{"guid": "786d3df0-ccb2-436d-978d-52007cdd67b8:f493a8fd-89fe-442d-b2ce-8d2131756ea1", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2014:1311215692.1", "spisova_znacka": "9Co/54/2013", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 9Co/54/2013 z 3. 12. 2014", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 3. decembra 2014, sp. zn. 9Co/54/2013, ECLI:SK:KSBA:2014:1311215692.1", "identifikacne_cislo": "1311215692", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "Mgr. Magdaléna Želinská", "sudca_id": 60, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-magdalena-zelinska-60", "datum_vydania": "2014-12-03", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-1", "nazov": "§ 219 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-219"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/f493a8fd-89fe-442d-b2ce-8d2131756ea1", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2014:1311215692.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2014:1311215692.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2014:1311215692.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 9Co/54/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1311215692
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Floreková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1311215692.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Magdalény Florekovej a
členov senátu JUDr. Romana Huszára a JUDr. Magdalény Florekovej v právnej veci navrhovateľa:
H.. L. L., L. L., E. XX, zastúpený JUDr. Allanom Böhmom, advokátom, AK, Bratislava, Jesenského 2,
proti odporcovi: irrealis real, s.r.o., Bratislava, Odborárska 23, zastúpený G&G IURISCONSULTI, s.r.o.,
Bratislava, Šancova 48, o zaplatenie 7.917 € s príslušenstvom, na odvolanie odporcu proti rozsudku
Okresného súdu Bratislava III zo dňa 22. 10. 2012 č.k. 44C 29/2012 - 216, v pomere hlasov 3 : 0, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých častiach      p o t v r d z u j e .

Odporca je     p o v i n n ý      zaplatiť navrhovateľovi trovy odvolacieho konania, a to trovy právneho
zastúpenia v sume  375,04  €, JUDr. Allanovi Böhmovi, advokátovi v Bratislave, do troch dní od
právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zaviazal odporcu povinnosťou zaplatiť navrhovateľovi  istinu
7.917 €  s úrokom z omeškania  9,5 % ročne od  13. 7. 2011  do zaplatenia, všetko do troch dní od
právoplatnosti rozsudku.  Vo zvyšku ( navrhovateľ žiadal priznať úrok z omeškania  vo výške  10,5
%  ročne ) návrh zamietol.  Na základe vykonaného dokazovania prvostupňový súd zistil, že  medzi
účastníkmi konania existoval právny vzťah založený Dohodou o blokovacom depozite zo dňa  9. 3. 2011;
na jej základe  navrhovateľ poskytol odporcovi plnenie ako sprostredkovateľovi prevodu nehnuteľnosti,
o ktorú mal navrhovateľ ako kupujúci záujem.  Pre prípad porušenia povinností stanovených v čl. IV
bod  1 Dohody sa účastníci dohodli, že vyplatený blokovací depozit prepadá z titulu zmluvnej pokuty
v prospech odporcu.  Prvostupňový súd poukazoval na to, že dohoda o zmluvnej pokute musí mať
obligatórne písomnú formu a to bez ohľadu na to, akú farmu má zmluva ňou zabezpečená a podstatnou
náležitosťou dohody o zmluvnej pokute je určenie výšky pokuty alebo určenie spôsobu jej určenia.
Dohodou o zmluvnej pokute možno zaistiť splnenie určitej zmluvnej povinnosti  vyplývajúcej z akejkoľvek
zmluvy, v danom prípade z Dohody o blokovacom depozite. Obsah dojednania o zmluvnej pokute však
musí byť natoľko určitý, aby bolo jednoznačné, že vôľa účastníkov smerovala k dohodnutiu zmluvnej
pokuty.

Súd prvého stupňa mal vykonaným dokazovaním za preukázané, že účastníci - navrhovateľ ako
záujemca a odporca ako realitná kancelária uzatvorili dňa  9. 3. 2011 dohodu o zložení blokovacieho
depozitu, ktorej účelom bolo to, že odporca po dobu účinnosti dohody, t.j. do 60 dní odo dňa podpisu
Dohody nie je oprávnený sprostredkovať kúpu nehnuteľností, špecifikovaných v čl. I Dohody inému
záujemcovi.  Účastníci tejto dohody si v zmysle ust. §  544 ods. 1 Obč. zák. dohodli pre prípad porušenia
povinností uvedených  v čl. IV bod 1 Dohody zmluvnú pokutu vo výške  zloženého depozitu za podmienok
uvedených v čl. V bod 2.  Súd preto skúmal, či navrhovateľ porušil povinnosti podľa Dohody , t.j. či
navrhovateľovi vznikla povinnosť zaplatiť kúpnu cenu za prevod rodinného domu spôsobom a v lehotách



uvedených v čl. IV bod 1 Dohody.  Odporca uplatnenie zmluvnej pokuty, t.j. prepadnutie blokovacieho
depozitu v jeho prospech odôvodňoval dvoma skutočnosťami.  Odporca tvrdil, že navrhovateľ porušil
povinnosť ustanovenú v čl. IV bod 1 písm.b/, t.j.  nezaplatil druhú časť  kúpnej ceny vo výške  519.866
€, ktoré tvrdenie však odporca nepreukázal  žiadnym dôkazom o tom, že by medzi navrhovateľom a
predávajúcim došlo v čase účinnosti dohody o blokovacom depozite k uzavretiu kúpnej zmluvy. Súd
prvého stupňa zastal názor, že záväzok  zaplatiť kúpnu cenu môže kupujúci prebrať na seba len
na základe písomne uzavretej kúpnej zmluvy s predávajúcim.  K zaplateniu kúpnej ceny kupujúcim
dôjde za súčasného splnenia záväzku zo strany predávajúceho previesť  vlastníctvo k nehnuteľnosti na
kupujúceho, t.j. odovzdať predmet kúpy kupujúcemu.

Z výsluchu svedka Č. súd prvého stupňa zistil, že k uzavretiu kúpnej zmluvy s navrhovateľom nedošlo;
Dohoda o zložení blokovacieho depozitu uzatvorená medzi účastníkmi konania nemohla založiť záväzok
navrhovateľa zaplatiť kúpnu cenu, nakoľko nespĺňa náležitosti kúpnej zmluvy čo do účastníkov zmluvy
( predávajúci a kupujúci ), čo do vyjadrenia záväzku predávajúceho odovzdať predmet kúpy kupujúcemu
a previesť na neho vlastníctvo k predmetu kúpy atď.  Skutočnosť, že Dohoda o zložení blokovacieho
depozitu nebola zmluvou v prospech tretieho ( ako to tvrdil odporca ) vyplýva najmä z jej účelu, ktorý
je jednoznačne vyjadrený v čl. III bod 1, ktorý uvádza, že účelom je zablokovanie rodinného domu na
účelom zahájenia jednania a prípravy zmluvných dokumentov vedúcich ku kúpe rodinného domu tak,
že záujemca zloží v deň podpisu Dohody blokovací depozit vo výške 7.917 € s tým, že počas doby
účinnosti  Dohody nie je odporca oprávnený sprostredkovať kúpu rodinného domu inému záujemcovi.
Z uvedeného ustanovenia Dohody je zjavné, že sa nejedná o kúpnu zmluvu v prospech tretieho.

Súd prvého stupňa ďalej dospel k záveru, že odporca v konaní nepreukázal, že navrhovateľ v Dohode
uviedol nepravdivé informácie, čo tiež malo byť dôvodom na uplatnenie si zmluvnej pokuty vo výške
zloženého depozitu.  Z dokazovania vyplynulo - zhodnými výpoveďami konateľa odporcu, svedka Č. a
navrhovateľa - že zo strany navrhovateľa nešlo o nepravdivú informáciu, keď v čase podpisu Dohody
prehlásil, že akceptuje uvedenú cenu v Dohode, za predpokladu prevzatia úveru predávajúceho od
mBank za podmienok, ktoré mal predávajúci, pričom táto skutočnosť nebola medzi účastníkmi sporná.
Prvostupňový súd nevyhovel návrhu navrhovateľa na doplnenie dokazovania výzvami bankám, s ktorými
rokoval navrhovateľ o poskytnutí úveru za účelom zistenia, či bola medzi predávajúcim a navrhovateľom
uzavretá kúpna zmluva ( predložená k žiadostiam o úvery ); súd prvého stupňa mal totiž jednoznačne
za preukázané výsluchom vlastníka nehnuteľnosti, že k uzavretiu kúpnej zmluvy ( ani zmluvy o budúcej
kúpnej zmluve ) s navrhovateľom nedošlo, nakoľko sa nedohodli na kúpnej cene.

Z uvedených výsledkov dokazovania potom súd prvého stupňa uzavrel, že odporca nemá právny dôvod
na ponechanie si zloženého depozitu od navrhovateľa, ktorý neporušil zmluvnú povinnosť zabezpečenia
zmluvnou pokutou. Na strane odporcu tak došlo k bezdôvodnému obohateniu, ktoré je odporca povinný
vydať  vo výške prevzatého depozitu, t.j. 7.917 €, keď právny dôvod na jeho zadržiavanie odpadol ( §
51, § 37 ods. 1, § 40 ods. 1, § 46 ods. 1, § 50 ods. 1, ods. 2, § 544 ods.1, ods. 2, § 451 Obč. zák.).

Navrhovateľ vyzval odporcu na vrátenie depozitu výzvou zo dňa 6. 7. 2011, ktorú odporca prevzal dňa
8. 7. 2012. Odporca sa potom dostal do omeškania s vrátením depozitu, a preto ho prvostupňový súd
zaviazal na zaplatenie úroku z omeškania podľa návrhu navrhovateľa od  13. 7. 2011 do zaplatenia, a to
vo výške 9,5 % ročne. Výšku úrokov z omeškania určil prvostupňový súd podľa § 517 ods. 2 Obč. zák. v
spojení s § 3 nar. vlády č. 87/1995 Z.z. v znení platnom od  1. 1. 2009, podľa ktorého je výška úrokov z
omeškania o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky
platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu; táto bola k 13. 7. 2011 vo výške 1,5 %.
Keďže navrhovateľ uplatňoval úrok z omeškania vo výške 10,5 % ročne, prvostupňový súd zamietol jeho
návrh v časti prevyšujúcej úrok z omeškania 9,5 % ročne.

O trovách konania rozhodol súd prvého stupňa podľa § 142 ods. 3 O.s.p., s poukazom na to, že
navrhovateľ dosiahol v konaní neúspech len v pomerne nepatrnej časti ( prevyšujúcej úrok z omeškania
v priznanej výške ), preto mu patrí plná náhrada trov konania. Tieto pozostávajú zo zaplateného súdneho
poplatku za návrh vo výške 475 € a z trov právneho zastúpenia vo výške 2.057,22 €, za celkom 7 úkonov
právnej služby ( po 237,34 € za jeden úkon ) : 1/ prevzatie a príprava zastúpenia, 2/ podanie návrhu na
začatie konania na súd, 3/ písomné podanie vo veci ( vyjadrenie k odporu podaného odporcom ), 4/, 5/
účasť na pojednávaní dňa 11. 6. 2012, 12. 9. 2012, 6/ písomné vyjadrenie vo veci - k dokazovaniu, 7/
účasť na pojednávaní dňa  22. 10. 2012, ďalej režijný paušál spolu 52,97 €  +  20 % DPH, trovy právneho
zastúpenia celkom 2.057,22 €.



Uvedený rozsudok napadol v zákonnej odvolacej lehote odporca; jeho odvolanie smerovalo zjavne
proti výroku, ktorým prvostupňový súd návrhu navrhovateľa vyhovel a proti výroku o trovách konania
( tzv. závislý výrok ). Odporca žiadal v napadnutých častiach rozsudok súdu prvého stupňa  zmeniť
tak, že odvolací súd návrh navrhovateľa zamietne a prizná odporcovi náhradu trov konania. Odporca
vytýkal súdu prvého stupňa, že vec nesprávne posúdil po právnej stránke tým, že nepoužil správne
ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, ďalej že odporcovi svojím postupom
odňal možnosť konať pred súdom, tiež že neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,  ďalej že dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

Odporca v odvolaní argumentoval tým, že počas prvostupňového konania predávajúci, A.. O. Č.,
ako svedok potvrdil, že  až po  odsúhlasení kúpnej ceny medzi predávajúcim a kupujúcim ( t.j.
navrhovateľom ) bola podpísaná Dohoda o zložení depozitu, keď uvedené vyplýva jednak z výpovede
svedka A.. Č. na pojednávaní dňa 12. 9. 2012, ako aj výpovede odporcu na pojednávaní dňa  11. 6. 2012.
Odporca poukazoval na znenie článku 2 bod 2 dohody o zložení blokovacieho depozitu, podľa ktorého :
„Kúpna cena ... je stanovená predávajúcim na sumu vo výške 527.783 € ... a záujemca túto kúpnu
cenu akceptuje.“ Odporca na pojednávaní dňa 11. 6. 2012  a svedok na pojednávaní dňa 12. 9. 2012
zhodne tvrdili, že navrhovateľ po podpísaní dohody o zložení blokovacieho depozitu žiadal znížiť kúpnu
cenu. Z výsluchov odporcu ako aj svedka vyplýva, že k dohode o kúpnej cene došlo pred uzatvorením
dohody o blokovacom depozite, táto kúpna cena bola v dohode o blokovacom depozite uvedená,
pričom navrhovateľ v dohode o zložení blokovacieho depozite prehlásil, že kúpnu cenu akceptuje a
po uzatvorení dohody o blokovacom depozite a neschválení úveru v mBank žiadal navrhovateľ znížiť
kúpnu cenu.  Z výsluchu svedka A.. Č.J. vyplynulo, že nedošlo k dohode o znížení kúpnej ceny podľa
požiadaviek kupujúceho, pričom kúpna cena bola odsúhlasená medzi predávajúcim ( A.. O.U. Č. ) a
navrhovateľom pred podpísaním  dohody o zložení blokovacieho depozitu, následne odporca podpísal
s navrhovateľom  dohodu o zložení blokovacieho depozitu; táto bola účinná do  8. 5. 2011 a rokovania
o znížení kúpnej ceny sa realizovali zrejme po uplynutí platnosti dohody o zložení blokovacieho
depozitu.  Odporca namietal záver súdu, že výsluchom svedka A.. Č. bolo jednoznačne preukázané, že
k uzatvoreniu kúpnej zmluvy ani budúcej kúpnej zmluvy nedošlo. Prvostupňový súd nevykonal všetky
odporcom navrhnuté dôkazy, a to konkrétne listinné dôkazy, ktoré predložil navrhovateľ bankám so
žiadosťou o poskytnutie úveru na financovanie kúpy predmetnej nehnuteľnosti, pričom tieto dôkazy boli
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností v tomto konaní.  Odporca v tejto súvislosti argumentoval
výpoveďou svedka A.. Č.Á. o tom, že dal vypracovať  rezervačnú zmluvu, ktorú podpísal on svedok,
tiež odporca a ktorá bola zaslaná navrhovateľovi, ktorý ju však nevrátil; tento svedok tiež vypovedal,
že „pripravovali v tomto štádiu už nejaké zmluvy o budúcej kúpnej zmluve, vymieňali sa návrhy“. Tiež
poukazoval na výpoveď odporcu na pojednávaní dňa  12. 9. 2012 o tom, že „navrhovateľ predložil v rámci
svojich žiadostí o úvery svoje daňové priznania a žiadna banka, v ktorej žiadate o hypotekárny úver vám
ho neschváli bez predloženia znaleckého posudku alebo kúpnej zmluvy, ktoré navrhovateľ predkladal a
zobral všetky tri verzie a nikomu nič nevrátil“.  Odporca i svedok teda potvrdili, že podpisovali rezervačnú
zmluvu na predmetnú nehnuteľnosť v prospech navrhovateľa a túto odovzdali navrhovateľovi, avšak
prvostupňový súd nevyhovel návrhu odporcu na vykonanie dokazovania vyžiadaním podkladov v
bankách, v ktorých navrhovateľ žiadal o poskytnutie hypotekárneho úveru, čím podľa odporcu mu bola
odňatá možnosť konať pred súdom.   Zároveň tak súd nedostatočne zistil skutkový stav  a vec nesprávne
právne posúdil, keď svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že odporca nepreukázal svoje tvrdenie žiadnym
dôkazom. Následne na základe nesprávne zisteného skutkového stavu dospel súd aj k nesprávnemu
právnemu záveru, že na strane odporcu neexistuje právny dôvod na zadržanie žalovanej čiastky, keď
podľa názoru prvostupňového súdu neboli rovnako naplnené ani predpoklady pre uplatnenie zmluvnej
pokuty podľa čl. V ods. 2 písm.a/ dohody o blokovacom depozite.

Ani odporca ani svedok nepotvrdili tvrdenie navrhovateľa, že kúpna cena bola dohodnutá vo výške
uvedenej v dohode o blokovacom depozite iba pre prípad, že kupujúcemu bude schválený hypotekárny
úver v mBank za rovnakých podmienok, aké mal predávajúci.  Z výpovede predávajúceho jednoznačne
vyplýva, že predávajúci v čase podpisu dohody o blokovacom depozite nedal navrhovateľovi žiadne
vyhlásenie, že dohodnutá kúpna cena  je platná iba pre prípad, že navrhovateľovi bude schválený
rovnaký hypotekárny úver v mBank ako má predávajúci.  V žiadnom ustanovení Dohody nie je uvedené
ako zmluvná podmienka, že navrhovateľ akceptuje podmienky dohody len za predpokladu, že mu
bude poskytnutý úver z mBank.  Samotný navrhovateľ pritom uviedol, že si bol vedomý, že štatutárny



zástupca odporcu nie je oprávnený konať za mBank.  Navrhovateľ tiež svojím konaním preukázal,
že sa na možnosť prevzatia úveru z mBank nespoliehal a sám hľadal ďalšie alternatívy financovania
kúpy nehnuteľností, keď žiadal o úver minimálne v dvoch ďalších bankách, a to vo VÚB, a.s. a vo
VOLKSBANK, Slovensko, a.s.  navrhovateľ tvrdil, že kúpnu cenu na nehnuteľnosť uvedenú v dohode
o blokovacom depozite akceptoval iba za predpokladu získania výhodného hypotekárneho úveru od
mBank. Navrhovateľ však nijako nepreukázal, že by odporca alebo predávajúci s takouto podmienkou
pri dojednávaní kúpnej ceny predmetnej nehnuteľnosti súhlasili, a teda navrhovateľ k svojmu tvrdeniu
neuniesol dôkazné bremeno.

Na odvolanie navrhovateľa sa písomne vyjadril odporca tak, že žiadal napadnutý rozsudok súdu prvého
stupňa v celom rozsahu potvrdiť a odporcu zaviazať k náhrade trov odvolacieho konania. Odvolanie
odporcu označil za nedôvodné. Prvostupňový súd vec správne právne posúdil, odporcovi neodňal
možnosť konať pred súdom, riadne zistil všetky skutočnosti potrebné na vydanie napadnutého rozsudku
a na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam.  Navrhovateľ neporušil
žiadnu svoju povinnosť, na základe ktorej by bol odporca oprávnený uplatniť voči navrhovateľovi
zmluvnú pokutu v zmysle čl. V v spojení s čl. IV ods. 1 Dohody o zložení blokovacieho depozitu.
Odporca na zadržiavanie depozitu nemá žiaden právny titul, jeho nevrátením po skončení doby platnosti
Dohody o depozite sa odporca na úkor navrhovateľa bezdôvodne obohacuje.  Tvrdenia odporcu, že
žalovanú sumu navrhovateľovi nevydal a zadržiava ju z titulu zmluvnej pokuty sú účelové a časom
dodatočne modifikované, čo vyplýva z listinných dôkazov založených v spise samotným odporcom.
Skutočné dôvody nevrátenia depozitu uvádza sám štatutár  odporcu vo formulári - vyjadrenie makléra
k reklamácii zo dňa  5. 8. 2011 ( príloha odporu proti platobnému rozkazu ) - kde ako dôvod nevrátenia
depozitu uvádza : „vykrytie nákladov na riešenie sťažovateľových, ( t.j. navrhovateľových ) požiadaviek
k obchodnému prípadu vrátane servisu kancelárie...“  Odporca sa teda, ako realitná kancelária
zastupujúca predávajúcu stranu snaží týmto spôsobom refundovať svoje náklady na poskytnuté služby u
kupujúceho ( t.j. navrhovateľa ), a to napriek tomu, že s kupujúcim neuzavrel žiadnu sprostredkovateľskú
zmluvu alebo inú zmluvu, ktorá by ho na takéto plnenie oprávňovala.

Navrhovateľovi nikdy nevznikol platný záväzok plniť predávajúcemu akúkoľvek časť kúpnej ceny, takúto
povinnosť teda nemohol ani porušiť; medzi navrhovateľom a A.. Č. ako predávajúcim  nebola uzavretá
žiadna zmluva. Navrhovateľ sa v plnom rozsahu stotožnil so záverom súdu prvého stupňa, že záväzok
zaplatiť kúpnu cenu môže kupujúci na seba prevziať  len na základe písomne uzavretej kúpnej zmluvy
s predávajúcim. Za daných okolností môže ísť o neplatné dojednanie o zmluvnej pokute, keďže
zabezpečuje povinnosť, ktorá nikdy nevznikla, resp. je neurčitá.  Navrhovateľ zopakoval, že medzi ním
a predávajúcim neexistuje žiadny a ani neexistoval žiadny dvojstranný právny úkon v písomnej forme
zachytený na jednej listine, z ktorého by vyplýval záväzok navrhovateľa na uhradenie kúpnej ceny za
predmetnú nehnuteľnosť. Kúpna zmluva je typický synalagmatický záväzkový vzťah, v ktorom záväzku
kupujúceho zaplatiť kúpnu cenu zodpovedá záväzok predávajúceho previesť vlastníctvo k nehnuteľnosti
na kupujúceho. Dohoda o depozite, uzavretá medzi navrhovateľom a odporcom ( nie predávajúcim ),
nie je kúpnou zmluvou.  V nadväznosti na to potom vlastníkovi nehnuteľnosti ( t.j. potenciálnemu
predávajúcemu ) nevznikla povinnosť previesť nehnuteľnosť na navrhovateľa ako kupujúceho a ani
navrhovateľovi nikdy nevznikla povinnosť zaplatiť vlastníkovi nehnuteľnosti kúpnu cenu, a to ani sčasti.
Nemohlo teda dôjsť ani k porušeniu povinnosti navrhovateľa zaplatiť akúkoľvek časť kúpnej ceny.
Uvedené potvrdil svedok A.. Č., ktorý uviedol, že kúpna cena medzi ním a navrhovateľom nebola
nikdy definitívne dohodnutá, po uzavretí Dohody o depozite sa niekoľkokrát znižovala, až sa napokon
v júli rokovania o uzavretí kúpnej zmluvy skončili neúspechom. Dotknutá nehnuteľnosť je odporcom
ponúkaná na predaj ešte aj v súčasnosti.  Navrhovateľ sa tiež stotožnil so záverom prvostupňového
súdu, že Dohoda o depozite nebola kúpnou zmluvou v prospech tretieho : neobsahuje podstatné
náležitosti kúpnej zmluvy, keď prinajmenšom chýba záväzok predávajúceho previesť vlastnícke právo
k nehnuteľnosti na kupujúceho ) a jednak z vymedzenia jej účelu v čl. III, z ktorého plynie, že účelom
Dohody o depozite nebol prevod vlastníckeho práva, ale „zablokovanie  rodinného domu“ spočívajúce
v nesprostredkovaní predaja inému záujemcovi a za účelom zahájenia jednania prípravy zmluvných
dokumentov vedúcich ku kúpe rodinného domu.  Preto tvrdenia odporcu v odvolaní, že navrhovateľ bol
viazaný kúpnou cenou uvedenou v Dohode o depozite sú nepravdivé.

K námietke odporcu v odvolaní o tom, že nevykonaním dôkazov, ním navrhovaných, došlo k
nedostatočnému zisteniu skutkového stavu a tým k odňatiu práva odporcu konať pred súdom,
navrhovateľ uviedol, že  odporcom navrhované dôkazy ( listiny, ktoré mal navrhovateľ predložiť bankám



za účelom schválenia hypotekárneho úveru ) nemajú žiadnu relevanciu vo vzťahu k vzniku údajného
nároku odporcu na zmluvnú pokutu. V tejto súvislosti navrhovateľ osobitne poukázal na súdu predloženú
emailovú komunikáciu medzi zástupkyňou potenciálneho predávajúceho a zástupcom navrhovateľa E..
L. z júla 2011, teda z obdobia cca 2 mesiace po uplynutí platnosti Dohody o depozite, z ktorej nesporne
vyplýva, že až do júla 2011 nebola uzavretá dohoda o kúpnej cene ( ako súčasť kúpnej zmluvy ).
Akékoľvek ďalšie navrhované dôkazy preto správne súd prvého stupňa vyhodnotil ako nadbytočné a
nehospodárne.

Navrhovateľ zdôraznil vo svojom vyjadrení, že skutočnosť, že mBanka neschválila prevod úveru z
potenciálneho predávajúceho na navrhovateľa, bola dôležitá len sekundárne - vo vzťahu k vysvetleniu
dôvodov, prečo nedošlo k uzavretiu kúpnej zmluvy s kúpnou cenou uvedenou v Dohode o depozite; táto
skutočnosť však nemá žiadnu relevanciu vo vzťahu k údajnému porušeniu povinnosti zaplatiť kúpnu
cenu, pretože takáto povinnosť navrhovateľovi platne nevznikla.

Navrhovateľ tiež v konaní preukázal, že v čase uzavretia Dohody o depozite neuviedol nepravdivé údaje,
keď v Dohode prehlásil, že akceptuje kúpnu cenu tam uvedenú.  Z listinných dôkazov, založených v
spise - emailová komunikácia medzi navrhovateľom a p. H. z mBank zo 6. 4. 2011 a email navrhovateľa
odporcovi zo dňa  10. 4. 2011 - plynie, že v priebehu apríla 2011 ( t.j. mesiac po uzavretí Dohody o
depozite ) predkladal navrhovateľ banke za účelom schválenia úveru nepodpísaný návrh znenia kúpnej
zmluvy s kúpnou cenou totožnou ako bola kúpna cena uvedená v Dohode o depozite, t.j. 527.783 €;
aj v tomto čase bol navrhovateľ  ešte uzrozumený s cenou v uvedenej výške , keďže predpokladal
schválenie prevzatia úveru.  Až následne, po tom, ako prevzatie úveru nebolo schválené centrálou
mBank v Poľsku, došlo k rokovaniam o znížení kúpnej ceny ( za konsenzu všetkých zúčastnených ), čo
rovnako vyplýva z výpovedí všetkých osôb vypočutých v konaní.  To však nič nemení na skutočnosti, že v
čase uzavretia Dohody o depozite bolo prehlásenie navrhovateľa pravdivé.  Navrhovateľ  zopakoval, že
nie je možné stotožňovať prehlásenie kupujúceho, že akceptuje cenu uvedenú realitnou kanceláriou v
Dohode o depozite, s eventuálne právne účinnou dohodou o kúpnej cene, uzavretou medzi predávajúcim
a kupujúcim v rámci kúpnej zmluvy.  Trovy odvolacieho konania si navrhovateľ uplatnil vo výške celkom
294,18 €, za jeden úkon právnej služby - vyjadrenie k odvolaniu navrhovateľa, odmena v sume 237,34
€ + režijný paušál 7,81 € + 20 % DPH zo sumy 245,15 €.

Odvolací súd preskúmal vec v napadnutom rozsahu, t.j. s výnimkou zamietajúceho výroku rozsudku,
podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( § 214 ods. 2 O.s.p. );  vo veci
verejne vyhlásil rozsudok na základe ust. § 156 ods. 3 v spojení s § 211 ods. 2 O.s.p. keď zistil, že
odvolanie odporcu je nedôvodné.

Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisu dospel k záveru, že prvostupňový súd vzhľadom
na vykonané dokazovanie riadne zistil skutkový stav veci v zmysle ust. § 153 ods. 1 O.s.p. Vec tiež
správne právne posúdil, keď na danú právnu vec aplikoval predovšetkým ust. § 50 ods. 1, 2, ďalej §
51, § 37 ods. 1,  § 40 ods. 1, § 46 ods. 1  a ust. § 451 ods. 1, 2 Obč. zák. Zák. práce. Prvostupňový
súd svoje rozhodnutie tiež náležitým spôsobom odôvodnil, tak, ako to má na mysli ust. § 157 ods.
2 O.s.p. V odôvodnení svojho rozsudku sa súd prvého stupňa vysporiadal so všetkými okolnosťami,
na ktorých založil svoje rozhodnutie a ktoré boli pre jeho rozhodnutie podstatné. Dospel k správnemu
právnemu záveru, že odporca sa zadržiavaním navrhovateľom zloženého blokovacieho depozitu po
uplynutí doby platnosti Dohody o blokovacom depozite bezdôvodne obohacuje. Z hľadiska skutkovej
podstaty bezdôvodného obohatenia odporcom zadržiavaný depozit má povahu plnenia z právneho
dôvodu, ktorý odpadol.  Súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia vyčerpávajúco vysvetlil
dôvody, pre ktoré odporcovi nevznikol nárok na ponechanie si navrhovateľom uhradeného blokovacieho
depozitu, keď jednak nebola uzavretá kúpna zmluva medzi navrhovateľom ako kupujúcim a vlastníkom
nehnuteľnosti ako predávajúcim, t.j. navrhovateľovi nevznikla povinnosť zaplatiť kúpnu cenu ( takáto
povinnosť môže vzniknúť len ako dôsledok uzavretej kúpnej zmluvy ) a tiež bolo v konaní preukázané,
že navrhovateľ neposkytol žiadne nepravdivé informácie. V odvolaní sa odporca urputne pridržiaval
svojej už skoršej argumentácie, táto však v odvolacom konaní nemohla spôsobiť ani zmenu ani zrušenie
prvostupňového rozhodnutia.  Nevykonanie odporcom navrhovaných dôkazov ( listín, ktoré navrhovateľ
predkladal peňažným ústavom, na ktoré sa obrátil so žiadosťou o poskytnutie hypotekárneho úveru ),by
vzhľadom na súdom vykonané dokazovanie nemohlo ovplyvniť výsledok konania. Rozsah dokazovania,
vykonaný súdom prvého stupňa, považoval aj odvolací súd za dostatočný. Nevykonanie dôkazov, ktoré
navrhoval v konaní vykonať navrhovateľ, tiež nebolo zo strany súdu odňatím možnosti konať pred



súdom; v zmysle ust. § 120 ods. 1 O.s.p. rozhodovanie o tom, ktoré z navrhovaných dôkazov budú
vykonané, patrí výlučne súdu, a nie účastníkovi konania ( porovnaj R  37/1993 ).

Odvolací súd sa s právnymi závermi prvostupňového súdu v plnom rozsahu stotožňuje a na tieto
poukazuje.

Odvolací súd z uvedených dôvodov rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil ( § 219
ods. 1 O.s.p.), včítane výroku o trovách konania, v ktorom súd prvého stupňa rovnako nepochybil.

O trovách odvolacieho konania  rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p.
V odvolacom konaní úspešnému navrhovateľovi priznal náhradu trov odvolacieho konania, spočívajúcu
v trovách právneho zastúpenia, uplatňovaných za dva úkony právnej služby - písomné vyjadrenie k
odvolaniu odporcu, odmena vo výške  237,34 € + režijný paušál 7,81 €, ako aj účasť na verejnom
vyhlásení rozsudku, odmena v sume 59,34 € ( uplatňovaná 1-ina zo sadzby )  + režijný paušál 8,04 €,
ako aj  20 % DPH zo sumy  312,53 €, t.j. 62,51 €. Trovy právneho zastúpenia navrhovateľa v odvolacom
konaní činia spolu 375,04 € ( vyhl.č. 655/2004 Z.z., § 10 ods. 1, § 14 ods. 5 písm.b/,  § 16 ods. 3, §
18 ods. 3 ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "44C/29/2012", "guid": "fbfceb94-7647-4397-9144-764f24a7789e:7bd4699b-62ca-4566-bc2b-fa095384c0db", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}