Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 11CoP/554/2013 z 17. 2. 2014 Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 17. februára 2014, sp. zn. 11CoP/554/2013, ECLI:SK:KSBA:2014:1213200171.1 Krajský súd Bratislava | 11CoP/554/2013 | ECLI:SK:KSBA:2014:1213200171.1 | 2014-02-17 | Rozsudok Oblasť práva: Rodinné právo – Starostlivosť o maloletých Citované ustanovenia: § 219 zákona č. 9/1993 Z. z., § 75 ods. 1 ZoR, § 78 ods. 1 ZoR, § 62 ZoR Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/22e63283-c0fb-4151-aeaf-9497a2869394 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2014:1213200171.1 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 11CoP/554/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1213200171
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 02. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bianka Gelačíková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1213200171.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a členov
senátu JUDr. Kataríny Štrignerovej a JUDr. Blanky Podmajerskej, v právnej veci starostlivosti súdu o
maloleté dieťa: X. O., K.. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych
vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov: matka - X. O., O. O., S. XX, a otec - Q.
O., O. I., O.. W. XX, na návrh matky o zvýšenie výživného, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného
súdu Bratislava V zo dňa 11.09.2013, č.k. 22P/54/2013-121, jednohlasne ( pomerom hlasov 3:0) takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvého stupňa sa p o t v r d z u j e.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

V napadnutom rozhodnutí súd prvého stupňa zvýšil vyživovaciu povinnosť otca k maloletej X. O., K..
XX.XX.XXXX z doterajšej sumy X.XXX,- Sk mesačne od 07.01.2010 do 31.08.2013 na sumu XXX euro
mesačne a od 01.09.2013 na sumu XXX euro mesačne, ktorú mu uložil povinnosť platiť vždy do 15-teho
dňa v každom mesiaci vopred matke maloletej, zročné výživné za obdobie od 07.01.2010 do 31.08.2013
v celkovej sume X.XXX,XX euro povolil otcovi splácať po XX euro mesačne spolu s bežným výživným
pod stratou výhody splátok od septembra 2013, rozsudkom zmenil rozsudok Okresného súdu Bratislava
II zo dňa 01.03.2005, č.k. 28P/103/04 a napokon deklaroval, že žiaden z účastníkov nemá právo na
náhradu trov konania.

Rozhodnutie právne odôvodnil § 62 ods.1,2,4,5, § 75 ods.1, § 78 ods.1,3 Zákona o rodine, keď mal
vykonaným dokazovaním ku dňu 07.01.2010 preukázanú zmenu pomerov jednak na strane maloletej
( v tom čase už navštevovala 2. Stupeň základnej školy ), ale i na strane otca, u ktorého boli v dôsledku
postupného nárastu zárobku vytvorené podmienky pre plnenie vyššieho výživného. Za primerané
zvýšenie výživného na maloletú považoval sumu XXX euro mesačne od 07.01.2010 až do doby jej
nástupu na stredoškolské štúdium a sumu XXX euro mesačne od 01.09.2013, teda od ďalšej významnej
zmeny jej pomerov predstavujúcej zvýšenie výdajov v spojení so štúdiom na pedagogickej a sociálnej
akadémii. Takto určené výživné spolu so štátnym prídavkom na maloletú a pomerným finančným
prispením matky musí dostatočne pokryť všetky odôvodnené nároky maloletej primerané jej veku.

Súd prvého stupňa sa s návrhom matky o zvýšenie výživného na sumu XXX euro mesačne od doby
troch rokov pred podaním návrhu a na sumu XXX euro mesačne od 01.01.2013 nestotožnil ( napriek
odporúčaniu kolízneho opatrovníka), a to v dôsledku toho, že takto určené výživné by bolo nadsadené
vo vzťahu k veku a k nemu zodpovedajúcim potrebám maloletej, ako aj voči pomerom preukázaným



na strane otca, ktorý síce inú vyživovaciu povinnosť nemá, ale má zvýšené výdaje spojené s dopravou
do zamestnania ( otec uprednostnil bývanie mimo Bratislavy v snahe znížiť náklady na prenájom bytu).
Taktiež ďalšie zvýšenie výživného už od 01.01.2013 nemal za dôvodné, keď k opakovanej zmene
pomerov u maloletej došlo až k 01.09.2013 nástupom na stredoškolské štúdium.

Na strane matky súd prvého stupňa vzal na zreteľ pribudnutie jednej ďalšej vyživovacej povinnosti
ako aj to, že na rozdiel od otca, ktorý žije sám, matka zdieľa spoločnú domácnosť s otcom svojho
mladšieho dieťaťa, a teda výdaje spojené s vedením domácnosti neznáša výlučne len ona. Pri určení
novej výšky výživného zohľadnil i to, že otec sa s maloletou vôbec nestýka, žiadnym spôsobom sa s ňou
nekontaktuje a príležitostne ju ani neobdarúva - obmedzuje sa výlučne len na plnenie súdom určenej
vyživovacej povinnosti k nej.

Zvýšením výživného od 07.01.2010 a následne aj od 01.09.2013 vzniklo zročné výživné za obdobie od
07.01.2010 do 31.08.2013 v celkovej sume X.XXX,XX euro (XX,XX euro x 25 dní a 43 mesiacov), ktoré
súd otcovi s ohľadom na značnú výšku zročnej sumy povolil splácať po XX euro mesačne spolu s
bežným výživným pod stratou výhody splátok od septembra 2013 (§ 160 ods. 1 O.s.p.).

O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p.

Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletej žiadajúc, aby odvolací súd napadnuté
rozhodnutie zmenil tak, že mu uloží povinnosť platiť na výživu maloletej v období od 07.01.2010 do
31.08.2013 sumu XXX euro mesačne a od 01.09.2013 sumu XXX euro mesačne a zročné výživné za
obdobie od 07.01.2010 do 31.08.2013 mu povolí splácať v mesačných splátkach vo výške XX euro
mesačne, alternatívne, aby rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. V
odvolaní poukázal na to, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 205
ods.1, 2 písm. d/,f/ O.s.p.). Poukazujúc na § 62 ods.1,2,3, § 75 ods.1Zákona o rodine mal za to,
že určená výška výživného nebola dostatočne odôvodnená a z rozhodnutia nie je jasné na základe
čoho dospel k záveru o tom, že výdavky na maloletú predstavujú sumu 250 euro mesačne. Vyslovil
domnienku, že na strane matky nie je záujem sa zamestnať v trvalom pracovnom pomere, kedy
opakovane predlžuje rodičovskú dovolenku s mladším dieťaťom. Kontakt s maloletou neudržiava z
dôvodu, že to bola matka, ktorá ich stretnutia vždy komplikovala a podávala na neho trestné oznámenia.
Určená suma výživného je privysoká a nezakladá sa na reálnych mesačných nákladoch maloletej.

Matka v písomnom vyjadrení sa k odvolaniu otca nesúhlasila s dôvodmi, ktorými otec odôvodňoval
podané odvolanie. Konštatovala, že výživné na maloletú bolo naposledy upravené v roku 2005. Dňa
14.05.2009 sa jej narodila druhá dcéra vyžadujúca si zvýšenú starostlivosť z dôvodu nepriaznivého
zdravotného stavu ( trpí emočnou poruchou prejavujúcou sa tým, že nedokáže zostať
v spoločnosti inej osoby, v noci zle spí, pocikáva sa, plače, kričí ) a je posudkovou komisiou Úradu
práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave posúdená ako dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným
stavom vyžadujúcim si osobitnú starostlivosť. Z tohto dôvodu nemôže maloletá navštevovať predškolské
zariadenie a je s ňou na predĺženej materskej dovolenke. Ona sama má zdravotné problémy, ktoré bola
nútená riešiť operáciou ľavej ľadviny a pre tento dôvod bude mať v budúcnosti obmedzené možnosti
sa zamestnať. Pokiaľ ide výdavky na maloletú X., v konaní uviedla iba tie najnutnejšie. X. bude mať
XX rokov a náklady na ňu výrazne vzrástli, najmä na hygienu, kozmetiku, vreckové a potreby súvisiace
so vzdelávaním. Dcéra je vo vývine, čo sa odráža na výdavkoch na stravu, obuv a ošatenie. Dcéra
sa otca bojí, nakoľko ju v minulosti bil a jej matku týral. Dcéra sa zdržuje iba v Bratislave, nakoľko na
trávenie dovolenky mimo Bratislavy nemajú peniaze na rozdiel od otca, ktorý na pojednávaní uviedol, že
niekoľkokrát do roka ide na dovolenku. Životný štýl otca, jeho majetkové pomery, schopnosti a možnosti
mu umožňujú platiť výživné vo výške XXX euro mesačne a i to, aby zročné výživné vo výške X.XXX,XX
euro splatil v piatich splátkach aj z dôvodu, že žiadnym iným spôsobom sa na výžive maloletej nepodieľa.

Odvolací súd preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( § 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel
k záveru, že odvolanie otca nie je podané dôvodne. Súd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav veci,



keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností ( § 120 ods. 1,2
O.s.p.) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti návrhu matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca k
maloletej, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil ( § 132 O.s.p.) a na ich základe dospel
k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite odôvodnil ( §
157 ods. 2 O.s.p.).

Podľa § 78 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť,
ak sa zmenia pomery.

Podľa § 62 ods. 2,4,5 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa
osobne stará.

Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových
pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné
vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu. Rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 219 ods.2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Vo vzťahu k námietkám otca uvedených v odvolaní obsahovo posúdených ako námietky o nesprávnych
skutkových záveroch prvostupňového súdu ( § 205 ods.2 písm. d/ O.s.p. ) na základe ktorých dospel
k úvahe o potrebe zvýšenia vyživovacej povinnosti otca ( s účinnosťou od 07.01.2010 na sumu XXX
euro mesačne a od 01.09.2013 na sumu XXX euro mesačne ), od ktorej sa odvíja i rozhodnutie
o výške zročného výživného za obdobie od 07.01.2010 do 31.08.2013 odvolací súd uvádza, že
vnútorné presvedčenie súdu ( ako výsledok hodnotenia dôkazov ) by sa malo vytvárať na základe
starostlivého uváženia a zhodnotenia jednotlivých dôkazov jednotlivo aj v ich komplexnosti tak, aby
vychádzalo z pravidiel formálnej logiky. Kontrola výsledku hodnotenia dôkazov, ku ktorým dospel súd, sa
uskutočňuje najmä prostredníctvom inštitútu odôvodnenia rozsudku upraveného v § 157 ods. 2 O.s.p.,
podľa ktorého má súd uviesť, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo
veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetliť,
ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami
sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil.
V posudzovanom prípade súd prvého stupňa v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie o návrhu matky
na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca dokazovaním riadne zistil skutkový stav veci, aplikoval naň
správny predpis a svoje rozhodnutie aj dostatočne odôvodnil. Okolnosti namietané otcom v odvolaní
nemajú za následok úvahu odvolacieho súdu, ktorá by nebola zhodná s v napadnutom rozhodnutí
prezentovanou úvahou súdu prvého stupňa týkajúcou sa jednak určenia zmeny pomerov odôvodňujúcej
zvýšenie vyživovacej povinnosti otca ( 07.01.2010 resp. 01.09.2013 ), ako i jej výšky ( XXX euro
mesačne, resp. XXX euro mesačne ).

S poukazom na hore citované zákonné ustanovenia , prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z
neho vyplývajúci skutkový stav , sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi uvedenými
v odvolaním napadnutom rozsudku prvostupňového súdu. Na zdôraznenie správnosti napadnutého



rozhodnutia a jeho doplnenia konštatuje, že podľa ust. § 78 ods. 1 Zák. o rodine, dohody a súdne
rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Za zmenu pomerov v zmysle citovaného
zákonného ustanovenia pritom treba považovať podstatnú zmenu pomerov, či už na strane detí alebo
rodičov. Úlohou súdov pri rozhodovaní o zmene výživného je preto zistiť, či a v akom smere došlo
k zmene pomerov od posledného rozhodnutia o výživnom a v prípade kladného zistenia túto zmenu
premietnuť do výšky výživného. Pokiaľ ide o výšku výživného, vychádzajúc z ustanovenia z § 62 ods.
1, 2, 4, 5 a § 75 ods. 1 Zák. o rodine, súd pri určovaní výživného berie zreteľ na odôvodnené potreby
maloletých detí, resp. plnoletých detí odkázaných výživou na rodičoch, ako aj na zárobkové možnosti,
schopnosti a majetkové pomery oboch rodičov.

V prejednávanej veci súd prvého stupňa postupoval vecne správne, keď zisťoval všetky skutočnosti
podstatné pre rozhodnutie o návrhu matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca pre určenie výšky
výživného z hľadiska reálne existujúcich odôvodnených potrieb maloletej Jany, ako aj z hľadiska
schopností a možností jej rodičov, na výživu ktorých je plne odkázaná, a tieto potom v záujme zistenia
podstatnej zmeny pomerov (§ 78 ods.1 Zák. o rodine) porovnal so skutočnosťami rozhodnými pre
určenie výživného v čase poslednej úpravy výživného na maloletú, t.j. v čase rozhodovania Okresného
súdu Bratislava II, ktorý rozsudkom zo dňa 01.03.2005, č.k. 28P/103/2004 určil vyživovaciu povinnosť
otca na maloletú na sumu X.XXX,- Sk ( XXX,XX euro ).

Je treba prisvedčiť záveru súdu prvého stupňa v tom, že v priebehu konania na základe vykonaného
dokazovania bol preukázaný zákonný predpoklad na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca, keďže v
porovnaní s pomermi na strane rodičov a maloletej v čase posledného súdneho rozhodnutia bola
preukázaná k 07.10.2010, resp. k 01.09.2013 podstatná zmena pomerov, a to na strane maloletej
a i na strane oboch jej rodičov - v tejto súvislosti odvolací súd poukazuje a plne sa stotožňuje so
skutkovými závermi prijatými súdom prvého stupňa podrobne odôvodnenými na str. 2- 3 napadnutého
rozhodnutia .

Pokiaľ ide o výšku súdom prvého stupňa určeného výživného na maloletú je treba sa stotožniť s
názorom súdu prvého stupňa, že určená suma zodpovedá potrebám maloletej, ale i majetkovým a
zárobkovým pomerom na strane otca pri zohľadnení, že matke pribudla jedna vyživovacia povinnosť a
matka v dôsledku nepriaznivého zdravotného stavu druhej dcéry nepracuje a je na predĺženej materskej
dovolenke. Za tejto situácie je potom možné, aby sa otec ( dosahujúci v pracovnom pomere v období
rokov 2010 až do súčasnosti príjem od X.XXX euro netto do X.XXX eur netto ) spolupodieľal na pokrytí
odôvodnených potrieb maloletej sumou vyššou ako jej matka. Pokiaľ ide o potreby a výdavky na
maloletú Janu je treba uviesť, že ich rozsah a druh sa úplne logicky od roku 2005 ( kedy bola maloletá
žiačkou 1. ročníka základnej školy ) zmenili a vzrástli a v súčasnosti zodpovedajú bežným potrebám
študentky strednej školy, ktorá v priebehu tohto roka dosiahne plnoletosť. Odvolací súd pri rozhodovaní
neprihliadol ani na námietky otca o možnom vyhýbaní sa trvalému zamestnaniu zo strany matky, keď z
listinných dokladov doložených v spise vyplýva, že matka od roku 2009 nepracuje v príčinnej súvislosti
s osobnou starostlivosťou o maloletú I. O., K.. XX.XX.XXXX, u ktorej bol Posudkom ÚPSVaR Bratislava
č. O. zo dňa 17.07.2012 konštatovaný dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav vyžadujúci si od júna 2012
osobitnú starostlivosť.

S poukazom na uvedené, odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa vrátane výroku o zročnom
výživnom za obdobie od 07.01.2010 do 31.08.2013 podľa ust. § 219 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p., v spojení s § 146 ods.
1 písm. a/ O.s.p..

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.