{"guid": "6fea70d2-8351-4bdc-9379-60b88f9752b0:cfcca0f0-2c8e-4625-9705-e429bcbc2199", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2014:1212225124.6", "spisova_znacka": "5Co/465/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 5Co/465/2014 z 15. 12. 2014", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 15. decembra 2014, sp. zn. 5Co/465/2014, ECLI:SK:KSBA:2014:1212225124.6", "identifikacne_cislo": "1212225124", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Roman Tóth", "sudca_id": 92, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-roman-toth-92", "datum_vydania": "2014-12-15", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Zodpovednosť za škodu"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99", "nazov": "OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-120", "nazov": "§ 120 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-120", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-120"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-120.odsek-2", "nazov": "§ 120 ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-120.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-120"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-120"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/cfcca0f0-2c8e-4625-9705-e429bcbc2199", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2014:1212225124.6", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2014:1212225124.6", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2014:1212225124.6/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Bratislava\nSpisová značka: 5Co/465/2014\nIdentifikačné číslo súdneho spisu: 1212225124\nDátum vydania rozhodnutia: 16. 12. 2014\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Považan\nECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1212225124.6\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\n\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Považana a členov senátu\nJUDr. Blanky Malichovej a JUDr. Milana Chalupku, v právnej veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ, s.r.o.,\nIČO: 35 807 598, Pribinova č. 25, Bratislava, zastúpeného Fridrich Paľko, s.r.o., IČO: 36864421,\nGrősslingova 4, Bratislava, proti odporcovi: Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom spravodlivosti\nSlovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Župné námestie č. 13, o náhradu majetkovej škody a\nnemajetkovej ujmy, o odvolaniach navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 16.\n04. 2014, č.k. 51C/201/2012-99 a proti uzneseniu zo dňa 19. 05. 2014, č. k. 51C/201/2012-128, takto\n\nr o z h o d o l :\n\nOdvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa  v celom rozsahu p o t v r -\nd z u j e .\n\nNapadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zo dňa 19. 05. 2014, č. k. 51C/201/2012-128  p o t v r d z u j e\n\no d ô v o d n e n i e :\n\nNapadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa voči odporcovi\ndomáhal náhrady majetkovej škody vo výške 125 Eur a náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 275 Eur\nz titulu nesprávneho úradného postupu  Okresného súdu Bratislava II v exekučnom konaní a súčasne\nzamietol procesný návrh navrhovateľa na prerušenie konania. O náhrade trov konania rozhodol tak,\nže v konaní úspešnému odporcovi náhradu trov konania nepriznal, nakoľko mu žiadne trovy v konaní\nnevznikli.\n\nSvoje rozhodnutie odôvodnil tým, že navrhovateľ v konaní nepreukázal splnenie všetkých zákonom\nstanovených predpokladov pre založenie zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym\núradným postupom.\n\nZo spisu Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 55Er/1081/2009 súd prvého stupňa zistil, že na základe\nnávrhu navrhovateľa (v exekučnom konaní oprávnený) na vykonanie exekúcie zo dňa 05.08.2009,\npodkladom ktorého bol ako exekučný titul rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti\nSlovenská rozhodcovská, a.s., Bratislava zo dňa 23.06. 2009, sp. zn. SR 06515/09, požiadal súdny\nexekútor JUDr. Rudolf Krutý o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vedenej pod sp. zn. EX\n7002/09 voči povinnej T. B. - Kaderníctvo Odetta. Dňa 06.11.2009 bolo exekučným súdom vydané\npoverenie č. 5102072179, ktorým súd poveril súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého vykonaním\nexekúcie na vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť istinu 883,59,- Eur s príslušenstvom, trovy konania\na trovy exekúcie. Exekučné konanie nie je doposiaľ skončené.\n\nNa vykonaným dokazovaním zistený skutkový stav veci prvostupňový súd aplikoval ust. § 4 ods. 1 písm.\na) bod 1., § 9 ods. 1, § 9 ods. 2, § 17 ods. 1, 2, 3, § 19 ods. 1, 2, 3, § 27 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. o\n\nzodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov\na ust. § 44 ods. 2, § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku v znení účinnom v čase podania žiadosti\no udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Konštatoval, že v exekučnej veci vedenej na Okresnom\nsúde Bratislava II pod sp. zn. 55Er/1081/2009 súd pri rozhodovaní o vydaní poverenia na vykonanie\nexekúcie nedodržal zákonnú 15 dňovú lehotu  a exekútora poveril vykonaním exekúcie po necelých 2\nmesiacoch od doručenia žiadosti (nie po 5 mesiacoch, ako uvádza navrhovateľ).\n\nNavrhovateľ sa po tom, čo odporca jeho žiadosti o predbežné prerokovanie veci nevyhovel, domáhal\nvoči nemu náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy z titulu nesprávneho úradného postupu\nexekučného súdu. Predpokladom zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným\npostupom ako zodpovednosti objektívnej, je kumulatívne splnenie podmienok, ktorými sú existencia\nnesprávneho úradného postupu, existencia majetkovej škody, resp. nemajetkovej ujmy a príčinná\nsúvislosť medzi škodou a nesprávnym úradným postupom. Nesprávnym úradným postupom v súlade\ns ust. § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. je aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon\nalebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote. Súd preto v tomto prípade neskúmal, či došlo\nk prieťahom v konaní, ale skúmal nedodržanie zákonnej lehoty. Podľa súčasného znenia zákona č.\n514/2003 Z.z. všeobecný súd sám nie je oprávnený skúmať existenciu nesprávneho úradného postupu.\nNakoľko však právna úprava zákona č. 514/2003 Z.z., účinná v období namietaného nesprávneho\núradného postupu, nevyžadovala vychádzať pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu\nspočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej\nlehote, len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na\nprieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom,\nže sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní,\nprávoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené\nprávo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu\nSlovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že sa\nporušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, súd v súlade s ust. § 27 ods. 1 zákona\nč. 514/2003 Z. z. dospel k záveru, že je oprávnený skúmať existenciu nesprávneho úradného postupu\nspočívajúceho v nedodržaní zákonnej lehoty.\n\nNa základe uvedeného za splnený označil prvý predpoklad zodpovednosti štátu za škodu, keď došlo\nk nesprávnemu úradnému postupu exekučného súdu, ktorý do 15 dní od podania žiadosti o udelenie\npoverenia na vykonanie exekúcie nepoveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie, avšak to iba za\npredpokladu, že ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku je potrebné vykladať tak, že aj v prípade, ak súd\nzistí čiastočný rozpor exekučného titulu so zákonom, má aj tak vydať poverenie v časti, ktorá neodporuje\nzákonu v 15 dňovej lehote. Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku účinného v čase podania žiadosti\no udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, bol súd povinný poveriť súdneho exekútora vykonaním\nexekúcie do 15 dní bez ohľadu na druh exekučného titulu. Argumentácia odporcu, ktorá sa odvoláva\nna ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom od 01. 06. 2010, a ktorá tvrdí, že\n15- dňová lehota na vydanie poverenia neplatí pri rozhodnutí rozhodcovského súdu ako exekučného\ntitulu, preto neobstojí.\n\nPri druhom predpoklade zodpovednosti štátu za škodu, existencii majetkovej škody a nemajetkovej\nujmy, súd sa stotožnil s argumentáciou odporcu a zhodnotil, že navrhovateľ ich v konaní nepreukázal.\nPokiaľ sa navrhovateľ domáhal náhrady majetkovej škody predstavujúcej náhradu účelne vynaložených\nnákladov spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a vymáhania pohľadávky  aj\nv prípade, ak by existovala možnosť vzniku škody, je možné uhradiť iba skutočnú škodu a ušlý\nzisk, ktorých vznik je povinný navrhovateľ preukázať. Navrhovateľ v konaní nepredložil ani neoznačil\nžiaden dôkaz preukazujúci vznik majetkovej škody a škodu vyčíslil paušálne za pracovné výkony\nzamestnancov, udržiavanie a správu informačného systému a za administratívne spracovanie textov\nurgencií adresovaných exekučnému súdu, na publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií\nadresovaných exekučnému súdu, na poštovné a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a\nkontrolou stavu konania na exekučnom súde. Prvostupňový súd nepovažoval paušálne vyčíslené\nadministratívne výdavky za skutočnú škodu, nakoľko sa jedná iba o jednostranné tvrdenia navrhovateľa,\nktoré nemajú oporu v predložených či označených dôkazoch.\n\nAk navrhovateľ uviedol, že z dôvodu ochrany osobných údajov, obchodného tajomstva a dôverných\ninformácií nie je možné korešpondenčne predložiť účtovné doklady preukazujúce škodu spočívajúcu v\n\nadministratívnych výdajoch, funkčných výdajoch, mzdových výdajoch a výdajoch spojených so stratou\nčasu zamestnanca, mal súd za to, že od začiatku konania (27. 09. 2012) mal navrhovateľ, ktorého v\nkonaní zaťažovalo dôkazné bremeno, dostatok času a príležitostí na predloženie predmetných dôkazov\naj inou ako korešpondenčnou cestou. Nakoľko navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal\ntvrdené skutočnosti, súd jeho návrh v časti o náhradu škody zamietol.\n\nPožadovanú náhradu nemajetkovej ujmy navrhovateľ odôvodnil skutočnosťou, že samotné\nkonštatovanie porušenia práva na rozhodnutie o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie\nv zákonom stanovenej dobe nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú\nnesprávnym úradným postupom.\n\nPrávo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch vzniká v prípade, ak iba samotné konštatovanie\nporušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným\nrozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom a ak nie je možné túto ujmu uspokojiť inak.\nZ uvedeného vyplýva, že nedodržanie zákonnej lehoty automaticky nezakladá nárok na náhradu\nnemajetkovej ujmy. Aj tu platí povinnosť preukázania nemajetkovej ujmy, pretože okolnosť nedodržania\nzákonnej lehoty bez osvedčenia skutočností preukazujúcich dopad nesprávneho úradného postupu,\njeho vplyvu, následkov na navrhovateľa v rôznych oblastiach pôsobenia, nemá za následok automatický\nvznik nároku na nemajetkovú ujmu. Konanie o náhradu škody a nemajetkovej ujmy podľa zákona č.\n514/2003 Z. z. je totiž súdnym konaním, v ktorom platí zásada kontradiktórnosti a unesenia dôkazného\nbremena účastníkom konania. Z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 467/08\nvyplýva, že právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom štátneho orgánu\nnie je absolútne, ale v záujme zaistenia právnej istoty podlieha zákonným obmedzeniam upravujúcim\npredpoklady na jej uplatnenie. Predpokladom na uplatnenie nemajetkovej ujmy v súlade s § 17 ods.\n3 zákona č. 514/2003 Z. z. je práve preukázanie následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom\nživote a následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení. Medzi prvky nemateriálnej\nujmy u právnických osôb patrí povesť spoločnosti, ale taktiež neistota v plánovaní, rozhodovaní a\nproblémy spôsobené vedeniu spoločnosti. Navrhovateľ uviedol, že nezákonným zásahom vyvolaná\nsituácia ovplyvnila ďalšie podnikateľské postupy a spôsobila neistotu v plánovaní ďalších rozhodnutí,\nktoré mohol prijať. Navrhovateľ však svoje tvrdenia žiadnym spôsobom nekonkretizoval a ničím\nnepreukázal. Súd preto navrhovateľovi nemohol priznať náhradu nemajetkovej ujmy na základe jeho\nabstraktných tvrdení, keď nepreukázal a nekonkretizoval, aké podnikateľské postupy a aktivity boli\novplyvnené. Pokiaľ navrhovateľ tvrdil, že neexistencia akéhokoľvek účinného vnútroštátneho prostriedku\nnápravy spôsobilého reštituovať vzniknutú situáciu vyvolala u členov riadiacich orgánov spoločnosti,\nako aj u jej majiteľov pocity frustrácie, úzkosti, nespravodlivosti, neistoty a nedôvery v právo a rovnosť\nspoločnosti, súd mal za to, že navrhovateľ nevyužil svoju zákonnú možnosť podať sťažnosť na prípadné\nprieťahy. Navyše súd s poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 30Cdo\n675/2011 uviedol, že nepríjemnosti spôsobené členom vedenia spoločnosti možno zohľadniť iba v\nobmedzenej miere, a že v rámci odškodnenia právnickej osoby za nemajetkovú ujmu spôsobenú\nprípadnou neprimeranou dĺžkou konania by nemali byť odškodnené aj fyzické osoby, ktoré sa na\nprávnickej osobe nejakým spôsobom podieľajú, nakoľko im nevzniká ujma priamo (nie je daná priama\npríčinná súvislosť).\n\nNemajetková ujma nezávisí automaticky len od konštatovania nedodržania zákonnej lehoty, ale aj\nod okolností jednotlivého prípadu. Z obsahu exekučného spisu je zrejmé, že sa súd pri vydávaní\npoverenia na vykonanie exekúcie oneskoril. Súd má však za to, že toto nedodržanie zákonnej lehoty\nna vydanie poverenia v danej exekučnej veci nemohlo spôsobiť neistotu, či vznik akejkoľvek škody,\nresp. nemajetkovej ujmy. Odhliadnuc od skutočnosti, že navrhovateľ nijako nepreukázal vznik skutočnej\nškody a nemajetkovej ujmy, je nepravdepodobné, že by za túto dobu došlo k tak závažnej ujme, ako\npopisoval navrhovateľ v návrhu. Súd tiež zdôraznil, že nie je prípustné, aby navrhovateľ prenášal\npodnikateľské riziko vo forme zániku, resp. riziko insolvencie povinného na súd. Pri posudzovaní formy\na výšky nemajetkovej ujmy je potrebné zohľadniť aj jeho podnikateľskú aktivitu. Pokiaľ navrhovateľ\nposkytuje spotrebiteľské úvery fyzickým osobám s nízkou bonitou, musí byť uzrozumený s tým, že\nexistuje riziko insolvencie povinného, a že exekučné konanie môže trvať pomerne dlho, čo so sebou\nnesie tak vyššie finančné náklady, ako aj psychickú záťaž. Súd mal za to, že vzhľadom na dĺžku času,\nktorá ubehla od uplynutia 15- dňovej lehoty na rozhodnutie o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie\nexekúcie do rozhodnutia súdu a na ostatné okolnosti daného prípadu, je dostatočným zadosťučinením\npre navrhovateľa konštatovanie porušenia jeho práva.\n\nSúd sa nestotožnil ani s názorom navrhovateľa, že možno priamo porovnávať nemajetkovú ujmu\nza nedodržanie zákonnej lehoty na vydanie rozhodnutia a nárokom priznávaným Ústavným súdom\nSlovenskej republiky za prieťahy v konaní. Výška nemajetkovej ujmy v peniazoch sa určuje s\nprihliadnutím najmä na osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,\nna závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo, na závažnosť následkov, ktoré\nvznikli poškodenému v súkromnom živote a na závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v\nspoločenskom uplatnení. Výška nemajetkovej ujmy sa preto bude líšiť na základe individuálnych daností\nprípadu a z tohto dôvodu jej výšku nemožno paušalizovať.\n\nAk navrhovateľ v súvislosti s nárokom na nemajetkovú ujmu poukazoval na porušenie práva na\nprerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a\npráva na prejednanie veci v primeranom čase zaručeného čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd, súd poukázal aj na odôvodnenie rozsudku Krajského súdu v Nitre\nzo dňa 01.03.2012, sp. zn. 9Co/285/2011, v ktorom krajský súd výslovne uviedol, že samotné porušenie\npráva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov patrí výlučne do právomoci ústavného súdu. Súd\npreto nemohol skúmať porušenie ústavného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a\nžiadne konanie, v ktorom by bol konštatovaný prieťah v konaní sa neviedlo (navrhovateľ to ani netvrdil,\nani nepreukázal). Je však potrebné zdôrazniť, že aj v prípade, že by sa potvrdilo porušenie základných\npráv navrhovateľa, aj v tomto prípade by bolo potrebné preukázať existenciu konkrétnej nemajetkovej\nujmy. Navrhovateľ však vznik nemajetkovej ujmy žiadnym spôsobom nepreukázal.\n\nNavrhovateľ nepreukázal ani splnenie tretieho predpokladu zodpovednosti štátu za škodu, a\nto existenciu priamej príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a uplatňovanou\nmajetkovou a nemajetkovou ujmou. Ak by aj bol vznik majetkovej a nemajetkovej ujmy preukázaný,\nnavrhovateľ nepreukázal, že by mu tvrdené náklady nevznikli aj tak, nakoľko ako vyplýva z exekučného\nspisu, exekučné konanie nebolo do dnešného dňa skončené.\n\nKeďže navrhovateľ nepreukázal splnenie všetkých predpokladov zodpovednosti štátu za škodu\nspôsobenú nesprávnym úradným postupom, súd jeho  návrh navrhovateľa ako nedôvodný v celom\nrozsahu zamietol.\n\nZa nedôvodnú podľa § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. prvostupňový súd považoval aj odporcom\nvznesenú námietku premlčania. V predmetnom prípade k vzniku škody, resp. nemajetkovej ujmy mohlo\ndôjsť najskôr po uplynutí 15 dňovej lehoty od doručenia žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie\nexekúcie (05.08.2009). Prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, počas ktorého\nneplynie premlčacia doba, boli doručené odporcovi (podľa jeho vyjadrenia) dňa 23. 04. 2012. Návrh na\nzačatie konania bol doručený súdu dňa 27.09.2012, t. j. pred uplynutím trojročnej premlčacej doby.\n\nNávrh na prerušenie konania súd prvého stupňa ako nedôvodný zamietol s poukazom na skutočnosť, že\nvo veci nebol daný tak obligatórny dôvod na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. b) O.s.p., ani\nfakultatívny dôvod na prerušenie konania podľa § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p., nakoľko ústavná sťažnosť\nnavrhovateľa proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave zo dňa 17. 10. 2012, č. k. 4NcC/64/2012-22\nbola uznesením Ústavného súdu SR zo dňa 02. 07. 2013, č. k. III. ÚS 295/2013-12 odmietnutá pre\nnedostatok právomoci a v súčasnosti neprebieha žiadne konanie, v ktorom by sa riešila otázka, ktorá\nmôže mať význam pre rozhodnutie súdu v tomto konaní.\n\nProti uvedenému rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ, ktorý z odvolacích dôvodov\nuvedených v § 205 ods. 2 O.s.p. žiadal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 221 ods. 1 písm.\nf), g), h) O.s.p. v celom rozsahu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Súdu prvého stupňa vyčítal\nprejednanie veci v neprítomnosti právneho zástupcu navrhovateľa, nakoľko vo veci neboli splnené\npodmienky podľa § 101 ods. 2 O.s.p., keď navrhovateľ riadne a včas požiadal z dôležitých dôvodov,\nktorých existenciu preukázal priloženými listinnými dôkazmi, o zrušenie nariadeného pojednávania\na vyslovil, že trvá na osobnej účasti právneho zástupcu na predmetnom pojednávaní. Uvedeným\npostupom súdu došlo k degradácii zásady kontradiktórnosti konania, keď navrhovateľ nemal možnosť\nsa vyjadriť k tvrdeniam a dôkazom odporcu, z ktorých súd pri svojom rozhodovaní vychádzal.\n\nNavrhovateľ opätovne poukázal na skutočnosť, že sudcu, ktorému bola vec pridelená náhodným\nvýberom na prejednanie a rozhodnutie veci, je potrebné z konania vylúčiť. Len samotná skutočnosť, že\nkrajský súd nevidel dôvod na vylúčenie sudcu, nič nemení na tom, že v očiach navrhovateľa a objektívne\nv očiach verejnosti nemožno tohto sudcu považovať za nestranného. Podľa navrhovateľa je tomu tak\naj preto, že rozhodnutie krajského súdu o námietke zaujatosti je v rozpore s ustálenou rozhodovacou\npraxou iných krajských súdov v skutkovo a právne totožných veciach (napr. uznesenie Krajského súdu v\nTrnave zo dňa 17. 10. 2012, sp. zn. 11NcC/46/2012-24). Vzhľadom na navrhovateľom podanú ústavnú\nsťažnosť pre porušenie práva na nestranný súd, ktorej výsledkom bude zrušenie rozhodnutia krajského\nsúdu, nebolo a nie je prípustné, aby sa pokračovalo v konaní, v ktorom vykonával úkony a rozhodoval\nvylúčený sudca. Z uvedeného dôvodu navrhovateľ napadol aj vecnú správnosť výroku o zamietnutí\nnávrhu navrhovateľa na prerušenie konania. Meritórne rozhodnutie veci vylúčeným sudcom pritom\nneprichádzalo v čase jeho vydania do úvahy aj z dôvodu, že v rovnakom rozhodnutí rozhodol aj o\nzamietnutí návrhu navrhovateľa na prerušenie konania podľa § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p., proti ktorému\nje prípustné odvolanie.\n\nV ďalšom navrhovateľ tvrdil, že vo veci nebolo možné rozhodnúť bez nariadenia pojednávania. V\nsituácii, kedy bolo vo veci potrebné vykonať dokazovanie listinami založenými v exekučnom spise\na za stavu, kedy sa odporca vôbec nevyjadril k podanej žalobe, mal súd navrhovateľovi umožniť\nuplatňovať svoje stanoviská k skutkovým, ale aj právnym otázkam nastoleným samotným súdom v\nsúvislosti s nesprávnym úradným postupom a výškou spôsobenej škody, a ak tak neurobil a vo veci s\nkonečnou platnosťou meritórne  rozhodol, porušil právo navrhovateľa na kontradiktórny súdny  proces.\nNaviac z odôvodnenia rozhodnutia nie je poznateľný pôvod listín, oboznámením ktorých bolo vykonané\ndokazovanie, t.j. či sa skutočne jednalo o listiny založené v exekučnom spise. Prvostupňový súd tiež\nignoroval ust. § 153b O.s.p. a vo veci nerozhodol kontumačným rozsudkom, ktorého základom by bol\nnavrhovateľom tvrdený skutkový stav, a to aj napriek tomu, že odporca na výzvu súdu, aby predložil\npísomné vyjadrenie k žalobnému návrhu, nereagoval.\n\nV časti nepriznanej náhrady majetkovej škody navrhovateľ označil napadnuté rozhodnutie za\nnepreskúmateľné a arbitrárne, keď z odôvodnenia rozhodnutia vôbec nie je zrejmé, akou úvahou súd\ndospel jednoznačne a nepochybne k presvedčeniu o tom, že majetková škoda navrhovateľovi nevznikla.\nSúdu vyčítal aj skutočnosť, že napriek jedinečnosti skutkového základu v tomto konaní, súd prvého\nstupňa odôvodnil svoje zamietavé rozhodnutie úplne rovnakými dôvodmi opísanými tými istými vetami\nako v iných svojich rozhodnutiach, v ktorých vystupuje navrhovateľ a odporca, avšak v ktorých boli\nrozdielne skutkové okolnosti. Pri dodržiavaní práva navrhovateľa na odôvodnenie súdneho rozhodnutia\nnemožno ústavnoprávne akceptovať, že súd vytvára odôvodnenia rozsudkov formulárovým spôsobom.\n\nNavrhovateľ nesúhlasil ani s tvrdením súdu, že náklady na správu pohľadávky počas nečinnosti súdu\nzapríčinil dlžník (povinný). V prípade, ak by došlo k rozhodnutiu súdu o návrhu v zákonnej lehote,\nnáklady na správu by prešli na súdneho exekútora a boli by časom transformované do podoby\ntrov exekúcie. Dlžník však nemôže byť zaťažený plnením náhrady nákladov tam, kde tieto vznikli z\niného právneho titulu než je výkon exekúcie pre nezaplatenie pohľadávky veriteľovi. Pravým právnym\ntitulom je v danej veci nesprávny  úradný postup exekučného súdu a za ten dlžník nemôže niesť\nzodpovednosť. Nemôže byť teda ani tým, kto by znášal náklady spojené so správou pohľadávky,\nktoré vznikli vykonaním nesprávneho úradného postupu. Navrhovateľ pritom chcel v konaní pred\nsúdom prostredníctvom vykonaného pojednávania predložiť dôkazy o výške majetkovej škody, a\nto aj prostredníctvom znaleckého posudku, ktorého vyhotovenie zabezpečil. Súd však dokazovanie\nneprípustne skrátil len na dôkazy vykonávané ex offo, navrhovateľa nepoučil podľa § 120 ods. 4 O.s.p.\na neoznámil mu, že hodlá vyhlásiť rozhodnutie vo veci samej, aby tak mal priestor navrhnúť a predložiť\nďalšie dôkazy.\n\nK návrhom uplatnenej náhrade nemajetkovej ujmy navrhovateľ uviedol, že súd žiadnym spôsobom\nnevysvetlil, prečo nekonštatoval, že došlo k porušeniu práva navrhovateľa na prerokovanie veci bez\nzbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, ako aj práv na prejednanie veci v primeranej\nlehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\na práva na rozhodnutie v zákonom stanovenom čase.  Za irelevantné označil úvahy súdu o tom, aké\nspôsoby judikovania pohľadávky si navrhovateľ zvolil, naviac keď súdne rozhodnutia všeobecných\nsúdov sú rovnocenné s rozhodnutiami rozhodcovských súdov, rovnako irelevantnými sú aj úvahy súdu\no podstate a rozsahu podnikateľského rizika, ktoré nemožno pre existenciu čl. 2 ods. 2 Ústavy SR\n\nvzťahovať na možnosť vopred predpokladať porušovanie zákona štátnym orgánom a úvahy súdu o\nudržiavaní kontaktu  súdneho exekútora, keď tento nemôže byť činný, kým nezíska poverenie na\nvykonanie exekúcie od súdu.\n\nOdporca sa k podanému odvolaniu v súdom stanovenej lehote nevyjadril.\n\nOdvolací súd, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnutý\nrozsudok, prejednal odvolanie navrhovateľa bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods.\n2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.\nV prejednávanej veci súd prvého stupňa svoje rozhodnutie založil na správne a dostatočne zistenom\nskutkovom stave veci, ktorý po právnej stránke správne posúdil a svoje úvahy, ktorými sa pri rozhodovaní\nriadil, aj náležite a presvedčivo odôvodnil (§ 157 ods. 2 O.s.p.). Odvolací súd sa plne stotožňuje\nso záverom súdu prvého stupňa, podľa ktorého navrhovateľ v konaní nepreukázal splnenie všetkých\nzákonom kumulatívne stanovených podmienok pre založenie objektívnej zodpovednosti odporcu za\nškodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom súdu v exekučnom konaní v zmysle zák. č. 514/2003\nZ.z. v znení účinnom v rozhodnom čase (existencia nesprávneho úradného postupu, vznik majetkovej\nškody, resp. nemajetkovej ujmy a kauzálny nexus medzi vzniknutou škodou a nesprávnym úradným\npostupom).\nZ vykonaného dokazovania vyplynulo, že exekučný súd nedodržal Exekučným poriadkom stanovenú\n15 dňovú lehotu na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi, keď súdneho\nexekútora JUDr. Rudolfa Krutého poveril vykonaním exekúcie až po necelých 5 mesiacoch od\ndoručenia žiadosti súdu. Nakoľko v porovnaní so súčasnou právnou úpravou zákon č. 514/2003 Z.z.\nv znení účinnom v rozhodnom čase  umožňoval súdu posudzovať nesprávny  úradný postup súdu\nspočívajúci v povinnosti vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote aj nezávisle od výsledkov\nvybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti na prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, právoplatného\nrozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že konajúci sudca sa\ndopustil disciplinárneho previnenia majúceho za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného\nrozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na\nprerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, či právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu SR o\nústavnej sťažnosti, ktorým by bolo konštatované porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných\nprieťahov, prvostupňový súd vzhľadom na nedodržanie zákonom stanovenej 15- dňovej lehoty na\nvydanie poverenia na vykonanie exekúcie, správne považoval za splnenú podmienku existencie\nnesprávneho úradného postupu súdu.\nNavrhovateľ však v konaní relevantným spôsobom nepreukázal, že by mu v príčinnej súvislosti s\nnesprávnym úradným postupom zo strany exekučného súdu vznikla skutočná škoda a nemajetková\nujma. Súd prvého stupňa správne zhodnotil, že dôkazné bremeno preukázania výšky spôsobenej škody\na príčinnej súvislosti medzi vzniknutou škodou a nesprávnym úradným postupom súdu pritom zaťažuje\nnavrhovateľa, ktorý nemôže výšku škody v tom- ktorom konaní odvodzovať od paušálne určených\nadministratívnych výdavkov. Rovnako navrhovateľ nepreukázal ani dôvodnosť uplatnenej náhrady\nnemajetkovej ujmy v peniazoch. Pre úspešnosť navrhovateľa v tejto časti návrhom uplatneného nároku\nnepostačuje len samotná okolnosť nedodržania zákonom stanovenej lehoty pre rozhodnutie súdu,\nale ako uviedol súd prvého stupňa, navrhovateľa zaťažuje povinnosť preukázať dopad nesprávneho\núradného postupu na navrhovateľa v rôznych oblastiach jeho pôsobenia, a to predovšetkým na jeho\ndobrú povesť. Navrhovateľ ani v tejto časti svoje všeobecné tvrdenia neodložil relevantnými dôkazmi.\nVzhľadom k skutočnosti, že odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s vyššie uvedenými závermi súdu\nprvého stupňa a ich odôvodnením v napadnutom rozhodnutí, svoje rozhodnutie v súlade s §  219 ods.\n2 O.s.p. obmedzil na konštatovanie ich správnosti.\n\nPre zdôraznenie správnosti postupu a záverov prijatých súdom prvého stupňa a v nadväznosti na\nodvolacie námietky navrhovateľa odvolací súd považuje za potrebné doplniť nasledovné:\n\nVo všeobecnosti možno žiadosť o odročenie pojednávania možno považovať za podloženú dôležitým\ndôvodom pre odročenie pojednávania vtedy, ak v nej účastník konania uvedie také skutočnosti, ktoré\nsú vzhľadom k svojej povahe spôsobilé jeho neúčasť na pojednávaní ospravedlniť, t. j. také, ktoré mu\nneumožňujú sa na pojednávaní zúčastniť, riadne brániť svoje práva a oprávnené záujmy, a súčasne sú\nvážne (dôležité, ospravedlniteľné), ako aj z hľadísk  objektívnych i subjektívnych (viď rozhodnutie NS\nSR sp. zn. 5Cdo/122/2010).\n\nV danej veci navrhovateľ svoju žiadosť o zrušenie termínu pojednávania nariadeného na 11. 04. 2014,\nsúdu doručenú dňa 10. 04. 2014, odôvodnil porušením zásady nestrannosti konajúceho súdu a sudcu.\nPojednávanie žiadal zrušiť a konanie prerušiť až do konečného ústavne konformného rozhodnutia\nÚstavného súdu SR v otázke porušenia práva navrhovateľa na prerokovanie veci pred nestranným\nsúdom zaručeného čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a práva na spravodlivý súdny proces garantovaného\nčl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Súd prvého\nstupňa správne vyhodnotil žiadosť navrhovateľa na odročenie pojednávania ako nedôvodnú, nakoľko\nrozhodnutím Ústavného súdu SR zo dňa 02. 07. 2013, III. ÚS 295/2013-12 odpadol dôvod, pre ktorý\nnavrhovateľ žiadal pojednávanie odročiť. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje aj na skutočnosť,\nže o námietke zaujatosti vznesenej navrhovateľom v priebehu konania bolo podľa § 16 ods. 1 O.s.p.\nrozhodnuté nadriadeným súdom, a to uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 17. 10. 2012, č. k.\n4NcC/64/2012-22, ktorým nebola zákonná sudkyňa JUDr. Michaela Krajčová vylúčená z prejednávania\na rozhodovania danej veci a otázku, či vo veci rozhodoval vylúčený sudca môže preskúmať len\nsúd vyššieho stupňa v riadnom inštančnom postupe na základe riadnych a mimoriadnych opravných\nprostriedkov, a nie ústavný súd v konaní o ústavnej sťažnosti navrhovateľa. Neprehliadnuteľnou je aj\nskutočnosť, že o ústavnej sťažnosti navrhovateľa bolo rozhodnuté pred viac ako šiestimi mesiacmi pred\npodaním žiadosti o odročenie pojednávania. Súd prvého stupňa preto nepochybil, keď pojednával v\nneprítomnosti účastníkov konania v súlade s ust. § 101 ods. 2 O.s.p.\n\nRovnako neobstojí ani námietka porušenia práva na kontradiktórny súdny proces. Zo spisu je zrejmé,\nže právnemu zástupcovi navrhovateľa bolo spolu s predvolaním na pojednávanie riadne doručené\naj poučenie podľa § 101 ods. 2 a 120 ods. 4 O.s.p. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na\nskutočnosť, že manudukačná (poučovacia) povinnosť zo strany súdu sa v zmysle ust. § 5 ods. 2 O.s.p.\nnevzťahuje na účastníka v konaní zastúpeného advokátom. Navrhovateľ, resp. jeho právny zástupca\nsi tak mal a musel byť vedomý následkov spojených so súdom neospravedlnenou neprítomnosťou\nna pojednávaní. Naviac odporca sa predmetného pojednávania konaného dňa 16. 04. 2014 rovnako\nnezúčastnil a jeho vyjadrenie k veci samej bolo navrhovateľovi riadne doručené ešte dňa 07. 03. 2014,\nt. j. spolu s predvolaním na pojednávanie, čo však uniklo navrhovateľovej pozornosti. Navrhovateľ bol\npreto riadne a s dostatočným predstihom informovaný o obrane odporcu v spore a nič mu nebránilo\nzaujať k nej stanovisko. Bezdôvodnou neúčasťou na pojednávaní, na ktoré bol navrhovateľ riadne a včas\npredvolaný, si sám navrhovateľ zmaril možnosť dôsledne uplatňovať svoje práva a chrániť svoje záujmy.\n\nPrávne bezvýznamným je aj tvrdenie navrhovateľa, že mu postupom súdu bola odňatá možnosť\nkonať pred súdom, nakoľko prostredníctvom vykonaného pojednávania chcel predložiť dôkazy o\nvýške vzniknutej majetkovej škody, a to znalecký posudok, ktorého vypracovanie zabezpečil, nakoľko\npovinnosťou účastníka konania je podľa § 120 ods. 1 O.s.p. označiť dôkazy na preukázanie svojich\ntvrdení, pričom navrhovateľ si túto povinnosť nesplnil, keď na existenciu znaleckého posudku ani v\nnávrhu na začatie konania nepoukázal a tento v priebehu prvostupňového konania (a ani v odvolacom\nkonaní) súdu nepredložil, a to aj napriek vedomosti o nariadenom termíne pojednávania. Súd prvého\nstupňa preto správne a v súlade s ust. § 101 ods. 2 druhá veta za bodkočiarkou O.s.p. prihliadol iba na\nobsah spisu a doposiaľ vykonané dôkazy.\n\nZa neopodstatnenú považuje odvolací súd aj výčitku navrhovateľa, že súd prvého stupňa odôvodňuje\nrozhodnutia v obdobných veciach „formulárovým spôsobom“. Z úradnej činnosti je konajúcim súdom\nznáme, že navrhovateľ podal na súdy množstvo žalôb týkajúcich sa rovnakých účastníkov s totožným\nskutkovým základom. Sám navrhovateľ všetky návrhy na začatie konania a nasledovné procesné návrhy\nodôvodnil identicky (t. j. „formulárovo“), pričom rozdiely sa týkajú iba čísel exekučných konaní, mien\nsúdnych exekútorov a obdobia, po ktoré bol exekučný súd v omeškaní s rozhodnutím o návrhu na\nvydanie poverenia na vykonanie exekúcie, resp. návrhu na zmenu súdneho exekútora. Za tejto situácie\nnemožno súdu prvého stupňa vytýkať rovnaké, či obdobné odôvodňovanie vecí. Naviac zo žiadneho\nustanovenia Občianskeho súdneho poriadku nemožno vyvodiť, že by tento postup súdu prvého stupňa\nbol nezákonný.\n\nRovnako nedôvodnou je aj námietka arbitrárnosti a nepreskúmateľnosti odôvodnenie napadnutého\nrozhodnutia, ktoré plne zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozsudku uvedeným v ust.\n§ 157 ods. 2 O.s.p., a preto nemôže zakladať odvolací dôvod podľa § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p.\n(odňatie možnosti konať pred súdom). Odvolaciemu súdu sa javia byť bez akéhokoľvek racionálneho\nzákladu aj tvrdenia navrhovateľa v tom smere, že z odôvodnenia rozhodnutia nie je poznateľné, či išlo o\n\nlistiny (ktorými bolo vykonané dokazovanie) založené v exekučnom spise. Zo zápisnice o pojednávaní\nsúdu je bez akýchkoľvek pochybností zjavné, že dokazovanie bolo súdom prvého stupňa vykonané\nvýlučne oboznámením s listinnými dôkazmi tvoriacimi podstatný obsah exekučného spisu Okresného\nsúdu Bratislava II sp. zn. 0Er/671/2010, ktorého oboznámenie požadoval samotný navrhovateľ. Inú\nskutočnosť nie je možné vyvodiť ani z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia.\n\nZáverom odvolací súd pripomína, že z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva síce povinnosť\nvšeobecného súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán, avšak len\npotiaľ, pokiaľ majú význam pre rozhodnutie (I. ÚS 46/05, I. ÚS 352/6, II. ÚS 220/08, III. ÚS 12/07, IV.\nÚS 163/08). Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale\nlen na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny\nzáklad rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania.\nOdôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ\nrozhodnutia, preto postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované právo účastníka na\nspravodlivé súdne konanie (napr. IV. ÚS 115/03, II. ÚS 44/03, III. ÚS 209/04, I. ÚS 117/05, IV. ÚS 112/05).\n\nAko vecne správny odvolací súd podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil aj výrok napadnutého rozsudku,\nktorým súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa na prerušenie konania podľa § 109 ods. 2 písm.\nc) O.s.p. do času rozhodnutia Ústavného súdu o ústavnej sťažnosti navrhovateľa, predmetom ktorej\nmalo byť rozhodnutie o porušení práva navrhovateľa na zákonného sudcu a práva na nestranný súd.\nNakoľko ústavná sťažnosť navrhovateľa v danej veci bola odmietnutá pre nedostatok právomoci ešte\ndňa 02. 07. 2013 (uznesením Ústavného súdu SR zo dňa 02. 07. 2013, č. k. III. 295/2013-12), súd\nprvého stupňa žiadosť navrhovateľa správne vyhodnotil ako bezpredmetnú. Odvolací súd len dodáva,\nže samotné podanie ústavnej sťažnosti účastníkom konania nezakladá ani obligatórnu, ani fakultatívnu\nprekážku konania podľa § 109 O.s.p. a otázku, či vo veci rozhodoval vylúčený sudca môže preskúmavať\nlen súd vyššieho stupňa v riadnom inštančnom postupe na základe riadnych a mimoriadnych opravných\nprostriedkov (nie ústavný súd).\n\nK argumentácii navrhovateľa namietajúcej rozhodnutie súdu o návrhu na prerušenie konania v\nkonečnom, meritórnom rozhodnutí odvolací súd uvádza, že tento postup, ktorý zvolil súd prvého stupňa\nvzhľadom na zjavnú nedôvodnosť návrhu na prerušenie konania (hromadne a bezúspešne podávaného\nnavrhovateľom aj v iných veciach), je plne v súlade s požiadavkou hospodárnosti konania. Okrem\nprocesnej ekonómie korešponduje uvedený postup aj požiadavke efektivity rozhodovania a úsiliu v čo\nnajkratšom čase zaviesť medzi účastníkmi konania stav právnej istoty, pri zachovaní práva druhého\núčastníka konania na spravodlivý súdny proces bez zbytočných prieťahov.\n\nNapadnutým uznesením zo dňa 19. 05. 2014, č. k. 51C/201/2012-128 súd prvého stupňa uložil\nnavrhovateľovi povinnosť zaplatiť súdny poplatok za odvolanie proti rozsudku Okresného súdu\nBratislava II zo dňa 16. 04. 2014, č. k. 51C/201/2012-99 vo výške 20,- Eur v lehote 10 dní od doručenia\nuznesenia. Súdny poplatok vyrubil podľa § 2 ods. 4, § 5 ods. 1 písm. a), § 6 ods. 2 zák. č. 71/1992 Zb.\nv znení neskorších predpisov a položky 7a Sadzobníka súdnych poplatkov.\n\nAj proti tomuto uzneseniu podal navrhovateľ v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom žiadal napadnuté\nuznesenie súdu prvého stupňa zrušiť bez náhrady. Súdu prvého stupňa vyčítal, že v uznesení\nabsentuje jedna z podstatných náležitostí súdneho rozhodnutia, ktorou je odôvodnenie. V ďalšom\nnamietal, že spoplatnenie podľa položky 7a Sadzobníka súdnych poplatkov sa netýka odvolania, ale\niba žaloby. Poukázal na skutočnosť, že v prílohe zák. č. 71/1992 Zb. nie je jasne a jednoznačne\nstanovená poplatková povinnosť za podanie odvolania voči rozhodnutiu súdu o žalobe na náhradu\nškody spôsobenej nesprávnym úradným postupom alebo nezákonným rozhodnutím. Aj s poukazom\nna nemožnosť použitia analógie legis pri vyrubovaní súdnych poplatkov, poplatková povinnosť, ktorá\nbola navrhovateľovi uložená napadnutým uznesením, predstavuje zásah do jeho základného práva na\nsúdnu ochranu zaručeného čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny\nproces podľa čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v spojení\ns čl. 12 ods. 1 a čl. 13 ods. 1 písm. a) Ústavy Slovenskej republiky. Právny názor navrhovateľa pritom\nkorešponduje so závermi Najvyššieho súdu SR vyslovenými v rozsudku zo dňa 29. 03. 2007, sp. zn.\n4Cdo/39/2007, z ktorých vyplýva, že za súdne konania, ktoré nie sú uvedené v prílohe zákona č. 71/1992\nZb., sa súdne poplatky nevyberajú; v takomto prípade poplatková povinnosť nevzniká a analogické\nurčenie výšky súdneho poplatku neprichádza do úvahy. Podľa čl. 59 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky\n\ndane a poplatky možno ukladať zákonom alebo na základe zákona, a ak zákon o súdnych poplatkoch\nukladá poplatkové povinnosti, musia byť tieto povinnosti stanovené jasne a jednoznačne. Pokiaľ tomu\ntak nie je, zodpovedá ústavne konformnému výkladu zákona o súdnych poplatkoch záver rešpektujúci\nzásadu \"v pochybnostiach v prospech poplatníka\".\n\nV ďalšom navrhovateľ v odvolaní poukázal aj na dôvodovú správu k vládnemu návrhu zákona, ktorým\nsa mení a dopĺňa zákon č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov,\npodľa ktorého v čl. II bod 3 sa žaloby budú spoplatňovať podľa položky č. 1 sadzobníka súdnych\npoplatkov s tým, že z pozmeňovacích návrhov poslancov J. L., G. Q., R. R. J. C. B. vyplýva, že v\nnadväznosti na zrušenie vecného oslobodenia pri žalobách na náhradu škody spôsobenej nezákonným\nrozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom sa navrhuje zaviesť\npaušálny súdny poplatok pre tieto žaloby vo výške 20 eur, čím sa čiastočne zohľadňuje účel vládneho\nnávrhu zákona (opatrenia na strane príjmovej časti štátneho rozpočtu) a súčasne sa zlepšuje v porovnaní\ns vládnym návrhom prístup k spravodlivosti v týchto veciach, nakoľko sa nebude vyberať poplatok podľa\npercentuálnej sadzby, ale ako paušálny poplatok, ktorý je podstatne nižší.\n\nZáverom navrhovateľ dodal, že žaloba bola v danej veci podaná na súd pred 30. 09. 2012, a preto v\nzmysle ust. § 18ca zák. č. 71/1992 Zb. treba na navrhovateľom podané odvolanie aplikovať ustanovenia\nzákona o súdnych poplatkoch v znení účinnom do 30. 09. 2012, kedy bolo konanie vo veciach náhrady\nškody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným\npostupom od poplatku vecne oslobodené.\n\nOdvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania vec prejednal podľa § 212 ods. 1, §\n214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania a po preskúmaní veci dospel k záveru, že ani odvolanie\nnavrhovateľa voči poplatkovej povinnosti za odvolanie proti meritórnemu rozhodnutiu nie je dôvodným.\n\nPodľa § 1 ods. 1 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení\núčinnom od 01. 01. 2014 do 31. 08. 2014 (ďalej len „zák. č. 71/1992 Zb.“) súdne poplatky sa vyberajú\nza jednotlivé úkony alebo konanie súdov, ak sa vykonávajú na návrh a za úkony orgánov štátnej správy\nsúdov a prokuratúry (ďalej len „poplatkový úkon“) uvedené v sadzobníku súdnych poplatkov a poplatku\nza výpis z registra trestov (ďalej len „sadzobník“), ktorý tvorí prílohu tohto zákona.\n\nPodľa § 2 ods. 4 veta prvá zák. č. 71/1992 Zb. v odvolacom konaní je poplatníkom ten, kto podal\nodvolanie, pri dovolaní ten, kto podal dovolanie.\n\nPodľa § 5 ods. 1 písm. a) zák. č. 71/1992 Zb. poplatková povinnosť vzniká podaním návrhu, odvolania\na dovolania alebo žiadosti na vykonanie poplatkového úkonu, ak je poplatníkom navrhovateľ, odvolateľ\na dovolateľ.\n\nPodľa § 6 ods. 2 veta prvá a druhá zák. č. 71/1992 Zb. ak je sadzba poplatku ustanovená za konanie,\nrozumie sa tým konanie na jednom stupni. Poplatok podľa rovnakej sadzby sa vyberá i v odvolacom\nkonaní vo veci samej.\n\nPodľa § 18ca zák. č. 71/1992 Zb. (prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 01. októbra 2012)\nz úkonov navrhnutých alebo za konania začaté do 30. septembra 2012 sa vyberajú  poplatky podľa\npredpisov účinných do 30. septembra, i keď sa stanú splatnými po 30. septembri 2012.\n\nPodľa položky 7a Sadzobníka súdnych poplatkov zo žaloby na náhradu škody spôsobenej nezákonným\nrozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom sa platí súdny poplatok\nvo výške 20 Eur.\n\nSúd prvého stupňa v predmetnej veci správne a v súlade s vyššie citovanými ustanoveniami zákona o\nsúdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení účinnom od 01. 01. 2014 do 31. 08.\n2014 uložil navrhovateľovi poplatkovú povinnosť za odvolanie voči meritórnemu rozhodnutiu vo výške\n20 Eur. Nemožno prisvedčiť výkladu navrhovateľa, podľa ktorého spoplatneniu podlieha len podanie\nžaloby na náhradu škody podľa zák. č. 514/2003 Z.z., a ktorý je v príkrom rozpore s citovanými ust. § 2\nods. 4, § 5 ods. 1 písm. a) a § 6 ods. 2 zák. o súdnych poplatkoch. Takýto výklad navrhovateľa vníma\nodvolací súd ako účelový a protirečiaci sa platnej právnej úprave. Jeho osvojenie si by muselo viesť\n\nk absurdnému záveru, že v podstate žiadne odvolacie konanie by nemohlo byť spoplatnené, nakoľko\npoplatková povinnosť za odvolanie voči žiadnej žalobe v sadzobníku súdnych poplatkov uvedená nie\nje. Zákonodarca však na túto skutočnosť reagoval v ust. § 6 ods. 2 zákona o súdnych poplatkoch,\npodľa ktorého sa poplatky podľa rovnakej sadzby vyberajú aj v odvolacom konaní vo veci samej.\nNapadnutým rozhodnutím súdu prvého stupňa preto nedošlo k svojvoľnému rozširovaniu okruhu úkonov\npodliehajúcich súdnemu poplatku a ani k použitiu neprípustnej analógie legis pri vyrubení súdneho\npoplatku. V súvislosti s rozsudkom NS SR sp. zn. 4Cdo/39/2007, na ktorý v odvolaní poukazoval\nnavrhovateľ, odvolací súd uvádza, že v predmetnom rozhodnutí Najvyšší súd SR konštatoval, že pokiaľ\nnie je v sadzobníku stanovená sadzba súdneho poplatku za určitý okruh konania, teda pokiaľ určité\nkonanie nie je ako poplatkový úkon spoplatnené v sadzobníku, v rámci tohto konania nevzniká ani\npoplatková povinnosť za odvolacie konanie. V danom prípade však v čase podania odvolania, ktorý je\nrozhodným pre vznik poplatkovej povinnosti podľa § 5 ods. 1 písm. a) zák. o súdnych poplatkoch, bola\nzákonom stanovená poplatková povinnosť za tento druh konania (do 30. 09. 2012 vecne oslobodeného\nod súdnych poplatkov), a to položkou 7a Sadzobníka súdnych poplatkov.  Na správnosti záveru o vzniku\npoplatkovej povinnosti v dôsledku navrhovateľom podaného odvolania voči rozhodnutiu vo veci samej\nnič nemení ani prechodné ust. § 18ca zák. o súdnych poplatkoch, nakoľko odvolanie (poplatkový úkon\nza odvolacie konanie) bolo navrhovateľom podané dňa 14. 05. 2014, t. j. nejednalo sa ani o úkon, ani\no konanie začaté do 30. 09. 2012.\n\nK námietke navrhovateľa, že napadnuté uznesenie neobsahuje riadne odôvodnenie, v dôsledku čoho\nje nepreskúmateľné, odvolací súd dodáva, že aj keď riadne odôvodnenie uznesenia, rovnako aj\nrozsudku, je súčasťou základného práva účastníka súdneho konania na súdnu ochranu a s ňou\nsúvisiaceho práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy SR,\nstručné odôvodnenie rozhodnutia o poplatkovej povinnosti spočívajúce len v uvedení, že ide o súdny\npoplatok za podané odvolanie s uvedením konkrétnej položky sadzobníka súdnych poplatkov vyhovuje\npožiadavke dostatočného odôvodnenia rozhodnutia v zmysle ust. § 157 ods. 2 v spojení s § 167\nods. 2 O.s.p. a nenapĺňa intenzitu odňatia  možnosti konať pred súdom z dôvodu nedostatočného\nodôvodnenia napadnutého uznesenia. Treba pritom myslieť na podstatu súdneho rozhodovania, ktorou\nje poskytovanie materiálnej právnej ochrany dotknutých práv, a nie prepätý formalizmus pri koncipovaní\nsúdneho rozhodnutia.  V zmysle uvedeného možno zhrnúť, že pre dostatočné odôvodnenie uznesenia o\nuložení poplatkovej povinnosti nie je podstatné, či rozhodnutie súdu obsahuje oddelenú časť s výslovným\nuvedením nadpisu odôvodnenie alebo odôvodnenie bezprostredne nasleduje po výrokovej časti, ale\nmusí byť z neho zrejmé, z akého dôvodu je poplatková povinnosť uložená, v akej výške a podľa ktorej\npoložky Sadzobníka súdnych poplatkov.\n\nS poukazom na vyššie uvedené odvolací súd potvrdil ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p. aj\nuznesenie, ktorým bola navrhovateľovi uložená poplatková povinnosť za odvolanie voči meritórnemu\nrozhodnutiu.\n\nO trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p., § 142 ods. 1 v spojení s § 151\nods. 1 O.s.p., a v odvolacom konaní úspešnému odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal,\nnakoľko si ju neuplatnil.\n\nPoučenie:\n\nTento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "51C/201/2012", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:4e3a7189-544c-438e-8f34-aff170b76991", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 295/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 295/2013 z 2. 7. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-07-02", "citacie_n": 106, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4e3a7189-544c-438e-8f34-aff170b76991"}, {"guid": "ussr:a30a2b6b-7398-46ef-8ceb-606549477095", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 467/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 467/08 z 16. 12. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-12-16", "citacie_n": 181, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a30a2b6b-7398-46ef-8ceb-606549477095"}, {"guid": "ussr:18fa8030-737a-4f3a-8b45-72a36b0f3964", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 220/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 220/08 z 22. 5. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-05-22", "citacie_n": 312, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:18fa8030-737a-4f3a-8b45-72a36b0f3964"}, {"guid": "ussr:0a7c4602-d4b0-40b3-8f9c-7bbb94823d6f", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 163/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 163/08 z 15. 5. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-05-15", "citacie_n": 344, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0a7c4602-d4b0-40b3-8f9c-7bbb94823d6f"}, {"guid": "ussr:9d702dbd-eff7-43c9-beb6-477c99725480", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 12/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 12/07 z 4. 1. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-01-04", "citacie_n": 281, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9d702dbd-eff7-43c9-beb6-477c99725480"}, {"guid": "ussr:5776e1fe-7494-41ad-bcae-4947822dff20", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 46/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 46/05 z 29. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-29", "citacie_n": 2526, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5776e1fe-7494-41ad-bcae-4947822dff20"}, {"guid": "ussr:3663265d-d776-4398-b252-5a8d7d0cb719", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 117/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 117/05 z 22. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-22", "citacie_n": 2919, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3663265d-d776-4398-b252-5a8d7d0cb719"}, {"guid": "ussr:33a2cbd6-0211-46c3-8f59-3aeceed8b516", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 112/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 112/05 z 20. 4. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-04-20", "citacie_n": 1888, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:33a2cbd6-0211-46c3-8f59-3aeceed8b516"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "ussr:984e00ee-3845-4311-98e6-178d1e27ef15", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 44/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 44/03 z 5. 3. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-03-05", "citacie_n": 1384, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:984e00ee-3845-4311-98e6-178d1e27ef15"}, {"guid": "faefb97a-c13e-44b7-a95f-70451123c631:4d85635d-ed4f-4879-a7c2-40b57b6ceb65", "ecli": null, "spisova_znacka": "9Co/285/2011", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 9Co/285/2011 z 30. 11. 2011", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2011-11-30", "citacie_n": 42, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/faefb97a-c13e-44b7-a95f-70451123c631:4d85635d-ed4f-4879-a7c2-40b57b6ceb65"}, {"guid": "a6c0bcfb-a517-49fb-8ef0-6ebdcb200224:babf9bff-f0f5-465e-a9d4-c21ba509f603", "ecli": null, "spisova_znacka": "55Er/1081/2009", "nazov": "Rozhodnutie Mestského súdu Bratislava II sp. zn. 55Er/1081/2009 z 18. 11. 2013", "sud": "Mestský súd Bratislava II", "datum_vydania": "2013-11-18", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/a6c0bcfb-a517-49fb-8ef0-6ebdcb200224:babf9bff-f0f5-465e-a9d4-c21ba509f603"}], "citovane_v": []}