{"guid": "4cd9611c-a5af-4d7a-a3ce-2bf9297855da:7b4bda79-af73-466f-bdf6-a8645b4a1020", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2014:1312211450.1", "spisova_znacka": "8Co/348/2013", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 8Co/348/2013 z 7. 4. 2014", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 7. apríla 2014, sp. zn. 8Co/348/2013, ECLI:SK:KSBA:2014:1312211450.1", "identifikacne_cislo": "1312211450", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Helena Kosorínová", "sudca_id": 474, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-helena-kosorinova-474", "datum_vydania": "2014-04-07", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Zmluvy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-582.odsek-1", "nazov": "§ 582 ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-582.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-582"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1964/40#paragraf-582"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/7b4bda79-af73-466f-bdf6-a8645b4a1020", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2014:1312211450.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2014:1312211450.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2014:1312211450.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8Co/348/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1312211450
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 04. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Gažovičová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1312211450.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom senátu z predsedníčky senátu JUDr. Janky Gažovičovej a
členiek senátu JUDr. Jany Vlčkovej a JUDr. Moniky Holickej v právnej veci navrhovateľky: X. Z., bytom Z.,
U.. E. XX, zastúpenej advokátskou kanceláriou: B & S Legal s.r.o., so sídlom v Bratislave, Grősslingova
5, proti odporcovi: Slovenská sporiteľňa, a.s., v skratke SLSP, a.s., so sídlom Tomášikova 48, Bratislava,
IČO: 00 151 653, zastúpenému JUDr. Romanom Kvasnicom, advokátom, so sídlom v Piešťanoch, Sad
A. Kmeťa 24, o zaplatenie 3.620,70 eur s príslušenstvom, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného
súdu Bratislava III, zo dňa 13. februára 2013 č.k. 7C 228/2012-68, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa  p o t v r d z u j e .

Odporca  j e   p o v i n n ý   zaplatiť navrhovateľke   náhradu trov odvolacieho konania          vo výške  166,73
eur, k rukám  právneho zástupcu navrhovateľky  B & S Legal s.r.o., so sídlom  v Bratislave,  do troch dní.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom uložil  súd prvého stupňa odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľke istinu vo
výške 3620,70 eur spolu s úrokom z omeškania a náhradou trov konania vo výške 217,- eur titulom
súdneho poplatku a vo výške 666,29 eur titulom trov právneho zastúpenia. Z vykonaného dokazovania
mal  preukázané, že dňa 19.08.1996 bola medzi účastníkmi konania uzavretá v zmysle § 842 Obč. zák.
zmluva o poskytovaní plnenia      z Podporného dôchodkového fondu SLSP, a.s., ktorej predmetom bolo
doživotné plnenie odporcom ako povinným v prospech navrhovateľky vo výške 4.040,- Sk mesačne.
Dňa  26.10.2009  dal  odporca  výpoveď z predmetnej zmluvy v zmysle § 582 ods. 1 Obč. zák., na
základe čoho mala platnosť a účinnosť zmluvy skončiť ku dňu 31.03.2010. V odôvodnení konštatoval, že
dôchodok je potrebné chápať ako opakujúce sa plnenie /rentu/ a zmluvou podľa § 842 Obč. zák., ktorá
musí mať písomnú formu, sa niekto zaväzuje, že inému doživotne alebo na inak určenú dobu neurčitého
trvania bude vyplácať určitý dôchodok /rentu/. Jej účelom je niekoho zabezpečiť, či už doživotne alebo
na inak určenú dobu neurčitého trvania, pričom dobu trvania možno viazať na konkrétnu dátumom
neurčiteľnú objektívne zistiteľnú skutočnosť, z ktorej je možné bez pochýb zistiť, kedy sa právny vzťah
skončí, pričom v dobe uzatvorenia zmluvy nemusia mať jej účastníci istotu, kedy takáto dohodnutá
doba uplynie, je však isté, že táto skutočnosť nastane. S ohľadom na uvedené vyvodil, že predmetnou
zmluvou sa v prospech navrhovateľky založilo právo na vyplácanie dôchodku doživotne, t.j. na dobu
určenú neurčitého trvania, kedy je presne určený okamih začiatku vyplácania dôchodku a okamih
ukončenia právneho vzťahu, a to smrťou,  ktorá skutočnosť  nie je závislá od ľudskej vôle. Pri predmetnej
zmluve je špecifikovaný jasný začiatok vzniknutého právneho vzťahu medzi účastníkmi t.j. 19.08.1996
a tiež je jasne špecifikovaný jej koniec t.j. doživotne, teda okamihom smrti navrhovateľky, jedná sa
teda        o presne určenú dobu s presne určeným začiatkom a koncom, avšak jej trvanie je neurčité.
Trvanie právneho vzťahu bolo účastníkmi konania dohodnuté do okamihu úmrtia navrhovateľky, teda
do doby nastania skutočnosti nezávislej od ich vôle. Ďalej poukázal na to, že ustanovenie § 582 ods.
1 Obč. zák. upravuje možnosť ukončenia právneho vzťahu a spôsob zrušenia záväzku založeného



zmluvou uzavretou na neurčitú dobu, predmetom ktorého je opakovaná činnosť alebo záväzok, a to
jednostranným právnym úkonom - výpoveďou. Pokiaľ odporca výpoveďou  zo dňa 26.10.2009 vypovedal
predmetnú zmluvu podľa § 582 Obč. zák.,   vzhľadom na to, že predmetná zmluva nebola uzavretá
na dobu neurčitú, nemohol odporca zmluvu vypovedať podľa § 582 Obč. zák.  a poukázal na to, že
charakter a účel uzavretej zmluvy, kedy účastníkom takejto zmluvy je na jednej strane poskytovateľ
dôchodku, ako osoba povinná, a na druhej strane poberateľ dôchodku, ako osoba oprávnená, pričom
dôvody uzatvorenia takejto zmluvy, na základe ktorej sa odporca zaviazal navrhovateľke poskytovať
plnenie, môžu byť rôzne a za poskytnutý dôchodok sa nemusí poskytnúť protiplnenie, nepredpokladá
počas trvania právneho vzťahu do smrti oprávneného jej ukončenie jednou zo zmluvných strán. V tejto
súvislosti uviedol, že na základe takejto zmluvy sa k povinnosti poskytovať plnenie zaviazal odporca
dobrovoľne, z dôvodu prvého odchodu navrhovateľky do starobného dôchodku. Z vyššie uvedených
dôvodov preto v zmysle § 582 ods. 1 Obč. zák. vyhodnotil výpoveď odporcu danú navrhovateľke  dňa
26.10.2009 ako neplatnú, a navyše konštatoval, že výpoveď  by bola vzhľadom na charakter a účel
zmluvy i v rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 3 ods. 1 Obč. zák. K námietke   odporcu týkajúcej sa
nemožnosti plnenia    z predmetnej zmluvy o dôchodku z dôvodu jej rozporu s novelizovaným zákonom
číslo 480/2001 Z.z. o bankách uviedol, že v danom prípade zmluva o dôchodku nie je zmluvou uzavretou
na strane banky  za nápadne nevýhodných podmienok, ktorá by banku  zaväzovala na hospodársky
neodôvodnené plnenie alebo na plnenie zjavne nezodpovedajúce poskytovanej protihodnote. Tento
svoj  záver odôvodnil tým, že vznik podporného dôchodkového fondu a jeho štatútu bol starostlivo a
dlhodobo pripravovaný, v snahe určitého odškodnenia zamestnancov - dôchodcov, ktorí po uzavretí
zmluvy, na základe dohody, nastúpili do starobného dôchodku, a teda sa jednalo o zamestnanecký
benefit pre niektorých zamestnancov, pretože predstavoval súčasť protihodnoty za hodnoty vytvárané
zamestnancami počas trvania ich pracovného pomeru. Podotkol, že podporný dôchodkový fond  bol
vytvorený na základe \" Podnikovej kolektívnej zmluvy Slovenskej štátnej sporiteľne na rok 1993\", v
súlade s Nariadením vlády ČSFR č.  577/90 Zb.  o finančnom hospodárení štátnych podnikov, pričom
zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva, že  vykonávanie plnenia v zmysle zmluvy a dôchodku bolo
v rozpore so zákonom, a teda, že by išlo o plnenie nemožné v zmysle § 575 Občianskeho zákonníka.
Z uvedených dôvodov sa nestotožnil           s argumentáciou odporcu, že zmluva o dôchodku zanikla
v dôsledku nemožnosti plnenia         a obranu odporcu v tomto smere považoval za účelovú. Pokiaľ
odporca namietal, že rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 16.01.2012 č.k. 15Co 194/2012
- 222 bol zamietnutý návrh navrhovateľky na zaplatenie  sumy 134,10 eur titulom plnenia zo zmluvy
od dôchodku za mesiac apríl 2010, uviedol, že sa nejedná o prekážku právoplatne rozhodnutej veci a
závery vyslovené v predmetnom rozsudku nie sú pre rozhodnutie v danej veci pre konajúci súd právne
záväzné. Vzhľadom na neplatnú výpoveď zmluvy o dôchodku konštatoval existenciu povinnosti odporcu
plniť navrhovateľke v zmysle platne uzatvorenej  zmluvy, a preto zaviazal odporcu k úhrade žalovanej
istiny. Podľa § 517 ods. 1, ods. 2  Občianskeho zákonníka priznal navrhovateľke aj uplatňovaný úrok
z omeškania. O náhrade trov  konania  rozhodol  podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že v konaní úspešnej
navrhovateľke priznal náhradu trov konania.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie odporca domáhajúc sa jeho zmeny
tak, aby bol návrh zamietnutý dôvodiac tým, že vychádza               z nesprávneho právneho
posúdenia veci. Vytýkal súdu prvého stupňa, že na vec neaplikoval   § 159 ods. 2 O.s.p. a nerešpektoval
právoplatné rozhodnutie - rozsudok Krajského súdu Bratislave č.k. 15Co/194/2011 - 222, ktorým bola
medzi účastníkmi konania právoplatne vyriešená platnosť výpovede zo zmluvy o dôchodku tak, že
výpoveď je platná.  Namietal, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci aj preto, že súd prvého stupňa  neaplikoval na vec sa vzťahujúce ustanovenia zákona
o bankách                 č. 483/2001 Z.z., a to  o najmä § 119 ods. 3 veta za bodkočiarkou, § 27 ods.
8, § 116  a nevzal do úvahy, že účelom uvedeného zákona je regulácia a kontrola bank, za účelom
bezpečného fungovania bankového systému. Aplikácie zákona o bankách  sa dovolával s poukazom
na jeho § 1, podľa ktorého tento zákon upravuje niektoré vzťahy súvisiace so vznikom,                s
organizáciou, riadením, podnikaním a so zánikom bánk, pričom skutočnosť, že aj v danej veci ide o
vzťahy súvisiace s organizáciou, riadením, respektíve podnikaním odporcu ako banky, bola v konaní
preukázaná článkom I. Štatútu podporného dôchodkového fondu Slovenskej štátnej sporiteľne, podľa
ktorého - tento fond slúži,  okrem iného, aj na podporu stabilizácie pracovníkov banky, čo je nepochybne
vzťahom súvisiacim s organizáciou, riadením a čiastočne podnikaním odporcu ako banky. Uviedol,
že zákon o bankách zakazuje banke uzatváranie zmlúv bez protiplnenia, a preto je taká činnosť,
teda poskytovanie plnenia bez protiplnenia, ktorého sa aj navrhovateľka domáha podaným návrhom, v
rozpore so zákonom o bankách a je priamo zakázaná jeho ustanovením § 119 ods. 3. Ďalej poukázal



na     § 27 ods. 8 zákona o bankách, ktoré sa vzťahuje na všetky právne vzťahy uzatvárané bankou,
a pretože toto ustanovenie zakazuje banke  uzatvárať určité typy zmlúv, tak banka nemôže pokračovať
ani v plneniach skôr uzatvorených zmlúv tohto typu. S poukazom na uvedené ustanovenia mal preto
súd prvého stupňa dospieť k záveru, že jeho záväzok na plnenie zmluvy o dôchodku v prospech
navrhovateľky zanikol, pretože plnenie zo zmluvy sa stalo nemožné v zmysle ustanovenia § 575 ods. 1
Občianskeho zákonníka z dôvodu, že banka nesmie poskytovať plnenie bez poskytnutia protihodnoty,
ani hospodársky neodôvodnené plnenie. Nesúhlasil ani s tým, ako súd prvého stupňa vyložil znenie §
842 Občianskeho zákonníka. Závery súdu prvého stupňa o neplatnosti výpovede zmluvy o dôchodku
vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia zmluvy o dôchodku ako zmluvy uzatvorenej na dobu
určitú, doby neurčitého trvania, pretože žiadna takáto doba neexistuje, existujú len doby určité a doby
neurčité. Zotrval na svojej argumentácii pred súdom prvého stupňa, že zmluva o dôchodku je uzatvorená
zo zákona na dobu neurčitú. Vytýkal súdu prvého stupňa, že sa v odôvodnení  nevyporiadal s jeho
podstatnou právnou argumentáciou, a preto mu svojím postupom odňal možnosť konať pred súdom.

Navrhovateľka vo svojom vyjadrení k odvolaniu odporcu bližšie rozviedla dôvody, pre ktoré nesúhlasila
s jeho odvolacími námietkami  a ktorými argumentovala aj v konaní pred súdom prvého stupňa,
rozhodnutie súdu prvého stupňa považovala  za vecne správne,       a preto ho navrhla potvrdiť a priznať
jej náhradu trov odvolacieho konania.

Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v medziach dôvodov podaného
odvolania, vrátane konania, ktoré mu predchádzalo (§ 212 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p.)         a dospel k záveru, že
odporca nedôvodne vytýka súdu prvého stupňa, že jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

V preskúmavanej veci vykonal súd prvého stupňa náležité dokazovanie potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností dôležitých pre posúdenie dôvodnosti návrhu navrhovateľky na zaplatenie
plnenia zo zmluvy o dôchodku,  ako aj na opodstatnenosť tvrdení odporcu z hľadiska skutočností, ktoré
uvádzal na svoju obranu (§ 120 ods. 1,4 O.s.p.), zhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania v
súlade s § 132 O.s.p. dospel k správnym skutkovým záverom a na ich základe  vyvodil aj  správne
právne závery o neplatnosti výpovede zmluvy o poskytovaní plnenia z \"Podporného dôchodkového
fondu Slovenskej sporiteľne, a.s.\", platne uzatvorenej medzi účastníkmi konania, keď na vec aplikoval
zodpovedajúce ustanovenia Občianskeho zákonníka (§ 34, § 37 ods. 1,  § 39, § 488, § 842,      § 843,
§ 582 ods. 1) v spojení so zákonom č. 483/2001 Z.z. o bankách (§ 27 ods.8, § 116,        § 119 ods. 3),
ktoré aj správne vyložil a svoje dôvody vedúce k vyhoveniu návrhu aj náležite v súlade s § 157 ods. 2
O.s.p. odôvodnil, pričom sa dôsledne vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami podstatnými
pre právne posúdenie  veci, ako aj so všetkými relevantnými argumentmi  sporových strán a posúdil
opodstatnenosť všetkých právne              a skutkovo relevantných námietok účastníkov súvisiacich
s predmetom konania. Odporca preto nedôvodne namieta, že súd prvého stupňa sa nedostatočne
vyporiadal v  odôvodnení svojho rozsudku s jeho podstatnou právnou argumentáciou a že mu tým  odňal
možnosť konať pred súdom.

Odporca vo svojom odvolaní  už len zopakoval a bližšie  rozviedol svoje námietky        a argumenty
prednesené pred súdom prvého stupňa, ktorý sa  v odôvodnení svojho rozhodnutia dôsledne  vyporiadal
s tým, prečo  na ne neprihliadol, a v dostatočne primeranom rozsahu poukázal na všetky podstatné
skutočnosti vyplývajúce z vykonaného dokazovania objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia,
a preto jeho rozhodnutie možno považovať v tomto ohľade za presvedčivé. So zreteľom na uvedené
odvolací súd považuje skutkové a právne závery súdu prvého stupňa za správne a v celom rozsahu sa
preto stotožňuje s dôvodmi uvedenými v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, ktoré viedli súd prvého
stupňa k týmto záverom, tieto si osvojuje v celom rozsahu a v podrobnostiach na ne odkazuje. Obsah
odvolania odporcu nie je spôsobilý spochybniť správnosť záverov napadnutého rozsudku súdu prvého
stupňa, na ktorých založil svoje rozhodnutie, z hľadiska ním uplatnených odvolacích dôvodov podľa
§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p., keď ani                     v odvolacom konaní neboli zistené také nové
rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mali za následok zmenu skutkového stavu oproti tomu,
ako bol ustálený súdom prvého stupňa, z ktorého potom vychádzalo aj jeho  právne posúdenie veci.



V odvolacom konaní nevyšlo najavo, že by konanie, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého
rozhodnutia, trpelo takou vadou, ktorá by mala za následok vecnú nesprávnosť rozhodnutia (§ 212 ods.
3 O.s.p.).

So zreteľom na uvedené, odvolací súd  stotožňujúc  sa s odôvodnením súdu prvého stupňa v celom
rozsahu, napadnutý  rozsudok ako vecne správny potvrdil podľa  § 219       ods. 1, 2 O.s.p. s tým, že
považuje za potrebné ho doplniť - na zdôraznenie jeho správnosti,       o dôvody poukazujúce na niektoré
právne významné aspekty prípadu z hľadiska odvolacích námietok odporcu.

Odvolací súd nepovažoval za správny  názor odporcu, že pojmovým znakom zmluvy      o dôchodku
nie je jej uzatvorenie na dobu určitú. Obsahovými náležitosťami zmluvy               o dôchodku je totiž
okrem vymedzenia účastníkov právneho vzťahu, určenia  výšky dôchodku aj stanovenie začiatku jeho
výplaty a vymedzenie doby jeho výplaty, z ktorých náležitostí zmluvy potom vyplýva aj doba, na ktorú
sa zmluva uzatvára.

Rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 15Co/194/2011 - 222, ktorým bol právoplatne zamietnutý
návrh navrhovateľky, ktorým sa domáhala   zaplatenia  sumy        134,10 eur  ako plnenia zo zmluvy o
dôchodku za mesiac apríl 2010, z dôvodu, že  výpoveď zmluvy považoval za  platnú, nepredstavuje v
tomto konaní prekážku veci právoplatne rozhodnutej (res iudicata) v zmysle § 159 ods. 2 O.s.p., nakoľko
nárok zo zmluvy                    o dôchodku, o ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté,  sa  týka iného
obdobia,   ako sú  nároky uplatňované navrhovateľkou v predmetnom konaní a vyriešenie predbežnej
otázky týkajúcej sa platnosti výpovede zmluvy o dôchodku v odôvodnení uvedeného rozsudku, nie je
záväzné  pre konajúci súd v zmysle ust. § 135 ods. 1,2 O.s.p. Ani vzhľadom na toto odlišné  právoplatné
rozhodnutie odvolacieho senátu tunajšieho súdu, nemal odvolací súd   dôvod odchýliť sa v danej veci od
svojej doterajšej rozhodovacej činnosti  v obdobných prípadoch,      v ktorých  rovnako vyslovil  právny
názor, že výpoveď  zmluvy o dôchodku je neplatným právnym úkonom.

Odvolací súd sa nestotožnil  ani s argumentáciu odporcu, že zmluva o dôchodku zanikla v dôsledku
nemožnosti plnenia podľa § 575 ods. 1 Obč. zák. vzhľadom na ust. § 27 ods. 5 (8) zákona
č. 483/2001 Z.z. o bankách;  podľa ktorého banka nemôže uzatvárať zmluvy, ktoré ich zaväzujú
na hospodársky neodôvodnené plnenia alebo na plnenie zjavne nezodpovedajúce poskytovanej
protihodnote. Ustanovenie  § 27 ods. 5 ( od 1.1.2007 v ust.       § 27 ods.8)  zákona o bankách
bolo  zakomponované v zákone o bankách v šiestej časti upravujúcej „požiadavky na podnikanie
banky“, a teda sa vzťahuje na „bankovú činnosť“         (§ 2 ods. 5), prípadne iné činnosti, ktoré
smie banka vykonávať  pre iného v súvislosti s jej prevádzkou  (§ 2 ods. 10) a pokračovanie len v
takejto činnosti v rozpore s ust. § 27 ods. 5(8) sa stalo nadobudnutím účinnosti zákona o bankách
01.01.2002 nemožným. Odvolaciemu súdu nie je známe, žeby odporcovi bola takáto nepovolená činnosť
(teda rozpor  zmluvy          so zákonom) vytknutá v rámci výkonu bankového dohľadu nad jeho
činnosťou. V  danom prípade vystupoval odporca ako zamestnávateľ vo vzťahu ku svojmu  dlhoročnému
zamestnancovi odchádzajúcemu do dôchodku a obsahovou náplňou zmluvného vzťahu bolo poskytnutie
sociálnej výhody z podporného dôchodkového fondu slúžiaceho na podporu zabezpečenia životnej
úrovne, ktorú pracovníci dosiahli v čase svojej pracovnej aktivity, na ocenenie ich vernosti, kvality
ich práce a na podporu  stabilizácie pracovníkov; zo strany odporcu išlo o zabezpečenie  sociálnej
starostlivosti o pracovníka odchádzajúceho do dôchodku, spadajúcu pod agendu  personálneho a
sociálneho úseku  divízie ľudských zdrojov, zmluvu s navrhovateľom teda odporca neuzatváral ako
podnikateľ pri výkone svojej podnikateľskej činnosti; nešlo ani o vzťah banky s klientom.

Vzhľadom na vyčerpávajúce odôvodnenie súdu prvého stupňa by odvolací súd posudzovaním
odvolacích námietok odporcu už len opakoval správnosť právnych záverov súdu prvého stupňa, ktorý
v súlade so zákonnou  právnou úpravou a doterajšou ustálenou rozhodovacou činnosťou dôkladne
vyhodnotil relevantnosť argumentácie odporcu, na ktorej založil svoju obranu v prvostupňovom konaní,
a na ktorej zotrval aj v odvolacom konaní.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods.1 O.s.p.    v spojení s §
142 ods.1  O.s.p. a § 151 ods.1 vety prvej O.s.p. a úspešnej navrhovateľke ,  na základe jej návrhu,
priznal  náhradu trov odvolacieho konania vo výške 166,73 eur. Podľa        § 10 ods. 1 vyhl. č. 655/2004
Z.z. vznikol zástupcovi navrhovateľky   nárok na odmenu vo výške  131,13 eur za jeden úkon právnej
služby - vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 29.05.2013,  1 x paušálna náhrada 7,81 eur a k tomu 20% DPH
v sume 27,788 eur.



Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "7C/228/2012", "guid": "230e563f-8151-4dc5-963f-c4c326e4eb35:49c7b6f7-6edc-46e7-b8c1-22a064a239cb", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}