Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 4Co/188/2014 z 22. 4. 2014
Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 22. apríla 2014, sp. zn. 4Co/188/2014, ECLI:SK:KSBA:2014:1213209414.1
Krajský súd Bratislava | 4Co/188/2014 | ECLI:SK:KSBA:2014:1213209414.1 | 2014-04-22 | Rozsudok
Oblasť práva: Občianske právo – Zmluvy
Citované ustanovenia: § 451 ods. 1 OZ, § 451 ods. 2 OZ, § 100 ods. 1 OZ, § 107 ods. 1 OZ, § 51 OZ, § 585 ods. 1 OZ, § 153 ods. 1 OSP, § 157 ods. 2 OSP, § 219 ods. 1 OSP, § 219 ods. 2 OSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/8634ee39-aaa1-4ef9-8bbe-34ce3581159f
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2014:1213209414.1

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Co/188/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1213209414
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 04. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1213209414.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Kleinovej, členov senátu
JUDr. Michaely Frimmelovej a Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej, v právnej veci navrhovateľa: D.. X. O.,
F.Á. XX, B., zast. advokátom JUDr. Pavlom Kollárom, Lehotského 4, Bratislava, proti odporkyni: F. F.Á.,
Č. X, B., zast. advokátom JUDr. Miroslavom Kučerom, Krajinská 30, Bratislava, o zaplatenie 8.892,52
eur, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 22. októbra 2013,
č.k. 10C 74/2013-41, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa  potvrdzuje.

Navrhovateľ je  povinný zaplatiť odporkyni náhradu trov odvolacieho konania, spočívajúcu v trovách
právneho zastúpenia vo výške 245,37 eur k rukám jej právneho zástupcu do troch dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa voči odporkyni
domáhal zaplatenia sumy 8.892,52 eur, predstavujúcej prostriedky, ktoré poskytol na kúpu a
rekonštrukciu bytu v jej výlučnom vlastníctve a úroky, a zaviazal navrhovateľa povinnosťou zaplatiť
odporkyni  náhradu trov konania v sume 735,42 eur k rukám jej advokáta do troch dní od právoplatnosti
rozsudku.

Vykonaným dokazovaním zistil, že účastníci konania, ktorí boli v partnerskom vzťahu, sa dohodli na
kúpe bytu v X.. B. Č.. X na X. X.Í. V. Č.. X na R.. J. V. X. (ďalej len „byt“) nadobudla po ich vzájomnej
dohode do výlučného vlastníctva odporkyňa, ktorá je podľa LV č. XXXX pre A..Ú.. X. i v súčasnosti jeho
vlastníčkou, a to na základe Kúpnej zmluvy o prevode vlastníctva bytu zo dňa 29.07.2004 vrátane jej
Dodatku č. 1 zo dňa 30.07.2004, z ktorej vyplýva, že odporkyňa byt kúpila od predávajúceho D.. P. Q. s
manželkou, pričom kúpna cena bola dohodnutá vo výške 650.000,- Sk. V čl. IV je dohodnuté splatenie
časti kúpnej ceny formou hypotekárneho úveru v sume 400.000,- Sk, zvyšok sa mal splatiť v hotovosti
do 25.08.2004. Zo Zmluvy o budúcej zmluve zo dňa 12.07.2004, uzavretej medzi D.. P. Q. s manželkou
a navrhovateľom zistil, že navrhovateľ najskôr zložil zálohu na kúpu tohto bytu v sume 150.000,- Sk,
ktorej výber dňa 12.07.2004 vyplýva z Výpisu z jeho seniorského účtu. Z Potvrdenia o prevzatí zálohovej
platby za byt zo dňa 24.7.2004 ustálil, že navrhovateľ prevzal od predávajúceho D.. P. Q. zálohovú platbu
na byt v sume 150.000,- Sk, a zároveň v ten istý deň bolo podpísané Potvrdenie o prevzatí zálohovej
platby v sume 150.000,- Sk D.. P. Q.A. od odporkyne. Navrhovateľ vykonal v byte rekonštrukčné práce.
Následne, dňa 10.12.2006 uzatvorili navrhovateľ a odporkyňa Dohodu, v čl. II ktorej prehlásili, že cenu
bytu čiastočne v hotovosti podielom 150.000,- Sk splatil navrhovateľ a formou hypotekárneho úveru
500.000,- Sk + úroky spláca odporkyňa. V čl. III Dohody je uvedené, že po vzájomnej dohode byt



prestaval navrhovateľ nákladom 79.650,- Sk za materiál a prácu murárov. V čl. IV sa účastníci dohodli,
že odporkyňa umožní navrhovateľovi bývanie v byte, tento sa bude na nákladoch na bývanie podieľať
vo výške 100%. Napokon, z čl. V vyplýva, že v prípade dohody o predaji bytu každému zo zúčastnených
patrí podiel podľa čl. II a III a každý sa bude podieľať na nákladoch pomerným dielom. Článok VI
uvádza, že v prípade nedožitia, podiel patriaci navrhovateľovi po odpočítaní nákladov na kremáciu a
príslušenstva, patrí rodine odporkyne. Účastníci konania spolu v byte nebývali, a po vzájomnej dohode
odporkyňa byt prenajala. Partnerský vzťah účastníkov trval do januára 2011.

Navrhovateľ sa v konaní s poukazom na Dohodu, uzavretú s odporkyňou, domáhal zaplatenia
finančných prostriedkov, ktoré poskytol na kúpu bytu vo výlučnom vlastníctve odporkyne (150.000,- Sk),
a ktoré investoval do rekonštrukcie bytu (79.650,- Sk), spolu sumy 7.622,98 eur, a úroku z omeškania
vo výške 1.269,54 eur za obdobie od januára 2011 do 01.02.2013. Poukázal na to, že finančné
prostriedky vo výške 7.622,98 eur jej poskytol, a tieto potrebuje na svoje živobytie. Odporkyňa mu ani
v zmysle Dohody neumožnila v byte bývať. Odporkyňa pripustila, že navrhovateľ nejaké prostriedky
do rekonštrukcie bytu vložil, poprela však, že poskytol na kúpu bytu sumu 150.000,- Sk. V prípade,
ak navrhovateľ žiada žalovanú sumu titulom bezdôvodného obohatenia, vzniesla námietku premlčania
dôvodiac tým, že od roku 2004 už dvojročná lehota na vrátenie akýchkoľvek peňazí dávno uplynula.

Súd prvého stupňa dospel po vykonanom dokazovaní k záveru, že návrh navrhovateľa nie je dôvodný.
Po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 451 ods. 1 a 2, § 100 ods. 1, § 107 ods. 1, § 51 a
§ 585 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Vyhodnotil, že v posudzovanom prípade nejde o spor z vydania
bezdôvodného obohatenia, nakoľko prípad nespadá pod žiadnu jeho skutkovú podstatu. Ak by tomu
tak aj bolo, mal za to, že nárok navrhovateľa je jednoznačne premlčaný. Za rozhodujúce považoval,
že účastníci konania uzatvorili medzi sebou tzv. nepomenovanú zmluvu, ktorou upravili obsah svojich
vzájomných záväzkov a pohľadávok. S poukazom na obsah tejto Dohody považoval navrhovateľovu
žalobu za predčasnú. S poukazom na vykonané dokazovanie a najmä na vzájomnú Dohodu  účastníkov
konania, mal za nepochybné, že navrhovateľ poskytol odporkyni peniaze na kúpu bytu, ako aj na jeho
rekonštrukciu. Dospel však k záveru, že navrhovateľ sa s poukazom na obsah Dohody nemá právo
predčasne domáhať vrátenia poskytnutých peňazí, nakoľko takáto skutočnosť je v zmysle ich vzájomnej
Dohody  možná len v prípade predaja bytu, resp. nedožitia jedného z nich. Vyhodnotil, že nejde ani o
právo navrhovateľa, na ktoré nemohol v čase spolužitia s odporkyňou a v čase uzatvorenia ich dohody
vôbec pomýšľať, prípadne, že by sa v Dohode vzdal nejakého práva, ktoré by mohlo spôsobiť jej
neplatnosť. Uzavrel, že navrhovateľ sa môže v zmysle Dohody domáhať bývania v byte, čo je však
skutočnosť, ktorá presahuje rámec predmetného sporu, alebo sa môže písomne s odporkyňou dohodnúť
na inom spôsobe vzájomného vysporiadania.

O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., a odporkyni, ktorá mala v konaní úspech, priznal
plnú náhradu trov konania, pozostávajúcu z náhrady trov právneho zastúpenia odporkyne advokátom
v sume 735,42 € za tri úkony právnej pomoci podľa § 10 ods. 1, § 14 ods. 1, § 16 ods. 3, vyhlášky č.
655/2004 Z.z..

Proti tomuto rozsudku podal prostredníctvom svojho právneho zástupcu včas odvolanie navrhovateľ,
ktorý ho žiadal zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Mal za to, že súd prvého
stupňa vec nesprávne právne posúdil a nedostatočne zistil skutkový stav. V úvode svojho odvolania
opätovne uviedol genézu kúpy bytu do vlastníctva odporkyne a citoval jednotlivé články Dohody zo dňa
10.12.2006, uzatvorenej medzi účastníkmi konania. Poukázal na správanie sa odporkyne, ktorá mu v
rozpore s čl. IV Dohody neumožnila v byte bývať s odôvodnením, že byt sa prenajíma. Zdôraznil čl. II a
III Dohody, z ktorých mal za preukázané, že sa na kúpe bytu podieľal hotovosťou vo výške 150.000,- Sk,
a že ním vynaložené náklady na rekonštrukciu bytu predstavovali sumu 79.650,- Sk. V tejto súvislosti
namietal, že odporkyňa v konaní pred súdom prvého stupňa pripustila len jeho náklady na rekonštrukciu
bytu, a skutočnosť, že na kúpu bytu poskytol hotovosť vo výške 150.000,- Sk, poprela. Týmto jej tvrdením
došlo podľa jeho názoru pravdepodobne k naplneniu skutkovej podstaty trestného činu krivej výpovede
a krivej prísahy podľa ust.      § 346 Tr. zák., nakoľko súd prvého stupňa zistil na základe predložených
dôkazov, že sumu 150.000,- Sk na kúpu bytu poskytol. Taktiež konanie odporkyne, ktorá nedodržala
čl. IV Dohody a neumožnila mu v byte bývať, čím mu ako dôchodcovi spôsobila existenčné problémy,



považoval za konanie proti dobrým mravom, z čoho vyvodil, že právny úkon, na základe ktorého poskytol
odporkyni na kúpu bytu sumu 150.000,- Sk by mal byť v zmysle ust. § 39 Obč. zák. neplatný. Dôvodil
tiež, že odporkyni poskytol sumu 150.000,- Sk na kúpu bytu z dôvodu, že mali vzťah a v byte plánovali
spoločné bývanie, ako aj za účelom, že mu malo byť odporkyňou umožnené v byte bývať v zmysle čl.
IV Dohody. Uviedol, že zo svedeckej výpovede odporkyne vyplynulo, že táto nikdy nemala v pláne, aby
bol spoluvlastníkom bytu, a preto mal za pravdepodobné, že ho využila na získanie sumy 150.000,-
Sk, lebo inak by nedostala úver v banke. Mal potom za to, že plnil za odporkyňu, hoci táto mala plniť
sama. Argumentoval tiež tým, že vzhľadom na rozpad vzťahu s odporkyňou zanikol aj dôvod, pre ktorý
jej poskytol na kúpu bytu uvedenú sumu. Naviac, zo strany odporkyne došlo k podstatnému porušeniu
čl. IV Dohody, keďže mu neumožnila v byte bývať, a preto aj odpadol právny dôvod, pre ktorý jej poskytol
na kúpu bytu uvedenú sumu.

Vzhľadom na tieto skutočnosti namietal, že sa súd prvého stupňa nezaoberal tým, že sa až z klamlivého
vyjadrenia odporkyne na jeho žalobu a z jej vyjadrenia na súde dozvedel, že odporkyňa chce úmyselným
klamstvom získať pre seba obohatenie. Vyjadril názor, že odporkyňa konala proti dobrým mravom v
zmysle ust. § 39 Obč. zák. a jej konaním došlo k jej bezdôvodnému obohateniu na jeho úkor v zmysle ust.
§ 451 ods. 2 Obč. zák., pričom nevylúčil ani možnosť jej bezdôvodného obohatenia podľa ust. § 454 Obč.
zák.. Mal za to, že subjektívna dvojročná lehota na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia začala
plynúť dňa 02.07.2013, resp. po tom, čo sa oboznámil s vyjadrením právneho zástupcu odporkyne zo
dňa 02.07.2013. Desaťročná objektívna lehota na podanie žaloby bola podľa jeho názoru zachovaná,
keď poukázal na to, že v posudzovanom prípade ide u odporkyne o úmyselné bezdôvodné obohatenie
sa.

Odporkyňa navrhla vo svojom vyjadrení k odvolaniu napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne
správny potvrdiť. Mala za to, že súd prvého stupňa dostatočným spôsobom zistil po riadne vykonanom
dokazovaní skutkový stav, a vec posúdil správne i po právnej stránke.

Odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. v rozsahu odvolania navrhovateľa, bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie
je dôvodné. Napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je vo výrokoch vecne správny, preto ho v zmysle
§ 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. Nakoľko sa v celom rozsahu stotožnil aj s odôvodnením napadnutého
rozsudku, obmedzil sa v odôvodnení potvrdzujúceho rozhodnutia na konštatovanie správnosti dôvodov,
uvedených súdom prvého stupňa v zmysle ust. § 219 ods. 2 O.s.p., k čomu dodáva nasledovné.

Podľa ust. § 585 ods. 1 Obč. zák. dohodou o urovnaní môžu účastníci upraviť práva medzi nimi sporné,
alebo pochybné.

Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisu dospel k záveru, že súd prvého stupňa vzhľadom
na vykonané dokazovanie riadne a dostatočne zistil skutkový stav veci v zmysle § 153 ods. 1 O.s.p..
Vec aj správne právne posúdil, keď aplikoval ust. § 585  Občianskeho zákonníka. Svoje rozhodnutie
tiež náležitým spôsobom odôvodnil tak, ako to má na mysli ust. § 157 ods. 2 O.s.p.. V odôvodnení
svojho rozsudku sa súd prvého stupňa vysporiadal so všetkými okolnosťami, na ktorých založil svoje
rozhodnutie, a ktoré boli pre posúdenie veci a rozhodnutie podstatné. Dôkladne vysvetlil z akého dôvodu
návrh navrhovateľa zamietol. V tejto súvislosti sa detailne zaoberal relevantnými ustanoveniami Dohody,
uzavretej medzi účastníkmi konania dňa 10.12.2006, a vyvodil správny záver, že vzhľadom na úpravu
práv a povinností účastníkov, vyplývajúcu z ich Dohody, je návrh navrhovateľa podaný predčasne a
teda nedôvodne, pričom všetky svoje závery ako i právny názor zrozumiteľným spôsobom odôvodnil.
Odvolací súd sa stotožňuje so všetkými závermi, ku ktorým prvostupňový súd vo svojom rozsudku
dospel, osobitne so záverom, že nárok, uplatnený navrhovateľom žalobou, nie je možné posúdiť ako
nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Preto považoval aj celú argumentáciu právneho zástupcu
navrhovateľa v odvolaní, ktorou sa snažil nárok navrhovateľa (na rozdiel od samotného navrhovateľa v
konaní) prezentovať ako nepremlčaný nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, podriaďujúc ho pod
rôzne skutkové podstaty zodpovednosti z bezdôvodného obohatenia, za nedôvodnú. V tejto súvislosti
je totiž nutné si uvedomiť, že účastníci konania si práve tieto sporné vzťahy a nároky, vyplývajúce z kúpy



bytu a jej financovania upravili Dohodou zo dňa 10.12.2006, ktorou si dohodli nanovo vzájomné práva
a povinnosti podľa ich vôle.

Tu je potrebné zdôrazniť, že Dohodou o urovnaní v zmysle § 585 Obč. zák., čím Dohoda účastníkov
konania zo dňa 10.12.2006 bez akýchkoľvek pochybností je, si účastníci záväzkového právneho vzťahu
odstraňujú spornosť alebo pochybnosť vzájomných práv a povinností tým, že ich ruší a nahradzuje ich
novými, teda doterajší záväzok zaniká a je nahradený záväzkom novým, ktorý vyplýva z urovnania.
Dohoda o urovnaní je samostatným zaväzovacím dôvodom - právnym dôvodom vzniku záväzku. Po
uzavretí dohody o urovnaní sa už veriteľ nemôže domáhať plnenia z pôvodného záväzku, ale len plnenia
z nového záväzku z dohody o urovnaní. Účelom urovnania v zmysle tohto ustanovenia je odstrániť
spornosť alebo pochybnosť vznikajúcu napr. o tom, či boli splnené predpoklady vzniku alebo zániku
určitého práva, spornosť alebo pochybnosť týkajúcu sa výšky pohľadávky, jej splatnosti a pod., pričom
spornosť alebo pochybnosť môže byť skutková i právna, objektívna i subjektívna. Urovnaním môžu byť
medzi účastníkmi upravené akékoľvek sporné práva, ktorými môžu disponovať. Spornosťou práva v
zmysle § 585 ods. 1 Obč. zák. je mienený rozdielny názor účastníkov na otázku existencie, platnosti
záväzku, jeho kauzy či obsahu (napr. v akom rozsahu má byť plnené, kedy a pod.). Stačí, že jednej
zo strán sa určité právo, ktoré je súčasťou ich vzájomného právneho vzťahu javí sporným bez ohľadu
na to, či spor objektívne existuje. Môže ísť o pochybnosť subjektívnej povahy, ktorej príčinou môže byť
aj omyl. Podmienkou platnosti dohody o urovnaní pritom nie je existencia pôvodného (urovnávaného)
právneho vzťahu medzi účastníkmi tejto dohody. Účelom urovnania je predísť ďalším nezrovnalostiam
alebo sporom tým, že pôvodný záväzok, v ktorom sa sporné právo vyskytlo, sa zruší a nahradí záväzkom
novým.

Urovnanie sa môže týkať len niektorých vzájomných práv a povinností, ohľadom ktorých účastníci neboli
v zhode, ale tiež celého záväzku (záväzkového právneho vzťahu) alebo všetkých doterajších záväzkov
medzi účastníkmi, avšak s výnimkou tých práv (a im zodpovedajúcich povinností), na ktoré niektorý z
účastníkov nemohol pomýšľať v dobe, keď bola dohoda o urovnaní uzavretá. Doterajší záväzok ktorý
zanikol, je tak nahradený novo dojednaným, ktorý je obsiahnutý v dohode o urovnaní. Dohoda o urovnaní
je potom samostatným zaväzovacím dôvodom (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 30. júna 2011, sp.
zn. 3M Cdo 13/2009).

Ako už správne uviedol súd prvého stupňa, účastníci konania si v Dohode zo dňa 10.12.2006 upravili
vzájomné práva a povinnosti cit. z Dohody „vo veci bytu, na zakúpení ktorého do vlastníctva odporkyne
sa spoločne dohodli v roku 2004“. V prvých troch článkoch Dohody deklarovali, že vlastníčkou bytu
je odporkyňa, že cenu bytu čiastočne v hotovosti vo výške 150.000,- Sk splatil navrhovateľ, a formou
hypotekárneho úveru 500.000,- Sk + úroky spláca odporkyňa, a že navrhovateľ byt po vzájomnej dohode
s odporkyňou prestaval s nákladmi vo výške 79.650,- Sk. V čl. IV Dohody sa dohodli, že odporkyňa
umožní navrhovateľovi v byte bývať, a tento sa bude podieľať 100 % nákladmi na prevádzku bytu. Je
potom nepochybné, že účastníci urovnali vzhľadom na prínos každého z nich pri kúpe bytu svoje vzťahy
tak, že navrhovateľ získal právo v byte bývať, a odporkyňa sa zaviazala povinnosťou umožniť mu bývanie
v byte. V čl. V a VI si upravili spôsob finančného vyrovnania pre prípad dohody o predaji bytu a pre prípad
nedožitia. V záverečnom čl. VII potom obaja prehlásili, že dohodu uzavreli po vzájomnom prejednaní
podľa ich práva a slobodnej vôle, a nie v tiesni ani za nevýhodných podmienok, čo potvrdili svojimi
podpismi. Z uvedeného je potom namieste vyvodiť záver, že navrhovateľovi vznikne nárok na finančné
vyrovnanie za života oboch účastníkov konania jedine a výlučne pri predaji bytu. Nakoľko k predaju
bytu nedošlo, navrhovateľom návrhom na začatie konania uplatnený nárok doposiaľ nevznikol, a preto
rozhodol súd prvého stupňa správne, keď jeho návrh ako nedôvodný zamietol. Pre úplnosť odvolací
súd už len uvádza, že z Dohody účastníkov zjednodušene povedané vyplýva, že navrhovateľ získal za
poskytnutie finančných prostriedkov na kúpu a rekonštrukciu bytu odporkyne právo v byte bývať, ktorého
sa ako z Dohody vynútiteľného práva môže aj voči odporkyni domáhať.

Odvolací súd sa preto so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa v plnom rozsahu stotožnil
a na tieto poukazuje.



Po preskúmaní výroku, ktorým súd prvého stupňa rozhodol o trovách konania tak, že navrhovateľovi
uložil povinnosť zaplatiť odporkyni náhradu trov konania vo výške 735,42 eur, dospel odvolací súd k
záveru, že napadnutý rozsudok je i v tejto časti správny. Keďže navrhovateľ ohľadom výroku, ktorým bol
zaviazaný na zaplatenie náhrady trov konania odporkyni v odvolaní ničím neargumentoval, a nenamietal
ani právne posúdenie ani výšku priznaných trov, obmedzí sa odvolací súd len na konštatovanie
správnosti rozhodnutia súdu prvého stupňa i v tejto časti, nakoľko žiadne pochybenie nezistil. Ak súd
prvého stupňa o trovách konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. pri plnom úspechu odporkyne
v konaní, vec posúdil po právnej stránke správne, aplikoval aj správne zákonné ustanovenie.

Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa ust.
§ 219 ods. 1 ods. 2 O.s.p. potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa ust. § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnej
odporkyni priznal ich náhradu, spočívajúcu v trovách právneho zastúpenia v celkovej výške 245,37 eur,
a to za jeden úkon právnej služby podľa ust. § 14 ods. 1 písm. b) vyhl. Ministerstva spravodlivosti
SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, písomné
vyjadrenie k odvolaniu navrhovateľa vo výške tarifnej odmeny 237,33 eur, ku ktorej priznal podľa ust. §
16 ods. 3 vyhl. režijný paušál v sume 8,04 eur.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.