Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 8Co/319/2013 z 26. 5. 2014 Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 26. mája 2014, sp. zn. 8Co/319/2013, ECLI:SK:KSBA:2014:1312211330.1 Krajský súd Bratislava | 8Co/319/2013 | ECLI:SK:KSBA:2014:1312211330.1 | 2014-05-26 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Zodpovednosť za škodu Citované ustanovenia: § 196a ZP, § 263 ods. 1 ZP, § 193 ods. 1 ZP, § 263 ods. 3 ZP, § 262 ods. 1 ZP, § 190 ods. 1 ZP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/2adca585-3ba9-4734-82a3-e59bbc4394f9 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2014:1312211330.1 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8Co/319/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1312211330
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Gažovičová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1312211330.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Janky Gažovičovej a členov
senátu JUDr. Moniky Holickej a JUDr. Jany Vlčkovej v právnej veci navrhovateľa: D. G., bytom T. XX, J.,
zastúpeného JUDr. Evou Borovskou, advokátkou, so sídlom Štefánikova č. 7, Bratislava, proti odporcovi:
Slovenská pošta, a.s., so sídlom Partizánska cesta 9, Banská Bystrica, IČO: 36 631 124, zastúpenému
Mgr. Miroslavom Vilímom, advokátom, so sídlom Michalská 9, Bratislava, o zaplatenie peňažných
nárokov z poškodenia zdravia, na odvolanie navrhovateľa a odporcu proti rozsudku Okresného súdu
Bratislava III, zo dňa 19.marca 2013, č.k. 15C/73/2012-457, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v zamietajúcej časti týkajúcej sa mimoriadneho
zvýšenia bolestného p o t v r d z u j e a vo zvyšku napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa z r u š
u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom uložil súd prvého stupňa odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu
18.920,53 € a vo zvyšku návrh zamietol. Rozhodol, že odporca je povinný nahradiť navrhovateľovi trovy
konania vo výške 100%. V odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že navrhovateľ sa domáhal
proti odporcovi zaplatenia sumy 12.000,- Sk so 17,6 % úrokom z omeškania od 01.07.1999
do zaplatenia a ďalej istiny v sume 2.030.070,- Sk z dôvodu, že dňa 18.09.1985; kedy utrpel pri
autohavárii pracovný úraz; bol v pracovnom pomere u odporcu a odporca mu vyplatil za bolestné
ohodnotené počtom bodov 362 sumu 5.430,- Sk a za sťaženie spoločenského uplatnenia ohodnotené
počtom bodov 800 pri zvýšení o 100% podľa § 6 vyhl.č. 32/1965 Zb. sumu 24.000,- Sk; spolu mu
odporca vyplatil titulom náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia sumu 29.430,- Sk,
pričom následne bolo vykonané psychologické vyšetrenie, výsledkom ktorého bolo ďalšie vyčíslenie
psychických útrap a sťaženia spoločenského uplatnenia, a to počtom bodov 800 v znaleckom posudku
MUDr. Evy Borzovej zo dňa 01.04.1999. Žiadal teda priznať sumu 12.000,- Sk ako základné bodové
ohodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia na základe znaleckého posudku, vypracovaného
MUDr. Borzovou a sumu 2.030.070,- Sk titulom mimoriadneho zvýšenia odškodnenia za bolesť a
sťaženie spoločenského uplatnenia, a to vo výške 50-násobku priznaného základného bodového
ohodnotenia po odpočítaní už odporcom poskytnutej náhrady v sume 29.430,- Sk. Rozsudkom zo
dňa 26.08.2008, č.k. 15C/8/2000-204 súd prvého stupňa návrh navrhovateľa zamietol a Krajský súd v
Bratislave rozsudkom č.k. 10Co 116/08-287 zo dňa 10.02.2010 rozsudok súdu prvého stupňa vo veci
samej potvrdil a vo výroku o náhrade trov konania napadnutý rozsudok zrušil a vec mu vrátil na
ďalšie konanie. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením č.k. 2MCdo 4/2011-372 zo dňa 26.04.2012
zrušil rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 10.02.2010 pod sp.zn. 10Co 116/2008 okrem
výroku o náhrade trov konania a rozsudok Okresného súdu Bratislava III zo dňa 26.08.2008 pod
č.k. 15C/8/2000-204 a vec v rozsahu zrušenia vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, pričom v
odôvodnení rozsudku Najvyšší súd Slovenskej republiky poukázal na nedostatok riadneho odôvodnenia



súdneho rozhodnutia a stotožnil sa s názorom uvedeným v mimoriadnom dovolaní, že súd prvého
stupňa pri posudzovaní námietky premlčania nezisťoval komplexne všetky okolnosti prípadu (ako napr.
prehodnocovanie zdravotného stavu navrhovateľa, okamih nástupu do čiastočnej invalidity a nevzal do
úvahy vedomostnú zložku navrhovateľa o následkoch, ktoré mu pracovným úrazom boli spôsobené).
Ďalej uviedol, že v priebehu konania na základe čiastočného späťvzatia návrhu navrhovateľom a
úpravy návrhu písomným podaním zo dňa 23.06.2004 uznesením zastavil konanie v časti o zaplatenie
12.000,- Sk so 17,6 % úrokom z omeškania za obdobie od 01.07.1999 a pripustil zmenu návrhu tak, že
odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 51.000,- Sk, predstavujúcu odškodnenie za sťaženie
spoločenského uplatnenia vyčíslené v znaleckom posudku MUDr. Škodáčka počtom bodov 1700 a istinu
3.992.070,- Sk, predstavujúcu mimoriadne zvýšenie odškodnenia za bolesť a sťaženie spoločenského
uplatnenia vo výške 50-násobku priznaného základného bodového ohodnotenia za bolesť vo výške
362 bodov, za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa lekárskeho posudku zo dňa 14.03.1986 vo
výške 1600 bodov a zo znaleckého posudku MUDr. Škodáčka zo dňa 10.06.2004 vo výške 1700 bodov
po odpočítaní odporcom poskytnutého plnenia v sume 29.430,- Sk. Po doplnení dokazovania dospel k
záveru, že medzi účastníkmi nebolo sporné, že navrhovateľ utrpel pri autonehode dňa 18.09.1995 pri
výkone pracovných povinností pracovný úraz. V posudku zo dňa 14.03.1986 priznal zástupca primárky
očnej kliniky Fakultnej nemocnice v Bratislave MUDr. Peter Strmeň CSc. navrhovateľovi odškodnenie
za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 600 bodov, podľa B-II k bodu č. 267 za stratu zraku; v
posudku zo dňa 21.05.1986 priznal na žiadosť podniku ošetrujúci lekár navrhovateľovi bolestné vo výške
202 bodov za tržnú ranu dolného viečka pravého oka vo vnútornom kútiku a poškodenie slzných ciest, za
perforačné poranenie rohovky a skléru s prolapsom dúhovky sklovca poškodením šošovky, krvácaním
do prednej komory a do sklovca zo susp. drobnými telieskami, za bolestivý spôsob liečenia a dve
operácie, bolo bolestné zvýšené o 67 bodov, v posudku je konštatované celkové odškodnenie za bolesť
a očné úrazy vo výške 202 bodov. Posudkom o bolestnom zo dňa 21.05.1986 bolo ďalej navrhovateľovi
priznané bolestné vo výške 160 bodov za poranenie a veľké tržné rany tváre, za zlomeninu nosa a
ťažký otras mozgu za dve rany na hlave. Z listu odporcu zo dňa 20.07.1987 zn. 810-H/87 zistil, že
navrhovateľovi bolo v dôsledku pracovného úrazu zo dňa 18.09.1985, okrem iného, vyplatené bolestné
v sume 5.430,- Kčs, 9.000,- Kčs (nesprávne uviedol sumu 49.000,- Kčs) ako sťaženie spoločenského
uplatnenia za 600 bodov x 15,- Kčs (za stratu zraku), 9.000,- Kčs za zvýšenie podľa vyhl.č. 32/1965
Zb. o 100%, 3.000,- Kčs sťaženie spoločenského uplatnenia (za zjazvenie tváre) za 200 bodov x
15,- Kčs a 3.000,- Kčs ako zvýšenie o 100% v dôsledku trvalých následkov podľa § 6
vyhl. č. 32/1965 Zb. Ďalej zistil, že navrhovateľ bol rozhodnutím Úradu dôchodkového zabezpečenia
Bratislava zo dňa 13.05.1991 uznaný od 03.04.1986 za čiastočne invalidného a bol mu priznaný
čiastočný invalidný dôchodok; rozhodnutím sociálnej poisťovne zo dňa 18.05.1998 bol navrhovateľ
uznaný za ťažko zdravotne postihnutého, na účely § 86 ods. 3 zákona č. 100/1988 Zb. o
sociálnom poistení a z rozhodnutia Krajského úradu v Bratislave zo dňa 20.02.2002 č: Soc. 2002/00101
vyplynulo, že miera funkčnej poruchy navrhovateľa je 60% podľa prílohy č. 4 časť 6 bod 7 písm. b/
zákona č. 195/1998 Z.z., a preto sa považuje za občana s ťažkým zdravotným postihnutím. V znaleckom
posudku zo dňa 01.04.1999 bolo ohodnotené sťaženie spoločenského uplatnenia a psychických útrap
navrhovateľa MUDr. PhDr. Evou Borzovou CSc. v celkovej výške 800 bodov za položku 251
vážne mozgové alebo duševné poruchy po ťažkom poranení hlavy, po krátení o polovicu vo výške 600
a v položke 257c - za poškodenie tváre sprevádzané funkčnými poruchami alebo vzbudzujúce súcit
alebo ošklivosť stredne ťažkého stupňa u muža vo výške 200 bodov. V znaleckom posudku zo dňa
11.06.2004 vypracovanom MUDr. Igorom Škodáčkom CSc. znalcom z odboru zdravotníctvo, odvetvie
psychiatria, bolo sťaženie spoločenského uplatnenia u navrhovateľa obodované počtom bodov 1700: za
pol. č. 251 - vážne mozgové alebo duševné poruchy po ťažkom poranení hlavy vo výške 1200 bodov a
pol. č. 253 - vážne duševné poruchy vzniknuté pôsobením otrasných zážitkov alebo iných nepriaznivých
psychologických činiteľov a tiesnivých situácií vo výške 500 bodov. S poukazom na ust. §
190 ods. 1, 193 ods. 1, § 196 a § 262 ods. 1, § 263 ods. 1 a 3 Zákonníka práce, § 2 ods. 1, § 4
ods. 1, § 6 ods. 1, § 7 ods. 1, 3, § 9 ods. 1, 2 a 3 vyhl.č. 32/1965 konštatoval, že pri práve na náhradu
škody spôsobenej na zdraví platí len subjektívna premlčacia doba a dospel k záveru, že navrhovateľ si
nárok na náhradu za bolesť uplatnil po uplynutí subjektívnej premlčacej lehoty, keď bodové ohodnotenie
bolesti bolo ustálené dňa 21.05.1986 a nárok si uplatnil na súde dňa 29.11.1999. Ďalej dospel k záveru,
že nárok navrhovateľa na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia nie je premlčaný, keď bodové
ohodnotenie jeho sťaženia spoločenského uplatnenia bolo vykonané lekárskym posudkom znalca MUDr.
Igora Škodáčka dňa 11.06.2004, znaleckým posudkom MUDr. PhDr. Evy Borzovej CSc. dňa 01.04.1999
a návrh na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia navrhovateľ podal na súde dňa 29.11.1999 a
taktiež dospel k záveru, že v danom prípade ide o prípad hodný osobitného zreteľa, pretože navrhovateľ



utrpel úraz dňa 18.09.1985 (nesprávne uviedol 1995) pri výkone pracovných povinností pracovný úraz,
teda v produktívnom veku 42 rokov, pričom ide o muža a úplnú slepotu ľavého oka, zníženú funkciu
pravého oka, deformity tváre, závrate, pocity odťahovania sa ľudí, problémy v manželstve aťď. a za
primerané považoval zvýšenie do výšky 20-násobku hodnotenia, pričom vychádzal z počtu bodov 1700
+ 200, t.j. spolu 1900 bodov, pri hodnote 1 bodu 15,- Sk, čo spolu predstavuje sumu 18.920,53 €. O
trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 3 O.s.p. a § 151 ods. 7 O.s.p. s tým, že po právoplatnosti
rozhodnutia rozhodne o výške náhrady trov konania samostatným uznesením.
Proti tomuto rozsudku v časti, v ktorej súd prvého stupňa návrhu navrhovateľa vyhovel, podal v zákonom
stanovenej lehote odvolanie odporca, žiadal rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť a návrh zamietnuť,
alternatívne zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Namietal nesprávne právne
posúdenie veci súdom prvého stupňa a neúplné zistenie skutkového stavu veci tým, že nevykonal
navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, ako aj zmätočnosť rozhodnutia
a jeho nepreskúmateľnosť. Namietal, že znalecký posudok MUDr. Škodáčka nebol vypracovaný v
súlade s § 9 vyhl. č. 32/1965 Zb., z ktorého výslovne vyplýva, že zdravotný stav poškodeného
posudzuje a lekársky posudok podáva ošetrujúci lekár. Znalecký posudok má výlučne iba kontrolnú
funkciu a vypracováva sa iba v tom prípade, ak existujú pochybnosti o správnosti záverov uvedených v
lekárskom posudku. Tento záver vyplýva aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp.zn. 9 Sžo/70/2011.
Namietal, že ak by skutočne došlo k zhoršeniu zdravotného stavu navrhovateľa, resp. ak by sa objavili
nové zdravotné ťažkosti, ktoré sa bezprostredne po úraze neprejavili, t.j. išlo by o nový následok,
nič nebránilo navrhovateľovi v tom, aby sa obrátil na príslušné zdravotné stredisko, ktorého lekár
ohodnotil jeho zdravotný stav v roku 1985 a požiadal o prehodnotenie svojho zdravotného stavu. Nebol
daný žiaden dôvod na to, aby si navrhovateľ nechal posúdiť zdravotný stav znalcom, ktorý nijakým
spôsobom neparticipoval na jeho ošetrení v dôsledku pracovného úrazu, a ktorý z tohto dôvodu nemôže
ani objektívne posúdiť prípadné psychické útrapy navrhovateľa. Podľa jeho názoru nie je premlčaný
nárok navrhovateľa iba v časti náhrady bolestného, ale v celom rozsahu a poukázal na to, že sám
navrhovateľ v priebehu konania niekoľko krát uviedol, že od úrazu začal mať takmer okamžite pocity,
že sa ho ľudia stránia, v dôsledku čoho obmedzil spoločenské kontakty, a preto psychické útrapy,
ktoré boli navrhovateľovi obodované v znaleckom posudku MUDr. Škodáčka, nemožno v žiadnom
prípade kvalifikovať ako nový následok, ktorý by nebolo možné predvídať v čase úrazu, ani ako ďalší
nárok na odškodnenie v dôsledku zhoršenia ustáleného zdravotného stavu. Taktiež skutočnosť, že
navrhovateľ nikdy nebol pod dohľadom psychiatra a ani psychológa, nasvedčuje tomu, že navrhovateľ
sa po psychickej stránke necítil horšie v porovnaní so stavom aký pociťoval po úraze, resp. nedošlo u
neho k zhoršeniu už ustáleného stavu. V opačnom prípade by navrhovateľ vyhľadal odbornú pomoc.
Neexistuje teda príčinná súvislosť medzi pracovným úrazom navrhovateľa z roku 1985 a v posudku
udávaným sťažením spoločenského uplatnenia a nie je dôvod na priznanie nároku vo výške 51.000,-
Sk. Ďalej namietal, že v danom prípade nie je ani daný dôvod na mimoriadne zvýšenie odškodnenia
sťaženia spoločenského uplatnenia. Nesprávne súd prvého stupňa rozhodol aj o náhrade trov konania,
keď priznal navrhovateľovi 100% náhrady trov konania podľa § 142 ods. 3 O.s.p. a nezohľadnil, že
časť nároku navrhovateľa bola zamietnutá z dôvodu premlčania, pričom nemožnosť priznať premlčaný
nárok na základe vznesenej námietky premlčania vyplýva priamo zo zákona a nie je závislé od úvahy
súdu. Namietal, že odôvodnenie rozsudku je v rozpore s ust. § 157 ods. 2 O.s.p., a preto rozhodnutie
považuje za zmätočné, keď z odôvodnenia nie je zrejmé, akým spôsobom určil súd prvého stupňa
počet bodov 1900, z ktorých následne vychádzal pri mimoriadnom zvýšení nároku navrhovateľa, pričom
v znaleckom posudku MUDr. Škodáčka boli psychické útrapy navrhovateľa obodované 1700 bodmi.
Neuviedol, čo predstavuje 200 bodov, ktoré pripočítal k bodovému hodnoteniu MUDr. Škodáčka. Taktiež
žiadnym spôsobom nezdôvodnil, z akého dôvodu odmietol jeho návrh na pribratie znalca do konania za
účelom overenia správnosti znaleckého posudku predloženého navrhovateľom.
Proti rozsudku, ktorým súd prvého stupňa návrh navrhovateľa vo zvyšku zamietol, podal v zákonom
stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ, žiadal rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zmeniť
a jeho návrhu v celom rozsahu vyhovieť, alternatívne zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie. Uviedol, že pri určení sumy, ktorú mu súd priznal, vychádzal z bodového hodnotenia v celkovej
výške 1900 bodov ako súčet položiek, ktoré uviedol znalec MUDr. Škodáček vo svojom znaleckom
posudku vo výške 1700 bodov a zvyšných 200 bodov pripočítal položku, ktorú znalec opomenul hodnotiť,
a ktorú v posudku uviedla znalkyňa PhDr. Borzová. Nesprávne však počet bodov násobil sumou 15,- Sk
za jeden bod, keď k ustáleniu jeho zdravotného stavu a k zisteniu psychických porúch došlo až v roku
1999, a preto podľa vyhl. č. 32/1965 Zb. v znení vyhl. č. 47/1995 Z.z. výška odškodnenia za SSU; ktoré
bolo zistené po nadobudnutí účinnosti vyhlášky; t.j. po 01.04.1995, sa určuje sumou 30,-
Sk za jeden bod. Súd prvého stupňa však svoj postup ani neodôvodnil a neuviedol z akého dôvodu a



podľa akého predpisu postupoval, keď priznal za jeden bod sumu 15,- Sk a nie 30,- Sk. Ďalej namietal,
že súd prvého stupňa mu priznal neprimerane nízky násobok bodového hodnotenia, vzhľadom na to,
že rozsah následkov po utrpenom úraze, mimoriadne ťažkosti a bolesti ho sprevádzajú celý život, odo
dňa úrazu vzhľadom na vážne zohyzdenie tváre vzbudzuje v okolí odpor, a to nielen u ľudí, s ktorými
sa stretáva občas, ale aj u príslušníkov vlastnej rodiny, pričom tento stav sa vekom - ochabovaním
svalstva, ešte zhoršuje. Uviedol, že so svojím stavom sa nevie zmieriť, čo má vplyv na jeho psychiku,
t.j. zhoršujúci sa psychický stav, ktorým do konca života bude zaťažovať nielen seba, ale aj celé okolie,
pretože ide o psychické poruchy, ktoré sú v stabilizovanom stave a liečiť sa nedajú. Súd prvého stupňa
tiež vychádzal z nesprávnych údajov, ktoré nezodpovedajú ani skutočnosti ani predloženým listinným
dôkazom, keď v odôvodnení nesprávne uviedol, že úraz utrpel dňa 18.09.1995, keď mal 42 rokov,
pričom listinnými dôkazmi bolo preukázané, že k dopravnej nehode došlo 18.09.1985, kedy mal 32 rokov.
Podľa jeho názoru zrejme aj toto nesprávne skutkové zistenie malo za následok, že súd prvého stupňa
zvýšil odškodnenie len na 20-násobok bodového hodnotenia. Ďalej namietal, že súd prvého stupňa
nesprávne posúdil jeho nárok ako premlčaný v časti bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia
v časti somatických porúch, keď je nesporné, že bolestné aj sťaženie spoločenského uplatnenia v časti
somatických porúch, mu bolo odškodnené a vyplatené v sume 29.430,- Sk, a to ešte v roku 1986 a v
tomto konaní sa domáhal len mimoriadneho zvýšenia tohto nároku podľa § 7 ods. 3 vyhl. č. 32/1965 Zb.,
pričom predložil aj rozhodnutie Krajského súdu Brno, č.k. 22Co 354/74, v ktorom bolo konštatované,
že je vylúčené, aby bolo premlčané zvýšenie odškodnenia, ak nie je premlčané základné odškodnenie.
S týmito jeho námietkami sa súd prvého stupňa žiadnym spôsobom nevysporiadal. Podľa jeho názoru
základný nárok nemôže byť premlčaný, lebo bol odporcom odškodnený. Keďže sa súd prvého stupňa
nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia so všetkými skutočnosťami a jeho námietkami, považoval
napadnutý rozsudok za nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov.
Odporca vo svojom vyjadrení uviedol, že nárok navrhovateľa považuje za nedôvodný, a preto v odvolaní
žiadal rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť a návrh navrhovateľa zamietnuť, alternatívne zrušiť a vec mu
vrátiť na ďalšie konanie. Pripočítanie 200 bodov podľa znaleckého posudku PhDr. Borzovej považoval
za nedôvodné, keď sám navrhovateľ v priebehu konania upustil od znaleckého posudku PhDr. Borzovej
a uviedol, že si bude uplatňovať nárok iba na základe znaleckého posudku MUDr. Škodáčka a poukázal
na to, že súd po pripustení zmeny návrhu navrhovateľa je v zmysle § 153 ods. 3 O.s.p. týmto návrhom
viazaný. Ďalej uviedol, že navrhovateľovi podľa jeho názoru, ani napriek vytrpeným bolestiam a sťaženiu
spoločenského uplatnenia, nevznikol nárok ani na 20-násobné zvýšenie bodového hodnotenia, najmä
z dôvodu, že zapojenie navrhovateľa do spoločenského a kultúrneho života nebolo pred nehodou na
mimoriadne vysokej úrovni a navrhovateľ ani nie je v dôsledku úrazu vyradený zo života. Nedôvodne
preto navrhovateľ namietal nedostatočné zvýšenie mimoriadneho odškodnenia len na 20-násobok
bodového hodnotenia. Pokiaľ ide o námietku premlčania, uviedol, že sťaženie spoločenského uplatnenia
a bolestné sú dva samostatné nároky, a preto rozhodnutie súdu o prípadnom mimoriadnom zvýšení
bodového hodnotenia za SSU neodôvodňuje automaticky aj mimoriadne zvýšenie bolestného. Namietal,
že navrhovateľ žiadnym spôsobom nepreukázal, že mimoriadne zvýšenie odškodnenia za vytrpené
bolesti by bolo odôvodnené. Poukázal aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 25 Cdo
2166/2010 zo dňa 15.06.2011 a rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 25 Cdo 2908/2008
zo dňa 23.02.2011, z ktorých možno vyvodiť záver, že ak si navrhovateľ neuplatní nárok na zvýšenie
mimoriadneho odškodnenia v rámci premlčacej doby, nie je možné takýto nárok priznať po uplynutí
premlčacej doby, ak odporca vznesie námietku premlčania.
Navrhovateľ vo svojom vyjadrení navrhol odvolanie odporcu ako nedôvodné zamietnuť. Uviedol, že
odporca vo svojom odvolaní neuviedol, prečo sa domnieva, že znalecký posudok nebol vypracovaný v
súlade s vyhl. č. 32/1965 Zb., taktiež neuviedol, prečo nemožno akceptovať, že ide o nový následok, ktorý
nemohol a nebol odškodnený v rámci lekárskeho posudku vyhotoveného v roku 1986. Ďalej uviedol, že
nemal vedomosť o tom, že trpí duševnými poruchami, nebol liečený a dokonca ani lekári, ktorí liečili jeho
somatické poškodenie, nevenovali tomuto jeho stavu pozornosť, neodporučili mu lekárske vyšetrenia, a
teda ani nemohol mať vedomosť o tom, že psychickými poruchami trpí, resp. kedy sa jeho stav ustálil.
Škoda bola zistená až po tom, čo mu praktický lekár odporučil vyšetrenie a následne bol vydaný znalecký
posudok PhDr. Borzovej CSc. dňa 01.04.1999. Pokiaľ nemal vedomosť o škode, nemohla začať plynúť
premlčacia lehota, a preto tvrdenie odporcu, že mu nič nebránilo, aby sa obrátil na príslušné zdravotné
stredisko, je účelovým tvrdením. Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 9 Sžso 70/2011, na ktoré
poukázal odporca vo svojom odvolaní, sa nevzťahuje na tento prípad, keď podľa jeho názoru Najvyšší
súd SR v tomto rozhodnutí nepriamo nevyslovil záver, že znalecký posudok sa vypracuje iba v prípade
pochybnosti o správnosti bodového hodnotenia tak, ako tvrdí odporca. Za účelové považoval aj tvrdenie
odporcu, že tým, že tvrdil, že mal pocit, že sa ho ľudia stránia, že obmedzil spoločenské kontakty,



vedel o tom, že trpí duševnými poruchami, keď takéto pocity a stavy môže mať každý človek, avšak
duševnými poruchami trpí len ten, u ktorého intenzitu, rozsah, nie je možné žiadnym spôsobom zvrátiť,
ide o stav trvalý, dôjde k zmene osobnosti a odborníci tento stav kvalifikujú ako duševnú poruchu určitého
druhu a rozsahu. Pokiaľ ide o rozhodnutie o náhrade trov konania, poukázal na rozhodnutia Najvyššieho
súdu SR, ktorými je v prípade náhrady škody dlhodobo ustálená súdna prax, na základe ktorej súd
prizná navrhovateľovi náhradu trov pri odškodnení zdravia zo sumy prisúdenej súdom práve preto, že
rozhodnutie o výške náhrady patrí do výlučnej právomoci súdu.
Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa
§ 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v zamietajúcej časti,
týkajúcej sa mimoriadneho zvýšenia náhrady za bolesť, je vecne správny, avšak vo zvyšku napadnutý
rozsudok súdu prvého stupňa nie je vecne správny.
Podľa § 190 ods. 1 Zákonníka práce č. 65/1965 Zb. v znení účinnom do 30.06.1987 ak došlo u
pracovníka pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním k poškodeniu na zdraví, alebo k
jeho smrti úrazom (ďalej len „pracovný úraz“), zodpovedá za škodu tým vzniknutú organizácia, v ktorej
bol pracovník v čase úrazu v pracovnom pomere.
Podľa § 193 ods. 1 písm. b/ cit. zákona pracovníkovi, ktorý utrpel pracovný úraz, alebo u ktorého bola
zistená choroba z povolania, je organizácia povinná v rozsahu, v ktorom za škodu zodpovedá, poskytnúť
náhradu za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia.
Podľa § 196 cit. zákona náhrada za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia, ktoré pracovníkovi
vznikli následkom pracovného úrazu alebo choroby z povolania, sa poskytujú jednorazovo.
Podľa § 262 ods. 1 cit. zákona lehota na uplatnenie nároku začína plynúť odo dňa, keď sa nárok mohol
uplatniť po prvý raz.
Podľa § 263 ods. 1 cit. zákona ak nie je v tomto zákonníku ustanovené inak, je lehota na uplatnenie
peňažných nárokov jeden rok.
Podľa § 263 ods. 3 cit. zákona jednoročná lehota na uplatnenie nároku na náhradu škody začne plynúť
odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Nárok na náhradu škody sa
však premlčí, ak sa neuplatní do troch rokov, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne do 10 rokov odo
dňa, keď škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.
Podľa § 2 ods. 1 vyhl. č. 32/1965 v znení účinnom do 01.04.1995 odškodňovanie za bolesť sa poskytuje
za bolesti spôsobené poškodením na zdraví, jeho liečením alebo odstraňovaním jeho následkov, a to
podľa sadzieb ustanovených v prílohe tejto vyhlášky. Odškodnenie za bolesť musí byť primerané povahe
poškodenia na zdraví a priebehu liečenia.
Podľa § 4 ods. 1 cit. vyhlášky sťaženie spoločenského uplatnenia sa odškodňuje, ak poškodenie na
zdraví má preukázateľne nepriaznivé dôsledky pre životné úkony poškodeného, pre uspokojovanie jeho
životných a spoločenských potrieb alebo pre plnenie jeho spoločenských úloh (ďalej len „následky“).
Odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia musí byť primerané povahe následkov a ich
predpokladanému vývoju, a to v rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v
živote a v spoločnosti.
Podľa § 6 ods. 1 cit. zákona pri odškodňovaní spoločenského uplatnenia sa vychádza zo základného
počtu bodov, ktorým bolo toto sťaženie ohodnotené v lekárskom posudku.
Podľa § 7 ods. 1 cit. vyhlášky výška odškodnenia za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia sa
určuje sumou 15,- Kčs za jeden bod.
Podľa § 7 ods. 3 cit. vyhlášky v celkom výnimočných prípadoch hodných mimoriadneho zreteľa môže
rozhodcovský orgán alebo súd odškodnenie primerane zvýšiť, a to i nad ustanovené najvyššie výmery
odškodnenia.
Podľa § 8 cit. vyhlášky o lekársky posudok môže požiadať poškodený, ten, kto za poškodenie zdravia
zodpovedá (organizácia alebo občan), a ak ide o odškodnenie podľa pracovnoprávnych predpisov, aj
závodný výbor základnej organizácie Revolučného odborového hnutia, prípadne iný orgán, vykonávajúci
jeho pôsobnosť; taký posudok je bezplatný.
Podľa § 9 ods. 1 cit. vyhlášky posúdenie sa vykoná, len čo stav poškodeného možno považovať za
ustálený.
Podľa § 9 ods. 2 cit. vyhlášky posudok podáva spravidla príslušný dielenský alebo obvodný lekár. Ak
sa poškodený lieči v nemocnici alebo v inom lôžkovom zariadení ešte v čase, keď došla žiadosť o
posudok, alebo ak sa liečil len v takom zariadení, je povinný podať posudok lekár nemocnice alebo iného
lôžkového zariadenia. Ak sa na liečení poškodeného zúčastnilo viac zariadení, podáva posudok lekár
zariadenia, v ktorom sa poškodený naposledy liečil.



Podľa § 9 ods. 3 cit. vyhlášky na podanie posudku sú príslušní aj lekári zdravotníckych zariadení ústavov
železničného zdravotníctva a zariadení ministerstiev vnútra a národnej obrany, ak sa v nich poškodený
liečil za podmienok uvedených v ods. 2.
V prejednávanej veci súd prvého stupňa správne ustálil, že po procesných úkonoch navrhovateľa v
priebehu konania zostal predmetom konania jeho nárok na zaplatenie sumy 51.000,- Sk predstavujúcej
odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia vyčíslené v znaleckom posudku MUDr. Škodáčka
počtom bodov 1700 a na zaplatenie sumy 3.992.070,- Sk predstavujúcej mimoriadne odškodnenie
za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 50-násobku sumy z priznaného základného
bodového ohodnotenia za bolesť vo výške 362 bodov a sumy z priznaného základného bodového
ohodnotenia za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa lekárskeho posudku zo dňa 14.03.1986 vo
výške 1600 bodov a zo znaleckého posudku MUDr. Škodáčka zo dňa 10.06.2004 vo výške 1700 bodov.
Nesporné je, že odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia bolo navrhovateľovi priznané
posudkom zo dňa 14.03.1986, vypracovaným ošetrujúcim lekárom MUDr. Katarínou Vavrovou a
zástupcom prednostu očnej kliniky FN v Bratislave prim. MUDr. Petrom Strmeňom, a to vo výške
600 bodov, podľa sadzby B-II k bodu č. 267 za stratu zraku, pričom v posudku je konštatované, že
poškodené oko je bez svetlocitu a druhé oko 5/5. Ďalej podľa posudku navrhovateľ utrpel pri autohavárii
úraz tváre - mnohopočetné tržné rany a poranenia ľavého oka. Prvá pomoc mu bola poskytnutá
na Chirurgickom oddelení v Nitre, kde bol hospitalizovaný do 20.09.1985, odtiaľ bol preložený na
Chirurgické oddelenie Bratislava-vidiek a dňa 25.09.1985 do Fakultnej nemocnice Bratislava. Bolestné
bolo navrhovateľovi priznané posudkami o bolestnom zo dňa 21.05.1986,vystavenými závodným
lekárom závodnej ambulancie SPOJE I. Bratislava vo výške 202 bodov a 160 bodov, t.j. spolu vo výške
362 bodov. Ďalej listom odporcu zo dňa 20.07.1987 zn. 810-H/87 bolo preukázané, že navrhovateľovi
bolo odporcom vyplatené okrem iného bolestné v sume 5.430,- Sk za 362 bodov a náhrada za sťaženie
spoločenského uplatnenia spolu v sume 24.000,- Sk. Vykonanie bodového hodnotenia bolestného a
sťaženia spoločenského uplatnenia navrhovateľa závodným lekárom a ošetrujúcimi lekármi posudkami
zo dňa 21.05.2006 a 14.03.1986 nasvedčuje tomu, že zdravotný stav navrhovateľa bolo možné
považovať za ustálený a navrhovateľovi po vydaní týchto posudkov závodným a ošetrujúcim lekárom
nič nebránilo, aby si náhradu škody na zdraví titulom bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia,
v prípade neuhradenia týchto jeho nárokov odporcom na základe vyhotovených posudkov, uplatnil
na súde a podľa názoru odvolacieho súdu vydaním týchto posudkov mu zároveň vzniklo právo
domáhať sa aj náhrady titulom mimoriadneho zvýšenia bolestného a titulom mimoriadneho zvýšenia
sťaženia spoločenského uplatnenia podľa § 7 ods. 3 cit. vyhlášky, pretože tieto nároky na mimoriadne
zvýšenie sa viažu na zistené bolestné, t.j. na tzv. základné obodované bolestné a tiež na základné
obodované sťaženie spoločenského uplatnenia, z ktorých súd aj vychádza, ak sú preukázané také
dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré umožňujú súdu zvýšiť bolestné i nad vyhláškou stanovenú
hranicu. Správne preto súd prvého stupňa dospel k záveru, že navrhovateľ si nárok na mimoriadne
zvýšenie bolestného uplatnil po uplynutí subjektívnej premlčacej lehoty, keď bodové ohodnotenie bolesti
navrhovateľa bolo vykonané dňa 21.05.1986 a nárok na súde si uplatnil dňa 29.11.1999; keď ani z
predloženého Rozhodnutia Úradu dôchodkového zabezpečenia Bratislava zo dňa 13.05.1991, ktorým
bo priznaný navrhovateľovi čiastočný invalidný dôchodok od 03.04.1986, posudku Krajského úradu v
Bratislave zo dňa 20.02.2002, podľa ktorého sa navrhovateľ považuje za občana s ťažkým zdravotným
postihnutím, rozhodnutia Okresného národného výboru, posudkovej komisie Sociálneho zabezpečenia
v Bratislave- vidiek o tom, že navrhovateľ je občanom so zmenenou pracovnou schopnosťou, ktoré
rozhodnutie je odôvodnené dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom navrhovateľa, a rozhodnutia
Sociálnej poisťovne zo dňa 18.05.1998, ktorým po posúdení zdravotného stavu navrhovateľa na účely
priznania mimoriadnych výhod, uznala navrhovateľa za ťažko zdravotne postihnutého, keď zistila,
že druh a stupeň zodpovedá II.stupňu zdravotného postihnutia; nevyplýva, že by napr. na základe
prehodnotenia zdravotného stavu navrhovateľa bolo zistené zhoršenie jeho stavu po vypracovaní
posudkov o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia v roku 1986 a aj z rozsudku Najvyššieho
súdu SR zo dňa 29.09.1997 č.k. 2So 21/97 vyplýva, že v posudkoch Posudkovej komisie sociálneho
zabezpečenia Sociálnej poisťovne, pobočky Bratislava-vidiek zo dňa 10.01.1996 a Posudkovej komisie
sociálneho zabezpečenia č. III. Sociálnej poisťovne v Bratislave zo dňa 18.06.1996, posudkové komisie
zhodne uviedli, že na základe nových vyšetrení a vlastného vyšetrenia navrhovateľa v komisii nezistili
zhoršenie jeho zdravotného stavu. Odvolací súd ďalej dospel k záveru, že rozhodnutie Krajského
súdu Brno č.k. 22Co 354/74, na ktoré navrhovateľ poukazoval, a podľa ktorého je vylúčené, aby
bolo premlčané zvýšenie odškodnenia, ak nie je premlčané základné odškodnenie, sa na daný prípad
nevzťahuje, keď v prejednávanej veci základné odškodnenie bolo navrhovateľovi vyplatené odporcom



na základe vypracovaných lekárskych posudkov a z toho dôvodu tieto nároky navrhovateľa nemusel
navrhovateľ uplatňovať na súde v zákonom stanovenej subjektívnej premlčacej lehote.
Súd prvého stupňa priznal navrhovateľovi sumu 18.920,53 € titulom náhrady za sťaženie spoločenského
uplatnenia navrhovateľa vyčísleného v znaleckom posudku MUDr. Škodáčka a titulom mimoriadneho
zvýšenia tohto sťaženia spoločenského uplatnenia do výšky 20-násobku hodnotenia, pričom však z
odôvodnenia napadnutého rozsudku nie je zrejmé, z akého dôvodu súd prvého stupňa vychádzal pri
výpočte z počtu bodov 1900, keď MUDr. Škodáček sťaženie spoločenského uplatnenia navrhovateľa
ohodnotil počtom bodov 1700, taktiež nie je z odôvodnenia zrejmé, podľa akého právneho predpisu
priznal súd prvého stupňa navrhovateľovi sumu 15,- Sk za jeden bod a taktiež nie je dostatočné
odôvodnenie posúdenia predloženého znaleckého posudku MUDr. Škodáčka z hľadiska príslušných
ustanovení cit. vyhlášky, upravujúcich postup pri vydávaní lekárskych posudkov, keď za dostatočné
odôvodnenie nemožno považovať len všeobecné konštatovanie, že znalecký posudok MUDr. Škodáčka
je možné považovať za lekársky posudok v súlade s vyhl. č. 32/1965 Zb., pričom s námietkami
odporcu týkajúcimi sa tohto znaleckého posudku sa súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého
rozhodnutia nevysporiadal. V odôvodnení rozhodnutia tiež neuviedol, na základe akých dôkazov mal za
preukázané, že ohodnotené psychické útrapy navrhovateľa by boli ďalším novým následkom dopravnej
nehody, ktorý by sa prejavil až po ustálení zdravotného stavu navrhovateľa a tiež ako vyhodnotil
výpovede navrhovateľa týkajúce sa jeho prežitých psychických útrap, v ktorých uviedol, že hneď od
úrazu začal mať pocity, že sa ho ľudia stránia a pod. Ďalej nedostatočne odôvodnil nevyhovenie návrhu
odporcu na nariadenie znaleckého dokazovania za účelom preskúmania správnosti znaleckého posudku
MUDr. Škodáčka.
Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia odvolací súd zistil, že absentuje aj odôvodnenie zamietnutia
nároku navrhovateľa v časti mimoriadneho zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia z priznaného
základného bodového ohodnotenia podľa lekárskeho posudku zo dňa 14.03.1986 a zamietnutie
mimoriadneho zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia zo znaleckého posudku MUDr. Škodáčka
nad priznanú výšku 20-násobku základného hodnotenia.
Odvolací súd dospel k záveru, že odôvodnenie napadnutého rozsudku v časti, v ktorej priznal
navrhovateľovi sumu 18.920,53 € a v ostatnej zamietajúcej časti, t.j. okrem zamietnutia mimoriadneho
zvýšenia bolestného z dôvodu premlčania, nezodpovedá ust. § 157 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého v
odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa
vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí,
ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a kými úvahami sa
pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd
dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
Pod pojmom právo na spravodlivý súdny proces treba rozumieť i právo na odôvodnenie súdneho
rozhodnutia (čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, čl. 1, 17 a čl. 154c Ústavy
SR).

Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie i postup súdu, ktorým znemožnil účastníkovi konania
realizáciu jeho procesných práv, pričom takýmto právom je i právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia.
Povinnosti súdu riadne odôvodniť svoje rozhodnutie korešponduje právo účastníka na dostatočné a
presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia. Porušením tohto práva sa totiž účastníkovi odníma možnosť
skutkovo a právne reagovať na rozhodnutie súdu, proti ktorému chce využiť možnosť opravného
prostriedku. Nedostatok riadneho, dostatočného a presvedčivého odôvodnenia rozhodnutia predstavuje
porušenie práva na spravodlivé súdne konanie a je dôvodom pre zrušenie rozhodnutia.
Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v zamietajúcej časti
týkajúcej sa mimoriadneho zvýšenia bolestného podľa §219 ods. 1 a 2 O.s.p. ako vecne správny potvrdil
a vo zvyšku napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (ods. 221
ods. 2 O.s.p.).
V novom rozhodnutí súd prvého stupňa rozhodne aj o náhrade trov odvolacieho

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.