných poskytovať výživné, t.j. od ich zárobkových schopností a možností, počtu ich celkových
vyživovacích povinností a pod..

Pri rozhodovaní  o zmene výšky výživného za zmenu pomerov v zmysle § 78 ods.1 Zákona o rodine treba
považovať podstatnú zmenu pomerov, či už   na strane dieťaťa, alebo rodičov, na ktorých je odkázané
výživou. Úlohou súdov pri rozhodovaní o zmene výživného je preto zistiť, či a v akom smere došlo
od posledného rozhodnutia o výživnom k zmene pomerov, a v prípade kladného zistenia túto zmenu
premietnuť do výšky výživného.

V prejednávanej veci súd prvého stupňa postupoval vecne správne, keď zisťoval všetky skutočnosti
podstatné pre rozhodnutie o návrhu na zvýšenie výživného  na navrhovateľa  naposledy určeného
rozsudkom Okresného súdu Bratislava II č.k. 27P 187/05-40 zo dňa 7.9.2005 v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Bratislave č.k. 11CoP 385/05-56 zo dňa 23.5.2006 a s uznesením  Krajského súdu
v Bratislave č.k. 11CoP 317/06 zo dňa 8.12.2006  z hľadiska jeho súčasných odôvodnených potrieb
a  z hľadiska schopností a možností rodičov. Určená výška výživného, ktorú  napadli odvolaním obaja
účastníci, aj podľa názoru odvolacieho súdu  zodpovedá kritériám rozhodným pre určovanie výživného
na  dieťa uvedených v ust. § 62 ods. 1 až 5, § 75 ods. 1   Zák. o rodine, t.j.  je primeraná ako odôvodneným
potrebám plnoletého  dieťaťa   súvisiacim s prípravou na  budúce povolanie , tak aj v konaní zisteným
majetkovým pomerom na strane odporcu.



Z dokazovania vykonaného pred súdom prvého stupňa nepochybne vyplynulo, že  navrhovateľ  je
absolventom gymnázia, v období od 1.9.2012 do 18.2.2013 bol  študentom 1. stupňa vysokoškolského
štúdia v dennej forme na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave v študijnom
programe biológia, dňa 18.2.2013 bol pre  nesplnenie  požiadaviek študijného programu a študijného
poriadku na postup do ďalšieho semestra  zo štúdia vylúčený, dňom 20.2.2013 si  opätovne podal
prihlášky na vysokoškolské štúdium a rozhodnutím  o výsledku prijímacieho konania na vysokoškolské
štúdium prvého stupňa Fakulty prírodných vied Univerzity X. A. T. Q. zo dňa 26.4.2013 bol v
akademickom roku 2013/2014  prijatý na denné bakalárske štúdium študijného programu biológia. Z
obsahu spisu ďalej vyplýva, že rozhodnutím o priznaní sociálneho štipendia Prírodovedeckej fakulty
Univerzity Komenského v Bratislave zo dňa 9.1.2013  mu bolo priznané sociálne štipendium vo výške
XXX euro za obdobie od 1.11.2012 do 30.6.2013, najdlhšie do konca mesiaca, v ktorom prestane byť
študentom školy . Z takto zistených skutkových okolností prípadu je potom nesporné, že navrhovateľ mal
( po celé obdobie trvania konania pred súdom prvého stupňa )  a i naďalej má postavenie dieťaťa, ktoré
nie je  pre absolvovanie prípravy pre výkon budúceho povolania schopné sa živiť ( § 62 ods.1 Zákona
o rodine ).   Na námietku odporcu týkajúcu sa  obdobia po vylúčení navrhovateľa  z vysokoškolského
štúdia do rozhodnutia o prijatí  na Fakultu prírodných vied Univerzity X. A. T. Q. nie je možné prihliadnuť
z dôvodu, že v tomto období sa navrhovateľ pripravoval na prijímacie pohovory  a nestratil postavenie
osoby odkázanej výživou na svojich rodičoch.

Pokiaľ ide o výšku určeného výživného,  v prejednávanej veci súd prvého stupňa postupoval vecne
správne, keď zisťoval všetky skutočnosti podstatné pre určenie výšky výživného na navrhovateľa  z
hľadiska jeho súčasných odôvodnených potrieb a  z hľadiska schopností a možností rodičov. Určená
výška výživného, ktorú  napadli  odvolaním tak navrhovateľ, ako aj odporca,  aj podľa názoru odvolacieho
súdu  zodpovedá kritériám rozhodným pre určovanie výživného na  dieťa uvedených v ust. § 62 ods.
1 až 5, § 75 ods. 1   Zák. o rodine, t.j.  je primeraná ako odôvodneným potrebám plnoletého  dieťaťa
v súčasnosti študujúceho v 1. ročníku  vysokoškolského  štúdia, tak aj  v konaní zisteným súčasným
zárobkovým a majetkovým pomerom na strane odporcu, ktorého plnenia vyživovacej povinnosti sa
navrhovateľ v tomto konaní domáha. Výška výživného  je zodpovedajúca v konaní zisteným majetkovým
a zárobkovým pomerom na strane odporcu, keď  výška  príjmu odporcu a jeho manželky z pracovného
pomeru bola v konaní riadne doložená listinnými dôkazmi.  Pokiaľ ide o rozsah potrieb  navrhovateľa,
ktoré v konaní vyčíslil na sumu XXX euro mesačne je treba uviesť, že tieto sú nezodpovedajúce
nielen životnej úrovni odporcu dosahujúceho trvalý príjem, ale ani životnej úrovni domácnosti matky
navrhovateľa,  s ktorou navrhovateľ býva v jednej domácnosti. Odvolaciemu súdu nedá nepoznamenať,
že vyživovaciu povinnosť má voči navrhovateľovi nielen odporca, ale i jeho matka, ktorá má ako
povinný rodič   rovnakú povinnosť prispievať na uspokojenie potrieb  výživou stále odkázaného syna.
Odvolaciemu súdu sa preto postoj matky navrhovateľa, ktorá je prakticky od roku 2001 dlhodobo
nezamestnaná a odkázaná  výlučne na príspevok na výživu od svojho manžela ( resp. príspevky od
svojho otca ), javí ako  nezodpovedný. Od odporcu,  ktorý má okrem navrhovateľa ďalšiu vyživovaciu
povinnosť k už plnoletej  dcére T., Q.. XX.X.XXXX, preto  pri zohľadnení výkonu  trvalej pracovnej
činnosti ( z ktorej dlhodobo dosahuje stabilný príjem ) nie je možné spravodlivo požadovať, aby svoje
výdavky vynakladané na bývanie  zredukoval tak, ako to v priebehu konania pred súdom prvého stupňa
a i v  odvolaní požadoval navrhovateľ.  Odvolací súd v tejto súvislosti poznamenáva, že určená výška
výživného i pri zohľadnení výživného, na ktorom sa má povinnosť spolupodieľať matka navrhovateľa,
predstavuje  plnenie  vo výške , ktorá dokáže zabezpečiť  základné a odôvodnené  potreby plnoletého
navrhovateľa tak, ako ich uvádzal v priebehu konania pred súdom prvého stupňa.

Vo vzťahu k námietke oboch odvolateľov o nesprávnych skutkových záverov prvostupňového súdu
odvolací súd uvádza, že vnútorné presvedčenie súdu ( ako výsledok hodnotenia dôkazov )  by sa
malo vytvárať na základe starostlivého uváženia a zhodnotenia jednotlivých dôkazov jednotlivo aj v ich
komplexnosti tak, aby vychádzalo z pravidiel formálnej logiky. Kontrola výsledku hodnotenia dôkazov, ku
ktorým dospel súd, sa uskutočňuje najmä prostredníctvom inštitútu odôvodnenia rozsudku upraveného
v § 157 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého má súd uviesť, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z
akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne,
jasne a výstižne vysvetliť, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov
vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy
a ako vec právne posúdil. V posudzovanom prípade súd prvého stupňa v rozsahu potrebnom pre
rozhodnutie dokazovaním riadne zistil skutkový stav veci,  na vec  aplikoval správny právny predpis a



svoje rozhodnutie aj dostatočne  odôvodnil.  Okolnosti namietané tak navrhovateľom, ako aj odporcom
v  odvolaní nemajú  za následok úvahu odvolacieho súdu, ktorá by nebola zhodná s v napadnutom
rozhodnutí prezentovanou úvahou súdu prvého stupňa.

K námietke  o nesprávnom právnom posúdení veci súdom prvého stupňa   treba uviesť, že právnym
posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu
právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii
práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil
správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval
alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. V posudzovanom prípade,
v ktorom konajúci prvostupňový súd zo správnych skutkových záverov vyvodil správne právne závery
a aplikoval správny právny predpis,    namietaná vada konania nebola odvolacím súdom zistená.

S poukazom na uvedené, stotožniac sa i s rozhodnutím súdu o zročnom výživnom  a o  trovách konania,
odvolací súd rozsudok  súdu prvého stupňa   podľa ust. § 219 ods.1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa ust. § 142 ods.2 , § 224 ods.1 O.s.p. poukazujúc na
neúspech oboch procesných strán v odvolacom konaní.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.