Rozhodnutie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3Co/303/2011 z 30. 7. 2014 Citácia: rozhodnutie Krajského súdu Bratislava z 30. júla 2014, sp. zn. 3Co/303/2011, ECLI:SK:KSBA:2014:1310206206.1 Krajský súd Bratislava | 3Co/303/2011 | ECLI:SK:KSBA:2014:1310206206.1 | 2014-07-30 | Rozhodnutie Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné Citované ustanovenia: OSP, § 219 ods. 1 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/448a54c8-521f-4796-a60e-0b90233cee4e Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2014:1310206206.1 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Co/303/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1310206206
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Svetlovská
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1310206206.1

Rozhodnutie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Svetlovskej a členov
senátu JUDr. Romana Bolebrucha a JUDr. Beáty Jurgošovej v právnej veci navrhovateľa: Attila Horony,
bytom A. XXXX/XX, Bratislava, zastúpený advokátskou kanceláriou Bartošík Šváby, s.r.o., S. X/A,
Bratislava, proti odporkyni: Slovenská sporiteľňa, a.s., R. XX, Bratislava, zastúpená advokátom JUDr.
Romanom Kvasnicom, K. A. E. XX, Piešťany, o zaplatenie 303,16 eur s príslušenstvom, na odvolanie
odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 21. apríla 2011, č. k. 43C/121/2010 -
120, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd zmena návrhu sa n e p r i p ú š ť a .

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Odporkyňa j e p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania 38,77 eur titulom
trov právneho zastúpenia k rukám právneho zástupcu navrhovateľa, do troch dní od právoplatnosti
rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľke sumu
303,16 eur s 9% úrokom z omeškania ročne zo sumy 303,16 eur počínajúc dňom 16. 4. 2010 do
zaplatenia, všetko v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Odporkyni uložil povinnosť zaplatiť
navrhovateľke trovy konania vo výške 187,45 eur titulom trov právneho zastúpenia k rukám jej právneho
zástupcu do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

Súd prvého stupňa vykonaným dokazovaním zistil, že dňa 4. 6. 1997 účastníci konania uzavreli Zmluvu o
poskytovaní plnenia z „Podporného dôchodkového fondu Slovenskej sporiteľne, a.s.“, ktorej predmetom
bolo doživotné plnenie odporkyňou ako povinnou v prospech navrhovateľky vo výške 9.133,- Sk (303,16
eur). Dňa 26. 10. 2009 odporkyňa v zmysle § 582 ods. 1 Obč. zák. uplatnila voči navrhovateľke výpoveď z
predmetnej zmluvy a to z dôvodu, že zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú a zo zákona alebo zo zmluvy
nevyplýva spôsob jej výpovede, pričom platnosť a účinnosť zmluvy mala podľa výpovede odporkyne
zo dňa 26. 10. 2009 skončiť ku dňu 31. 3. 2010 a z tohto dôvodu odporkyňa počnúc mesiacom apríl
2010 prestala poskytovať plnenia z predmetnej zmluvy. Súd prvého stupňa ako prejudiciálnu otázku riešil
platnosť, resp. neplatnosť zmluvy o poskytovaní plnenia z „podporného dôchodkového fondu Slovenskej
sporiteľne, a.s.“ ako i výpovede z tejto zmluvy zo dňa 26. 10. 2009. Mal za to, že predmetnou zmluvou
o dôchodku sa v prospech právnej predchodkyne navrhovateľa založilo právo na vyplácanie dôchodku
doživotne, t.j. na dobu neurčitého trvania, kedy je presne určený okamih začiatku vyplácania dôchodku
a okamih ukončenia právneho vzťahu a to smrťou, ktorá skutočnosť nie je závislá od ľudskej vôle,
pričom už charakter predmetného právneho vzťahu - zmluvy o dôchodku v zmysle§ 842 Obč. zák. svedčí



tomu, že takýto typ zmluvy nie je možné dohodnúť na čas určitý, ale buď doživotne, teda na okamih
smrti oprávneného, alebo na inak určenú dobu neurčitého trvania špecifikovaného určitým časovým
úsekom - lehotou, ktorý má svoj začiatok a koniec, t. j. počas štúdií, vdovstva a pod.. Taktiež mal za
to, že je nepochybné. že pri predmetnej zmluve je špecifikovaný jasný začiatok vzniknutého právneho
vzťahu medzi účastníkmi, t. j. 4. 6. 1997 a tiež je jasne špecifikovaný jej koniec, t. j. doživotne, teda
okamih smrti právnej predchodkyne navrhovateľa a teda sa jedná o presne určitú dobu s presne určeným
začiatkom a koncom, avšak jej trvanie je neurčité. Dospel k záveru, že trvanie právneho vzťahu bolo
účastníkmi dohodnuté do okamihu úmrtia právnej predchodkyne navrhovateľa, teda do doby nastania
skutočnosti nezávislej od ich vôle, pričom vyplácanie plnenia sa skončí mesiacom, ktorého sa právna
predchodkyňa navrhovateľa dožije. Uviedol, že zmluva nebola uzavretá na dobu neurčitú a odporkyňa
preto nemohla zmluvu vypovedať podľa § 582 Obč. zák. Z týchto dôvodov vyhodnotil výpoveď odporkyne
danú navrhovateľke dňa 26. 10. 2009 za neplatnú. Čo sa týka námietok odporkyne týkajúcich sa
neplatnosti zmluvy v zmysle § 575 Obč. zák. z dôvodu jej rozporu s novelizovaným zák. č. 483/2001
Z. z. o bankách mal súd prvého stupňa za to, že v danom prípade zmluva o dôchodku nie je zmluvou
uzatvorenou na strane banky za nápadne nevýhodných podmienok, ktorá by banku zaväzovala na
hospodársky neodôvodnené plnenie alebo plnenie zjavne nezodpovedajúce poskytovanej protihodnote.
Poukázal na to, že vznik Podporného dôchodkového fondu SLSP, a.s. a jeho Štatútu bol starostlivo
a dlhodobo pripravovaný, v snahe určitého odškodnenia zamestnancov - dôchodcov, ktorí po uzavretí
takejto zmluvy na základe dohody nastúpili do starobného dôchodku, pričom dôvodom uzavretia takejto
zmluvy môžu byť citové, či morálne pohnútky, za poskytnutý dôchodok sa nemusí poskytnúť protiplnenie.
O príslušenstve pohľadávky rozhodol podľa § 517 ods. 1, 2 Obč. zák. v nadväznosti na nar. vlády č.
87/1995 Z. z.. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. a úspešnej navrhovateľke
priznal ich náhradu vo výške 187,45eur, pričom tieto pozostávali zo zaplateného súdneho poplatku vo
výške 18,- eur a trov právneho zastúpenia vo výške 169,45 eur.

Proti rozsudku podala odvolanie odporkyňa. Navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak,
že žalobu zamietne, eventuálne rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Mala
za to, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
preto, že súd prvého stupňa nesprávne vyložil ust. § 842 Obč. zák. a neaplikoval na vec sa vzťahujúcu
právnu normu a to zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a neaplikoval ani ust. § 575 ods. 1 Obč. zák..
Uviedla, že súd prvého stupňa nepoužil vetu za bodkočiarkou § 119 ods. 3 zák. č. 483/2001 Z. z. o
bankách, ktorý výslovne neumožňuje banke uskutočňovať činnosti, ktoré súd v rozpore so zákonom
o bankách, keď vo vete za bodkočiarkou ustanovuje, že odo dňa účinnosti zákona nikto nemôže
pokračovať v činnosti, ktorej vykonávanie je v rozpore s týmto zákonom, keď v rozpore so zákonom
je taká činnosť, keď banka má poskytovať plnenie hospodársky neodôvodnené alebo plnenie zjavne
nezodpovedajúce poskytovanej protihodnote, t. j. bez protihodnoty, pričom takéhoto plnenia sa právna
predchodkyňa navrhovateľa domáhala. Vytkla súdu prvého stupňa, že nesprávne vyložil ust. § 842 Obč.
zák., ktoré vyložil tak, že zmluva o dôchodku je uzavretá na dobu určitú i keď nie je uzatvorená na určitý
čas a teda súd prvého stupňa prijal rozporuplný právny záver, že údaj „na doživotne“ je časom neurčitým
alebo dobou určitou, k čomu však neexistuje právna opora. Namietal platnosť zmluvy o dôchodku z
dôvodu rozporu čl. II a III. zmluvy, ktoré sú neurčité a vzájomne si odporujú a preto sú podľa § 37 ods. 1
Obč. zák. neplatné, pretože z ich obsahu nemožno presne zistiť dobu zániku práva na výplatu dôchodku
a túto neurčitosť nemožno odstrániť ani výkladom podľa § 35 ods. 1 Obč. zák.. Mala za to, že výklad doby
„na doživotne“ nie je možný ako doby určitej, pretože nik čas trvania života nevie pri uzavretí zmluvy
a preto je právo založené na dobu neurčitú. Taktiež mala za to, že ak by aj bola zmluva o dôchodku
platnou, zmluvný vzťah bol ukončený výpoveďou, pričom zmluvu bolo možné vypovedať, nakoľko ide
o zmluvu na dobu neurčitú.

Právna predchodkyňa navrhovateľa žiadala rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť.

Odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 o.s.p., prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania
podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.



Spornosť predmetnej veci je založená na posúdení právnej otázky, či zmluva o poskytovaní plnenia
z podporného dôchodkového fondu odporkyne je zmluvou uzatvorenou na dobu určitú s možnosťou
výpovede jednostranným úkonom, alebo ide o zmluvu uzatvorenú na dobu neurčitú.

Zmluva o poskytovaní plnenia z podporného dôchodkového fondu je z právneho hľadiska zmluvou
o dôchodku podľa § 842 až 844 Obč. zákonníka, v zmysle ktorých zmluvou o dôchodku sa zakladá
niekomu na doživotne, alebo na inak určenú dobu neurčitého trvania právo na vyplácanie určitého
dôchodku. Ide o zmluvu aspoň medzi dvoma osobami, t.j. medzi osobou, ktorá sa zaväzuje vyplácať
dôchodok a osobou, ktorej sa dôchodok bude vyplácať. Právo na vyplácanie dôchodku je síce časovo
určené, ale nie je obmedzené určitým vopred a konkrétne vymedzeným časom trvania, preto môže
ísť o právo na poskytovanie dôchodku doživotne, alebo na inak obmedzený čas neurčitého trvania
(obmedzenie na určitý čas, napríklad na 10 rokov, tu neprichádza do úvahy). Určitý dôvod alebo motív
na uzavretie zmluvy o dôchodku Občiansky zákonník nevyžaduje.

Odvolací súd vychádzal z toho, že trvanie zmluvy o dôchodku je ohraničené právnou skutočnosťou.
V prípade doživotne určenej doby je touto rozhodujúcou právnou skutočnosťou smrť fyzickej osoby.
Skutočnosť, že takto určená doba má neurčité trvanie, je logické, keďže nie je možné v čase uzatvorenia
zmluvy dopredu vedieť, kedy poberateľ dôchodku zomrie. Zákonodarca v ustanoveniach o zmluvách o
dôchodku nepracuje so slovom smrť, ale uvádza, že zmluva o dôchodku sa môže uzavrieť na doživotne,
alebo inak určenú dobu neurčitého trvania, pričom pojem doživotne nie je možné stotožniť s pojmom
smrť. Vymedzenie doby trvania zmluvného vzťahu k udalosti, o ktorej je isté, že v budúcnosti nastane
(ako v prípade smrti), nie je však možné považovať za neurčité a nezakladá zmluvný vzťah na dobu
neurčitú, je z neho zrejmé, že je určený začiatok trvania tohto zmluvného vzťahu ako aj jeho koniec
(ohraničený smrťou), a zrejmé nie je len to, kedy k nemu dôjde. Zo žiadneho pozitívneho práva totiž
nemožno vyvodiť, že by dojednanie právneho pomeru na dobu určitú muselo byť vymedzené konkrétne
uvedeným dátumom, alebo dokonca presnejším časovým určením. Je vecou účastníkov zmluvy ako
vyjadria svoju súhlasnú vôľu obmedziť výkon práv a povinnosti z dojednanej zmluvy na dobu určitú.
Zmluva o dôchodku uzatvorená na doživotne určenú dobu, ako aj určenú dobu neurčitého trvania, je
vždy zmluvou na dobu určitú. Vymedzením povinnosti plniť doživotne zmluvné strany prejavili vôľu byť
takouto zmluvou viazané a to až do smrti osoby oprávnenej na prijatie plnenia z tejto zmluvy.

Uvedenému právnemu záveru, že zmluvu o dôchodku je možné dohodnúť buď doživotne, teda
do okamihu smrti, alebo na inak určenú dobu neurčitého trvania špecifikovaného určitým časovým
úsekom nasvedčuje aj charakter a účel predmetnej zmluvy, ktorou odporkyňa sledovala zabezpečenie
sociálnej starostlivosti o zamestnanca odchádzajúceho do dôchodku, s úmyslom poskytnutia výhody
z podporného dôchodkového fondu slúžiaceho na subvenciu životnej úrovne, ktorá je oproti príjmu
dosahovanému počas produktívneho veku zamestnanca výrazne znížená a teda nepredpokladá sa
možnosť jednostrannej výpovede. Vzhľadom na skutočnosť, že zmluva nebola uzavretá na dobu
neurčitú, odporkyňa je nemohla vypovedať podľa § 582 Obč. zák..

Odvolací súd sa nestotožnil s tvrdením odporkyne, že smrť fyzickej osoby nie je vždy objektívne
zistiteľnou skutočnosťou, pretože smrť fyzickej osoby z právneho aspektu je objektívne zistiteľná buď
na základe úmrtného listu, v ktorom je určený deň úmrtia, alebo súdnym rozhodnutím o vyhlásení za
mŕtveho, v rozhodnutí ktorom je uvedený deň, ktorý platí za deň smrti nezvestného, prípadne deň, ktorý
nezvestný neprežil.

V posudzovanej zmluve, v jej článkoch I., II. a III., sa jej účastníci dohodli, že odporkyňa bude doživotne
vyplácať právnej predchodkyni navrhovateľa mesačne sumu 9.133,- Sk (303,16 eur) z Podporného
dôchodkového fondu. Vyjadrenie „doživotne“ je obvykle používanou formuláciou na vyjadrenie určitej
doby neurčitého trvania, ktoré je aj v samotnom ustanovení § 842 Obč. zák. upravujúcom zmluvu
o dôchodku. Odvolací súd neprisvedčil námietke odporkyne o neplatnosti predmetnej zmluvy pre
jej neurčitosť spočívajúcu v dojednaní dvoch rozdielnych dobách trvania vyplácania dohodnutého
dôchodku. V súlade s ust. § 35 ods. 2 Obč. zák. pri výklade pojmov „doživotne“ a „do smrti“ dospel k
tomu, že tieto pri určovaní dôb trvania zmluvného vzťahu nie sú rozporné, pretože vyjadrujú to isté.



Odporkyňa vytýkala súdu prvého stupňa okrem iného neaplikovanie ust. § 27 ods. 8, § 116 a najmä
§ 119 ods. 3 veta za bodkočiarkou zák. č. 483/2001 Z.z. o bankách. Odvolací súd má za to, že
odporkyňa neuzatvárala zmluvu s právnou predchodkyňou navrhovateľa ako podnikateľ pri výkone
svojej podnikateľskej činnosti; nešlo ani o vzťah banky s klientom, ale zo strany odporkyne išlo
o zabezpečenie sociálnej starostlivosti o pracovníka odchádzajúceho do dôchodku, spadajúcu pod
agendu personálneho a sociálneho úseku divízie ľudských zdrojov, preto táto námietka je bez právneho
významu.

Odvolací súd nevyhovel návrhu odporkyne na pripustenie dovolania, ktoré žiadal s poukazom na §
238 ods. 3 O. s. p.. Rozhodnutie odvolacieho súdu po právnej stránke zásadného významu je také
rozhodnutie, ktoré rieši doposiaľ nenastolenú alebo v iných súvislostiach prezentovanú a právne riešenú
otázku takým spôsobom, ktorý je významný z hľadiska rozhodovacej činnosti súdov vôbec, t. j. má
všeobecný dopad na prípady podobnej povahy. Z tohto hľadiska má rozhodnutie odvolacieho súdu
zásadný význam spravidla vtedy, ak rieši takú právnu otázku, ktorá judikatúrou vyšších súdov nebola
riešená, alebo výklad ktorej v judikatúre týchto súdov nie je ustálený, alebo ak odvolací súd posúdil určitú
právnu otázku inak, než je riešené v konštantnej judikatúre vyšších súdov a rozhodnutie odvolacieho
súdu predstavuje v tomto smere odlišné riešenia tejto právnej otázky. Vychádzajúc z takto vymedzenej
povahy rozhodnutia po právnej stránke zásadného významu má odvolací súd za to, že v danej právnej
veci nie sú splnené podmienky na pripustenie dovolania v zmysle ust. § 238 ods. 3 O. s. p., keď nastolené
otázky boli riešené a ustálené vo viacerých rozhodnutiach odvolací súdov i Najvyššieho súdu SR (sp.
zn. 5Cdo 206/2011, 5Cdo 165/2011).

Súd prvého stupňa tak vo veci riadne zistil skutkový stav, výsledky vykonaného dokazovania vyhodnotil
správne a vec posúdil správne aj po právnej stránke. Námietky odporkyne podľa názoru odvolacieho
súdu sú preto nedôvodné a odvolací súd k nim nemohol prihliadnuť ani v tomto odvolacom konaní.

Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa § 219 ods. 1
O. s. p. potvrdil.

V prejednávanej veci v priebehu odvolacieho konania došlo dňa 5. 12. 2011 k úmrtiu navrhovateľky
Aurélie Horonyovej; podľa osvedčenia o dedičstve, právoplatného dňa 14. 3. 2012, sa jej právnym
nástupcom stal Attila Horony (syn poručiteľky), ktorý nadobudol finančný nárok poručiteľky voči
spoločnosti Slovenská sporiteľňa, a.s., Tomášikova 48, Bratislava, na základe Zmluvy o poskytovaní
plnenia podporného dôchodkového fondu SPSP, a.s. zo dňa 4. 6. 1997, s úrokmi vo výške 6832,22 eur
a s ktorým odvolací súd ďalej pokračoval v konaní ako s účastníkom na strane navrhovateľa.

Navrhovateľ v priebehu odvolacieho konania žiadal pripustiť zmenu návrhu z dôvodu, že jeho právna
predchodkyňa si za života uplatnila časť nároku (303,16 eur s prísl.) a druhú časť nároku, t. j. druhú časť
istiny 6063,20 eur s prísl. si jeho právna predchodkyňa za života nestihla uplatniť. Nakoľko navrhovateľ
nadobudol celý nárok, žiadal podľa § 95 ods. 1 O. s. p. o pripustenie zmeny návrhu na začatie konania v
tom zmysle, že žiadal o pripustenie rozšírenia návrhu po kvantitatívnej stránke tak, aby bolo rozhodnuté
o celom nároku 6.366,36 eur s prísl. Z obsahu spisu vyplýva, že návrhom zo dňa 18. 5. 2010 sa
právna predchodkyňa navrhovateľa domáhala zaplatenia sumy 303,16 eur s prísl., pričom na tomto
zotrvala až do vyhlásenia napadnutého rozsudku. Odvolací súd dospel k záveru, že zmena návrhu v
odvolacom konaní spočívajúca v rozšírení návrhu o zaplatenie sumy 6.603,20 eur s prísl., je v rozpore
so zásadou hospodárnosti konania (§ 6 O. s. p.), keď výsledky doterajšieho konania by nemohli byť
podkladom pre konanie o zmenenom návrhu, nakoľko pripustenie požadovanej zmeny by znamenalo, že
výsledky doterajšieho konania a napadnuté rozhodnutie by boli zmarené a odvolací súd by musel konať
a rozhodovať o novom nároku. Rozhodnutie vo veci samej odvolacím súdom by však za tohto stavu
nahrádzalo prvostupňové rozhodnutie, čím by bolo účastníkom odoprené právo namietať správnosť
skutkových a právnych záverov na inštančne vyššom súde a tým aj možnosť preskúmania správnosti
záverov odvolacieho súdu, ku ktorým by dospel právnym posúdením skutkových zistení z hľadiska tých
rozhodujúcich skutočností, ktoré považoval za významné na rozdiel od prvostupňového súdu. Posúdenie
podstaty veci v rámci dvojinštančného súdneho konania je však súčasťou práva na súdnu ochranu a
spravodlivý proces. Požiadavke dôsledného rešpektovania ústavného princípu dvojinštantnosti konania



je možné učiniť zadosť iba kasačným rozhodnutím. V danej veci je preto namieste podanie nového
návrhu na uplatnenie nároku voči odporkyni na zaplatenie istiny v sume 6.063,20 eur s prísl..

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O. s. p. v spojení s § 142 ods.
1 O. s. p. a navrhovateľovi, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech priznal náhradu trov odvolacieho
konania pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia vo výške 38,77 eur. Právny zástupca navrhovateľa
vykonal v odvolacom konaní jeden úkon právnej služby (vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 26. 7. 2011) za
24,90 eur podľa § 10 ods. 1 v spojení s § 14 ods. 1 písm. b/ vyhl. č. 655/2004 Z. z. v znení účinnom
do 30. 6. 2013. Po pripočítaní režijného paušálu 7,41 eur odmena právneho zástupcu navrhovateľa
predstavuje 32,31 eur. Vzhľadom na skutočnosť, že právny zástupca navrhovateľa je platiteľom DPH,
je potrebné v zmysle § 18 ods. 3 cit. vyh. zvýšiť advokátsku odmenu o 20 % DPH (t. j. 6,46 eur). Trovy
právneho zastúpenia navrhovateľa tak spolu predstavujú sumu 38,77 eur.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.