Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 4Co/513/2013 z 29. 1. 2014 Citácia: uznesenie Krajského súdu Bratislava z 29. januára 2014, sp. zn. 4Co/513/2013, ECLI:SK:KSBA:2014:1304113959.6 Krajský súd Bratislava | 4Co/513/2013 | ECLI:SK:KSBA:2014:1304113959.6 | 2014-01-29 | Uznesenie Citované ustanovenia: § 228 ods. 2 OSP, § 228 ods. 1 písm. d) OSP, § 219 ods. 1 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/4ba5b6b0-2392-4076-98b7-40521063c1e4 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2014:1304113959.6 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Co/513/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1304113959
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1304113959.6

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľky: Y.. Ľ. C., bytom F., N. X, proti odporcom: 1/ K.. E..
X. U., bytom F., U. XX, 2/ Y.. R. U., bytom F., U. XX, 3/ M. F. U., bytom S. XXX, XXXX AK E., Q., 4/ R.
Y., bytom F., G.. N.. H. XX, všetci zastúpení JUDr. Milanom Škultétym, advokátom v Bratislave, Ul. 29.
augusta 5, 5/ R. Y., bytom U., Z. na V. X/A, o návrhu na obnovu konania, na odvolanie navrhovateľky
proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III zo dňa 6. septembra 2012, č.k. 6C 83/2004-470, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľky na obnovu konania vo
veci Okresného súdu Bratislava III pod sp.zn. 12C 153/1991. Navrhovateľke uložil povinnosť zaplatiť
odporcom 1/ až 4/ náhradu trov konania 765,62 € k rukám ich právneho zástupcu do 3
dní od právoplatnosti uznesenia. Odporcovi 5/ náhradu trov konania nepriznal. Vychádzal z ust. § 228
ods. 1 písm. d/, § 230 ods. 1, ods. 2 písm. c/, ods. 3 a § 234 ods. 1 O.s.p. a uviedol, že zabezpečenie
právnej istoty vzťahov založených rozsudkom súdu po jeho právoplatnosti je dané aj tým, že aj pre
prípad existencie dôvodov obnovy konania je táto časove obmedzená. Konštatoval, že objektívna lehota
pre podanie návrhu je trojročná od právoplatnosti rozsudku s taxatívnym vymedzením výnimiek, medzi
ktoré patrí i dôvod obnovy konania v zmysle § 228 ods. 1 písm. d/ O.s.p. Právna subjektívna lehota pre
účastníka konania je trojmesačná a treba ju vždy zachovať, plynie od okamihu, kedy sa navrhovateľ
obnovy o dôvode obnovy dozvedel alebo od tej doby, keď dôvod obnovy mohol uplatniť. Objektívna
aj subjektívna lehota sú lehotami prekluzívnymi. Z obsahu spisu zistil, že dňa 29.11.2005 ESĽP vydal
rozhodnutie, v ktorom konštatoval, že v konaní na Okresnom súde Bratislava
III, ktoré predchádzalo právoplatnému rozsudku o určenie neplatnosti relevantnej kúpnej zmluvy a o
povinnosť vzájomného vrátenia si synalagmatických plnení so sp.zn. 12C
153/91 boli porušené základné ľudské práva a slobody navrhovateľky ako účastníčky tohto konania
tým, že v konaní došlo k prieťahom, teda k porušeniu čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd, pričom Slovenská republika bola zaviazaná zaplatiť jej odškodnenie vo výške 8.000,-
€ za nemajetkovú ujmu a 300,- € za výdavky a náklady. Z dátumu právoplatnosti rozhodnutia
ESĽP 13.09.2006 je jednoznačné. Že navrhovateľka sa o jeho obsahu a dôvodoch dozvedela najneskôr
v tento deň, t.j. 13.09.2006, keďže právoplatnosť rozhodnutia nutne predpokladá jeho doručenie,
resp. iné oznámenie sťažovateľke. Dospel tak k záveru, že navrhovateľka návrh na obnovu konania
realizovala dňa 14.03.2008, t.j. po márnom uplynutí prekluzívnej subjektívnej lehoty v zmysle § 230
ods. 1 O.s.p., ktorá uplynula najneskôr dňa 13.12.2006, čo považoval za právny dôvod pre zamietnutie
návrhu. Poukázal tiež na to, že zmyslom obnovy konania ako mimoriadneho opravného prostriedku, je
ak existujú natoľko závažné okolnosti, ktoré spochybňujú správnosť a spravodlivosť predchádzajúceho
rozhodnutia. Keďže rozhodnutie ESĽP konštatuje porušenie „Dohovoru“ len pre existenciu prieťahov
v rámci konania súdu a iné procesné či hmotnoprávne pochybenie z neho nevyplýva, nespochybňuje
správnosť a spravodlivosť relevantného rozhodnutia, nedošlo k naplneniu zákonného predpokladu pre
potrebu obnovy konania, navyše za situácie, že navrhovateľka za spôsobené prieťahy bola



primerane finančne odškodnená vo výške 8.000,- €, mal za to, že nedošlo k naplneniu zákonnej
podmienky § 228 ods. 1 písm. d/ O.s.p..
O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p.

Proti tomuto uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľka, ktorá žiadala napadnuté
uznesenie súdu prvého stupňa zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie považujúc toto uznesenie voči
nej za vrcholne nespravodlivé a neprípustné z hľadiska dobrých ľudských mravov a morálky a z hľadiska
účelovej aplikácie viacerých právnych noriem Okresným súdom Bratislava III nezákonné. Nestotožnila
sa s výkladom rozsudku ESĽP, že tento skonštatoval porušenie Dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd len pre existenciu prieťahov v konaní slovenských súdov. Uviedla, že odporcovia
jej dlhujú za pozemok, ktorý jej proti jej vôli zabrali a zastavali po odrátaní toho, čo už
rodičom v roku 1982 zaplatili, celkovú sumu 388.672,32 €, čo jej malo byť v obnovenom konaní priznané.
Podľa nej neprichádza do úvahy jej zmeškanie, či už subjektívnej alebo objektívnej lehoty,
nakoľko pôvodný návrh na obnovu konania býv. Obvodného súdu Bratislava III sp.zn. 12C 153/91 podala
ešte predtým, než bol vydaný a než mohol nadobudnúť právoplatnosť rozsudok ESĽP v Štrasburgu o jej
sťažnosti, t.j. už dňa 19.04.2004. Poukázala na prieťahy v konaní Okresného súdu Bratislava III sp.zn.
6C 83/04 a pokiaľ aj jej podania neboli perfektné, ako keď by ich robil advokát s praxou, boli úprimné
a na rozdiel od advokáta odporcov, a obsahovali výlučne len pravdivé tvrdenia a fakty. Keďže si tento
svoj nedostatok uvedomovala, požiadala o ustanovenie jej advokáta ex offo v konaní, avšak jej žiadosti
nebolo vyhovené. Konštatovala, že aj keď je vlastníčkou viacerých pozemkov poľnohospodárskej pôdy,
tieto sú jej neprístupné a jej jediným príjmom je iba jej starobný dôchodok vo výške 322,70 € a nie je
tak spôsobilá sama ani zaplatiť náhradu trov konania odporcom priznaných im súdom prvého stupňa.
Preto podala odvolanie aj v časti trov konania. Doložila Potvrdenie Sociálnej poisťovne v Bratislave o
výške jej mesačného starobného dôchodku, lekársku správu z jej hospitalizácie v nemocnici Ružinov v
Bratislave v čase od 04.60.2012 do 19.06.2012.
Podaním zo dňa 06.11.2013 oznámila a doručila navrhovateľka súdu oznámenie Okresného úradu
Bratislava, katastrálny odbor zo dňa 03.03.2013 o začatí konania o zmene údajov v katastrálnom
operáte, z ktorého okrem iného vyplýva, že bola prijatá jej námietka a bude prerokovaná na zasadnutí
komisie dňa 10.10.2013, ktorá ju posúdi a so svojim stanoviskom ju predloží správnemu orgánu na
rozhodnutie.
Podaním zo dňa 31.12.2013 doručila navrhovateľka súdu rovnopis odvolania zaslaného Okresnému
úradu Bratislava, Katastrálny odbor proti dôvodom jeho rozhodnutia zo dňa 29.11.2013
č. C-1/13/ROEP U., ktorým rozhodol tak, že v súlade s ust. § 7 ods. 6 zákona č. 180/1995 Z.z. opravil
údaje schváleného registra tak, že ruší na LV č. XXXX v kat.úz. U., na ktorom je evidovaná nehnuteľnosť
pozemok registra „E“ parc.č. XXXX-záhrady o výmere 932m2 v časti B „vlastníci a iné oprávnené osoby“
1/ Y. R. K.. E. Y. R. C.. Š. v podiele 1/2, titul nadobudnutia kúpnopredajná zmluva zo dňa 10.12.1982
RI 253/82,PVZ 10/83
2/ U. R. K.. E. U. X. K.. E.. V podiele 1/2, titul nadobudnutia kúpnopredajná zmluva zo dňa 10.12.1982
RI 253/82, PVZ 10/83 a zapíše na LV č. XXXX v kat.úz. U. v časti B „vlastníci a iné oprávnené osoby“
1/ C. Ľ., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. X, F., titul nadobudnutia čd. XXXX/XXXX, pkv.XXXXX.

Odporcovia 1/ až 5/ odvolací návrh nepodali.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal vec podľa § 212 ods.
1 O.s.p. bez pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie
navrhovateľky nie je dôvodné.

Obnova konania je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým možno za podmienok ustanovených v
zákone dosiahnuť nápravu vo veci, v ktorej nebol skutkový stav v pôvodnom konaní zistený úplne
alebo správne. Návrhom na obnovu konania sa nemožno domáhať nápravy prípadných pochybení
pri právnom posudzovaní veci alebo nesprávností procesnej povahy; na nápravu týchto nesprávností
slúžia podľa povahy rozhodnutia a charakteru namietanej nesprávnosti iné opravné prostriedky.
Vecná nesprávnosť rozsudku napadnutého návrhom na obnovu konania nie je dôvodom zakladajúcim
procesnú prípustnosť obnovy konania podľa § 228 ods. 1 O.s.p. Návrh na obnovu konania môže účastník
podať len z dôvodov výslovne uvedených v § 228 ods. 1 O.s.p . Týmito dôvodmi sú skutočnosti, rozhodnutia
alebo dôkazy, ktoré účastník bez svojej viny (tzn. nevedel o nich) nemohol použiť v pôvodnom konaní,
pokiaľ môžu pre neho privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Podmienkou pre uplatnenie nových



skutočností a dôkazov je, že tieto museli existovať už v pôvodnom konaní, t.j. nemohli vzniknúť
až po jeho právoplatnom skončení. Pri nových rozhodnutiach sa splnenie tejto podmienky nevyžaduje.

Ďalším dôvodom je, že možno vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom
konaní, pokiaľ môžu pre účastníka privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Pri tomto dôvode obnovy
konania dôkazy nielen museli existovať už v pôvodnom konaní, ale účastník ich musel aj navrhnúť,
resp. sa súd o ich existencii dozvedel inak, ale z akéhokoľvek dôvodu ich vtedy
nebolo možné technicky vykonať.

Konanie o obnove prebieha v dvoch fázach. V prvej z nich (iudicium rescindens) súd skúma, či je obnova
konania procesne prípustná; návrhu na obnovu konania v tejto fáze súd buď vyhovie alebo ho zamietne.
Druhá fáza (iudicium rescissorium) predstavuje nové prerokovanie a rozhodnutie vo veci. Jedným z
predpokladov procesnej prípustnosti návrhu na obnovu konania, na ktoré sa zameriava súd
v prvej z uvedených fáz, je medziiným existencia skutočností, rozhodnutí alebo dôkazov, ktoré ten, kto
navrhuje obnovu konania, bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní (§ 221 ods.
1 písm. a/ O.s.p.), a ďalej možnosť vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní (§
221 ods. 1 písm. b/ O.s.p.). V oboch prípadoch je procesná prípustnosť tohto mimoriadneho opravného
prostriedku podmienená tým, že ten, kto navrhuje obnovu konania, nemal žiadny podiel na
tom, že sa v pôvodnom konaní nemohli použiť skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy, prípadne že sa
nemohli vykonať dôkazy. Táto podmienka nie je splnená, ak určitá skutočnosť, rozhodnutie alebo dôkaz
existovali už v pôvodnom konaní a ten, kto navrhuje obnovu konania, o ich existencii vedel a mal aj
dostatok podkladov potrebných na ich označenie a na splnenie svojej dôkaznej povinnosti v
zmysle § 120 ods. 1 O.s.p., avšak v pôvodnom konaní nimi nenavrhol vykonať dokazovanie. O možnosť
vykonania dôkazov, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní (§ 228 ods. l písm. b/ O.s.p.),
ide vtedy, keď účastník v pôvodnom konaní síce označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, avšak
ním navrhnuté dôkazy nemohol súd vykonať z dôvodu prekážok objektívneho charakteru. Nemožnosťou
použiť skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy bez svojej viny v pôvodnom konaní sa rozumie nemožnosť
vykonať dokazovanie súdom v občianskom súdnom konaní alebo nemožnosť označiť či predložiť tieto
skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy účastníkom konania voči súdu. Ustanovenie § 228 ods. 1 písm.
b/ O.s.p. sa vzťahuje na prípady, v ktorých účastník konania tieto dôkazy voči súdu v pôvodnom konaní
použil (dôkazy označil a navrhol ich vykonanie), nemohli byť ale súdom (ktorý vykonáva dokazovanie -
viď § 122 ods. 1 O.s.p.) vykonané preto, lebo tomu bránila nejaká objektívna prekážka.

Zákon stanovuje na podanie návrhu na obnovu konania subjektívnu a objektívnu lehotu. Subjektívna
lehota na podanie tohto návrhu je 3-mesačná; jej začiatok plynie od času, keď sa ten, kto obnovu
navrhuje, dozvedel o dôvode obnovy alebo keď mohol dôvod obnovy uplatniť (§ 230 ods. 1 O.s.p.).
Preukázanie skutočnosti, že subjektívna lehota na podanie návrhu na obnovu konania bola zachovaná,
zaťažuje toho, kto obnovu navrhuje. Objektívna lehota na podanie návrhu na obnovu konania je 3-
ročná a začína plynúť od okamihu, kedy obnovou napadnuté rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť; po
uplynutí 3-ročnej lehoty môže byť návrh na obnovu podaný len v prípadoch uvedených v § 230 ods.2
O.s.p. Obe lehoty (subjektívna i objektívna) sú lehotami zákonnými a nie je možné ich predĺžiť ani skrátiť.
Trojmesačná subjektívna lehota plynie v rámci trojročnej objektívnej lehoty, teda najneskorší moment
uplatnenia návrhu na obnovu konania je moment trojročnej lehoty od právoplatnosti napádaného
rozhodnutia s taxatívne stanovenými výnimkami v odseku 2 tohto ustanovenia.

Podľa § 228 ods. 2 O.s.p. po troch rokoch od právoplatnosti rozsudku možno návrh podať len z dôvodu
uvedených v § 228 ods. 1 písm. a/ v prípade, že ide o trestný rozsudok na podklade ktorého sa v
občianskom súdnom konaní priznalo právo a ktorý bol neskôr podľa trestnoprávnych predpisov zrušený,
§ 228 ods. 1 písm. c/, § 228 ods. 1 písm. d/, § 228 ods. 1 písm. e/. Navrátenie lehoty na obnovu konania
nie je prípustné (§ 228 ods. 3 O.s.p.).

Od 1. novembra 1998, kedy nadobudol účinnosť Protokol č. 11 k Dohovoru, ktorý zveril Európskemu
súdu pre ľudské práva so sídlom v Štrasburgu (ďalej aj „Súd") právomoc ako jedinému orgánu
rozhodovať o prijateľnosti a podstate sťažnosti, sa môže každý, kto sa domnieva, že štát
porušil jeho ľudské práva a základné slobody, obrátiť na tento súdny orgán so sťažnosťou pre porušenie
práv zaručených Dohovorom a jeho protokolmi.



Podľa § 228 ods.1 písm. d/ O.s.p. právoplatný rozsudok môže účastník napadnúť návrhom na obnovu
konania, ak Európsky súd pre ľudské práva rozhodol alebo dospel vo svojom rozsudku k záveru,
že rozhodnutím súdu alebo konaním, ktoré mu predchádzalo boli porušené základné ľudské práva
alebo slobody účastníka konania a závažné dôsledky tohto porušenia neboli odstránené priznaným
primeraným finančným zadosťučinením.

Dôvodom na povolenie obnovy konania je tak aj existencia rozsudku Európskeho súdu pre ľudské
práva, v ktorom sa konštatuje, či už vo výrokovej časti, alebo v odôvodnení tohto rozsudku, že
procesným postupom bezprostredne s rozhodnutím súdu súvisiacim boli porušené základné ľudské
práva alebo slobody účastníka konania, pričom dôsledky tohto porušenia neboli odstránené ani
priznaným primeraným finančným zadosťučinením. Pôjde teda výlučne o prípady, keď už došlo ku
konštatovaniu porušenia základného práva alebo slobody účastníka konania a došlo i k priznaniu
primeraného finančného zadosťučinenia.

Navrhovateľka svoj návrh na obnovu konania vedeného na Okresnom súde Bratislava III pod sp.zn.
12C 153/91 o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy k nehnuteľnosti - parc.č. XXXX/X,X,X kat. územia U.
uzavretej medzi ňou ako predávajúcou a K.. R. Y., K.. E.. R. U., R. Y. E. K.. E.. X. U. ako kupujúcimi
dňa 14.11.1982, registrovanou Štátnym notárstvom Bratislava III pod č. RI 253/82 dňa 10.12.1982 a o
vrátenie si vzájomných synalagmatických plnení, ktorý návrh navrhovateľky bol zamietnutý rozsudkom
zo dňa 27.10.1994 č.k. 12C 153/1991, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 23.07.1998. Návrh na obnovu
tohto konania podala na súd dňa 14.03.2008 odôvodňujúc ho ust. § 228 ods. 1 písm. d/ O.s.p. a
rozhodnutím ESĽP v Štrasburgu zo dňa 29.11.2005 vydaným na základe jej sťažnosti pre prieťahy v
konaní, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 13.09.2006.

Ustanovenie § 228 ods.1 písm. d/ O.s.p. umožňuje účastníkovi napadnúť právoplatný rozsudok návrhom
na obnovu konania aj po troch rokoch (§ 230 ods. 2 O.s.p.) od právoplatnosti rozsudku,
ak Európsky súd pre ľudské práva rozhodol alebo dospel vo svojom rozsudku k záveru,
že rozhodnutím súdu alebo konaním, ktoré mu predchádzalo boli porušené základné ľudské práva
alebo slobody účastníka konania a závažné dôsledky tohto porušenia neboli odstránené priznaným
primeraným finančným zadosťučinením.

Rozsudkom ESĽP v Štrasburgu zo dňa 29.11.2005, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 13.09.2006, bolo
konštatované porušenie čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd z dôvodu
neprimeranosti dĺžky konania. Dôsledky porušenia práva navrhovateľky konštatované rozhodnutím
ESĽP boli odstránené priznaním primeraného finančného zadosťučinenia 8.000,- € ako náhradu za
nemajetkovú ujmu a 300,- € z titulu náhrady výdavkov a nákladov. Preto neboli splnené obidve
podmienky ust. § 228 ods. 1 písm. d/ O.s.p. pre podanie návrhu na obnovu konania aj po troch rokoch (§
230 ods. 2 O.s.p.) a návrh navrhovateľky na obnovu konania podaný na súd dňa 14.03.2008 bol podaný
po uplynutí prekluzívnej subjektívnej aj objektívnej lehoty. Za vecne správne považoval odvolací súd
uznesenie súdu prvého stupňa aj v časti trov konania a námietky navrhovateľky v tejto časti, ako aj jej
poukaz na jej osobné a sociálne pomery nepovažoval za dôvodné aj vzhľadom na to, že
navrhovateľke bolo priznané ESĽP finančné zadosťučinenie v sume 8.000,- €.

Preto odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa vo veci samej ako vecne správne podľa
§ 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení
s § 151 ods. 1 O.s.p. a odporcom, úspešným v odvolacom konaní, náhradu trov odvolacieho konania
nepriznal, nakoľko im v tomto konaní žiadne trovy nevznikli.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním.