Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3Co/183/2014 z 29. 6. 2014 Citácia: uznesenie Krajského súdu Bratislava z 29. júna 2014, sp. zn. 3Co/183/2014, ECLI:SK:KSBA:2014:1313229198.1 Krajský súd Bratislava | 3Co/183/2014 | ECLI:SK:KSBA:2014:1313229198.1 | 2014-06-29 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné Citované ustanovenia: OSP, § 219 ods. 1 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/9c108f3d-83e9-445d-b3fd-7896994ed41b Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2014:1313229198.1 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Co/183/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1313229198
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Svetlovská
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1313229198.1

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcov: 1/ JUDr. Marcela Božíková, PhD., MPH, bytom V.
XX, Bratislava, 2/ PhDr. Ivan Bielik, PhD., MPH, bytom: Z. 6, Bratislava, zastúpený žalobkyňou 1/, proti
žalovanej: Slovenská zdravotnícka univerzita v Bratislave, IČO: XX XXX XXX, J. ul. č. XX, Bratislava,
o určenie, že študenti nesplnili podmienky na prijatie a skončenie štúdiu, odňatie akademických titulov
a iné, na odvolanie žalobcov 1/ a 2/ proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III, č. k. 44C 276/2013
- 102 zo dňa 13. januára 2014, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa konanie zastavil s tým, že po právoplatnosti bude vec
postúpená žalovanej na ďalšie konanie. Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov
konania.

Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobcovia sa svojím návrhom domáhali, aby súd rozhodol o
tom, že a/ študenti prijatí do magisterského študijného programu na Fakulte verejného zdravotníctva
Slovenskej zdravotníckej univerzity (ďalej len „FVZ“) do 31. augusta 2007 z iného študijného programu
než zo študijného programu „verejné zdravotníctvo“ a „ošetrovateľstvo“ nesplnili všetky podmienky
podľa § 65 ods. 1 zákona o vysokých školách na riadne skončenie štúdia v študijnom odbore „verejné
zdravotníctvo“; b/ študentka Jana W., rod. Gogoláková nesplnila podmienky na prijatie do študijného
programu „verejné zdravotníctvo“ a ani všetky podmienky podľa § 65 ods. 1 zákona o vysokých
školách na riadne skončenie štúdia v študijnom programe „verejné zdravotníctvo“; c/ študenti prijatí
do magisterského študijného programu na FVZ po 31. auguste 2007 z iného študijného programu
než zo študijného programu „verejné zdravotníctvo“ nesplnili všetky podmienky podľa § 65 ods. 1
zákona o vysokých školách na riadne skončenie štúdia v študijnom programe „verejné zdravotníctvo“;
d/ akademický titul „doktor prírodných vied“ (v skratke „RNDr.“) udelený absolventom zdravotníckeho
študijného programu „verejné zdravotníctvo“, ktorý získali titul „magister“ a vykonali rigoróznu skúšku na
FVZ do 31. decembra 2012, po ktorej im bol udelený, sa odníma, e/ akademický titul „doktor filozofie“ (v
skratke „PhDr“), ktorý bol udelený absolventom zdravotníckych študijných programov, ktorý získali titul
„magister“ a vykonali rigoróznu skúšku na FVZ a Fakulte ošetrovateľstva a zdravotníckych odborných
štúdií (ďalej len „FOaZOŠ“) do 31. decembra 2012, sa odníma.

Žalobcovia sa uvedeného určenia domáhali na tom skutkovom základe, že na FVZ boli v rokoch
2006 do 31. augusta 2007 prijímaní do magisterského študijného programu „verejné zdravotníctvo“
študenti z iných študijných programov ako študijného programu „ošetrovateľstvo“ a študijného programu
„verejné zdravotníctvo“, čím nebola splnená podmienka na prijatie na štúdium v zmysle ustanovení §
55 ods. 1, § 56 ods. 2, § 53 ods. 1 a 2 zákona o vysokých školách. Títo študenti následne štúdium
po dvoch rokoch magisterského štúdia končili, t. j. v akademickom roku 2007/2008 a bol im udelený



akademický titul magister. U študentky X. W., rod. F., ktorú dekan prijal do magisterského štúdia (2.
stupeň) v študijnom programe „verejné zdravotníctvo“ od akademického roka 2009/2010 poukázali
na skutočnosť, že absolvovala bakalársky študijný program (1. stupeň) na farmaceutickej fakulte UK
„zdravotnícke a diagnostické pomôcky“ napriek tomu, že s účinnosťou od 1. 9. 2007 podľa § 57 ods.
7 zákona o vysokých školách v znení zákona č. 363/2007 Z. z. bolo možné na štúdium prijať študenta
len so splnenou podmienkou absolvovania bakalárskeho študijného programu „verejné zdravotníctvo“.
Študentka nesplnila tiež požiadavku jednoročnej odbornej zdravotníckej praxe. Po nesplnení všetkých
podmienok na riadne skončenie štúdia a to štandardnej a akreditovanej 5 - ročnej dĺžky štúdia nesplnila
ani podmienku na udelenie akademického titulu magister a to podľa odpovede žalovanej na sťažnosť
žalobkyne z 8. 2. 2012. Žalobcovia ďalej poukázali na skutočnosť, že v rokoch 2008 až 2012 boli po
vykonaní rigoróznych skúšok na fakulte verejného zdravotníctva udeľované akademické tituly PhDr.
absolventom magisterského študijného programu verejné zdravotníctvo, ktorí boli prijatí na FVZ z
iného, než bakalárskeho študijného programu „verejné zdravotníctvo“; išlo teda o nezákonné prijatie a
nesplnenie všetkých podmienok na riadne skončenie a udelenie akademického titulu magister. Napokon
argumentovali tým, že v rokoch 2008 až 2012 dekan FVZ, doc. Y. S. CSc. udeľoval v študijnom programe
„verejné zdravotníctvo“ aj akademický titul „RNDr“ bez akýchkoľvek zákonných možností a vnútorných
pravidiel. Tento akademický titul mal byť v roku 2009 preukázateľne udelený aj jeho synovi PhDr. U. S.,
PhD, MPH a ďalším pätnástim anonymným študentom. Udelenie akademického titulu RNDr. na FVZ
pritom nikdy nebolo možné, nakoľko sa tu uskutočňoval len študijný program „verejné zdravotníctvo“.

Súd prvého stupňa mal za to, že pokiaľ ide o návrh v časti, ktorým sa žalobcovia domáhajú, aby súd
odňal akademické tituly „doktor prírodných vied“ a „doktor filozofie“, neexistuje hmotnoprávny predpis na
základe ktorého by súd mal takúto právomoc, t. j. neexistuje osobitné zákonné splnomocnenie, nakoľko
udeľovanie akademických titulov prináleží príslušnej vysokej škole na základe akreditácie. Taktiež mal za
to, že pri udeľovaní akademického titulu nejde o vzťah občianskoprávny, ale ide o vzťah verejnoprávny.
Konštatoval, že vzhľadom na obsah podaného petitu sa nejedná o občianskoprávnu vec. Žalovaná
je štátnou vysokou školou podľa zák. č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách, ktorej vnútorné vzťahy
sú upravené uvedeným zákonom, štatútom a študijným poriadkom príslušnej školy. Štátna vysoká
škola ako príspevková organizácia ústrednej štátnej správy vykonáva svoju činnosť prostredníctvom
volených orgánov, pričom podľa § 6 zák. č. 131/2002 Z. z. do samosprávnej pôsobnosti verejnej školy
patrí určovanie počtu prijímaných uchádzačov o štúdium, určovanie podmienok prijatia na štúdium a
rozhodovanie v prijímacom konaní. Súdy vo všeobecnosti zásadne nie sú oprávnené zasahovať do
činnosti orgánov vysokej školy a ukladať im povinnosti ako majú postupovať ako to žiadajú žalobcovia
v návrhu na začatie konania, ktorým žiadajú, aby súd posudzoval či študenti prijatí do študijných
programov žalovanej splnili podmienky podľa § 65 ods. 1 zákona o vysokých školách na prijatie i
skončenia štúdia. Kompetenciu posúdiť splnenie všetkých podmienok na prijatie a riadne ukončenie
štúdia majú subjekty vymedzené v § 58 ods. 6 zákona o vysokých školách.

Proti tomuto uzneseniu podali odvolanie žalobcovia 1/ a 2/. Navrhli, aby odvolací súd napadnuté
uznesenie zrušil a vec vrátil na nové konanie. Poukázali na skutočnosť, že sa so svojimi sťažnosťami
obrátili na viaceré štátne orgány a to Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky, Ministerstvo
školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, Úrad vlády Slovenskej republiky a Akreditačnú
komisiu, pričom ani jeden z uvedených orgánov neuviedol tvrdenia smerujúce k záveru, že akademické
tituly „PhDr.“ a „RNDr.“ boli u žalovanej do 31. decembra udeľované v rozpore s § 53 ods. 8 zákona
o vysokých školách v znení platnom do 31. decembra 2012. Ministerstvá zdravotníctva a školstva
sa zhodli na „medzere“ v § 53 ods. 8 zákona o vysokých školách, ktorá do 31. decembra 2012
neumožňovala v zdravotníckych študijných programoch ani po vykonaní rigoróznej skúšky udeľovať
nielen akademický titul „RNDr.“, ale ani akademický titul „PhDr“. Predmetná medzera bola odstránená
s účinnosťou od 1. januára 2013. Žalobcovia 1/ a 2/ sa obrátili aj na Generálnu prokuratúru Slovenskej
republiky s podnetom na preskúmanie zákonnosti v súvislosti s udeľovaním akademických titulov, ktoré
konanie zatiaľ nie je skončené. Podaná žaloba je poslednou možnosťou žalobcov 1/ a 2/ po tom, čo
využili všetky možnosti upozorniť štátne orgány na veci verejného a spoločného záujmu. Žalobcovia
neúspešne oslovili všetky inštitúcie, na ktoré ich odkázal súd prvého stupňa, pričom v predmetnej veci
podali aj trestné oznámenie na konkrétne osoby. Súd prvého stupňa žalobcom 1/ a 2/ zastavením
konania odňal právo na efektívny prostriedok nápravy podľa čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd. Európsky súd pre ľudské práva viacnásobne konštatoval, že efektívny prostriedok
nápravy je taký, ktorý je dostupný a umožňuje dosiahnuť nápravu alebo zadosťučinenie za namietané



porušenia. Existencia prostriedku nápravy musí byť dostatočne konkrétna, nielen v teórii, ale aj v
praxi, v opačnom prípade nemá požadovanú dosiahnuteľnosť a účinnosť (Feldek v. Slovensko z 15.
júna 2000, Vernillo v. Francúzsko, 20. február 1991, Johnston and Othrers v. Írsko, 18. december
1986). Ďalej argumentovali tým, že v správnom súdnictve súdy preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí
a postupov štátnej správy, orgánov územnej a záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb,
pokiaľ im rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej
správy zveruje zákon. Poukázali na § 23 ods. 1 písm. a/, § 65 ods. 1, ods. 3 a § 68 ods. 1 zákona o
vysokých školách s tým, že i keď sa na rozhodovanie o vysokých školách nevzťahuje správny poriadok,
žalovaná je právnickou osobou a orgánom verejnej správy, ktorej je zverené rozhodovanie v prijímacom
konaní na študijné programy uskutočňované na fakulte, povinnosť rozhodnúť či boli splnené všetky
podmienky na riadne skončenie štúdia daného študijného programu, povinnosť vydať doklad o riadnom
skončení štúdia akreditovaného študijného programu a získaní príslušného akademického titulu a vydať
doklady o absolvovaní štúdia študijného programu v študijnom odbore. Výsledkom posúdenia splnenia
všetkých podmienok na riadne skončenie štúdia je rozhodnutie vysokej školy, na základe ktorého vydáva
doklady o skončení a absolvovaní štúdia. Tieto doklady sú rozhodnutím, ktoré pre absolventa vysokej
školy zakladajú oprávnenie preukazovať sa vysokoškolským vzdelaním a akademickým titulom a
verejnými listinami, oprávnenosť preskúmania ktorých nie je len vecou akademickej samosprávy vysokej
školy alebo štátnych orgánov, za predpokladu pochybnosť o ich pravdivosti. Verejnými listinami sú aj
vysokoškolský diplom, vysvedčenie o štátnej skúške, dodatok k diplomu ako aj doklady o absolvovaní
štúdia, ktoré tak sú súdom preskúmateľné. Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa, podľa ktorého
autonómia rozhodovania vysokej školy vyplýva najmä z § 5 ods. 2 zákona č. 131/2002 Z. z. a čl. 27
Ústavy Slovenskej republiky mali za rozporné so zákonom o vysokých školách, podľa ktorého orgány
akademickej samosprávy fakulty majú právo v mene vysokej školy rozhodovať alebo konať vo veciach
patriacich do samosprávy pôsobnosti vysokej školy podľa § 6 zákona o vysokých školách.

Odvolací súd preskúmal uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 1 O. s. p., prejednal odvolanie
bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcov 1/
a 2/ nie je dôvodné.

Podľa § 104 ods. 1 O. s. p. ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd
konanie zastaví. Ak vec nespadá do právomoci súdov alebo ak má predchádzať iné konanie, súd postúpi
vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu; právne účinky spojené s
podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom zachované.

Podľa § 2 ods. 4 veta prvá zákona č. 131/2002 Z. z. vysoké školy majú výhradné právo na poskytovanie,
organizovanie a zabezpečovanie vysokoškolského vzdelávania. Na poskytovaní vysokoškolského
vzdelávania sa podieľajú aj špecializované výučbové zariadenia vysokej školy podľa § 35 a v študijných
programoch podľa § 54 aj inštitúcie, ktoré nie sú vysokými školami a ktoré získali akreditáciu podľa §
86. Vysoké školy poskytujú aj ďalšie vzdelávanie.

Podľa § 2 ods. 8 zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách vysoké školy majú výhradné právo prijímať
uchádzačov o vysokoškolské vzdelávanie.

Podľa § 2 ods. 9 cit. zákona vysoké školy majú výhradné právo udeľovať akademické tituly,
vedecko-pedagogické tituly a umelecko-pedagogické tituly, používať akademické insígnie a vykonávať
akademické obrady.

Podľa § 6 ods. 1 písm. b/ a d/ cit. zákona do samosprávnej pôsobnosti verejnej vysokej školy
patrí určovanie počtu prijímaných uchádzačov o štúdium, určovanie podmienok prijatia na štúdium,
rozhodovanie v prijímacom konaní a organizácia štúdia.

Podľa § 28 ods. 1 cit. zákona dekan je predstaviteľom fakulty, riadi ju, zastupuje a koná vo veciach fakulty.
Vo veciach podľa § 23 ods. 1 koná v mene verejnej vysokej školy. Dekan zodpovedá za svoju činnosť



akademickému senátu fakulty. Dekan zodpovedá rektorovi za svoju činnosť vo veciach, v ktorých koná v
mene vysokej školy (§ 23 ods. 1), za hospodárenie fakulty a za svoju ďalšiu činnosť v rozsahu určenom
vnútornými predpismi verejnej vysokej školy.

Podľa § 42 ods. 1 písm. c/ cit. zákona štátne vysoké školy sú zdravotnícke vysoké školy.

Podľa § 45 ods. 4 písm. h/ cit. zákona Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky vo vzťahu k
zdravotníckym vysokým školám plní úlohu odvolacieho orgánu v správnom konaní.

Podľa § 53 ods. 1 písm. a/ a c/ cit. zákona absolventi študijných programov, ktorí získali titul "magister",
môžu vykonať rigoróznu skúšku, ktorej súčasťou je aj obhajoba rigoróznej práce v študijnom odbore, v
ktorom získali vysokoškolské vzdelanie alebo v príbuznom študijnom odbore. Po jej vykonaní im vysoké
školy udeľujú akademický titul v prírodovedných študijných programoch "doktor prírodných vied" (v
skratke "RNDr."), v spoločenskovedných a umenovedných študijných programoch "doktor filozofie" (v
skratke "PhDr.").

Podľa § 53 ods. 2 cit. zákona štandardná dĺžka štúdia pre študijný program druhého stupňa vrátane
praxe je najmenej jeden rok a najviac 3 roky tak, aby celková štandardná dĺžka štúdia podľa
bakalárskeho študijného programu a nadväzujúceho študijného programu druhého stupňa v tom istom
alebo príbuznom študijnom odbore bola spolu najmenej päť rokov.

Podľa § 55 ods. 1 cit. zákona štátny občan Slovenskej republiky, občan členského štátu a občan tretieho
štátu má právo študovať na vysokej škole zvolený študijný program, ak splní základné podmienky prijatia
na štúdium podľa § 56, ďalšie podmienky určené vysokou školou poskytujúcou zvolený študijný program
podľa § 57 ods. 1, podmienky určené v dohode podľa § 54a ods. 2 a podmienky podľa § 58a ods. 4.

Podľa § 57 ods. 7 cit. zákona podmienkou prijatia na štúdium študijného programu druhého stupňa v
zdravotníckych študijných odboroch je vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa v príslušnom študijnom
odbore a najmenej jeden rok odbornej zdravotníckej praxe absolvovanej v zdravotníckom zariadení
po získaní vysokoškolského vzdelania prvého stupňa v príslušnom študijnom odbore; požiadavka
jednoročnej odbornej zdravotníckej praxe sa nevzťahuje na prijatie na externú formu štúdia študijného
programu druhého stupňa v zdravotníckych študijných odboroch a na prijatie na štúdium študijného
programu druhého stupňa v študijnom odbore verejné zdravotníctvo.

Podľa § 65 ods. 1 cit. zákona štúdium sa riadne skončí absolvovaním štúdia podľa príslušného študijného
programu. Dňom skončenia štúdia je deň, keď je splnená posledná z podmienok predpísaných na riadne
skončenie štúdia daného študijného programu.

Podľa § 65 ods. 3 cit. zákona dokladom o riadnom skončení štúdia akreditovaného študijného programu
a o získaní príslušného akademického titulu je vysokoškolský diplom a vysvedčenia o štátnych skúškach.

Podľa § 68 ods. 1 písm. a/, b/a c/ doklady o absolvovaní štúdia študijného programu v študijnom odbore
sú vysokoškolský diplom, vysvedčenie o štátnej skúške, dodatok k diplomu.

Podľa § 68 ods. 6 cit. zákona doklady o absolvovaní štúdia sú verejné listiny.

Z obsahu spisu vyplýva, že žalobcovia 1/ a 2/ sa návrhom na začatie konania domáhajú určenia,
že a/ študenti prijatí do magisterského študijného programu na FVZ do 31. augusta 2007 z iného
študijného programu než zo študijného programu „verejné zdravotníctvo“ a „ošetrovateľstvo“ nesplnili
všetky podmienky podľa § 65 ods. 1 zákona na riadne skončenie štúdia v študijnom programe „verejné
zdravotníctvo“, b/ že študentka, Jana W., rod. F. nesplnila podmienky na prijatie do študijného programu



„verejné zdravotníctvo“ a ani všetky podmienky podľa § 65 ods. 1 zákona o vysokých školách na riadne
skončenie štúdia v študijnom programe „verejné zdravotníctvo“, c/ študenti prijatí do magisterského
študijného programu na FVZ po 31. auguste 2007 z iného ako študijného programu než zo študijného
programu „verejné zdravotníctvo“ nesplnili všetky podmienky podľa § 65 ods. 1 zákona o vysokých
školách na riadne skončenie štúdia v študijnom programe „verejné zdravotníctvo“, d/ akademický titul
„doktor prírodných vied“ (v skratke „RNDr“) udelený absolventom zdravotníckeho študijného programu
„verejné zdravotníctvo“, ktorí získali titul „magister“ a vykonali rigoróznu skúšku na FVZ do 31. decembra
2012, po ktorej im bol udelený, sa odníma a napokon e/ určenia, že akademický titul „doktor filozofie“ (v
skratke „PhDr“), ktorý bol udelený absolventom zdravotníckych študijných programov, ktorí získali titul
„magister“ a vykonali rigoróznu skúšku na FVZ a FOaZOŠ do 31. decembra 2012 sa odníma.

Žalobcovia 1/ a 2/ sa určenia, že u vyššie uvedených študentov neboli splnené podmienky na riadne
skončenie štúdia podľa § 65 ods. 1 zákona o vysokých školách domáhali na tom skutkovom základe,
že študenti, prijatí do magisterského študijného programu „verejné zdravotníctvo“ na FVZ z iného
študijného programu ako „verejné zdravotníctvo“ a „ošetrovateľstvo“ nemali splniť podmienky na prijatie
do magisterského študijného programu „verejné zdravotníctvo“, nakoľko neabsolvovali študijný program
prvého stupňa v príslušnom študijnom programe a nesplnili tak podmienku podľa § 53 ods. 2 zákona
o vysokých školách, podľa ktorého celková štandardná dĺžka štúdia bakalárskeho a nadväzujúceho
študijného programu druhého stupňa v tom istom či príbuznom odbore bola aspoň päť rokov.

Súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí vyslovil nedostatok právomoci na konanie podľa § 104 ods.
1 O. s. p. a postúpil vec na ďalšie konanie žalovanej, keďže vzhľadom na obsah podaného petitu sa
nejedná o občianskoprávnu vec s tým, že žalovaná je vysokou školou podľa zákona č. 131/2002 Z. z.
o vysokých školách, ktorej vnútorné vzťahy sú upravené zákonom, štatútom či študijným poriadkom,
pričom súdy zásadne nie sú oprávnené zasahovať do činnosti orgánov vysokej školy spôsobom, ako to
žiadajú žalobcovia v návrhu na začatie konania a posudzovať splnenie podmienok na riadne skončenie
štúdia podľa § 65 ods. 1 zákona o vysokých školách.

Civilná právomoc súdov Slovenskej republiky predstavuje sumár právnych záležitostí prevažne
súkromnoprávneho charakteru (iného charakteru, len keď to zákon výslovne pripúšťa), ktoré súdy
prejednávajú a rozhodujú v rámci svojej decíznej pôsobnosti, teda ako orgány ochrany práva oprávnené
prejednávať a rozhodovať o nich. Z procesného hľadiska civilná právomoc súdov predstavuje procesnú
podmienku (podmienku konania), ktorej nedostatok predstavuje neodstrániteľnú vadu konania, ktorej
absencia má za následok zastavenie konania a postúpenie veci na prejednanie a rozhodnutie orgánu,
do ktorého právomoci vec patrí.

Konštitutívnym aktom, ktorým sa nadobúda vysokoškolské vzdelanie je absolvovanie študijného
programu a teda riadne skončenie štúdia; až následne je absolventovi odovzdaný diplom, ktorý možno
považovať za hybridný správny akt (časť rozhodnutia má deklaratórny a časť rozhodnutia konštitutívny
účinok). Podmienky na riadne skončenie štúdia rámcovo upravuje zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých
školách a vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 614/2002 Z. z. o kreditovom systéme
štúdia, ale tieto podmienky sú určované predovšetkým samotnou vysokou školou podľa § 51 ods. 4 písm.
k/ a l/ zákona o vysokých školách. Ako správne skonštatovali žalobcovia 1/ a 2/ vo svojom odvolaní,
podľa § 6 ods. 1 písm. b/, c/ d/ či e/ zákona o vysokých školách do samosprávnej pôsobnosti verejnej ako
aj štátnej vysokej školy patrí určovanie podmienok na prijatie na štúdium a rozhodovanie v prijímacom
konaní, utváranie a uskutočňovanie študijných programov, organizácia štúdia a rozhodovanie vo veciach
akademických práv študentov, pričom ak sa podľa § 6 ods. 4 uvedeného zákona vysoká škola člení
na fakulty, samosprávnu pôsobnosť verejnej vysokej školy v rozsahu § 23 vykonávajú fakulty. Fakulta
podľa § 23 ods. 2 písm. c/ uvedeného zákona v rámci samosprávnej pôsobnosti rozhoduje o organizácii
štúdia v súlade so študijným poriadkom verejnej vysokej školy. Orgánmi akademickej samosprávy fakulty
podľa § 24 a/,b/,c/ a d/ uvedeného zákona sú akademický senát fakulty, dekan, vedecká rada fakulty
a disciplinárna komisia fakulty. Dekan fakulty je podľa § 28 ods. 1 uvedeného zákona predstaviteľom
fakulty, ktorý ju riadi, zastupuje, pričom za svoju činnosť zodpovedá akademickému senátu fakulty;
rektorovi verejnej vysokej školy podľa uvedeného ustanovenia zodpovedá za činnosť, ktorú vykonáva v
mene verejnej vysokej školy podľa § 23 ods. 1 zákona, za hospodárenie fakulty či svoju ostatnú činnosť



v rozsahu určenom vnútornými predpismi verejnej vysokej školy (ako je tomu napr. pri rozhodovaní
o preskúmaní rozhodnutia dekana o výsledku prijímacieho konania podľa § 58 ods. 8 zákona o
vysokých školách). Rozhodovanie o splnení podmienok na skončenie štúdia podľa § 65 ods. 1 zákona o
vysokých školách je správnym konaním, v ktorom orgány samosprávy školy (fakulty) rozhodujú o splnení
podmienok stanovených danou školou, najmä vnútornými predpismi školy (napr. zloženie štátnej skúšky
podľa § 63 zákona o vysokých školách). Z obsahu žalobného návrhu má odvolací súd za preukázané,
že žalobcovia sa domáhajú preskúmania rozhodnutí (bližšie nešpecifikovaných) žalovanej, ktorými
bolo rozhodnuté o splnení podmienok študentov FVZ a FOaZOŠ na riadne skončenie magisterského
štúdia. V závislosti od skutočnosti, ktorými orgánmi akademickej samosprávy žalovanej boli predmetné
rozhodnutia vydané, bude musieť žalovaná v súlade so zákonom o vysokých školách, štatútom či
študijným poriadkom FVZ či FOaZOŠ predložiť uvedené rozhodnutia orgánu akademickej samosprávy,
oprávnenému v rámci samosprávnej pôsobnosti preskúmavať uvedené rozhodnutia. Odvolací súd
pritom poukazuje na skutočnosť, že podľa § 7 ods. 2 O.s.p. sú v rámci tzv. rozšírenej právomoci civilné
súdy oprávnené preskúmavať aj zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, avšak za predpokladu,
že tieto podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné orgány. Z uvedeného vyplýva, že súd
prvého stupňa postupoval správne, keď konanie zastavil a vec postúpil žalovanej na ďalšie konanie,
nakoľko správne vyvodil záver, že súdy nie sú oprávnené zasahovať do činnosti orgánov vysokej školy
a ukladať im povinnosti, ako majú postupovať, pričom jedinú kompetenciu posúdiť splnenie všetkých
podmienok na prijatie na štúdium a jeho riadne ukončenie majú subjekty, ktoré vymedzuje zákon o
vysokých školách.

Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 219 ods.
1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák.
č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.