{"guid": "6d2a1677-565b-49cc-a535-92988fcdcb8f:78333501-0c08-4a38-af70-72f3058a247f", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2014:1313211045.1", "spisova_znacka": "20CoP/62/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 20CoP/62/2014 z 10. 6. 2014", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 10. júna 2014, sp. zn. 20CoP/62/2014, ECLI:SK:KSBA:2014:1313211045.1", "identifikacne_cislo": "1313211045", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Vincent Szabó", "sudca_id": 1019, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-vincent-szabo-1019", "datum_vydania": "2014-06-10", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Rodinné právo"], "podoblast": ["Vyživovacie povinnosti"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-62", "nazov": "§ 62 ZoR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-62", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/36-2005/paragraf-62"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/36#paragraf-62"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/78333501-0c08-4a38-af70-72f3058a247f", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2014:1313211045.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2014:1313211045.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2014:1313211045.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 20CoP/62/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1313211045
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 06. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ayše Pružinec - Erenová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1313211045.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ayše Pružinec Erenovej a
členov senátu JUDr. Márie Hajdínovej a Mgr. Anny Križákovej v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté
deti: F. K., nar. XX. XX. XXXX a E. K., nar. XX. XX. XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad
práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, Vazovova ul. č. 7/A, Bratislava, deti rodičov: matka - K. K.,
nar. XX. XX. XXXX, bytom T. V.. Č.. X, C., otec - Z.. A. K., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. V.. Č.. XX,
C., o zvýšenie výživného, na odvolanie matky proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 13.
februára 2014, č. k. 13P/244/2013 - 160, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa  p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom návrh matky na zvýšenie výživného pre maloleté deti K.:
F., nar. XX. XX. XXXX a E., nar. XX. XX. XXXX zamietol. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ust. § 26,
§ 62, § 75 ods. 1, § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine a vecne tým, že na strane detí (všetkých v rodine) v
období od 02. 12. 2011 do                01. 06. 2013 a na strane rodičov nedošlo k takej podstatnej zmene
pomerov, ktorá by zmenu posledného rozhodnutia o výživnom odôvodňovala, nakoľko deti sú staršie o
rok a pol, za čas ktorý sa ich pravidelné mesačné výdavky podstatne nezvýšili a preto výživné určené
a schválené súdom od 02. 12. 2011, na maloleté deti v sume 200 eur, 180 eur a 140 eur mesačne,
zodpovedá aj od 01. 06. 2013 možnostiam a schopnostiam rodičov a pokrytiu ich mesačných výdavkov.
Poukázal na skutočnosť, že otec má ďalšie dve vyživovacie povinnosti, k R., nar. XX. XX. XXXX, ktorá
je vysokoškoláčka a k C. K., nar.                 XX. XX. XXXX, študentovi IV. ročníka gymnázia v Olomouci,
na ktoré na základe mimosúdnej dohody prispieva výživným v sume 100 eur mesačne, na každé dieťa
s tým, že obaja rodičia majú vyživovaciu povinnosť aj k R., ktorá je zdravotne postihnutá a jej výdavky
sú vyššie, ako výdavky ďalších dvoch detí (F. B. E.). Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil právne
ust. § 146 ods. 1 písm. a) O. s. p.

Proti tomuto rozsudku podala matka v zákonnej lehote odvolanie z dôvodu, že súd prvého stupňa dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, nakoľko jej výdavky na maloletú
F. a E. sa od roku 2011 podstatne zvýšili. Vo svojom odvolaní uviedla, že v čase rozvodu súhlasila so
sumou 200 eur z dôvodu, že R. chodila do školy, v ktorej na rehabilitáciu prispievala sumou 50 eur
mesačne s tým, že uvedený výdavok so zmenou školy pominul, pričom súd prvého stupňa neprihliadol
na nutnosť vysokých výdavkov súvisiacich so zdravím F. a E., ktoré majú diagnostikovanú vážnu a ľahšiu
ortodontickú anomáliu a maloletá F. aj astmu a otec by sa mal na zvýšených zdravotných výdavkoch
a potrebách ich detí podieľať.



Otec a kolízny opatrovník maloletých detí sa k odvolaniu matky nevyjadrili.

Odvolací súd preskúmal vec viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 212 ods. 2 písm. a)  O. s. p.
v znení účinnom od 1.1.2013, túto prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2
O. s. p., keďže pre nariadenie pojednávania neboli dané zákonné podmienky vyplývajúce z ustanovenia
§ 214 ods. l O. s. p. (nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, súd prvého stupňa
nerozhodol bez nariadenia pojednávania, nejde o konanie vo veciach porušenia zásady rovnakého
zaobchádzania                    a nevyžadoval to dôležitý verejný záujem) a rozsudok verejne vyhlásil dňa 11.
júna 2014 podľa § 211 ods. 2 v spojení s § 156 ods. 3 O. s. p., pričom o termíne verejného vyhlásenia
rozsudku boli účastníci konania upovedomení zákonným spôsobom.

Súd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie                       v
rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 120 ods. 1 O. s. p.) z hľadiska posúdenia
opodstatnenosti návrhu, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil               (§ 132 O. s.
p.) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré               v napadnutom
rozhodnutí aj náležite odôvodnil (§ 157 ods. 2 O. s. p.).

Podľa § 219 ods. 2 O. s. p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje                           s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

S poukazom na citované ustanovenie, prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci
skutkový stav, sa odvolací súd  nezistiac v postupe súdu prvého stupňa z hľadiska procesnoprávneho
žiadne vady majúce za následok nesprávne rozhodnutie vo veci  samej,  v celom rozsahu po skutkovej a
právnej stránke stotožňuje s dôvodmi týkajúcimi sa odvolaním napadnutého rozsudku prvostupňového
súdu, ktorým návrh matky na  zvýšenie vyživovacej povinnosti otca zamietol.

V posudzovanej veci sa matka návrhom podaným na súd prvého stupňa dňa                10. 06. 2013
domáhala zvýšenia vyživovacej povinnosti otca k maloletej F., nar.               XX. XX. XXXX zo sumy 180 eur
mesačne na sumu 210 eur mesačne a k maloletej E., nar. XX. XX. XXXX zo sumy 140 eur mesačne na
sumu 190 eur mesačne s tým, že o výške vyživovacej povinnosti bolo rozhodnuté naposledy rozsudkom
Okresného súdu Bratislava III zo dňa 28. septembra 2011, č. k. 15C/68/2010 - 50, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa                 02. 12. 2011 tak, že manželstvo rodičov bolo rozvedené a v časti úpravy
práv a povinností rodičov k maloletým deťom pochádzajúcim za manželstva účastníkov konania schválil
súd rodičovskú dohodu, na základe ktorej bola maloletá R. K., nar. XX. XX. XXXX zverená do osobnej
starostlivosti otca, maloletá F. K., nar. XX. XX. XXXX a maloletá E. K., nar. XX. XX. XXXX do osobnej
starostlivosti matky s tým, že otec sa zaviazal prispievať na výživu maloletej F. sumou 180 eur mesačne a
na výživu maloletej E. sumou 140 eur mesačne a matka na výživu maloletej R. sumou 200 eur mesačne.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové
pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona.

Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.



Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní
schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Cieľom citovaných zákonných ustanovení (§ 62) je bezpochyby zvyšovať mieru rodičovskej
zodpovednosti tým, že pred potreby rodiča kladie zákon potreby dieťaťa, t. j každý rodič má povinnosť v
prvom rade zabezpečiť výživu dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky
na uspokojenie svojich potrieb. V citovanom zákonnom ustanovení sú zároveň určené všeobecné
hľadiská, na ktoré súd prihliada pri určení vyživovacej povinnosti a to sú schopnosti, možnosti a
majetkové pomery oboch rodičov, s prihliadnutím na odôvodnené potreby oprávneného dieťaťa. Rozsah
vyživovacej povinnosti musí byť určený tak, aby zodpovedal príjmom  a majetkovým pomerom oboch
rodičov, pričom je nutné vziať do úvahy i zárobkové možnosti každého z rodičov, ktoré sú závislé
od ich pracovnej kvalifikácie, vzdelania, obratnosti a schopnosti. Výživným sa rozumie uspokojovanie
všetkých životných potrieb toho, komu má byť poskytované. Výživou dieťaťa je zabezpečovanie všetkých
životných potrieb pre jeho všestranný rozvoj po stránke fyzickej ale i duševnej. Náklady na hradenie
životných potrieb dieťaťa teda predstavujú úhrady za bývanie, vrátane poskytovaných služieb, ošatenie,
dopravu, hygienu, kultúru, náklady spojené so školou, či prípravou na budúce povolanie, náklady
spojené s trávením voľného času dieťaťa, jeho záľubami a podobne. Všetky tieto náklady predstavujú
výdavky na bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú obvyklú základnú mieru všetkých nevyhnutných
potrieb nutných pre život kultúrneho človeka. Súd je pri posudzovaní a hodnotení východísk na určenie
výživného povinný postupovať diferencovane v každom konkrétnom prípade a nesmie zostať na určitých
striktných hraniciach, čo je v rozpore so záujmom dieťaťa, nakoľko dieťaťu je zo zákona priznané právo
podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov.

Z uvedeného teda vyplýva, že určenie výživného je individuálne v každom jednom prípade, avšak
vodiacou zásadou na strane povinného je miera jeho schopností, možností a majetkových pomerov a
na strane oprávneného - dieťaťa zase zásada, že deti majú právo podieľať sa na životnej úrovni svojich
rodičov, pričom životná úroveň oboch má byť približne rovnaká. Rozdielnosť životnej úrovne oboch
rodičov sa teda musí premietnuť do výšky vyživovacej povinnosti toho z nich, s ktorým dieťa nežije v
spoločnej domácnosti a súd je zároveň povinný zohľadniť skutočnosť, ktorý z rodičov a v akej miere sa
o dieťa osobne stará. Na druhej strane však je nevyhnutné zdôrazniť, že každý rodič má povinnosť v
prvom rade zabezpečiť výživu dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky
na uspokojenie svojich potrieb, pričom nie je podstatné, či ide o životné potreby rodiča alebo iné potreby.

Je nutné uviesť, že vyživovacia povinnosť má niekoľko foriem, môže byť plnená osobnou starostlivosťou,
čiastočne tiež starostlivosťou o domácnosť, druhou formou je poskytovanie vecných plnení, napríklad
bývania (povinný poskytuje oprávnenému bývanie), alebo stravovania a treťou formou plnenia
vyživovacej povinnosti je platenie výživného ako peňažného príspevku na uhradzovanie potrieb dieťaťa.

Dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre
maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh (§ 78 ods. 1 z. č. 36/2005 Z. z.).

Hmotno-právnou podmienkou, aby súd mohol o veci opakovane rozhodovať, je zmena pomerov. Je
potrebné prihliadnuť ku všetkým okolnostiam, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného. Dôvodom
na zmenu vyživovacej povinnosti môžu byť len vtedy, keď sa závažnejším spôsobom prejavia v
pomeroch účastníkov, v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia rozsudku. Zmena pomerov môže byť
odôvodnená buď subjektívne - okolnosťami na strane povinného, okolnosťami na strane oprávneného;
alebo objektívne - vývojom životných nákladov.

Výživné súd určí podľa stavu zisteného v čase vydania rozhodnutia. Pri rozhodovaní        o zmene
výživného treba porovnať okolnosti dôležité pre určenie výživného tak v čase skoršieho rozhodnutia,
ako aj v čase nového rozhodnutia. Predpokladom zmeny právoplatného rozhodnutia o výživnom je iba
závažnejšia zmena pomerov. Toto je základná hmotno-právna podmienka pre rozhodovania o zvýšení
výživného, resp. znížení výživného.



Zmenou pomerov v zmysle § 78 ods. 1 sa rozumie výrazná zmena tých okolností, ktoré boli
predpokladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom, či už ide o zmenu okolností na strane
oprávneného, alebo na strane povinného. Pôjde napríklad o také zvýšenie alebo zníženie zárobku, či
iných príjmov, prípadne ostatného majetku, ktoré ovplyvní celkovú situáciu povinného, a to nielen na
krátky čas. Takou zmenou pomerov môže byť vyšší vek dieťaťa, rozšírenie alebo zúženie vyživovacej
povinnosti povinného a pod.

Pri posudzovaní, či došlo k zmene pomerov podľa § 78 ods. 1, súd musí vždy prihliadať na vývoj
životných nákladov s poukazom na ustanovenie § 78 ods. 3 Zákona o rodine za celé obdobie, ktoré
uplynulo od vydania rozhodnutia o určení výživného, ktoré sa navrhuje zmeniť, alebo o zmene ktorého
súd začal konať bez návrhu. Po jednoznačnom preukázaní záveru, že došlo k zmene pomerov, či už
na strane oprávneného alebo povinného, v dôsledku toho treba zmeniť aj výšku výživného, súd môže
posúdiť predpoklady na zmenu právoplatného rozsudku o výživnom a výšku výživného upraviť.

Súd prvého stupňa vec správne právne posúdil, keď dospel k záveru, že od poslednej úpravy vyživovacej
povinnosti otca nedošlo k takej zmene pomerov na strane maloletých detí ale ani rodičov, ktorá by
odôvodňovala matkou navrhované zvýšenie jeho vyživovacej povinnosti, nakoľko je síce nesporné, že
obe deti sú o dva roky staršie, čím došlo k prirodzenému nárastu ich základných a odôvodnených potrieb,
avšak na druhej strane je nutné poukázať na skutočnosť, že z tých istých dôvodov došlo k zvýšeniu
základných a odôvodnených potrieb aj u maloletej R., ktorá bola zverená do osobnej starostlivosti otca a
na ktorú matka prispieva výživným v sume 200 eur mesačne, pričom matka ďalšie vyživovacie povinnosti
nemá, na rozdiel od otca, ktorý si plní vyživovaciu povinnosť aj voči svojim deťom z prvého manželstva
(plnoletá R., študujúca na Univerzite Karlovej v Prahe, Matematicko - Fyzikálna fakulta a plnoletý C., nar.
XX. XX. XXXX, na ktorého je povinný prispievať od 01. 09. 2010 sumou 100 eur mesačne, na základe
rozsudku Okresného súdu v Olomouci zo dňa 05. novembra 2010, sp. zn. 0P274/98) s tým, že správne
súd prvého stupňa pri svojom rozhodovaní prihliadol aj na plnenia, ktoré otec maloletej F. a E. poskytuje
nad rámec doposiaľ určenej vyživovacej povinnosti (počas víkendov a iné vecné plnenia na ich sviatky).

Podľa § 219 ods. 1 O. s. p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

S poukazom na citované ustanovenie a za stavu, keď súd prvého stupňa v danom prípade v potrebnom
rozsahu pre rozhodnutie vo veci samej zistil skutkový stav, vykonaním potrebných a účastníkmi
navrhnutých dôkazov, a keď matka maloletých detí v odvolaní neuviedla žiadne skutočnosti, resp.
tvrdenia, s ktorými by sa nebol súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku dôsledne
vysporiadal a následne takto riadne zistený skutkový stav aj správne právne posúdil, tzn., že na správne
zistený skutkový stav aplikoval zodpovedajúce ustanovenia Zákona o rodine  (ust. § 120 ods.1, § 153
ods. 1 O. s. p.), rozhodol vecne správne.

Odvolací súd sa preto v celom rozsahu stotožnil so správnym právnym záverom súdu prvého stupňa
uvedeným v odôvodnení napadnutého rozsudku, na ktoré odôvodnenie spĺňajúce všetky požiadavky
ust. § 157 ods. 2 O. s. p. aj v celom rozsahu poukazuje                         a rozsudok  ako vecne správny
potvrdil podľa § 219 ods. 1 a 2 O. s. p.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O. s. p. v spojení s § 146 ods.
1 písm. a) O. s. p. tak, že žiadnemu z účastníkov náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
zákona 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:



Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "13P/244/2013", "guid": "6f37c812-acd7-4cd5-b2b1-0923598c2c9f:86c2d3ba-2fe8-44bc-9aca-2eb07c6b217e", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}