{"guid": "f96332af-221d-4228-8b46-673c1020c594:76b4d4ae-1f25-4ccd-99f5-3bd5784f8f80", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2014:1312212541.1", "spisova_znacka": "2Cob/179/2013", "nazov": "Rozhodnutie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2Cob/179/2013 z 1. 12. 2014", "citacia": "rozhodnutie Krajského súdu Bratislava z 1. decembra 2014, sp. zn. 2Cob/179/2013, ECLI:SK:KSBA:2014:1312212541.1", "identifikacne_cislo": "1312212541", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Katarína Štrignerová", "sudca_id": 390, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-katarina-strignerova-390", "datum_vydania": "2014-12-01", "forma": "Rozhodnutie", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Obchodné záväzkové vzťahy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99", "nazov": "OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-109.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 109 ods. 1 písm. b) OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-109.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-109"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-109.odsek-1.pismeno-c", "nazov": "§ 109 ods. 1 písm. c) OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-109.odsek-1.pismeno-c", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-109"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-1", "nazov": "§ 219 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-2", "nazov": "§ 219 ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/513", "nazov": "ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/513-1991"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-272.odsek-1", "nazov": "§ 272 ods. 1 ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-272.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/513-1991/paragraf-272"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-109", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-219", "/SK/ZZ/1991/513#paragraf-272"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/76b4d4ae-1f25-4ccd-99f5-3bd5784f8f80", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2014:1312212541.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2014:1312212541.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2014:1312212541.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Bratislava\nSpisová značka: 2Cob/179/2013\nIdentifikačné číslo súdneho spisu: 1312212541\nDátum vydania rozhodnutia: 02. 12. 2014\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Bahníková\nECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1312212541.1\n\nRozhodnutie\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Oľgy Bahníkovej a členov\nsenátu JUDr. Ľubici Kriškovej a JUDr. Ľubici Břouškovej v právnej veci navrhovateľa: Rail media, s.r.o.,\nSmetanova 13, 811 03 Bratislava, IČO: 36 291 943, zast. Advokátska kancelária Roštár - Slovák, s.r.o.,\nRévová 7, 811 02 Bratislava, IČO: 36 858 731, proti odporcovi: Železničná spoločnosť Slovensko, a.s.,\nRožňavská 1, 832 72 Bratislava, IČO: 35 914 939, o určenie existencie právneho vzťahu, o odvolaní\nnavrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III č. k. 20Cb/70/2012-615 zo dňa 17.4.2013\ntakto\n\nr o z h o d o l :\n\nKrajský súd v Bratislave návrh navrhovateľa na prerušenie odvolacieho konania zamieta.\n\nKrajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III č. k. 20Cb/70/2012-615 zo dňa\n17.4.2013  p o t v r d z u j e .\n\nOdporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.\n\no d ô v o d n e n i e :\n\nOkresný súd Bratislava III napadnutým rozsudkom návrh v celom rozsahu zamietol a odporcovi náhradu\ntrov konania nepriznal.\n\nV odôvodnení súd uviedol, že návrhom na začatie konania zo dňa 06.09.2012, doručeným súdu dňa\n07.09.2012 sa navrhovateľ domáhal, aby súd vydal rozhodnutie, ktorým by určil, že ústna dohoda,\nktorá bola medzi navrhovateľom a odporcom uzavretá začiatkom roka 2010 je platná, t. j. medzi\nnavrhovateľom a odporcom existuje platný právny vzťah, pričom predmetom záväzku odporcu v zmysle\ntejto platnej ústnej dohody je akceptácia žiadostí navrhovateľa o realizáciu objednávok v prípade, ak je\nobjednávka navrhovateľa v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky (sprístupnenie unikátneho\nzariadenia poskytnutím reklamného priestoru na hnuteľnom a nehnuteľnom majetku odporcu) a záväzok\nnavrhovateľa zaplatiť odporcovi primeranú odplatu za ním poskytnutý reklamný priestor.\n\nPodaním zo dňa 21.01.2013 navrhovateľ žiadal upraviť petit tak, aby súd:\nI. určil, že navrhovateľ a odporca sú účastníkmi právneho vzťahu vzniknutého na základe ústnej\ndohody koncom kalendárneho roka 2009, ktorej predmetom je záväzok odporcu akceptovať žiadosti\nnavrhovateľa o realizáciu objednávok (záväzok odporcu sprístupniť navrhovateľovi unikátne zariadenie\nposkytnutím reklamného priestoru na hnuteľnom a nehnuteľnom majetku, ktorý je v jeho vlastníctve\nalebo v správe) a záväzok navrhovateľa zaplatiť odporcovi primeranú odplatu za poskytnutie reklamného\n(mediálneho) priestoru sprístupnením unikátneho zariadenia odporcu, a to z účinnosťou od 01.01.2010.\nII. zaviazal odporcu, ako vlastníka a správcu unikátneho zariadenia (osobných železničných vozňov a\nlokomotív), k povinnosti za primeranú odplatu navrhovateľovi zabezpečiť prístup k svojmu unikátnemu\nzariadeniu na účely distribúcie reklamných a propagačných materiálov na sedadlách a stolíkoch\nnachádzajúcich sa v osobných železničných vozňoch a lokomotívach zaradených do platného grafikonu\n\nodporcu, a to poskytnutím reklamného (mediálneho) priestoru na základe navrhovateľových objednávok\n(žiadostí), do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.\nIII. zaviazal odporca k povinnosti nahradiť navrhovateľovi trovy konania.\n\nO návrhu navrhovateľa na zmenu petitu rozhodol súd uznesením zo dňa 13.03.2013 tak, že požadovanú\nzmenu petitu pripustil.\n\nSúd uviedol, že právny predchodca odporcu - Železničná spoločnosť, a.s. uzatvoril dňa 15.5.2002 so\nspoločnosťou UNIMEDIA, spol. s r.o. zmluvu o reklame na hnuteľnom a nehnuteľnom majetku, ktorá\nbola uzatvorená na dobu určitú do 31.12.2009, a ktorej platnosť a účinnosť uplynutím dohodnutej doby\ntrvania zanikla s tým, že odporca listom zo dňa 26.9.2009 oznámil spoločnosti UNIMEDIA, spol. s r.o., že\nak má záujem o uzatvorenie novej zmluvy, aby sa obrátila na odbor komunikácie odporcu, ktorý reklamné\naktivity na majetku odporcu koordinuje. Na základe poverenia spoločnosti UNIMEDIA, spol. s r.o. zo dňa\n01.02.2007 bol navrhovateľ oprávnený vykonávať všetky činnosti súvisiace s realizáciou a vykonávaním\nZmluvy o reklame na hnuteľnom a nehnuteľnom majetku, najmä na uzatváranie dohôd a iných zmlúv\nsúvisiacich s realizáciou zmluvy, vrátane rokovania s tretími osobami. Navrhovateľ nebol zmluvnou\nstranou Zmluvy o reklame na hnuteľnom a nehnuteľnom majetku, bol iba poverený spoločnosťou\nUNIMEDIA, spol. s r.o. realizáciou zmluvy.\n\nSúd s poukazom na ust. § 191 ods. 1 Obchodného zákonníka uviedol, že odporca je akciovou\nspoločnosťou, ktorej menom koná predstavenstvo spoločnosti ako štatutárny orgán. Odo dňa vzniku\nodporcu je v obchodnom registri zapísaný spôsob konania menom spoločnosti tak, že v mene\nspoločnosti konajú a podpisujú vždy spoločne najmenej dvaja členovia predstavenstva, z ktorých jeden\nje predseda alebo podpredseda predstavenstva. Podpisovanie za spoločnosť sa vykoná tak, že k\nvytlačenému alebo napísanému názvu spoločnosti, menám a funkciám v predstavenstve podpisujúci\npripoja svoj podpis.\nPodľa tvrdenia navrhovateľa mal medzi navrhovateľom a odporcom vzniknúť zmluvný vzťah s obdobným\npredmetom záväzkov, aký bol dohodnutý v Zmluve medzi spoločnosťou UNIMEDIA, spol. s r.o. a\nprávnym predchodcom odporcu - Železničnou spoločnosťou, a.s., a to v ústnej forme uzatvorenej medzi\nnavrhovateľom a odporcom, v mene ktorého mal konať iba bývalý riaditeľ odboru komunikácií Ing.\nČikovský.\n\nSúd v tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 29 Cdo 695/2000, ktorého\nprávna veta znie: Konateľ (konatelia) je (sú) štatutárnym orgánom spoločnosti s ručením obmedzeným\n(§ 13 ods. 1, § 133 ods. 1 OBZ) a jeho (ich) konanie je priamym konaním právnickej osoby; pokiaľ konal\npri uzavieraní kúpnej zmluvy len jeden konateľ, hoci mali konať obidvaja konatelia, nekonala právnická\nosoba riadne svojim štatutárnym orgánom a kúpna zmluva je z toho dôvodu absolútne neplatná pre\nrozpor so zákonom (§ 39 OZ). (Právo a podnikání, 2005, č. 1, s. 30).\n\nDôsledkami neplatnosti právneho úkonu z dôvodu nedodržania spôsobu konania štatutárneho orgánu\nsa zaoberal aj NS SR vo svojom rozsudku R 15/2009 (sp. zn. 5 Cdo 42/2007 z 31.1.2008): Pokiaľ z\nvýpisu z obchodného registra vyplýva určitý spôsob konania štatutárneho orgánu obchodnej spoločnosti,\ntreba ho dodržať nielen pri uzatváraní kúpnej zmluvy, ale aj pri uzavretí zmluvy o budúcej zmluve (§\n50a Občianskeho zákonníka). Ak sa u obchodnej spoločnosti pre formu prejavu jej vôle v zmluve o\nprevode jej nehnuteľného majetku vyžadujú podpisy všetkých členov predstavenstva spoločnosti, takto\nustanovenú formu prejavu treba dodržať nielen v samotnej kúpnej zmluve, ale aj v zmluve o budúcej\nzmluve (§ 50a Občianskeho zákonníka).\n\nZ citovaných rozhodnutí podľa súdu vyplýva, že navrhovateľom tvrdený právny vzťah, ktorý mal vzniknúť\nna základe ústnej dohody koncom kalendárneho roka 2009  uzatvorenej na osobnom stretnutí medzi\nsplnomocneným zástupcom navrhovateľa Ing. Ladislavom Šindlerom a p. L. Č., v danom čase riaditeľom\nodboru komunikácie odporcu, nikdy platne nevznikol, nakoľko predmetná ústna dohoda je absolútne\nneplatná pre rozpor so zákonom (§ 39 OZ).\n\nV súvislosti s tvrdeným uzatvorením ústnej zmluvy svedok Miloš Čikovský, bývalý riaditeľ odboru\nkomunikácie odporcu vypovedal, že sa dohodol ústne s p. Šindlerom, že môže dočasne vykonávať\nreklamnú činnosť na základe individuálnych písomných objednávok, ktoré sa môžu zrealizovať po\nsúhlase dvoch členov predstavenstva. Objednávku podpisovali vždy dvaja členovia predstavenstva,\n\nže súhlasia s jej realizáciou. Ďalej vo svojej výpovedi uviedol, že to nebola ústna zmluva, lebo nemal\nkompetenciu na podpis zmluvy a uzatváranie nijakých zmlúv. Každý zo spolupracovníkov totiž vie,\nže kompetenciu na podpisovanie zmlúv majú len členovia predstavenstva. V žiadnom prípade nebolo\nmožné pokračovať podľa starej zmluvy (zmluvy uzatvorenej medzi odporcom a spoločnosťou UNIMEDIA\nspol. s r.o.), pretože podmienky obchodovania v reklamnej činnosti sa diametrálne zmenili. Nebol vtedy\ncenník, nebola možná kontinuita.\n\nSvedok Jozef Búranský, bývalý špecialista pre marketingovú komunikáciu vo svojej výpovedi uviedol,\nže vzťah medzi navrhovateľom a odporcom fungoval na základe písomných objednávok. Čo sa týka\nzmluvy, medzi navrhovateľom a odporcom existovala Zmluva o umiestnení reklamy č. 0304/2010 a mala\núčinnosť do 30.04.2012. K minulosti sa svedok nevedel vyjadriť, nakoľko prevzal dokumentáciu ohľadne\nmarketingovej komunikácie až v júli 2010.\n\nSúd poukázal na to, že v zmysle uvedeného, aj napriek množstvu listinných dôkazov, ktoré v konaní\nprodukoval navrhovateľ, bol povinný ex offo skúmať platnosť navrhovateľom tvrdenej ústnej zmluvy. I\nkeby v konaní bola preukázaná existencia ústnej dohody, čo však podľa súdu nebola, ani skutočnosť,\nčo malo byť obsahom predmetnej zmluvy (uvádzané svedecké výpovede), predmetná dohoda by\nnikdy nebola platná pre jej rozpor s ustanovením § 39 Občianskeho zákonníka, a to práve z dôvodu\nnedodržania spôsobu konania štatutárneho orgánu. Medzi navrhovateľom a odporcom bola obchodná\nspolupráca, avšak táto bola realizovaná na základe samostatných písomných objednávok.\n\nZ uvedených dôvodov nebolo podľa súdu možné prvému určujúcemu petitu navrhovateľa vyhovieť,\nako aj s poukazom na skutočnosť, že žalobou na určenie sa poskytuje ochrana právnemu postaveniu\nžalobcu spravidla predtým, než dôjde k porušeniu právneho vzťahu alebo práva; nie tam, kde právo\nbolo už porušené. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, a oboma účastníkmi tvrdené,\nže od skončenia zmluvy uzatvorenej medzi odporcom a spoločnosťou UNIMEDIA spol. s r.o. nebolo\nnavrhovateľovi od roku 2010 umožnené realizovať reklamu. V súvislosti s prvým petitom, tak ako bol zo\nstrany navrhovateľa formulovaný, súd ďalej poukázal na rozhodnutia NS SR sp. zn. 2 Cdo 32/98 a sp. zn.\n2 Cdo 131/06, z ktorých okrem iného vyplýva záver, že môže byť určené len jestvovanie práva, prípadne\nprávneho vzťahu, existujúceho ku dňu vyhlásenia rozsudku; obsahom žaloby nemôže byť určenie práva\nza dobu minulú a ani do budúcnosti.\n\nV poradí druhým petitom sa navrhovateľ domáhal, aby súd zaviazal odporcu, ako vlastníka a správcu\nunikátneho zariadenia (osobných železničných vozňov a lokomotív), k povinnosti za primeranú odplatu\nnavrhovateľovi zabezpečiť prístup k svojmu unikátnemu zariadeniu na účely distribúcie reklamných a\npropagačných materiálov na sedadlách a stolíkoch nachádzajúcich sa v osobných železničných vozňoch\na lokomotívach zaradených do platného grafikonu odporcu, a to poskytnutím reklamného (mediálneho)\npriestoru na základe navrhovateľových objednávok (žiadostí).\n\nPodľa názoru súdu ide v danom prípade zo strany navrhovateľa o zneužitie práva - abusus iuris, o\nsprávanie zdanlivo dovolené, ale usilujúce o nedovolený výsledok. Z obsahu spisu ako aj záverečnej\nreči vyplýva, že navrhovateľ chce žalobou docieliť, aby s ním odporca uzatvoril zmluvu s obsahom,\naké má odporca uzatvorené s inými podnikateľskými subjektmi, čo v konaní preukazoval predkladaním\nnespočetného množstva zmlúv uzatvorených medzi odporcom a tretími osobami. Navrhovateľ sa\npovažuje za experta v oblasti reklamy orientujúcej sa na vlaky, chce vozne využiť efektívnejšie, tak\nako boli v minulosti využívané, keď navrhovateľ priniesol odporcovi z dôvodu výkonu reklamnej činnosti\nfinančné prostriedky značného rozsahu, niekoľko miliónov eur, a je preňho nepochopiteľné, že odporca\nodmieta čistý zisk a odmieta s navrhovateľom podpísať riadnu písomnú zmluvu.\n\nSúd poukázal na to, že sloboda podnikania predstavuje jeden zo základných predpokladov existencie\nhospodárstva založeného na trhových princípoch. V Ústave Slovenskej republiky je sloboda podnikania\ngarantovaná v rámci základných práv a slobôd v druhej hlave piatom oddiele ako základné hospodárske\nprávo. Právo podnikať je ústavnou zárukou slobody výkonu hospodárskej činnosti podľa uváženia. Právo\npodnikať možno obmedziť vo verejnom záujme. Ak z verejného záujmu vyplynie potreba obmedziť právo\npodnikať, obmedzenia musia byť upravené zákonom v súlade s čl. 13 ods. 2 až 4 a čl. 35 ods. 2 Ústavy\nSlovenskej republiky. Odporca je podnikateľským subjektom s vlastným podnikateľským zámerom, ktorý\nsa sám rozhoduje, s ktorým podnikateľským subjektom sa rozhodne pre uzatvorenie zmluvy ako základu\nspolupráce. Zaviazať odporcu na uzatvorenie zmluvy s navrhovateľom za primeranú odplatu, ktorej\n\npodstatou je sprístupnenie vozňov za účelom realizácie podnikateľskej činnosti navrhovateľa, je podľa\nnázoru súdu nevykonateľným petitom, nakoľko odplata je len jednou z podmienok realizácie zmluvného\nvzťahu, čo v konečnom dôsledku nemusí pre odporcu bezpodmienečne znamenať výhodnú spoluprácu,\nnakoľko vychádzajúc zo zmlúv predložených navrhovateľom v konaní ide o komplex práv a povinností\nobidvoch zmluvných strán. Z uvedeného dôvodu súd návrh navrhovateľa i v prípade druhého petitu\nzamietol.\n\nV prípade, ak je navrhovateľ toho názoru, že odporca zneužíva svoje postavenie na trhu a\nsvojím konaním resp. nekonaním napĺňa skutkovú podstatu zneužitia dominantného postavenia, a to\nodmietnutím zabezpečenia prístupu k unikátnemu zariadeniu, tak ako uvádza v návrhu, má podľa súdu\nmožnosť podať kedykoľvek podnet na Protimonopolný úrad Slovenskej republiky, ktorý má za úlohu\nchrániť hospodársku súťaž pred jej obmedzovaním. Protimonopolný úrad Slovenskej republiky je totiž\njediným kompetentným orgánom, ktorý má právomoc vysloviť, či posudzované konanie je zneužitím\ndominantného postavenia.\n\nO trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.\n\nProti rozsudku podal navrhovateľ v celom rozsahu odvolanie z dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. a) O.s.p.\nv spojení s § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p., t.j. že súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že\nnepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, a v spojení s § 221\nods. 1 písm. f) O.s.p., t.j. že navrhovateľovi ako účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť\nkonať pred súdom, podľa § 205 ods. 2 písm. b) O.s.p., t.j. že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za\nnásledok nesprávne rozhodnutie vo veci, podľa § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p., t.j. že súd prvého stupňa\ndospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a podľa § 205 ods. 2 písm.\nf) O.s.p., t.j. že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.\n\nNavrhovateľ má za to, že predmetná ústna dohoda bola uzavretá v súlade so zákonmi, s dobrými mravmi\na aj v súlade so zásadou poctivého obchodného styku. Súdne rozhodnutia, na ktoré poukazuje súd v\nodôvodnení rozsudku, sa podľa neho vôbec nevzťahujú na prejednávanú vec a nie je možné sa na\nne odvolávať, keďže ústna zmluva bola uzavretá medzi splnomocneným zástupcom navrhovateľa a\nzamestnancom (pracovníkom) odporcu, z ktorého pracovného zaradenia bolo obvyklé uskutočňovať\nprávne úkony v mene odporcu, a nie štatutárnymi zástupcami navrhovateľa a odporcu. V mene\nodporcu teda konal jeho riadiaci vedúci zamestnanec (riaditeľ odboru komunikácie), t.j. odporca\nbol v rozhodujúcom čase riadne zastúpený. Platnosť a existenciu ústnej dohody potvrdzovali podľa\nnavrhovateľa aj viaceré jeho písomné objednávky, ktoré predkladal na schválenie odporcovi a v\nktorých bolo uvedené, že sú predkladané na základe ústnej dohody, a ktoré boli spočiatku (na\nzačiatku roka 2010) akceptované a podpísané iba riaditeľom odboru komunikácie odporcu a následne\n(po zúžení/obmedzení jeho kompetencie) kontinuálne členmi predstavenstva odporcu. Navrhovateľ\nuviedol, že na základe predmetnej ústnej dohody v roku 2010 pomerne úspešne fungovala obchodná\nspolupráca medzi účastníkmi konania a v rozhodnom období odporca uzavretie ústnej dohody zo strany\nvedúceho zamestnanca nerozporoval. Platnosť a existenciu ústnej dohody potvrdzuje podľa neho aj\nto, že sa ju odporca pokúšal opakovane vypovedať. Odporca až súdu predložil výňatok zo svojho\nPodpisového poriadku, ktorý je však len interným dokumentom odporcu a s ktorým splnomocnený\nzástupca navrhovateľa a ani navrhovateľ neboli v čase uzavretia ústnej dohody zo strany odporcu\na ani zo strany zástupcu (zamestnanca) odporcu oboznámení, a preto ani nemohli vedieť o jeho\nobsahu, teda, že zmluvné vzťahy sú v mene spoločnosti uzatvárané len v písomnej forme. Odporca\nteda v rozhodujúcom čase neinformoval navrhovateľa o existencii prekážky, a to že zmluvu bolo možné\nuzatvoriť len písomne. Navrhovateľ v reakcii na výpoveď svedka Miloša Čikovského uviedol, že predložil\nviaceré listinné dôkazy, najmä písomné objednávky navrhovateľa, s ktorých realizáciou v mene odporcu\nvyslovil súhlas len samotný svedok, a nie dvaja členovia predstavenstva odporcu, ako to svedok uviedol.\n\nNavrhovateľ s poukazom na § 20 ods. 2 Občianskeho zákonníka uviedol, že v mene právnickej\nosoby môžu uskutočňovať právne úkony nielen jej štatutárne orgány, ale aj splnomocnení zástupcovia\nresp. zamestnanci právnickej osoby, ak je uskutočňovanie takýchto právnych úkonov vzhľadom na ich\npracovné zaradenie obvyklé. Z vykonaného dokazovania je podľa neho zrejmé, že p. Č. bol v čase\nuzavretia ústnej zmluvy osobou, ktorá bola oprávnená svojimi úkonmi zaväzovať odporcu, teda mohla\nv mene odporcu uskutočňovať právne úkony. Táto osoba v mene odporcu prijímala, schvaľovala a\npodpisovala písomné objednávky navrhovateľa (v roku 2010), čo na pojednávaní podľa neho potvrdili\n\nsvedkovia Č. i Q. a akceptáciou objednávky navrhovateľa zo strany p. Č. vznikol medzi navrhovateľom\na odporcom zmluvný vzťah, ktorý vychádzal z rámcovej ústnej zmluvy. Navrhovateľ poukázal aj na to,\nže predmetná dohoda nemôže byť neplatná pre jej rozpor s § 39 Občianskeho zákonníka z dôvodu\nnedodržania spôsobu konania štatutárneho orgánu, keďže pri uzavretí ústnej zmluvy ani jedna zo\nzmluvných strán nekonala štatutárnym orgánom.\n\nNavrhovateľ má za to, že ani prípadné prekročenie oprávnenia p. Č. pri uzatváraní ústneho zmluvného\nvzťahu s navrhovateľom by nespôsobilo jej neplatnosť a odporcovi aj tak vznikli práva a povinnosti z\ntejto ústnej zmluvy, nakoľko uvedený právny úkon sa preukázateľne týka predmetu činnosti odporcu\n(reklamná a propagačná činnosť), avšak dôležitejší je fakt, že v rozhodujúcom období nikto zo\nstrany odporcu (ani z predstavenstva odporcu) nenamietal, že by p. Č. prekročil svoje oprávnenia a\nodporca nepredložil žiadny dôkaz, ktorý by potvrdzoval resp. preukazoval vedomosť p. Ing. Šindlera\n(splnomocneného zástupcu navrhovateľa) o prekročení oprávnenia p. Č. pri uzatvorení ústnej zmluvy.\n\nNavrhovateľ tiež uviedol, že p. Č. samostatne svojimi úkonmi zaväzoval odporcu, a to napr.\nakceptovaním jednotlivých objednávok na prenájom reklamného priestoru, a to až do momentu, kedy\nmu predstavenstvo odporcu v priebehu roka 2010 obmedzilo oprávnenia zaväzovať svojimi úkonmi\nspoločnosť odporcu, avšak ústnu zmluvu uzatvoril s navrhovateľom na konci roka 2009, pričom\nobmedzenie oprávnení konať za odporcu nastalo až v roku 2010. Akceptáciu jednotlivých objednávok\nnavrhovateľa zo strany štatutárnych zástupcov odporcu (s poukazom na to, že na predmetných\npísomných objednávkach bolo vždy uvedené, že tieto sú vystavené v súlade s ústnou zmluvou a\nposkytnutým cenovým výmerom) je potrebné podľa navrhovateľa s prihliadnutím na všetky okolnosti\nvyhodnotiť ako viacnásobné konkludentné rešpektovanie a schválenie konania p. Č..\n\nNavrhovateľ v reakcii na tvrdenia súdu prvého stupňa v odôvodnení rozsudku uviedol, že po uzavretí\nústnej dohody nemal dôvod domáhať sa súdnou cestou určenia existencie ústnej zmluvy uzavretej\nmedzi ním a odporcom, nakoľko v tomto období existovala jednak dôvera medzi zmluvnými stranami a\nústna zmluva bola v praxi dodržiavaná. Práve až porušovanie jeho práv a obštrukcie zo strany odporcu\nspôsobili, že bol nútený požiadať o súdnu ochranu.\n\nNavrhovateľ uviedol, že je v rozpore so skutočnosťou tvrdenie súdu, že od skončenia zmluvy uzatvorenej\nmedzi odporcom a spoločnosťou UNIMEDIA spol. s r.o. nebolo navrhovateľovi od roku 2010 umožnené\nrealizovať reklamu, nakoľko od skončenia predmetnej písomnej zmluvy bolo navrhovateľovi po roku\n2009 (po uzavretí ústnej zmluvy) umožnené zo strany odporcu realizovať reklamu. Až po roku 2010\nodporca začal navrhovateľovi brániť vo vykonávaní podnikateľskej činnosti v zmysle uzavretej ústnej\nzmluvy.\n\nNavrhovateľ tiež poukázal na to, že svojim návrhom sa domáha určenia existencie ústnej zmluvy\n(právneho vzťahu) existujúceho ku dňu vyhlásenia rozsudku, a nie jej existencie za dobu minulú a ani\ndo budúcnosti, čo vyplýva z úvodnej časti prvého petitu, v ktorom je uvedené, že navrhovateľ a odporca\nsú účastníkmi právneho vzťahu (a nie, že boli alebo budú účastníkmi takéhoto právneho vzťahu).\n\nPodľa názoru navrhovateľa je ním naformulovaný druhý petit vykonateľný. Navrhovateľ sa uloženia\npredmetnej povinnosti odporcovi domáhal jednak z titulu platne uzavretej ústnej zmluvy, a tiež z titulu\npríslušných ustanovení zákona č. 136/2001 Z.z. o ochrane hospodárskej súťaže (§ 8 zákona). Celú\nspoluprácu medzi ním a odporcom a súdny spor je potrebné podľa neho vnímať v širšom kontexte, a to,\nže jediným akcionárom odporcu je Slovenská republika a v čl. 55 Ústavy SR je zakotvené, že Slovenská\nrepublika chráni a podporuje hospodársku súťaž. Napadnutý rozsudok považuje za nesprávny aj\nz toho dôvodu, že súd nesprávne právne posúdil prejednávanú vec a pri rozhodovaní neaplikoval\nustanovenia zákona o ochrane hospodárskej súťaže, ktoré sa podľa neho priamo dotýkajú prejednávanej\nveci. Súd podľa navrhovateľa išiel nad rámec jeho petitov a v rámci prejednania a rozhodnutia o\ndruhej časti petitu mal súd skúmať, či odporca je vlastníkom/správcom unikátneho zariadenia a či\nsú kumulatívne splnené všetky zákonom požadované podmienky na uloženie povinnosti odporcovi\nzabezpečiť navrhovateľovi prístup k unikátnemu zariadeniu za primeranú odplatu. Navrhovateľ zastáva\nnázor, že podnikateľ, ktorý je vlastníkom alebo správcom unikátneho zariadenia (odporca), zneužíva\nsvoje dominantné postavenie na relevantnom trhu (relevantný trh poskytovanie reklamných služieb\nv osobných železničných vozňoch a lokomotívach zaradených do platného grafikonu odporcu), ak\nk nemu odmieta zabezpečiť prístup, pričom sú súčasne splnené zákonom požadované podmienky\n\n(§ 8 ods. 5 zákona o ochrane hospodárskej súťaže). Dôležité je podľa neho aj to, že v nedávnej\nminulosti odporca navrhovateľovi ako aj iným žiadateľom (podnikateľským subjektom) prístup k svojmu\nunikátnemu zariadeniu na reklamné účely za primeranú odplatu zabezpečoval. Navrhovateľ netvrdí,\nže odporca je povinný strpieť akéhokoľvek záujemcu na využívanie vlakov ako unikátnych zariadení,\nale iba takých, ktorí spĺňajú zákonné požiadavky a iba v rozsahu, ktorý umožňuje kapacita príslušného\nunikátneho zariadenia. Odporca podľa navrhovateľa nepredložil reálne a dostatočné dôkazy na to, že by\nexistoval zákonný dôvod pre neposkytnutie prístupu navrhovateľovi k unikátnemu zariadeniu odporcu\nza účelom plnenia jeho zmluvných záväzkov.\n\nNavrhovateľ tiež požadoval, aby odvolací súd v súlade s odporúčaním a usmernením Komisie v zmysle\nčlánku 16 ods. 1 Nariadenia Rady (ES) č. 1/2003 zo dňa 16.12.2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej\nsúťaže požiadal Komisiu o informácie, ktoré má k dispozícii a ktoré sa týkajú prejednávanej právnej veci,\na o jej stanovisko k otázkam týkajúcim sa uplatňovania súťažných pravidiel spoločenstva, nakoľko tieto\nmôžu mať podstatný význam pre samotné rozhodnutie odvolacieho súdu o odvolaní navrhovateľa.\n\nNavrhovateľ ďalej žiadal, aby odvolací súd v súlade s ust. § 109 ods. 1 písm. b) a c) O.s.p.\nrozhodol o prerušení odvolacieho konania, nakoľko jeho rozhodnutie závisí aj od otázky, či je odporca\nvlastníkom alebo správcom unikátneho zariadenia (teda, či osobné železničné vozne a lokomotívy\nzaradené do platného grafikonu odporcu sú alebo nie sú unikátnym zariadením), a či odporca má alebo\nnemá dominantné postavenie na relevantnom trhu poskytovania reklamných služieb podnikateľskými\nsubjektmi v exteriéri a interiéri osobných železničných vozňov a lokomotív vo vlastníctve alebo v\nspráve železničných prepravcov pôsobiacich na území Slovenskej republiky užívateľom (cestujúcim,\nspotrebiteľom).\n\nNavrhovateľ navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na\nďalšie konanie, alternatívne, aby napadnutý rozsudok zmenil tak, že návrhu vyhovie.\n\nOdporca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok v celom rozsahu ako vecne správny\npotvrdiť. Podľa neho z dôkazov predložených navrhovateľom jediným relevantným, ktorý by podporil\ntvrdenia navrhovateľa a preukázal uzatvorenie údajnej ústnej zmluvy z konca roka 2009, bola svedecká\nvýpoveď p. Čikovského, ktorého sám navrhovateľ navrhol ako svedka. Ten vo svojej svedeckej výpovedi\nna pojednávaní konanom dňa 13.3.2013 poprel uzatvorenie akejkoľvek ústnej zmluvy v znení, akého\nsa navrhovateľ domáha. Túto skutočnosť p. Čikovský potvrdil aj písomne vo svojom čestnom vyhlásení\nz 27.2.2013, kde uviedol, že si nie je vedomý a ani si nepamätá, že by uzavieral akúkoľvek ústnu\nzmluvu v mene odporcu s navrhovateľom na využívanie mediálneho priestoru odporcu alebo na inú\nreklamnú činnosť. Odporca poukázal aj na to, že z verejne prístupného obchodného registra vyplýva,\nkto je oprávnený konať za spoločnosť a akým spôsobom, a v tomto prípade v mene odporcu konajú a\npodpisujú vždy spoločne najmenej dvaja členovia predstavenstva, z ktorých je jeden predseda alebo\npodpredseda predstavenstva. Oprávnenie podpisovať zmluvy a konať v mene spoločnosti smerom\nnavonok môžu splnomocnení, resp. poverení zamestnanci spoločnosti v rozsahu udeleného poverenia\nalebo splnomocnenia, alebo v zmysle vnútorných predpisov. P. Č. žiadne takéto poverenie, resp.\nsplnomocnenie nemal, t.j. nebol oprávnený svojimi úkonmi zaväzovať odporcu, a navrhovateľ nepredložil\nakékoľvek splnomocnenie, resp. poverenie alebo iný doklad p. Čikovského, ktorého by osoby konajúce\nv mene odporcu poverovali na uzavretie údajnej ústnej zmluvy. Odporca tiež uviedol, že akékoľvek\nprávne úkony v jeho mene sa vykonávajú výlučne v písomnej forme v zmysle jeho interného predpisu.\nNie je u neho známy jediný zmluvný vzťah, ktorý by bol uzavretý ústne, a už vôbec nie rámcová\ndohoda. Podľa odporcu uzatvorenie rámcovej dohody ústnou formou reálne odporuje akejkoľvek logike\nsmerujúcej k zachovaniu právnej istoty medzi subjektmi. Odporca poukázal aj na list toho času predsedu\npredstavenstva a generálneho riaditeľa Ing. Milana Chúpeka, PhD. zo dňa 26.10.2009, v ktorom Ing.\nChúpek upozornil Ing. Vladimíra Vokáľa, konateľa spoločnosti UNIMEDIA, spol. s r.o., že sa môže obrátiť\nna odpor komunikácie, ktorý reklamné aktivity na majetku odporcu koordinuje, nie že ich uzatvára.\n\nOdporca zdôraznil, že navrhovateľ nikdy nedefinoval, nekonkretizoval obsah údajnej ústnej zmluvy a ani\nneprecizoval jej podmienky. Stále sa odvolával na ustanovenia zmluvy uzavretej medzi spoločnosťou\nUNIMEDIA, spol. s r.o. ako poskytovateľom a Železničnou spoločnosťou, a.s. ako záujemcom a právnym\npredchodcom odporcu z 15.5.2002 o reklame na hnuteľnom a nehnuteľnom majetku záujemcu v znení\njej Dodatku č. 1 zo 6.12.2005. Táto zmluva skončila svoju platnosť a účinnosť 31.12.2009, a teda\n\npodľa odporcu po tomto termíne nie je možné sa na ustanovenia tejto zmluvy akýmkoľvek spôsobom\nodvolávať. Zároveň navrhovateľ nebol ani zmluvnou stranou uvedenej zmluvy.\n\nOdporca trval na tom, že jednotlivé objednávky navrhovateľa akceptované odporcom v roku 2010\nnemožno považovať za potvrdenie ústnej zmluvy, ktorej sa navrhovateľ domáha, a ani nezakladajú\nnárok na opätovné podpísanie a akceptovanie ďalších objednávok. Z obsahu takéhoto dokumentu\nnemožno vyvodiť nič iné, ako uzatvorenie právneho vzťahu, ktorým je krátkodobé, jednorazové odplatné\nprenechanie užívania mediálneho priestoru odporcu, a takto ich aj podpisujúci členovia predstavenstva\nza odporcu akceptovali. Preukazovali výlučne súhlas ad hoc s jednou konkrétnou reklamnou akciou.\n\nOdporca poukázal aj na to, že počas samotného súdneho konania údajnú ústnu zmluvu viackrát\nvypovedal s tým, že vždy zdôraznil, že tak robí z dôvodu právnej istoty. Ak by teda ústna zmluva v\nminulosti vznikla, čo popiera, v prípade tohto sporu nie je relevantné hovoriť ani o naliehavom právnom\nzáujme na určení ústnej zmluvy. Navrhovateľ výpoveď z údajnej ústnej zmluvy akceptoval.\n\nOdporca tiež uviedol, že ako podnikateľský subjekt, ktorý vykonáva svoju podnikateľskú činnosť\nsamostatne, je oprávnený využiť svoj reklamný (mediálny) priestor podľa svojich predstáv za účelom\njeho čo najefektívnejšieho využitia a s tým spätým aj dosiahnutím finančného zisku. Nemôže akceptovať\npodmienky a predstavy navrhovateľa o efektívnom a ekonomickom využití svojho mediálneho\n(reklamného) priestoru.\n\nOdporca trvá na tom, že mediálny priestor v osobných železničných vozňoch a v lokomotívach slúžiacich\nosobnej hromadnej železničnej doprave na Slovensku nie je unikátnym zariadením. Príslušný relevantný\ntrh, ktorým je reklamný trh - distribúcia reklamných a propagačných materiálov na sedadlách a stolíkoch\nnachádzajúcich sa v osobných železničných vozňoch a lokomotívach zaradených do platného grafikonu\nodporcu nie je natoľko segmentovaný, aby bolo možné pri tomto reklamnom trhu hovoriť ako o\nsamostatnom trhu tak, ako to navrhovateľ požaduje.\n\nOdporca uviedol, že navrhovateľ sa opiera o argumentáciu v súvislosti s unikátnym zariadením, ktorá\nnie je podľa odporcu v tomto spore aplikovateľná a spôsobuje nevykonateľnosť petitu v tejto časti z\ndôvodu, že v zmysle ust. § 7 ods. 1 O.s.p. nepatrí rozhodovanie v tejto otázke do právomoci súdu. Má\nza to, že v tomto prípade v zmysle ustanovení zákona č. 136/2001 Z.z. o ochrane hospodárskej súťaže\nje Protimonopolný úrad SR jediným kompetentným orgánom, ktorý má právomoc vysloviť, či mediálny\npriestor vo vlakoch, ktoré sú vo vlastníctve odporcu, je unikátnym zariadením alebo nie, a či odporca má\nalebo nemá dominantné postavenie na príslušnom relevantnom trhu poskytovania reklamných služieb.\n\nNavrhovateľ vo vyjadrení k uvedenému vyjadreniu odporcu uviedol, že z čestného vyhlásenia svedka\nČ.I., ako aj zo svedeckej výpovede tohto svedka vyplýva, že medzi účastníkmi konania bola uzavretá\nústna dohoda (zmluva), predmetom ktorej bol najmä záväzok odporcu akceptovať jednorazové\nobjednávky navrhovateľa na činnosti súvisiace s mediálnym priestorom spoločnosti. Navrhovateľ\nopäť uviedol, že podmienka súhlasu dvoch členov predstavenstva odporcu s realizáciou písomných\nobjednávok nebola medzi zmluvnými stranami (účastníkmi konania) dohodnutá, ústnu zmluvu neuzavrel\nso štatutárnymi zástupcami odporcu, ale s p. Č., ktorý bol v čase jej uzavretia osobou poverenou/\nsplnomocnenou na uskutočňovanie právnych úkonov v mene spoločnosti. O tom, že právne úkony v\nmene odporcu sa vykonávajú výlučne v písomnej forme, nemal navrhovateľ vedomosť a nebol o tom\ninformovaný ani zo strany p. Č.W., ani zo strany odporcu.\n\nNavrhovateľ poukázal tiež na to, že uzavretie ústnej zmluvy je možné preukázať aj na základe iných\ndôkazov, než je výsluch svedka, a to listinami, výsluchom účastníkov, zaužívanou obchodnou praxou.\nUviedol, že predložil viaceré listinné dôkazy preukazujúce vznik a trvanie predmetnej ústnej dohody,\nnajmä viacero podpísaných písomných objednávok, v ktorých bolo uvedené, že sú predkladané na\nzáklade ústnej dohody, a poukázal aj na snahu odporcu túto ústnu dohodu vypovedať. Ak by uvedená\ndohoda nebola platne uzavretá, tak by sa na jej základe ani neplnilo, zmluvné strany by sa ňou neriadili\na odporca by sa ju opakovane nesnažil vypovedať.\n\nNavrhovateľ uviedol, že obsah ústnej zmluvy definoval a konkretizoval v návrhu na začatie konania.\nPodmienky zmluvy nebolo potrebné detailnejšie špecifikovať, nakoľko tieto vychádzali z dlhoročnej\nzaužívanej obchodnej spolupráce, ktorá vznikla medzi odporcom a navrhovateľom na základe písomnej\n\nzmluvy uzavretej medzi odporcom a obchodnou spoločnosťou UNIMEDIA s.r.o. Navrhovateľ má\nza to, že po dátume ukončenia platnosti a účinnosti uvedenej písomnej zmluvy mohol odporca s\nakýmkoľvek tretím subjektom (teda nielen so spol. UNIMEDIA s.r.o. alebo navrhovateľom) uzavrieť\ntzv. nepomenovanú zmluvu (aj v ústnej forme), ktorej jednotlivé práva a povinnosti by boli obdobné,\nprípadne aj totožné s právami a povinnosťami zakotvenými v uvedenej písomnej zmluve, avšak iba za\npredpokladu, že by tieto práva a povinnosti boli známe druhej zmluvnej strane. Tieto podmienky boli v\nprípade uzavretia ústnej zmluvy medzi navrhovateľom a odporcom naplnené.\n\nNavrhovateľ poukázal aj na to, že samotný mediálny priestor nie je unikátnym zariadením. Unikátnym\nzariadením sú osobné železničné vozne a lokomotívy zaradené do platného grafikonu odporcu, slúžiace\nosobnej hromadnej železničnej doprave na Slovensku, pričom mediálny priestor v ňom je relevantným\ntrhom, ktorý k tomuto unikátnemu zariadeniu prislúcha a je na jeho existenciu priamo napojený a súvisí\ns ním.\n\nNavrhovateľ tiež uviedol, že odporca nemal zmluvnú povinnosť uzatvoriť s ním dohodu, ktorej\npredmetom bolo sprístupnenie interiéru a/alebo exteriéru železničných vozňov na výkon reklamnej\nčinnosti navrhovateľa, ale keď už raz tak učinil, tak je jeho povinnosťou platne uzavretú dohodu\ndodržiavať, a to až do momentu ukončenia jej platnosti. Navyše podľa neho odporca ako vlastník\nunikátneho zariadenia, ktorý má dominantné postavenie na relevantnom trhu, má zákonnú povinnosť\nsprístupniť svoje unikátne zariadenie navrhovateľovi (podnikateľovi, žiadateľovi), ak sú na to splnené\nzákonné podmienky, pričom podľa neho ich splnenie preukázal.\n\nNavrhovateľ potvrdil, že mu bol zo strany odporcu zaslaný nezáväzný návrh zmluvy, ktorého predmetom\nbolo odplatné využívanie mediálneho priestoru odporcu, pričom navrhovateľ prejavil vôľu a záujem\nuzavrieť písomnú zmluvu s odporcom, avšak zaslal mu svoje odôvodnené návrhy na úpravu zmluvných\npodmienok. Na tieto návrhy reagoval odporca po uplynutí jedného kalendárneho mesiaca zaslaním\nnového návrhu zmluvy, ku ktorému sa mal navrhovateľ vyjadriť v lehote troch pracovných dní, čo\npodľa navrhovateľa opätovne potvrdzuje, že v rokovaniach odporca využíva svoju ekonomickú silu a\ndominantné postavenie na relevantnom trhu. Navrhovateľ zaslal odporcovi svoje pripomienky k ním\nzaslanému tzv. druhému návrhu zmluvy po lehote troch pracovných dní, na čo odporca zareagoval tým\nspôsobom, že navrhovateľove pripomienky un bloc neakceptoval a informoval navrhovateľa, že buď\npríjme návrh zmluvy vypracovaný odporcom alebo zmluva nebude uzavretá.\n\nOdporca vo vyjadrení k vyššie uvedenému vyjadreniu navrhovateľa uviedol, že uvedený úkon\nnavrhovateľa je nehospodárny a nedôvodný, nakoľko ním navrhovateľ nepoukazuje na žiadne nové\nskutočnosti ani dôkazy, ktorými by rozporoval tvrdenia odporcu.\n\nKrajský súd v Bratislave ako súd odvolací prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia\npojednávania v zmysle § 214 ods. 2 O.s.p., pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol oznámený\nna úradnej tabuli súdu dňa 24.11.2014 podľa § 156 ods. 3 O.s.p. Po preskúmaní obsahu spisu,\noboznámení sa s dôvodmi odvolania navrhovateľa, s vyjadrením odporcu k odvolaniu a s ďalším\nvyjadrením navrhovateľa aj odporcu dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť.\n\nOdvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so zisteným skutkovým stavom a právnym posúdením veci\nprvostupňovým súdom. Súd prvého stupňa sa vo svojom rozsudku vysporiadal so všetkými relevantnými\nargumentami navrhovateľa, správne vyhodnotil vykonané dôkazy a na správnosť dôvodov uvedených v\nrozsudku odvolací súd, podľa § 219 ods. 2 O.s.p. v celom rozsahu odkazuje. Na zdôraznenie správnosti\nnapadnutého rozsudku a k odvolacím dôvodom navrhovateľa odvolací súd uvádza nasledovné:\n\nZ obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľa sa podaným návrhom domáhal určenia, že navrhovateľ a\nodporca sú účasníkmi právneho vzťahu vzniknutého na základe ústnej dohody koncom kalendárneho\nroka 2009, ktorej predmetom je záväzok odporcu akceptovať žiadosti navrhovateľa o realizáciu\nobjednávok (záväzok odporcu sprístupniť navrhovateľovi unikátne zariadenie poskytnutím reklamného\npriestoru na hnuteľnom a nehnuteľnom majetku, ktorý je v jeho vlastníctve alebo v správe) a záväzok\nnavrhovateľa zaplatiť odporcovi primeranú odplatu za poskytnutie reklamného (mediálneho) priestoru\nsprístupnením unikátneho zariadenia odporcu, a to s účinnosťou od 1.1.2010, ako aj určenia, že\nodporca ako vlastník a správca unikátneho zariadenia (osobných železničných vozňov a lokomotív)\nje povinný za primeranú odplatu navrhovateľovi zabezpečiť prístup k svojmu unikátnemu zariadeniu\n\nna účely distribúcie reklamných a propagačných materiálov na sedadlách a stoličkách nachadzajúcich\nsa v osobných železničných vozňoch a lokomotívach zaradených do platného grafikonu odporcu, a to\nposkytnutím reklamného (mediálneho) priestoru na základe navrhovateľových objednávok (žiadostí) do\ntroch dní od právoplatnosti rozsudku. Uvedená ústna dohoda mala byť uzavretá koncom roka 2009\nmedzi zástupcom navrhovateľa Ing. Ladislavom Švindlerom a vtedajším riaditeľom odborov komunikácie\nodporcu U.. L. Č., pričom zmluvná spolupráca na základe ústnej dohody mala vychádzať a nadväzovať\nna písomnú Zmluvu o reklame na hnuteľnom a nehnuteľnom majetku ZSSK, uzavretú dňa 15.5.2002\nmedzi ZSSK ako záujemcom a spoločnosťou UNIMEDIA, spol. s.r.o. ako poskytovateľom na dobu\nurčitú do 31.12.2009. Účastníci stretnutia vo veci uzatvorenia novej zmluvy, ktorému predchádzalo\noznámenie - list generálneho riaditeľa Ing. Milana Chúpeka, PhD. zo dňa 26.10.2009, sa mali podľa\ntvrdení navrhovateľa dohodnúť na ústnom zmluvnom vzťahu medzi ZSSK a spoločnosťou Rail media\ns.r.o. s účinnosťou od 1.1.2010 s obdobným predmetom záväzkov ako písomná zmluva (v znení jej\ndodatku) zo dňa 15.5.2002, ktorej platnosť skončila dňom 31.12.2009, a to až do doby podpisu písomnej\nzmluvy.\n\nOdvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so záverom prvostupňového súdu, že v konaní nebolo\npreukázané uzavretie ústnej zmluvy, existencie ktorej sa podaným návrhom domáha navrhovateľ. Z\nPodpisového poriadku odporcu, platného od roku 2009, nepochybne vyplýva, že zmluvné vzťahy sú\nv mene spoločnosti uzatvárané len v písomnej forme (čl. 3 bod 1). Rovnako dňa 15.5.2002 bola\nuzavretá písomná Zmluva o reklame, ktorej zmena bola možná len písomnou dohodou zmluvných\nstrán. Uvedená zmluva bola uzavretá na dobu určitú do 31.12.2009. Odporca listom zo dňa 26.10.2009\nupozornil zmluvnú stranu (UNIMEDIA, s.r.o) na deň ukončenia zmluvy, požiadal spoločnosť UNIMEDIA\ns.r.o. o ukončenie všetkých reklamných aktivít na majetku ZSSK, aby uhradil všetky platby, ktoré\nprináležia ZSSK na rok 2009 a neuzatváral zmluvy, prípadne neprijímal objednávky na reklamné aktivity,\nktoré by časovo presahovali dohodnutý termín ukončenia zmluvy 31.12.2009. Predmetným listom bol\nposkytovateľ zároveň upozornený, že ak by mal záujem o uzatvorenie novej zmluvy, aby sa obrátil\nna Odbor komunikácie, ktorý reklamné aktivity na majetku Železničnej spoločnosti Slovensko, a.s.\nkoordinuje. Záverom listu bolo uvedené, že prípadný záujem o uzatvorenie novej zmluvy však nezakladá\nprávo na predĺženie dohodnutého termínu ukončenia pôvodnej zmluvy.\n\nZo všetkých uvedených skutočností, je preukázané, že zmluvné vzťahy v spoločnosti odporcu vznikali\n(a aj vznikajú) písomne. Pán Č. nebol oprávený na uzatváranie žiadnych ústnych zmlúv, sám potvrdil,\nže žiadnu ústnu zmluvu v mene odporcu neuzatvoril. Jednotlivé objednávky, podpísané p. Č.I.,\nnepreukazujú ústnu dohodu - zmluvu o obchodnej spolupráci ku dňu vyhlásenia rozsudku, ale sú len\ndôkazom o uzatvorení konkrétnych obchodných prípadov v tom ktorom čase.\n\nSúd prvého stupňa preto správne vyhodnotil otázku neexistencie ústnej zmluvy, ktorá aj vzhľadom na\nprax uzatvárania písomných zmlúv odporcom na daný predmet spolupráce podľa odvolacieho súdu ani\nv ústnej forme nemohla byť uzatvorená.\n\nPodľa § 272 ods. 1 Obch. zák., zmluva vyžaduje pre platnosť písomnú formu iba v prípadoch\nustanovených v zákone alebo keď aspoň jedna strana pri rokovaní o uzavretí zmluvy prejaví vôľu, aby\nsa zmluva uzavrela v písomnej forme.\n\nObchodný zákonník koncipuje právnu úpravu formy zmlúv na základe princípu bezformálnosti právnych\núkonov. Písomná forma je podmienkou platnosti len v dvoch prípadoch, a to, keď písomnú zmluvu\nustanovuje zákon, alebo ak jedna zo strán určila písomnú formu zmluvy. Výchádza sa z toho, že v\nkonkrétnom prípade môže medzi stranami vzniknúť situácia, že z ich pohľadu ide o taký vzťah, ktorý\nmôže mať len pre niektorú alebo pre obe strany závažné právne následky. Z ust. § 272 ods. 1 Obch. zák.\nvyplýva, že písomná forma zmluvy je podmienkou platnosti zmluvy aj vtedy, keď aspoň jedna strana pri\nrokovaní o uzavretí zmluvy prejaví vôľu uzavrieť zmluvu v písomnej forme.\n\nNavrhovateľ nepredložil žiaden dôkaz o existencii zmluvného vzťahu, založeného ústnou zmluvou ku\ndňu vyhlásenia rozsudku ani nikdy nekonkretizoval jej obsah a podmienky. Odvolával sa na obsah\npísomnej zmluvy, uzavretej medzi poskytovateľom UNIMEDIA spol. s.r.o. a záujemcom Železničnou\nspoločnosťou, a.s., ktorá však bola uzavretá na dobu určitú, do 31.12.2009, a navrhovateľ ani nebol jej\nzmluvnou stranou.\n\nOdvolací súd má za to, že súd prvého stupňa vyvodil z vykonaného dokazovania správne právne\nzávery a dôvody odvolania sú  v celom rozsahu právne irelevantné. Zároveň odvolací súd zdôrazňuje,\nže sám navrhovateľ si bol vedomý, že ďalšie pokračovanie spolupráce je možné len na základe\nprávneho vzťahu, založeného písomnou zmluvou, čo vyplýva z predloženia písomného návrhu\nzmluvy odporcom, ktorého predmetom bolo odplatné využívanie mediálneho priestoru ZSSK, pričom\nnavrhovateľ prejavil vôľu uzatvoriť s odporcom písomnú zmluvu, keď zaslal odporcovi návrhy na úpravu\nzmluvných podmienok, aj keď v konečnom dôsledku zo strany odporcu pripomienky navrhovateľa neboli\nakceptované a zmluva nebola uzavretá. Dôkazom o praxi účastníkov o založení právneho vzťahu\npísomnou formou je aj Zmuva č. 66/2010-OK na umiestnenie reklamy na hnuteľnom majetku ZSSK zo\ndňa 30.4.2010.\n\nVzhľadom k tomu, že medzi navrhovateľom a odporcom nebola platne uzavretá ústna zmluva,\nktorej určenia existencie sa navrhovateľ domáhal predmetnou žalobou, neexistuje ani naliehavý\nprávny záujem na druhom požadovanom určení, a to že odporca je povinný ako vlastník a\nsprávca unikátneho zariadenia (osobných železničných vozňov a lokomotív) za primeranú odplatu\nnavrhovateľovi zabezpečiť prístup k svojmu unikátnemu zariadeniu na účely distribúcie reklamných\na propagačných materiálov na sedadlách a stoličkách nachádzajúcich sa v osobných železničných\nvozňoch a lokomotívach zaradených do platného grafikonu odporcu, a to poskytnutím reklamného\n(mediálneho) priestoru na základe objednávok (žiadostí) navrhovateľa.\n\nV tejto časti sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku a\nna dôvody v ňom uvedené v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. odkazuje. Vzhľadom k tomu, že existencia\nprávneho vzťahu na základe ústnej dohody koncom roka 2009, ku dňu vyhlásenia rozsudku nebola v\nkonaní preukázaná, dôvody odvolania navrhovateľa, v ktorých poukazuje na zneužívanie dominantného\npostavenia odporcu na relevantom trhu v zmysle zák. č. 136/2001 Z.z. o ochrane hospodárskej súťaže\nsú právne irelevantné.\n\nZ rovnakých dôvodov odvolací súd zamietol návrh navrhovateľa na prerušenie odvolacieho konania\npodľa § 109 ods. 1 písm. b) a c) O.s.p., nakoľko jeho rozhodnutie nezáviselo od otázky, či je odporca\nvlastníkom alebo správcom unikátneho zariadenia a či odporca má alebo nemá dominantné postavenie\nna relevantnom trhu poskytovania reklamných služieb podnikateľskými subjektmi v exteriéri a interiéri\nosobných železničných vozňov a lokomotív vo vlastníctve alebo v správe železničných prepravcov\npôsobiacich na území SR užívateľom (cestujúcim, spotrebiteľom).\n\nOdvolací súd preto rozhodol tak, že rozsudok prvostupňového súdu podľa § 219 ods. 1,2 ako vecne\nsprávny v celom rozsahu potvrdil a návrh navrhovateľa na prerušenie odvolacieho konania zamietol.\n\nO trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p. tak,\nže v odvolacom konaní úspešnému odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože mu\nžiadne trovy odvolacieho konania nevznikli.\n\nUvedený rozsudok je výsledkom hlasovania odvolacieho senátu v pomere hlasov 3 : 0.\n\nPoučenie:\n\nProti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "20Cb/70/2012", "guid": "da8bbd08-aed2-48ba-8048-726df1a80da9:577d555f-38e7-4f86-abdb-11ee163f8e4f", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "25d1c271-24d1-47f4-b8a0-6dd5673b263a:37fc1dfb-dbb6-468e-b7d1-c0e7bf5b2c7c", "ecli": null, "spisova_znacka": "20Cb/70/2012", "nazov": "Rozhodnutie Okresného súdu Žilina sp. zn. 20Cb/70/2012 z 9. 4. 2013", "sud": "Okresný súd Žilina", "datum_vydania": "2013-04-09", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/25d1c271-24d1-47f4-b8a0-6dd5673b263a:37fc1dfb-dbb6-468e-b7d1-c0e7bf5b2c7c"}], "citovane_v": []}