{"guid": "36b5e685-52ed-40da-962e-c16408caee0f:c628f254-bc84-46f6-95dd-e7124a0aeda9", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2014:1213227554.1", "spisova_znacka": "2Co/88/2014", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2Co/88/2014 z 27. 2. 2014", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Bratislava z 27. februára 2014, sp. zn. 2Co/88/2014, ECLI:SK:KSBA:2014:1213227554.1", "identifikacne_cislo": "1213227554", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Katarína Benczová", "sudca_id": 62, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-katarina-benczova-62", "datum_vydania": "2014-02-27", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zmeňujúce"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-220", "nazov": "§ 220 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-220", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-220"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-214.odsek-2", "nazov": "§ 214 ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-214.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-214"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-142", "nazov": "§ 142 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-142", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-142"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-150", "nazov": "§ 150 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-150", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-150"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-220", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-214", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-142", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-150"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/c628f254-bc84-46f6-95dd-e7124a0aeda9", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2014:1213227554.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2014:1213227554.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2014:1213227554.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Co/88/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1213227554
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Hajdínová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1213227554.1

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: Dopravný podnik Bratislava, a.s., Bratislava,
Olejkárska č.1, IČO: 00 492 736, zastúpený JUDr. Vladimírom Kánom, advokátom v Bratislave, Námestie
Martina Benku č. 9, proti odporcovi: W. R. J. W. Y. M. B. K. Ý. , trvale bytom A., C. Č.. XX, t.č. na
neznámom mieste, zastúpený opatrovníčkou C.Y. V., zamestnankyňou Okresného súdu Bratislava II., o
zaplatenie sumy 50,70 €, s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu
Bratislava II. zo dňa 18. decembra 2013, č.k. 21C 189/2013-24, vo výroku o náhrade trov konania, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti   z m e ň u j e    tak, že odporca je  p o
v i n n ý   zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania v sume 16,50 € z dôvodu zaplateného súdneho
poplatku, v sume 29,29 € pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia, všetko na účet právneho zástupcu
navrhovateľa JUDr. Vladimíra Kána, advokáta v Bratislave, do troch dní od právoplatnosti uznesenia.

Žiadny z účastníkov    n e m á    právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Bratislava II. rozsudkom zo dňa 18.12.2013, č.k. 21C 189/2013-24, uložil odporcovi
povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 50,70 € do troch dní od právoplatnosti rozsudku, pretože
odporca dňa 09.01.2013 cestoval linkou MHD č. 34 v Bratislave bez platného cestovného lístka.
Rozsudok odôvodnil ustanovením § 760 Občianskeho zákonníka, § 11 ods. 2, § 14 ods. 2 a § 17 ids,
2 zákona č. 56/2012 Z.z. o cestnej doprave. Navrhovateľovi zároveň priznal náhradu trov konania v
sume 16,50 € v zmysle ustanovenia      § 142 ods. 1 O.s.p., § 149 ods. l O.s.p., § 150 ods. 2 O.s.p.
Pri rozhodovaní o povinnosti odporcu zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania súd prihliadol na
výšku pohľadávky, keď ide o drobný spor. Priznal mu len náhradu trov konania pozostávajúcich zo
zaplateného súdneho poplatku za návrh v sume 16,50 €. Hoci si navrhovateľ uplatnil aj náhradu trov
právneho zastúpenia v sume 87,88 €, čo predstavuje spolu trovy konania v sume 104,38 € (viac ako
dvojnásobok dlžnej sumy), takéto trovy konania sú neprimerané voči pohľadávke, a teda je dôvodné
náhradu trov konania v uvedenom rozsahu znížiť. Okrem toho navrhovateľ obdobné nároky uplatňuje
vzorovou žalobou, v ktorej sú menené len identifikačné údaje odporcu, dátum jazdy bez platného
cestovného lístka a variabilný symbol. Príprava týchto žalôb je rutinná činnosť, nevyžadujúca žiadne
odborné znalosti. Pokiaľ aj napriek tomu navrhovateľ splnomocnil na prípravu návrhu advokáta, takýto
postup je nanajvýš neúčelný, a teda neúčelne sú vynaložené aj tým vzniknuté trovy.

Proti tomuto rozsudku vo výroku o náhrade trov konania podal včas odvolanie navrhovateľ. Žiadal zmeniť
rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti tak, že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi
súdny poplatok v sume 16,50 € a trovy právneho zastúpenia v  sume 87,88 € (tri úkony á 16,60 €
+ DPH + 3 x režijný paušál á 7,81 €). Dôvodil tým, že súd prvého stupňa vychádzal z nesprávneho
právneho posúdenia veci, nesprávne použil ustanovenie § 150 ods. 2 O.s.p., na základe čoho
neprimerane znížil trovy konania, postupoval nad rámec platnej právnej úpravy a bez prihliadnutia na
jeho majetkové pomery, resp. bez návrhu odporcu na zníženie trov konania, rozhodol o znížení trov



konania neoprávnene. Uvedené ustanovenie je možné použiť v prípade, keď trovy konania predstavujú
niekoľkonásobne vyššiu sumu ako samotná pohľadávka. Vzájomný pomer výšky istiny a trov konania v
prejednávanej veci nie je niekoľkonásobný. Poukázal ďalej na to, že trovy právneho zastúpenia priznané
súdom nepokrývajú náklady právneho zástupcu za poskytovanie právnych služieb; v prejednávanej
veci mu prináležia trovy právneho zastúpenia za tri úkony právnej služby. Samotné úkony právnych
služieb a postup advokáta pri prevzatí právneho zastúpenia, odoslaní výzvy na zaplatenie pred podaním
návrhu na začatie konania, príprave návrhu na začatie konania a podaní návrhu na príslušnom súde je
náročný a zložitý proces, vyžadujúci i primeranú časovú náročnosť, ktorú je advokát povinný venovať
kontrole správnosti a úplnosti podania, ako i dôkazným prostriedkom predkladaných spolu s návrhmi na
začatie konania; rozsah zníženia je odporujúci dobrým mravom a účelu zákona. V inom súdnom konaní
vedenom pod sp.zn. 7Co 32/2009, 7Co 64/2009, odvolací súd okrem iného dôvodil tým, že sa nezmenila
rovnosť účastníkov konania podľa § 1 a § 18 O.s.p., ústavné právo každého domáhať sa ochrany na
súde podľa čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky, že nemožno nepriznať, resp. znížiť trovy konania len
preto, že ide o drobný spor, len s poukazom na ustanovenie § 150 ods. 2 O.s.p.; takýmto postupom
nepochybne súd odníma účastníkom konania možnosť konať pred súdom. Aj v takýchto konaniach
musí súd starostlivo posúdiť všetky okolnosti uvádzané v ustanovení § 150 ods. l O.s.p. Súd prvého
stupňa mal rozhodnúť podľa ustanovenia § 142 ods. l O.s.p. podľa zásady zodpovednosti za výsledok.
Zaplatenie súdneho poplatku je zákonná povinnosť účastníka konania, žiadne ustanovenie hmotných, či
procesných noriem v Slovenskej republike neobmedzuje právo účastníka dať sa zastupovať v súdnom
procese advokátom, nie je obmedzené ani v drobných sporoch, neobmedzuje ho ani Nariadenie
Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 zo dňa 11.7.2007, ktorým sa ustanovuje európske
konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu. V tejto súvislosti zdôraznil tiež uznesenie Krajského súdu
v Žiline vo veci vedenej pod sp.zn.                6Co 271/2009.

Opatrovníčka odporcu sa  k odvolaniu navrhovateľa nevyjadrila.

Odvolací súd preskúmal vec súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania (§ 212 ods. l
O.s.p.), túto prejednal bez nariadenia pojednávania, keďže odvolanie sa týka tej časti rozsudku, ktorá má
povahu uznesenia a nejde o vec samu (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že rozsudok v napadnutej
časti je potrebné zmeniť (§ 220 O.s.p.).

Z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľ sa svojím návrhom podaným na súde prvého stupňa dňa
05.09.2013 (keď vec bola pôvodne vedená pod sp.zn. 32 Ro 2869/2013) domáhal zaplatenia sumy
50,70 € odporcom s odôvodnením, že odporca v čase kontroly cestovných lístkov dňa 09.01.2013 na
linke MHD č. 34 v Bratislave sa nevedel preukázať cestovným lístkom a cestovné a ani úhradu spolu
v sume 50,70 € doposiaľ nezaplatil; tým porušil tarifné a prepravné podmienky navrhovateľa účinné v
rozhodnom čase. Ako už bolo uvedené vyššie, súd prvého stupňa priznal navrhovateľovi, úspešnému
v celom rozsahu, náhradu trov konania v nižšej sume ako mu patrí, s poukazom, predovšetkým, na
ustanovenie § 150 ods. 2 O.s.p.

Podľa § 150 ods. 1,2 O.s.p. ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu
trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa
priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti                 a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to
neplatí ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť. Ak sú trovy konania v drobných
sporoch neprimerané voči pohľadávke, môže ich súd nepriznať alebo znížiť.

Prvostupňový súd v rozhodnutí vo veci samej s poukazom na ust. § 150 ods. 2 nepriznal úspešnému
navrhovateľovi náhradu trov spočívajúcu v trovách právneho zastúpenia vôbec.

V danom prípade je nesporné, že navrhovateľ mal právo dať sa zastúpiť advokátom       (§ 24, § 25
O.s.p.). Toto jeho právo nie je ničím obmedzené. Je nepochybné, že právny zástupca navrhovateľa v
uvedenej veci účelne vykonal 2 úkony právnej služby, a to prevzatie a príprava zastúpenia a písomné
podanie návrhu na súd. Pokiaľ ide o ďalší uplatnený úkon právnej služby a to predžalobná výzva na
zaplatenie s pokusom o zmier spojená s ďalšou poradou s klientom, tento úkon odvolací súd nepovažuje
za účelný pre súdne uplatnenie pohľadávky, najmä vzhľadom na charakter sporu a bolo na zvážení



samotného účastníka, či právneho zástupcu, či tento úkon ešte predtým, ako začne súdne konanie,
vykoná. Zásadne       v zmysle zásady stanovenej v § 142 ods. 1 O.s.p. by teda navrhovateľovi
prináležala náhrada zaplateného súdneho poplatku a náhrada za 2 úkony právnej služby spolu s
príslušným režijným paušálom a DPH (prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom
dňa 16.04.2013, podanie návrhu na súd dňa 05.09.2013 a to za použitia § 142 ods. l, § 149 ods. l, § 151
ods. l, 8 O.s.p.; § 1 ods. 1, 3, § 10 ods. 1, § 13a ods. l písm. a/, c/, § 16 ods. 3,       § 18 ods. 3 vyhlášky č.
655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení účinnom
v čase vykonávania právnych služieb).

Odvolací súd však vzhľadom na skutočnosť, že v danom prípade ide o drobný spor,       v zmysle
ustanovenia  § 200ea O.s.p. čiastočne zhodne so súdom prvého stupňa dospel k záveru, že je
dôvod pre postup stanovený v § 150 ods. 2 O.s.p., teda pristúpiť  k zníženiu priznanej náhrady trov
konania. K takémuto záveru dospel odvolací súd z dôvodu, že je nepochybné a súdu známe z jeho
rozhodovacej činnosti, že tak ako uviedol súd prvého stupňa v predmetnom posudzovanom spore
ide o návrh, ktorý možno označiť aj za tzv. formulárovú žalobu, keď samotný postup advokáta pri
prevzatí právneho zastúpenia, príprave návrhu           a spracovanie samotného návrhu nemožno
považovať za náročný a zložitý proces, ktorý by vyžadoval takú časovú náročnosť, ako je to pri ostatných
žalobných návrhoch, ktoré vyžadujú individuálny prístup. V danom prípade sa jednotlivé samotné návrhy
odlišujú len minimálne (účastníci na strane odporcu) predmet konania a základná právna argumentácia
a štylizácia sú takmer totožné, odchýlky sú iba minimálne. Pokiaľ teda za tejto situácie prvostupňový súd
dospel k záveru, že je tu dôvod na použitie ust. § 150 ods. 2 O.s.p., možno takémuto názoru prisvedčiť,
avšak odvolací súd sa nemohol stotožniť s tým, že by navrhovateľovi vôbec nemali byť priznané trovy
právneho zastúpenia, pretože takýto postup by bol v rozpore so zásadou spravodlivosti konania, a tiež v
rozpore s ust. § 150 ods. 2 O.s.p., v zmysle ktorého ak sú trovy konania v drobných sporoch neprimerané
voči pohľadávke, môže ich súd nepriznať, alebo znížiť.

Podľa názoru odvolacieho súdu je potrebné zvažovať, pokiaľ súd dospeje k záveru, že trovy
sú neprimerané voči pohľadávke, či je namieste ich zníženie, alebo ich nepriznanie, keďže je
nespochybniteľné, že sa navrhovateľ mohol dať zastúpiť advokátom, ktorého služby sú honorované,
nemožno dospieť k záveru, že nejde o účelne vynaložené trovy. Vzhľadom na premet sporu, ktorý je
tzv. drobným sporom, je však potrebné na túto skutočnosť prihliadnuť pri rozhodnutí o trovách konania a
zvážiť, do akej miery súd zníži trovy, ktoré považuje za účelne vynaložené tak, aby rozhodnutie o trovách
konania bolo spravodlivým, logickým           a zákonným ukončením súdneho konania. Na základe
uvedeného odvolací súd dospel              k záveru, že je dôvodné znížiť navrhovateľovi účelne vynaložené
trovy právneho zastúpenia za účelne vynaložené dva úkony právnej služby + 2 x režijný paušál + 20
% DPH na polovicu, čo odvolací súd považuje za primerané vzhľadom na vyššie uvedené dôvody.
Úspešnému navrhovateľovi tak priznal náhradu trov konania za vynaložený súdny poplatok 16,50 € a
29,29 € titulom trov právneho zastúpenia účelne vynaložených na uplatňovanie, bránenie práva v 1/2
(2 x 16,60 € + 2 x 7,81 € + 20% DPH v sume 9,76 € = 58,58 € : 2           = 29,29 €).

Odvolací súd preto zmenil rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti (vo výroku o náhrade trov
konania) a priznal navrhovateľovi zníženú náhradu trov konania, účelne vynaložených na uplatňovanie
a bránenie svojho práva spolu vo výške 45,79 € (§ 220 O.s.p.).

Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania, pretože obaja mali v konaní
úspech len čiastočný a ani jeden ich náhradu nežiadal (§ 224 ods. l, § 142 ods. 2 O.s.p.).

Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}