{"guid": "87af4333-b59a-41b6-bc8b-8ef6773fc096:8ad62724-6330-4132-8abb-84c8ec51fe0a", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2014:1213221782.1", "spisova_znacka": "8Co/235/2014", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 8Co/235/2014 z 28. 5. 2014", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Bratislava z 28. mája 2014, sp. zn. 8Co/235/2014, ECLI:SK:KSBA:2014:1213221782.1", "identifikacne_cislo": "1213221782", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Helena Kosorínová", "sudca_id": 474, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-helena-kosorinova-474", "datum_vydania": "2014-05-28", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Rodinné právo"], "podoblast": ["Vyživovacie povinnosti"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-62", "nazov": "§ 62 ZoR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-62", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/36-2005/paragraf-62"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-78.odsek-1", "nazov": "§ 78 ods. 1 ZoR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-78.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/36-2005/paragraf-78"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/36#paragraf-62", "/SK/ZZ/2005/36#paragraf-78"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/8ad62724-6330-4132-8abb-84c8ec51fe0a", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2014:1213221782.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2014:1213221782.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2014:1213221782.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8Co/235/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1213221782
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Gažovičová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1213221782.1

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: X.. O. Y., B.. XX.XX.XXXX, X. L. Č.. XX/C, X., proti
odporcovi: T. Y., B.. XX.XX.XXXX, X. L.Á. Č.. X, X., o zvýšenie výživného, na odvolanie navrhovateľa proti
rozsudku Okresného súdu Bratislava II, zo dňa 15. januára 2014, č.k. 58C/146/2013-44, jednohlasne
takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa   z r u š u j e  a vec mu              v r a c i a
na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom zamietol súd prvého stupňa návrh, ktorým sa navrhovateľ domáhal  zvýšenia
vyživovacej povinnosti odporcu zo sumy 130,- eur na sumu 250,-eur mesačne;  odporcovi  náhradu  trov
konania  nepriznal. Vychádzal z výsluchu  navrhovateľa, z ktorého zistil, že   jeho matka  je nezamestnaná
a poberá dávku v hmotnej núdzi, že stratil  brigádu,  školné predstavuje sumu 1.700,- eur, pričom
dlžná suma na výživnom predstavuje 1.580,- eur. Z výsluchu odporcu zistil, že pracuje ako správca
nehnuteľností, je živnostník, jeho mesačný príjem je 700,- eur brutto, má ešte dve vyživovacie povinnosti,
syn maturuje        a dcéra je v druhom ročníku strednej školy, má úvery na vyplatenie dlžnej sumy 5.600,-
eur, prišiel aj o byt a platí na nájomné sumu 350,- eur mesačne,  má účet vedený v Č., H..U..         s
aktuálnym zostatkom 304,- eur. Takto zistený skutkový stav posúdil po právnej stránke  podľa  § 62, § 78
ods. 1   Zákona rodine č. 36/2005 Z.z. a dospel k záveru, že od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti
odporcu  nenastala taká zmena pomerov, ktorá by odôvodňovala  zvýšenie jeho vyživovacej povinnosti
na navrhovateľa. Výrok o náhrade trov konania odôvodnil  § 142 ods. 1 O.s.p.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ domáhajúc sa
jeho zmeny tak, aby bola zvýšená vyživovacia povinnosť odporcu minimálne na sumu 150,- eur
mesačne dôvodiac tým, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Namietal, že odporca nepredložil
celú špecifikáciou svojich príjmov, keď nedoložil príjmy  svojej manželky. Poukazoval na to, že odporca
mu riadne neplatí výživné od júna 2009            a začal ho platiť až v novembri 2013, teda po začatí
súdneho sporu o zvýšenie výživného.

Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa písomne nevyjadril.

Odvolací súd preskúmal napadnutý  rozsudok súdu prvého stupňa  v medziach dôvodov podaného
odvolania podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p.
a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa  nie je možné  preskúmať z hľadiska jeho zákonnosti
a vecnej správnosti - v dôsledku nedostatku dôvodov, ktoré viedli súd prvého stupňa k jeho záverom o
neexistencii zmeny pomerov odôvodňujúcej  zvýšenie výživného.



Inou vadou konania v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm. b/ O.s.p. je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád
taxatívne vymenovaných v § 221 ods. 1 písm. a/ až g/ O.s.p. nezakladá zmätočnosť rozhodnutia, ale jej
základom je porušenie procesných ustanovení upravujúcich  postup v občianskom súdom konaní. Iná
vada konania  je právne relevantná, ak mala za následok vecnú nesprávnosť rozhodnutia. Na takúto
vadu konania pred súdom prvého stupňa odvolací súd prihliada aj keď nebola výslovne v odvolaní
namietaná (§ 212 ods. 3 O.s.p.).      O takúto inú vadu konania ide aj vtedy, ak súd v procese dokazovania
nevykoná dokazovanie v súlade so zákonom a spôsobom upraveným v zákone alebo ak je rozhodnutie
nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov v dôsledku absencie náležitostí podľa  § 157 ods. 2 O.s.p.

Podľa § 157 ods. 2 O.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z
akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne
a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal
a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec
právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Rozhodnutie súdu, ako orgánu verejnej moci, nemusí byť totožné s očakávaniami           a predstavami
účastníka konania, avšak vo všetkých svojich častiach musí zodpovedať zákonným požiadavkám
uvedeným v § 157 O.s.p. Toto ustanovenie vo svojom odseku 2 vymedzuje obligatórne náležitosti
odôvodnenia rozsudku, ktoré má svoj význam z hľadiska kontroly správnosti rozhodnutia a postupu
súdu pri jeho vydávaní, resp. z hľadiska preskúmateľnosti zákonnosti, opodstatnenosti a spravodlivosti
jeho výroku, ktorý musí zodpovedať právnemu posúdeniu skutkových zistení nadobudnutých na základe
vyhodnotenia výsledkov vykonaného dokazovania. Z odôvodnenia rozsudku musí predovšetkým
vyplývať, čoho sa navrhovateľ domáhal svojím žalobným návrhom, na základe akých rozhodujúcich
skutočností a z akých dôvodov, v čom spočívala obrana a námietky odporcu, aké dôkazy boli vo veci
vykonané, resp. prečo neboli vykonané ďalšie navrhované dôkazy, akými úvahami sa súd spravoval
pri ich hodnotení, a teda ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, k akým skutkovým
zisteniam na tomto základe dospel, podľa akých ustanovení právnych predpisov zistený skutkový stav
posúdil a v konečnom dôsledku je potrebné, aby súd zdôvodnil, na základe akých úvah a k akým
právnym záverom dospel. Z odôvodnenia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami
pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Jednotlivé skutkové
zistenia nadobudnuté vykonaným dokazovaním treba vyhodnotiť z hľadiska ich významu pre posúdenie
veci, ich pravdivosti a hodnovernosti, a to aj v ich vzájomných súvislostiach a následne výsledky
takéhoto hodnotenia premietnuť do záveru o skutkovom stave veci, rozhodnom pre jej právne posúdenie,
ktoré predpokladá úvahy súdu o tom, prečo podriadil zistený skutkový stav práve pod konkrétne
ustanovenia zákona, ako tieto vyložil a aké práva a povinnosti účastníkov konania na ich základe
vo vzťahu k predmetu konania vyvodil. Odôvodnenie rozhodnutia musí byť jasným, zrozumiteľným
a presvedčivým podkladom pre zistenie opodstatnenosti výroku súdneho rozhodnutia. Iba uvedenie
všeobecných téz či abstraktných myšlienok nespĺňa zákonné náležitosti odôvodnenia. Povinnosť súdov
svoje rozhodnutia odôvodňovať spôsobom uloženým v  § 157 ods. 2 O.s.p. je súčasťou práva na riadny
a spravodlivý proces vylučujúci ľubovôľu súdu pri rozhodovaní a zakladajúci dôveru a presvedčenie
účastníkov konania, že súd sa ich vecou dostatočne náležite zaoberal z hľadiska všetkých nimi tvrdených
rozhodujúcich skutočností v záujme zabezpečenia efektívnej ochrany porušených či ohrozených práv
a oprávnených záujmov (§ 1 O.s.p.). Dodržanie zákonných náležitostí pri formulovaní odôvodnenia
rozhodnutia predpokladá, že súd sa v ňom adekvátne, čo do myšlienkových postupov racionálne
logickým spôsobom, vyporiada so všetkými dôkazmi ako aj skutočnosťami, ktoré inak v konaní vyšli
najavo a tiež aj s argumentačnými tvrdeniami účastníkov konania, na ktorých spočívajú ich námietky
a je založená ich obrana, pokiaľ majú vzťah k prejednávanej veci. Porušenie práva účastníka konania
na riadne odôvodnenie rozsudku znamená upretie jeho práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia
práve zvoleným spôsobom, a súčasne mu odníma  možnosť náležite skutkovo a právne argumentovať
proti nemu v rámci riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkov. Pokiaľ z odôvodnenia rozhodnutia
dostatočne jeho výrok nevyplýva, teda nedostatok dôvodov nedáva spoľahlivý podklad pre tento
výrok, odvolací súd bez ďalšieho takéto rozhodnutie zruší a to aj vtedy, ak by sa tento výrok pri
riadnom - dostatočnom  odôvodnení javil ako vecne správny, keď odvolaciemu súdu neprináleží svojím
rozhodnutím odôvodnenie rozhodnutia prvostupňového súdu nahrádzať.



Podľa  § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len
na návrh.

Základnou podmienkou zmeny predchádzajúcej úpravy o výživnom je taká kvalifikovaná zmena
pomerov, ktorá je dôsledkom  výraznejšej zmeny v tých skutočnostiach, ktoré tvorili podklad  pre
predchádzajúce rozhodnutie o výživnom a ktorá zmena sa zásadným a trvalejším spôsobom prejavila
v pomeroch účastníkov. K takejto podstatnej zmene pomerov môže dôjsť buď v dôsledku zmien v
odôvodnených potrebách detí, najmä v súvislosti s pribúdajúcim vekom, s fyzickým rastom, s duševným
dospievaním, školskou dochádzkou, spôsobom prípravy na budúce povolanie, zdravotným stavom,
nadaním, zručnosťami; schopnosti, možnosti a majetkové pomery rodičov je potrebné hodnotiť najmä v
súvislosti so vzrastom či poklesom ich zárobku, zmenou počtu vyživovacích povinností, ich  zdravotným
stavom, úbytkom či  nárastom majetku. Avšak odôvodnenými potrebami detí nemožno chápať len
náklady na ich výživu (stravu, ošatenie, obuv, bývanie, hygienu), ale aj náklady na uspokojovanie
všetkých osobných  životných potrieb dôležitých pre všestranný telesný         a duševný  vývoj dieťaťa
(náklady na vzdelanie, kultúrne a športové podujatia a záujmovú činnosť), pričom odôvodnenosť týchto
potrieb je determinovaná schopnosťami, možnosťami a majetkovými  pomermi rodičov a hranicami  ich
životnej úrovne, ktorú by rodičia deťom zaisťovali, keby  spolu žili v spoločnej domácnosti.

Súd prvého stupňa vychádzal pri rozhodovaní o návrhu navrhovateľa na zvýšenie  výživného  z
aktuálnych majetkových, zárobkových a osobných pomerov odporcu bez toho, aby tieto porovnal  s
jeho  pomermi, existujúcimi  v čase  predchádzajúcej úpravy výživného. Zmenu na strane odôvodnených
potrieb navrhovateľa  rovnako nevyhodnotil ich porovnaním  za obdobie od poslednej úpravy výživného.
Záver súdu prvého stupňa, že nenastala zmena pomerov, ktorá by v zmysle § 78 ods. 1 Zákona o
rodine odôvodňovala zvýšenie výživného, preto nemožno; bez vykonania  porovnania pomerov na strane
účastníkov konania, za obdobie od predchádzajúcej  úpravy výživného; v odvolacom konaní preskúmať
z hľadiska jeho vecnej správnosti.

Správne súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že životná úroveň rodiča a dieťaťa
by mala byť približne rovnaká, a pokiaľ  je životná úroveň rodiča nízka a nemá aktuálne možnosť ju zvýšiť,
je nevyhnutné obmedziť i nároky oprávneného          a prispôsobiť ich takejto životnej úrovni. V nadväznosti
na uvedené,  bude potrebné vyhodnotiť nárast  nákladov navrhovateľa na  štúdium na súkromnej vysokej
škole, ktorý zrejme nebude môcť  zakladať relevantnú zmenu pomerov, pokiaľ  nebudú pomery odporcu
dovoľovať prispievať mu na tieto nadštandardné výdavky  v súvislosti s jeho štúdiom na súkromnej škole,
kedy  je  na navrhovateľovi, aby si  pokryl tieto zvýšené náklady  vlastným pričinením, a to z príjmov z
vlastnej brigádnickej činnosti. Zvyšovanie týchto  nákladov navrhovateľa   nemôže byť na úkor životnej
úrovne odporcu  a jeho detí, a teda navrhovateľ   musí obmedziť, resp. prispôsobiť svoje nároky, životnej
úrovni odporcu a jeho pomerom. Avšak v prípade, ak odporca uhrádza náklady na štúdium na súkromnej
strednej pedagogickej škole aj svojej dcére  vo výške 100,- eur mesačne, nemohla by byť  opodstatnená
námietka odporcu vo vzťahu ku zvýšeným nákladom  navrhovateľa na jeho štúdium na súkromnej škole.

Navrhovateľ tiež dôvodne vytýka súdu prvého stupňa, že nezisťoval celkové príjmy domácnosti odporcu,
na ktorých sa spolupodieľa aj jeho manželka, a preto nemožno vychádzať pri posudzovaní celkovej
finančnej situácie odporcu  z toho, že tento  sám uhrádza všetky ním deklarované výdavky.

Súd prvého stupňa tiež pochybil, pokiaľ sa žiadnym spôsobom nevyporiadal                   s návrhom odporcu
na zníženie výživného zo sumy 130,- eur na 65,- eur, a nezisťoval, či išlo z jeho strany  o protinávrh  (§
97 O.s.p.), o ktorom bude potrebné meritórne rozhodnúť, alebo len o jeho procesnú obranu v konaní.

Rozsudok  súdu prvého stupňa tak  nespĺňa zákonné náležitosti odôvodnenia  a je preto v rozpore s
ust. § 157 ods. 2 O.s.p. a z neho vyplývajúcej požiadavky preskúmateľnosti a presvedčivosti súdnych
rozhodnutí.



S poukazom na tieto nedostatky dospel odvolací súd k záveru, že výrok rozsudku  súdu prvého stupňa,
ktorým bol zamietnutý návrh navrhovateľa na zvýšenie výživného,  nemá dostatočnú oporu v jeho
odôvodnení, ktoré  pre nedostatok dôvodov nedáva spoľahlivý a presvedčivý podklad pre tento jeho
výrok.  Pre túto inú vadu konania,  spočívajúcu v nepreskúmateľnosti rozsudku  súdu prvého stupňa,
pre ktorú nie je možné  preskúmať výrok jeho rozhodnutia, z hľadiska posúdenia jeho vecnej správnosti,
nemožno považovať rozsudok  súdu prvého stupňa  za vecne správny. Vzhľadom na túto inú vadu
konania, ktorá tak mala vplyv na vecnú správnosť rozhodnutia, zrušil odvolací súd   napadnutý rozsudok
súdu prvého stupňa  podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. a vec mu vrátil  na ďalšie konanie podľa § 221 ods.
2 O.s.p., v ktorom súd prvého stupňa odstráni vytknuté nedostatky vo vyššie naznačovanom smere tak,
že svoje úvahy, na základe ktorých dospel         k svojim záverom,  riadnym  (zákonným, zrozumiteľným)
spôsobom odôvodní  a posúdi aj  odporcom podaný návrh (protinávrh) na zníženie výživného.

V novom rozhodnutí súd prvého stupňa rozhodne aj o náhrade trov tohto odvolacieho konania (§ 224
ods. 3 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "58C/146/2013", "guid": "c2f90b98-bd5b-47d6-8499-256bf85b1490:95420bfc-371e-4c5c-a55c-bf6343ee7471", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}