Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 4Co/364/2012 z 10. 6. 2014 Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 10. júna 2014, sp. zn. 4Co/364/2012, ECLI:SK:KSBA:2014:1310215393.1 Krajský súd Bratislava | 4Co/364/2012 | ECLI:SK:KSBA:2014:1310215393.1 | 2014-06-10 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam Citované ustanovenia: § 124 OZ, § 132 ods. 1 OZ, § 142 ods. 1 OSP, § 212 ods. 1 OSP, § 214 ods. 1 písm. a) OSP, § 219 ods. 1 OSP, § 219 ods. 2 OSP, § 221 ods. 1 písm. f) OSP, § 221 ods. 2 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/fd9f3194-ff5e-49ec-a10c-b058c9842889 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2014:1310215393.1 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Co/364/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1310215393
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 06. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1310215393.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Kleinovej a členov
senátu JUDr. Dariny Kuchtovej a JUDr. Michaely Frimmelovej v právnej veci navrhovateľov: 1/ X.. O.
R., T. I. XX, J., 2/ SERVIS IJ, s.r.o., Prievozská 32, Bratislava, 3/ N. I., Š. XX, D., X/ A. I., Š. XX, D.,
všetci zast. Advokátskou kanceláriou Mandzák a spol., s.r.o., Zámocká 5, Bratislava, proti odporkyni:
K.. A. I., D. X, D., zast. Mgr. Beátou Stanislavovou, Buková 3, Bratislava, o určenie vlastníckeho práva
k nehnuteľnosti a o vzájomnom návrhu odporkyne na určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, na
odvolanie odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III č.k. 12C 172/2010-238, zo dňa 29.
februára 2012, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej ako i vo veci vzájomného návrhu
odporkyne potvrdzuje.

V časti týkajúcej sa trov konania rozsudok súdu prvého stupňa zrušuje a vec mu vracia na ďalšie
konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa určil, že navrhovateľ 1/ je podielovým spoluvlastníkom vo
veľkosti spoluvlastníckeho podielu 910/1589 pozemku parc. č. XXXXX/XXX o výmere 107 m2, druh
pozemku: zastavané plochy a nádvoria, parcela registra C, evidovaná na katastrálnej mape, okres:
Bratislava III, obec: Bratislava - K. Č. W., k.ú.: W., tak ako je vyznačený v Geometrickom pláne č.
XX/XXXX, vypracovanom dňa 18.10.2010 Ing. K. C., autorizovaným geodetom a kartografom, úradne
overeným dňa 26.10.2010 Správou katastra pre hl. m. SR Bratislavu, ktorý je prílohou rozsudku, že
navrhovateľ 2/ je podielovým spoluvlastníkom vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 129/1589 pozemku
parc. č. XXXXX/XXX o výmere 107 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, parcela registra
C, evidovaná na katastrálnej mape, okres: Bratislava III, obec: Bratislava - K. Č. W., J..Ú..: W., tak ako je
vyznačený v Geometrickom pláne č. XX/XXXX, vypracovanom dňa 18.10.2010 Ing. K. C., autorizovaným
geodetom a kartografom, úradne overeným dňa 26.10.2010 Správou katastra pre hl. m. SR Bratislavu,
ktorý je prílohou rozsudku, a že do bezpodielového spoluvlastníctva manželov navrhovateľa 3/ a
navrhovateľky 4/ patrí spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 164/1589 pozemku: parc. č. XXXXX/XXX
o výmere 107 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, parcela registra C, evidovaná na
katastrálnej mape, okres: Bratislava III, obec: Bratislava - K. Č. W., k.ú.: W., tak ako je vyznačený v
Geometrickom pláne č. XX/XXXX, vypracovanom dňa 18.10.2010 Ing. K. C., autorizovaným geodetom
a kartografom, úradne overeným dňa 26.10.2010 Správou katastra pre hl. m. SR Bratislavu, ktorý je
prílohou rozsudku.



Odporkyňu zaviazal na zaplatenie trov konania navrhovateľov 1/ až 4/ vo výške 298,50 eur titulom
súdneho poplatku a náhrady trov ich právneho zastúpenia vo výške 1.455,88 eur k rukám ich právneho
zástupcu do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Vzájomný návrh odporkyne, ktorým sa domáhala určenia, že je na základe Osvedčenia o dedičstve D
164/03, Dnot 87/04 výlučnou vlastníčkou novovytvorenej parc. č. XXXX/XXX o výmere 107 m2, druh
pozemku: zast. plochy a nádvoria, parc. registra C, evidovaná na katastrálnej mape, okres: Bratislava
III, obec: Bratislava - K. Č. W., J..Ú..: W., tak ako je vyznačená v Geometrickom pláne č. XX/XXXX,
vypracovanom dňa 18.10.2010 Ing. K. C.Š., autorizovaným geodetom a kartografom, úradne overeným
dňa 26.10.2010 Správou katastra pre hl. m. SR Bratislavu, zamietol, a navrhovateľom 1/ až 4/ nepriznal
náhradu trov konania.

Svoje rozhodnutie odôvodnil po právnej stránke ust. § 124, § 132 ods. 1 Obč. zák., ust. § 6 ods. 2 veta
prvá, § 18 ods. 1 a 2 a § 19 ods. 1 a 2 zák. č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších
predpisov, ust. § 4 ods. 1 a § 6 ods. 1 zák. č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde
a inému poľnohospodárskemu majetku, ust. § 80 písm. c/ O.s.p., keď mal vykonaným dokazovaním
za preukázané, že navrhovateľ 1/ uzatvoril na základe Opatrenia Krajského súdu v Košiciach č.k.
1K 125/00 zo dňa 09.01.2002, ktorým vyslovil súhlas s predajom majetku úpadcu, patriaceho do
konkurznej podstaty mimo dražby, dňa 25.02.2002 Kúpnu zmluvu o predaji časti konkurznej podstaty,
a nadobudol od S.. S. Č., správcu konkurznej podstaty, úpadcu Atypstav-M, spol. s.r.o. okrem iného
spornú nehnuteľnosť, a to areál stavebného dvora Bratislava - W., Ž. K., za kúpnu cenu 7.100.000,- Sk. V
tejto súvislosti skúmal, či odporkyňa alebo jej právny predchodca podali v hmotnoprávnej lehote, určenej
konkurzným súdom, vylučovaciu žalobu, že sporný pozemok nepatrí do konkurznej podstaty, pričom v
konaní bolo preukázané, že takáto žaloba nebola podaná. Konštatoval, že odporkyňa (resp. jej právny
predchodca) bola povinná, ak išlo o vec patriacu do podstaty podľa zákona o konkurze a vyrovnaní
podľa § 17 ods. 2 túto skutočnosť správcovi oznámiť, len čo sa dozvedela o vyhlásení konkurzu. Podľa
oznámenia Krajského súdu v Košiciach zo dňa 03.11.2011 bolo Uznesenie o vyhlásení konkurzu dňa
22.08.2000 vyvesené na úradnej tabuli súdu a neskôr aj zverejnené v Obchodnom vestníku 20/2000
dňa 20.09.2000, no odporkyňa si túto povinnosť nesplnila. Mal za to, že na základe nevyvrátiteľnej
domnienky, ktorá prelamuje zásadu, podľa ktorej nikto nemôže previesť na iného viac práv, ako sám
má, sa navrhovateľ 1/ ako osoba, na ktorú správca konkurznej podstaty v rámci speňažovania previedol
majetok zapísaný do konkurznej podstaty, stal vlastníkom takéhoto majetku, bez ohľadu na to, či neskôr v
tomto konaní vyšlo najavo, že zapísaný a následne speňažený majetok v dobe speňažovania vlastnícky
náležal iným osobám, a ako taký potom mohol svoju nehnuteľnosť predať navrhovateľom 2/ až 4/. Z
týchto dôvodov návrhu navrhovateľov vyhovel.

O náhrade trov konania navrhovateľov 1/ až 4/ rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. a priznal im náhradu
trov konania pozostávajúcu zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 298,50 eur a z trov právneho
zastúpenia v celkovej výške 1.455,88 eur za 8 úkonov právnej služby.

Pokiaľ išlo o vzájomný návrh odporkyne, ktorá sa z dôvodu duplicitného vlastníctva domáhala určenia, že
ona je výlučnou vlastníčkou celého sporného pozemku, dospel súd prvého stupňa k záveru, že priznaním
vlastníckeho práva pre navrhovateľov 1/ až 4/ stratil jej návrh svoje opodstatnenie. V tejto súvislosti
tiež uviedol, že právny predchodca odporkyne si podaním zo dňa 13.12.1992 uplatnil v zákonnej lehote
právo na vrátenie vlastníctva okrem iného aj k spornému pozemku, pričom Obvodný pozemkový úrad
v Bratislave rozhodnutím zo dňa 26.11.2011 prerušil konanie po tom, čo zistil, že sa vedie súdny spor
o určenie vlastníctva, keď vyriešenie otázky vlastníctva považoval za predbežnú otázku v konaní, ktoré
pred ním prebieha. Súd prvého stupňa potom dospel k záveru, že nárok navrhovateľky je vecou právneho
posúdenia podľa reštitučných predpisov.

O náhrade trov, týkajúcich sa vzájomného návrhu odporkyne rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., a v
tejto časti úspešným navrhovateľom 1/ až 4/ náhradu trov konania nepriznal dôvodiac, že im vznikli iba
trovy právneho zastúpenia, vyčíslené za vyjadrenie zo dňa 05.12.2011 vo výške 185,19 eur, ktoré im už
boli priznané v konaní o ich návrhu.



Proti uvedenému rozsudku podala prostredníctvom svojej zástupkyne včas odvolanie odporkyňa, ktorá
žiadala napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť a návrh navrhovateľov zamietnuť, alternatívne,
zrušiť a vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Namietala, že súd prvého stupňa sa nezaoberal
právnou argumentáciou jej protinávrhu. Mala za to, že v odôvodnení chýbajú úvahy súdu, prečo neprijal
jej argumentáciu a považovala rozhodnutie súdu prvého stupňa za nepreskúmateľné. Uviedla, že čo sa
týka jej protinávrhu, súd zúžil svoje odôvodnenie iba na konštatovanie, že nepodala v zákonnej lehote
vylučovaciu žalobu, pričom svoj protinávrh oprela o argumenty, že má legálny nadobúdací titul, pretože
nehnuteľnosť nadobudla v dedičskom konaní, spochybnila prechod vlastníctva nehnuteľnosti na štát v
minulosti a k neprávoplatnému vyvlastneniu došlo v minulom režime, pričom štátne orgány nehľadeli na
formálno-právne podmienky. Mala za to, že predmetná nehnuteľnosť nikdy nepatrila úpadcovi, keďže ju
nemohol legálne získať od svojho právneho predchodcu, ktorý bol iba správcom. Dôvodila, že k zápisu
vlastníctva na správe katastra došlo nelegálne, nakoľko ako vkladu schopné listiny boli použité kópia
neprávoplatného vyvlastňovacieho rozhodnutia a hospodárska zmluva o prevode správy národného
majetku. Uviedla, že by sa malo vychádzať z právnej zásady, že z bezprávia nemôže vzniknúť právo,
ako aj zo zásady, že nikto nemôže previesť na iného viac práv, ako sám má. Namietala tiež výšku
navrhovateľom priznaných trov konania, keď mala za to, že súd prvého stupňa akceptoval nesprávny
výpočet právneho zástupcu navrhovateľov pri zastupovaní manželov I., ktorí sú spoluvlastníkmi jedného
spoluvlastníckeho podielu 164/1589 v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, a priznal náklady
zastúpenia ako pri dvoch samostatných subjektoch so samostatnými vlastníckymi podielmi.

Navrhovatelia 1/ až 4/ odvolanie nepodali, a vo svojom vyjadrení k odvolaniu odporkyne uviedli, že
odporkyňa iba opakuje skutkové tvrdenia, ktoré predniesla v konaní pred súdom prvého stupňa a
namieta právne závery súdu prvého stupňa uvedené v odôvodnení rozsudku predovšetkým vo vzťahu k
zamietnutiu jej vzájomného návrhu. Mali za to, že na podporu svojich tvrdení neuviedla žiadne relevantné
právne názory, nedoložila ustálenú judikatúru, prípadne závery odbornej literatúry, ktoré by podporovali
jej námietky. Poukázali na jej nesprávne tvrdenie, že prebehlo iba prvostupňové vyvlastňovacie konanie,
nakoľko z predložených dôkazov vyplýva, že prebehlo aj odvolacie správne konanie vo veci vyvlastnenia
nehnuteľnosti. Čo sa týka námietok odporkyne, že úpadca nebol vlastníkom nehnuteľnosti, namietali,
že z predloženého listu vlastníctva č. XXXX vyplýva, že úpadca bol vlastníkom spornej nehnuteľnosti.
Poukázali na právne závery uvedené v rozsudku Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 2Cdo 65/2008 zo
dňa 29.09.2009. Trvali na ich námietke o nezáväznosti dedičských konaní po právnych predchodcoch
odporkyne pre toto súdne konanie, pretože v uvedenej veci nemá žiadnu právnu relevanciu skutočnosť,
že v dedičskom konaní bol do aktív dedičstva zaradený majetok, ktorý je predmetom tohto konania,
keďže výsledky dedičského konania nemôžu mať žiaden vplyv na vedené konanie, a nie sú pre konajúci
súd smerodajné. Uviedli, že uplatnením reštitučného nároku právny predchodca odporkyne (a následne i
sama odporkyňa) výslovne uznal, že bol pozbavený vlastníckeho práva k spornému pozemku v dôsledku
jeho prevzatia štátom bez právneho dôvodu. Nesúhlasili ani s námietkou odporkyne vo veci náhrady trov
konania, keď mali za to, že skutočnosť, že navrhovatelia 3/ a 4/ sú manželia a spoluvlastnícky podiel
k spornej nehnuteľnosti je v ich bezpodielovom spoluvlastníctve, nemá na vyúčtovanie trov právneho
zastúpenia žiaden vplyv. Navrhli, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil a priznal im náhradu
trov odvolacieho konania.

Odvolací súd preskúmal a prejednal vec podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p. na odvolacom pojednávaní podľa
§ 214 ods. 1 písm. a/ O.s.p., na ktorom vypočul právnych zástupcov účastníkov. Právna zástupkyňa
odporkyne zotrvala na odvolaní a žiadala napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť, a jej
návrhu v celom rozsahu vyhovieť, keď poukázala na čl. 20 Ústavy SR, v zmysle ktorého má mať
vlastníctvo všetkých účastníkov rovnakú právnu ochranu. Uviedla tiež, že s ďalším spoluvlastníkom
spornej parcely sa dohodla mimosúdne, a konanie bolo zastavené. Ozrejmila, že reštitučný nárok bol
uplatnený z opatrnosti, avšak pozemkový úrad o ňom doposiaľ nerozhodol. Vysvetlila, že pasívnu
legitimáciu navrhovateľov vo vzťahu k vzájomnému návrhu odporkyne, ktorým sa domáha určenia svojho
výlučného vlastníctva k spornej novovytvorenej parcele č. XXXX/XXX o výmere 107 m2 odvodila od
neexistencie právoplatného vyvlastňovacieho rozhodnutia. Právna zástupkyňa navrhovateľov zotrvala
na svojej argumentácii z konania pred súdom prvého stupňa, a poukázala na otcom odporkyne uplatnený
reštitučný nárok na spornú parcelu, pričom mala za to, že vzhľadom na vzájomný návrh odporkyne ide
o duplicitné nároky. Vyjadrila názor, že skutočnosť, že sa odporkyňa s ďalším spoluvlastníkom spornej
parcely spol. BRS, a.s., dohodla mimosúdne, nemá na prebiehajúce konanie vplyv. Odvolací súd dospel
k záveru, že odvolanie odporkyne proti výroku vo veci samej a výroku o zamietnutí jej vzájomného



návrhu nie je dôvodné a rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej ako i vo veci vzájomného návrhu
odporkyne potvrdil. Keďže sa v plnom rozsahu stotožnil aj s odôvodnením napadnutého rozsudku v
časti výrokov, ktorými určil, že navrhovatelia sú podielovými spoluvlastníkmi spornej parcely, obmedzí
sa v odôvodnení potvrdzujúceho rozhodnutia na konštatovanie správnosti dôvodov, uvedených súdom
prvého stupňa v zmysle ust. § 219 ods. 2 O.s.p..

Po oboznámení sa s obsahom spisu dospel odvolací súd k záveru, že súd prvého stupňa vzhľadom na
vykonané dokazovanie riadne a dostatočne zistil skutkový stav veci v zmysle § 153 ods. 1 O.s.p.. Vec aj
správne právne posúdil, keď aplikoval ust. § 124, § 132 ods. 1 Obč. zák., ust. § 6 ods. 2 veta prvá, § 18
ods. 1 a 2 a § 19 ods. 1 a 2 zák. č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní. Svoje rozhodnutie tiež náležitým
spôsobom odôvodnil tak, ako to má na mysli ust. § 157 ods. 2 O.s.p.. V odôvodnení svojho rozsudku
sa súd prvého stupňa vysporiadal so všetkými okolnosťami, na ktorých založil svoje rozhodnutie, a
ktoré boli pre posúdenie veci a rozhodnutie podstatné. Dôkladne vysvetlil z akého dôvodu návrhu
navrhovateľov vyhovel. V tejto súvislosti sa detailne zaoberal relevantnými ustanoveniami zákona o
konkurze a vyrovnaní, a vyvodil správny záver, že skutočnosť, že sa odporkyňa, resp. jej právny
predchodca nedomáhali svojich práv v rámci konkurzného konania vylučovacou žalobou, mala za
následok nevyvrátiteľnú právnu domnienku, že nehnuteľnosti (medzi ktoré patrí aj sporná novovytvorená
parcela), boli pojaté do súpisu konkurznej podstaty správcom oprávnene, s následkom, že môžu byť
ako súčasť konkurznej podstaty aj speňažené. Odvolací súd sa stotožňuje so všetkými závermi, ku
ktorým prvostupňový súd vo svojom rozsudku dospel, najmä so záverom, že na základe nevyvrátiteľnej
domnienky, ktorá prelamuje zásadu, podľa ktorej nikto nemôže previesť na iného viac práv ako sám
má, sa navrhovateľ 1/ ako osoba, na ktorú správca konkurznej podstaty v rámci speňažovania previedol
majetok, zapísaný do konkurznej podstaty, stal vlastníkom takéhoto majetku (i spornej parcely) bez
ohľadu na to, či neskôr vyšlo najavo, že zapísaný a následne speňažený majetok v dobe speňažovania
vlastnícky náležal iným osobám.

Tu je potrebné zdôrazniť, že súd prvého stupňa rozhodol v súlade s aktuálnou judikatúrou (napr. rozh.
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo 65/2008, sp. zn. 22Cdo 649/2004, rozh. Najvyššieho súdu ČR 29Odo
394/2002, Stanovisko obchodného kolégia NS SR sp. zn. Obpj 7/2002), v zmysle ktorej osoba, do
práv ktorej sa konkurzným konaním zasiahlo, môže podľa § 19 ods. 2 zákona o konkurze a vyrovnaní
uplatniť žalobou smerujúcou proti správcovi nárok na vylúčenie veci z konkurznej podstaty, do ktorej
ju správca nesprávne zapísal. Ak žaloba tak ako v posudzovanom prípade nebola podaná, zákon
predpokladal domnienku, že vec bola zahrnutá do súpisu konkurznej podstaty oprávnene. Správca
v takom prípade mohol vec ďalej speňažovať, k čomu aj došlo, nakoľko dňa 25.02.2002 uzavrel
s navrhovateľom 1/ kúpnu zmluvu o predaji časti konkurznej podstaty, a to v súlade s opatrením
Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 1K 125/2000 zo dňa 09.01.2002. Odporkyňa, resp. v tom čase jej
právny predchodca, svoje právo podať vylučovaciu žalobu nevyužili, a iniciovali konanie o reštitučnom
nároku. Správca konkurznej podstaty preto správne považoval zápis nehnuteľností do súpisu konkurznej
podstaty úpadcu za opodstatnený, a súpis majetku za titul oprávňujúci ho nakladať s ním pri jeho ďalšom
speňažovaní, a práve opodstatnenosť a oprávnenosť zápisu nehnuteľností do konkurznej podstaty
mu umožnila uskutočniť následný prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam na navrhovateľa 1/.
Predaj nehnuteľností schválil Krajský súd v Košiciach, ktorý ako konkurzný súd opatrením sp. zn. 1K
125/2000 zo dňa 09.01.2002 udelil súhlas správcovi konkurznej podstaty na predaj majetku, patriaceho
do konkurznej podstaty mimo dražby. Vzhľadom na to, že opatrenie konkurzného súdu má charakter
riadneho súdneho rozhodnutia, ktoré je po právoplatnosti zásadne nezmeniteľné a záväzné, súdy
nie sú oprávnené preskúmavať vecnú správnosť tohto rozhodnutia v inom, teda ani v tomto konaní.
Opačným postupom by sa zasiahlo do jedného zo základných princípov právneho štátu, a to do princípu
právnej istoty a dôvery v súdne rozhodnutie. Preto sa navrhovateľ 1/, na ktorého správca konkurznej
podstaty v rámci speňažovania previedol so súhlasom konkurzného súdu majetok konkurznej podstaty,
okrem iného i spornú parcelu, stal jej vlastníkom, a to bez ohľadu na to, či odporkyňa neskôr
uplatňovala na spornú nehnuteľnosť nárok titulom jej vlastníckeho práva. Stret jej (resp. jej právneho
predchodcu) včas nerealizovaného nároku, aj keby bol skutočný vlastník, na vylúčenie majetku zo
súpisu konkurznej podstaty s nárokom navrhovateľa 1/, ktorý majetok nadobudol za trvania konkurzu
jeho speňažením v súlade s ustanoveniami zákona o konkurze a vyrovnaní, musí byť totiž vyriešený
v prospech navrhovateľa 1/ ako nadobúdateľa tohto majetku. Ten preto ako vlastník, mohol ďalej so
spornou parcelou disponovať a previesť vlastnícke právo k spoluvlastníckym podielom na zvyšných
navrhovateľov. Na tento záver nemá žiadny vplyv skutočnosť, že okrem iného aj sporná parcela bola



následne prededená, a odporkyňa sa stala jej vlastníčkou na základe rozhodnutia v dedičskom konaní.
Odvolací súd sa v tejto časti stotožnil s názorom navrhovateľov, ktorí poukázali na ustálenú judikatúru
(R 14/1992), v zmysle ktorej vo všeobecnosti platí, že zaradenie určitej veci do aktív dedičstva nie je
nezvratným dôkazom vlastníctva toho, kto vec nadobudol v dedičskom konaní, nakoľko pri vyporiadaní
dedičstva sa riešia len vzťahy medzi dedičmi. Z tohto dôvodu sa potom osoby, ktoré neboli účastníkmi
dedičského konania, môžu domáhať svojho práva k veci určovacou žalobou.

Nemožno sa potom stotožniť s argumentáciou odporkyne v odvolaní, ktorá namietala, že odôvodnenie
napadnutého rozsudku je nepreskúmateľné, nakoľko súd prvého stupňa sa nedostatočne zaoberal
jej argumentáciou ohľadne vzájomného návrhu, a nevysvetlil, prečo jej argumentáciu neprijal. V tejto
súvislosti odvolací súd poukazuje na ustálenú judikatúru, v zmysle ktorej súd nemusí dať odpoveď na
všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,
prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do
všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré
stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu
je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (napr. uznesenie Najvyššieho súdu
SR zo dňa 16.11.2011, sp. zn. 6Cdo 145/2011).

Odvolací súd potom dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je jasné, zrozumiteľné, a z
jeho odôvodnenia sú zrejmé úvahy, ktoré ho k nemu viedli, pričom tieto sa vzťahujú na vec návrhu i
vzájomného návrhu ako celku, keďže v konaní sa všetci účastníci domáhali určenia svojho vlastníckeho
práva k spornej nehnuteľnosti, či už v konkrétnom podieli, alebo v celku. Ani odvolací súd necítil
vzhľadom na vyššie uvedené závery potrebu zaoberať sa odvolacími námietkami odporkyne, ktoré sa
týkajú spochybnenia prechodu vlastníctva nehnuteľnosti na štát, a jej poukazovania na neprávoplatné
vyvlastnenie predmetnej nehnuteľnosti, keďže tieto neboli pre rozhodnutie podstatné. Jej námietky
potom nepovažoval za dôvodné, keďže už zo samotných námietok je možné vyvodiť záver, že odporkyňa
zrejme odôvodneniu rozsudku dostatočne neporozumela napriek tomu, že súd prvého stupňa svoje
úvahy a hodnotenie dôkazov vysvetlil jasne a zrozumiteľne. Vo vzťahu k správne súdom prvého stupňa
zamietnutému vzájomnému návrhu odporkyne, ktorým sa voči navrhovateľom domáhala určenia, že
je výlučnou vlastníčkou spornej nehnuteľnosti, považuje však za potrebné uviesť, že dôvodom na
zamietnutie jej vzájomného návrhu je už skutočnosť, že nesprávne určila okruh účastníkov konania.
Ak sa totiž voči navrhovateľom, ktorí sú po spočítaní ich spoluvlastníckych podielov zapísaní na LV č.
XXXX ako spoluvlastníci spornej parcely len v podieli 1203/1589, domáhala určenia svojho výlučného
vlastníctva k celej spornej parcele, žalobu bolo potrebné zamietnuť z dôvodu nedostatku vecnej
legitimácie daného skutočnosťou, že účastníkmi tohto sporového konania neboli všetci tí, ktorí nimi mali
byť. Vlastníkom spoluvlastníckeho podielu spornej parcely vo výške 386/1589, ku ktorému odporkyňa
vzájomným návrhom tiež žiadala určiť jej vlastníctvo (keďže žiadala určiť jej výlučné vlastníctvo k celej
parcele), počas celého konania bola i v súčasnosti je spol. BRS, a.s., ktorá však nie je účastníkom
konania o vzájomnom návrhu odporkyne.

Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej ako vecne
správny podľa ust. § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. a vo veci vzájomného návrhu odporkyne podľa ust. § 219
ods. 1 O.s.p. potvrdil.

V časti, týkajúcej sa trov konania, rozsudok súdu prvého stupňa podľa ust. § 221 ods. 1 písm. f/ a h/ a ods.
2 O.s.p. zrušil, a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Po preskúmaní napadnutých výrokov rozsudku, ktorými
súd prvého stupňa rozhodol o trovách konania navrhovateľov tak, že jedným výrokom im náhradu trov
konania postupujúc podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. priznal, a ďalším výrokom im náhradu trov konania
podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. nepriznal s odôvodnením, že trovy, ktoré im vznikli, im už priznal v prvom
výroku o trovách konania, dospel odvolací súd k záveru, že takéto rozhodnutie súdu prvého stupňa o
trovách konania je zmätočné a nepreskúmateľné. Podľa aktuálnej judikatúry Najvyššieho súdu SR síce
platí, že v prípade, ak súd prejednáva v spoločnom konaní viacero právnych vecí, považuje sa pre účely
rozhodnutia o náhrade trov konania každá z týchto vecí za samostatnú, a je preto potrebné samostatne
posúdiť mieru úspechu a neúspechu účastníkov vo vzťahu ku každej z týchto vecí, avšak v posudzovanej
veci súd prvého stupňa napriek správnemu právnemu záveru o úspechu navrhovateľov v konaní o ich



návrhu ako i v konaní o vzájomnom návrhu odporkyne (teda v celom spoločnom konaní), rozhodol vyššie
uvedeným spôsobom zmätočne. Vôbec totiž nehodnotil, či navrhovatelia podali návrh na priznanie trov
konania (a ak áno, ako trovy vyčíslili) v oboch právnych veciach, spojených do spoločného konania. Od
vyhodnotenia tejto skutočnosti sa bude potom odvíjať jeho opätovné rozhodnutie o trovách konania, v
ktorom rozhodne i o trovách odvolacieho konania (ust. § 224 ods. 3 O.s.p.).

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.