Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 8Cob/126/2014 z 22. 6. 2014 Citácia: uznesenie Krajského súdu Bratislava z 22. júna 2014, sp. zn. 8Cob/126/2014, ECLI:SK:KSBA:2014:1314205277.1 Krajský súd Bratislava | 8Cob/126/2014 | ECLI:SK:KSBA:2014:1314205277.1 | 2014-06-22 | Uznesenie Oblasť práva: Obchodné právo – Obchodné záväzkové vzťahy Citované ustanovenia: § 74 OSP, § 75 OSP, § 76 OSP, § 102 OSP, § 219 ods. 1 OSP, § 219 ods. 2 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/ff39646a-3de1-4af2-a204-95ec3b81b682 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2014:1314205277.1 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8Cob/126/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1314205277
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 06. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Kúšová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1314205277.1

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: AUPARK a. s., Einsteinova 18, 851 01 Bratislava,
IČO: 47 240 377, zastúpeného: JUDr. Vladimírom Ivančom, advokátom, Hlavné námestie 5, Bratislava,
proti odporcovi v 1. rade: AD PROPERTY, s. r. o., Stará Vajnorská 11, 831 04 Bratislava, IČO: 43 784
763, odporcovi v 2. rade: ADP Development 1, s. r. o., Stará Vajnorská 11, 831 04 Bratislava, IČO:
47 210 206, odporcovi v 3. rade: ADP Development 2, s. r. o., Stará Vajnorská 11, 831 04 Bratislava,
IČO: 47 210 559, všetci zast.: OLEXOVA VASILISIN s. r. o., advokátska kancelária, Dunajská 18, 811
08 Bratislava, IČO: 36 820 059, o určenie neplatnosti zmluvy a o návrhu na nariadenie predbežného
opatrenia, o odvolaní odporcov proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III č. k. 23 Cb/46/2014 - 79
zo dňa 05.03.2014, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava III č. k. 23 Cb/46/2014 - 79 zo dňa
05.03.2014 p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa rozhodol tak, že:

Súd zakázal odporcovi v 1. rade predať, darovať, zameniť alebo inak scudziť, vložiť do majetku
obchodnej spoločnosti, ručiť s ním, zaťažiť alebo zriadiť iné právo tretej osoby k podniku
odporcu v 1. rade alebo akejkoľvek jeho časti, s výnimkou úkonov bežnej obchodnej činnosti.

Súd zakázal odporcovi v 2. rade predať, darovať, zameniť alebo inak scudziť, vložiť do majetku
obchodnej spoločnosti, ručiť s ňou, zaťažiť alebo zriadiť iné právo tretej osoby k časti podniku
s označením „DANEA", ktorú nadobudol na základe zmluvy o predaji časti podniku zo dňa 21.01.2014,
uzatvorenej s odporcom v 1. rade ako predávajúcim, alebo akejkoľvek jej časti, s výnimkou úkonov
bežnej obchodnej činnosti.

Súd zakázal odporcovi v 3. rade predať, darovať, zameniť alebo inak scudziť, vložiť do majetku
obchodnej spoločnosti, ručiť s ňou, zaťažiť alebo zriadiť iné právo tretej osoby k časti podniku
s označením „DANEA", ktorú nadobudol na základe zmluvy o predaji časti podniku zo dňa 21.01.2014,
uzatvorenej s odporcom v 1. rade ako predávajúcim, alebo akejkoľvek jej časti, s výnimkou úkonov
bežnej obchodnej činnosti.

Predbežné opatrenie zanikne, ak sa návrhu vo veci samej nevyhovie alebo sa návrhu vo veci samej
vyhovie a uplynie tridsať dní od vykonateľnosti rozhodnutia o veci.

Súd nepriznal navrhovateľovi náhradu trov konania o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia a o
týchto trovách rozhodne v konečnom rozhodnutí vo veci samej.

V odôvodnení svojho rozhodnutia konajúci súd uviedol, že podľa jeho názoru navrhovateľ svojim
návrhom na nariadenie predbežného opatrenia osvedčil predpoklady na vydanie ním navrhovaného



predbežného opatrenia, pretože preukázal predloženými dôkazmi (najmä zmluvami o predaji časti
podniku zo dňa 21.01.2014 spolu s ich prílohami a výpismi z obchodného registra spoločností odporcov
v 1., 2. a 3. rade) podľa ust. § 120 ods. 1 a nasl. O.s.p., že súčasné správanie odporcu v 1. rade
nasvedčuje tomu, že sa tento zbavuje svojho majetku prevodmi na spriaznené osoby, pretože zmluvou
o predaji časti podniku dňa 21.01.2014 odporca v 1. rade previedol časť podniku s označením „DANEA"
na spriaznenú (majetkovo prepojenú) osobu - odporcu v 2. rade. Odporca v 1. rade zároveň zmluvou
o predaji časti podniku dňa 21.01.2014 previedol ďalšiu časť podniku s označením „DANEA" na
spriaznenú osobu - odporcu v 3. rade. V oboch Zmluvách sa v článku 3.1 nachádza dojednanie o kúpnej
cene tak, že kúpna cena predávaného majetku nie je určená na základe účtovnej evidencie, ale dohodou
zmluvných strán vo výške 1 euro, na základe čoho kupujúci (t.j. odporca v 2. rade, resp. odporca v 3.
rade) získali hodnotný majetok (časť podniku s označením „DANEA"), predávajúci (t.j.
odporca v 1. rade) získal ako odplatu iba symbolickú sumu 1 euro, čím ide o prenechanie majetku bez
akejkoľvek protihodnoty. Z údajov zapísaných v obchodnom registri je zrejmé, že všetci traja
odporcovia sú spriaznené (majetkovo prepojené) osoby, pričom za všetkými troma odporcami stojí tá istá
fyzická osoba - Q.. P. F.. Z uvedeného konania odporcov v 1., 2. a 3. rade možno vydedukovať okolnosti,
odôvodňujúce obavu, že by výkon navrhovateľom navrhovaného súdneho rozhodnutia (samozrejme
v prípade úspechu navrhovateľa v konaní vo veci samej), ktorého sa navrhovateľ domáha vo svojom
návrhu na začatia konania, mohol byť ohrozený z dôvodu takéhoto správania sa odporcov v 1., 2.
a 3. rade. Navrhovateľ existenciu dôvodov na nariadenie predbežného opatrenia, ktoré by osvedčovali,
že by odporcovia v 1., 2. a 3. rade svojim konaním ohrozovali výkon súdnych rozhodnutí vo veci tak,
ako to uvádzal navrhovateľ vo svojom návrhu na nariadenie predbežného opatrenia podľa názoru súdu
preukázal, pričom takýmto správaním odporcov v 1., 2. a 3. rade bolo zbavovanie sa majetku odporcu
v 1. rade za takmer nulitnú protihodnotu (čo predstavuje kúpna cena 1 euro) a obava z prípadného
rovnakého sa zbavovania majetku odporcov v 2. a 3. rade, nakoľko za všetkými týmito subjektami stojí
ako spoločník a konateľ tá istá fyzická osoba - Q.. P. F.. Navrhovateľ týmto dostatočne preukázal obavu,
že je potrebná dočasná úprava pomerov účastníkov konania, nakoľko bez predbežného opatrenia by
bol prípadný budúci výkon súdneho rozhodnutia ohrozený, pričom nebezpečenstvo zmarenia budúceho
výkonu takéhoto rozhodnutia je zo strany odporcov v 1., 2. a 3. rade reálne a hrozí bezprostredne.

Proti tomuto rozhodnutiu podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie odporcovia z dôvodu, že
rozhodnutie súdu prvého stupňa je vecne nesprávne.

Tvrdenia, ktoré uviedol navrhovateľ v návrhu, považujú odvolatelia za úmyselne neúplné a zavádzajúce.
Zdôraznili tiež, že odporca v 1. rade má voči navrhovateľovi vymáhateľné a započítateľné pohľadávky. V
prvom rade ide o pohľadávku na náhradu zhodnotenia priestorov (t. j. majetku navrhovateľa) v celkovej
výške 89.603,46 eur. Odporca v 1. rade má tiež voči navrhovateľovi započítateľnú pohľadávku na zľavu
z nájomného podľa § 8 zákona č. 116/1990 Zb. z dôvodu rozsiahlej rekonštrukcie centra.

Vzhľadom na uvedené majú odporcovia za to, že navrhovateľ nemohol účinne osvedčiť existenciu svojej
pohľadávky. K jeho ukráteniu nedochádza, pretože odporcovia majú za to, že konajú rozumne, vzhľadom
na reálne obchodné dôvody so zabezpečením, otvorene a podľa obchodných zvyklostí.

Jediným dôvodom pre predaj časti podniku bola nepriaznivá situácia na strane OC AUPARK
(navrhovateľ) a OS EUROVEA, ktoré obe spája markantné zníženie návštevnosti, kúpyschopnosti a
pokles tržieb nájomcov. Predmetom prevodu podľa napadnutých zmlúv boli len zvyšné nájomné vzťahy
v podniku odporcu v 1. rade. Neexistuje žiadny rozumný dôvod, prečo by za takých okolností mal byť
odporca v 1. rade vo svojom konaní obmedzovaný.

Podľa názorov odporcov neexistuje hroziaca ujma navrhovateľovi. Na zabezpečenie svojej pohľadávky
prijal odporca v 1. rade záväzok alternatívneho plnenia. Ujma naopak hrozí a aj by reálne narastala
odporcovi v 1. rade, keby napadnutý predaj neuskutočnil. Odvolatelia tiež uviedli, že predbežné
opatrenie nie je v súlade so zásadou subsidiarity predbežnej ochrany a dostáva nájomcov do
kritických obchodných situácií. Rovnako predbežné opatrenie nie je v súlade so zásadou proporcionality
predbežnej ochrany.

Odporcovia tiež vyjadrili presvedčenie, že je to práve navrhovateľ, kto zneužíva prostriedky súdnej
ochrany.



Vzhľadom na vyššie uvedené odvolatelia navrhli, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že
návrh navrhovateľa na nariadenie predbežného opatrenia zamietne.

K odvolaniu odporcov sa obsiahlo vyjadril navrhovateľ, ktorý okrem iného uviedol, že odporca v 1. rade
v odvolaní nijako nespochybnil tvrdenie navrhovateľa o tom, že za užívanie nebytových priestorov od
januára 2013 neplatí navrhovateľovi žiadnu odplatu.

Svoj domnelý nárok na náhradu nákladov zhodnotenia nebytových priestorov odporca v 1. rade žiadnym
spôsobom nepreukázal. Navrhovateľ poukázal na článok 8.3.1 e) Nájomnej zmluvy, podľa ktorého všetky
náklady na úpravu nebytových priestorov znáša výlučne nájomca, t. j. odporca v 1. rade.

Navrhovateľ tiež zdôraznil, že za užívanie nebytových priestorov odporca v 1. rade od januára 2013
nezaplatil navrhovateľovi žiadnu odplatu, čím ku dňu 26. mája 2014 spôsobil navrhovateľovi škodu vo
výške minimálne 150.000 eur titulom užívania nebytových priestorov bez právneho dôvodu po skončení
nájmu k 31.12.2012.

Navrhovateľ tiež poukázal na čl. 8.3.2 Nájomnej zmluvy, z ktorého vyplýva, že nájomca nemá
nárok na akúkoľvek kompenzáciu v súvislosti s výkonom práva navrhovateľa (prenajímateľa) pri
uskutočňovaní akýchkoľvek stavebných zmien, vylepšení, či úprav v obchodnom komplexe AUPARK
vrátane akejkoľvek rekonštrukcie podzemných garáži.

Navrhovateľ zdôraznil, že z vyššie uvedeného je zrejmé, že tvrdenia odporcu v 1. rade prezentované v
odvolaní o existencii vymáhateľných a započítateľných pohľadávok voči navrhovateľovi, sú nepravdivé
a ničím nepodložené.

Navrhovateľ tiež vyjadril svoje presvedčenie, že skutočnosť, že odporcovia neuvádzajú podrobnosti o
spôsobe určenia kúpnej ceny, ani o spôsobe jej zaplatenia, opätovne naznačuje, že v predmetnej veci
postupovali špekulatívne, a to v snahe zbaviť odporcu v 1. rade majetku, ktorý by mohol
byť použitý na uspokojenie pohľadávok navrhovateľa.

S poukazom na vyššie uvedené navrhovateľ navrhol, aby odvolací súd odvolaním napadnuté
rozhodnutie Okresného súdu Bratislava III č. k. 23 Cb/46/2014 - 79 o nariadení predbežného opatrenia
potvrdil ako vecne správne.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.), po zistení, že odvolanie bolo podané
včas (§ 204 ods. 1 O. s. p.), oprávnenou osobou - účastníkmi konania (§ 201 O. s. p.), proti rozhodnutiu,
proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O. s. p.), a po skonštatovaní, že odvolanie
má zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O. s. p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v
medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O. s. p.), a to postupom bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p.).

Z obsahu spisu súdu prvého stupňa mal odvolací súd preukázané, že návrhom na začatie konania zo dňa
03.03.2014 sa navrhovateľ domáhal, aby súd určil, že zmluva o predaji časti podniku zo dňa 21.01.2014
uzavretá medzi AD PROPERTY, s. r. o., IČO: 43 784 763 ako predávajúcim a ADP Development 1, s.
r. o., IČO: 47 210 206 ako kupujúcim, predmetom ktorej je predaj časti podniku s označením „DANEA"
je voči navrhovateľovi neúčinná; a ďalej aby určil, že zmluva o predaji časti podniku zo dňa 21.01.2014
uzavretá medzi AD PROPERTY, s. r. o. IČO: 43 784 763 ako predávajúcim a ADP Development 2,
s. r. o., IČO: 47 210 559 ako kupujúcim, predmetom ktorej je predaj časti podniku s
označením „DANEA", je voči navrhovateľovi neúčinná.

Spolu s návrhom na začatie konania navrhovateľ na Okresnom súde Bratislava III zároveň podal aj návrh
na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým sa domáhal, aby súd zakázal odporcovi v 1. rade predať,
darovať, zameniť alebo inak scudziť, vložiť do majetku obchodnej spoločnosti, ručiť s ním, zaťažiť alebo
zriadiť iné právo tretej osoby k podniku odporcu v 1. rade alebo akejkoľvek jeho časti, s výnimkou úkonov
bežnej obchodnej činnosti, ďalej aby súd zakázal odporcovi v 2. rade predať, darovať, zameniť alebo
inak scudziť, vložiť do majetku obchodnej spoločnosti, ručiť s ňou, zaťažiť alebo zriadiť iné právo tretej
osoby k časti podniku s označením „DANEA", ktorú nadobudol na základe zmluvy o predaji
časti podniku zo dňa 21.01.2014, uzatvorenej s odporcom v 1. rade ako predávajúcim, alebo akejkoľvek



jej časti, s výnimkou úkonov bežnej obchodnej činnosti a aby súd zakázal odporcovi v 3. rade predať,
darovať, zameniť alebo inak scudziť, vložiť do majetku obchodnej spoločnosti, ručiť s ňou, zaťažiť alebo
zriadiť iné právo tretej osoby k časti podniku s označením „DANEA", ktorú nadobudol na základe zmluvy
o predaji časti podniku zo dňa 21. 01. 2014, uzatvorenej s odporcom v 1. rade ako predávajúcim, alebo
akejkoľvek jej časti, s výnimkou úkonov bežnej obchodnej činnosti.

Prvostupňový súd ustálil, že navrhovateľ návrhom na nariadenie predbežného opatrenia osvedčil
predpoklady na jeho vydanie, pretože preukázal predloženými dôkazmi (najmä zmluvami o predaji časti
podniku zo dňa 21.01.2014 spolu s ich prílohami a výpismi z obchodného registra spoločnosti odporcov v
1., 2. a 3. rade), že súčasné správanie odporcu v 1. rade nasvedčuje tomu, že sa zbavuje svojho majetku
prevodmi na spriaznené osoby odporcu 2. rade, resp. odporcu v 3. rade, ktorí tým získali hodnotný
majetok bez adekvátnej protihodnoty. Z údajov zapísaných v obchodnom registri mal súd preukázané, že
všetci traja odporcovi sú spriaznené (majetkovo prepojené) osoby, pričom za všetkými troma odporcami
stojí tá istá fyzická osoba Q.. P. F..

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 219 ods. 2 O. s. p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

K prejednávanej veci odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že predbežné opatrenie je
procesným inštitútom, ktorý umožňuje poskytnúť ochranu porušeným alebo ohrozeným subjektívnym
právam do toho času, kým sa definitívne nerozhodne o veci samej. Súd môže nariadiť predbežné
opatrenie iba vtedy, ak sú naplnené formálne a vecné predpoklady uvedené v § 74 a nasl. O.s.p..
Aktuálna právna úprava predbežného opatrenia kladie dôraz na zabezpečenie rýchlej a účinnej ochrany
ohrozených práv, aj na úkor zistenia skutočného stavu, a to do takej miery, že zákon nevyžaduje
doručenie návrhu na nariadenie predbežného opatrenia na vyjadrenie, a ani výsluch účastníkov.
Vychádza z predpokladu, že súd v zásade rozhoduje iba na základe tvrdení v samotnom návrhu a
prípadne obsahu listín doložených navrhovateľom. To znamená, že konanie o nariadení predbežného
opatrenia tak nenadobudne charakter kontradiktórneho konania (ktoré je považované za základ
spravodlivého súdneho procesu); ani právna úprava konania na odvolacom súde nevyžaduje nariadenie
pojednávania, ani vykonanie dokazovania. Nariadením predbežného opatrenia teda súd poskytuje
oprávnenému účastníkovi dočasnú ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia,
a to aj za cenu, že skutočný stav veci nie je ešte náležite zistený, a teda že subjektívne právo ani
jemu zodpovedajúca povinnosť nie sú celkom nepochybné. Pred nariadením predbežného opatrenia
teda nárok nemusí byť nárok dokázaný, musí však byť aspoň osvedčený. Osvedčenie (na rozdiel od
dokázania) znamená, že súd pomocou navrhovateľom predložených dôkazných prostriedkov zisťuje
najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti), pri ich zisťovaní však nemusí
dbať na všetky zákonom ustanovené formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená
skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako pravdepodobná.

Súdna prax sa však už značne odklonila od názoru, že pre osvedčenie práva navrhovateľa - teda pre
vyhovenie jeho návrhu - je potrebné, aby sa osvedčované skutočnosti so zreteľom na všetky okolnosti
prípadu javili ako vysoko pravdepodobné. Takýto predpoklad by nielenže znamenal neprípustnú
prejudíciu (najmä vo veciach s určovacím petitom vo veci samej), ale najmä neberie do úvahy tú
skutočnosť, že súd rozhoduje spravidla bez výsluchu účastníkov a bez vykonania dôkazov; spravidla
vychádza iba zo skutočností uvádzaných v návrhu (Občiansky súdny poriadok, I. diel, komentár, V.
aktualizované vydanie, EUROUNION, s.r.o., Bratislava 2010, autori: Jaroslav Krajčo, Daniela Sučanská,
Agnesa Čierna, Ondrej Krajčo). V tejto súvislosti je preto potrebné poukázať na závery, ktoré prijal NS SR
vo veci publikovanej pod R 117/2003, z právnej vety ktorého vyplýva, že návrh na vydanie predbežného
opatrenia môže mať v konaní úspech, ak navrhovateľ preukáže danosť práva a aby neboli vážnejšie
pochybnosti o potrebe predbežnej úpravy. Pre osvedčenie práva je pritom potrebné, aby navrhovateľ
bol vecne legitimovaný a aby uplatňovaný nárok nebol zjavne neopodstatnený. Pod danosťou práva



je treba rozumieť napr. v prípade ochrany práv zo zmluvy, preukázanie existencie zmluvného vzťahu a
označenie skutočností, na základe ktorých sa práva zo zmluvy javia sporné.

Obsahom návrhu musí byť opis skutočností, z ktorých sa vyvodzuje, že právo navrhovateľa je ohrozené
do takej miery, že mu bezprostredne hrozí ujma, ktorá môže byť aj iného ako materiálneho charakteru.
Aj vtedy, ak sú inak splnené formálne predpoklady pre nariadenie predbežného opatrenia, súd musí
zvažovať, či v prípade jeho nariadenia nedôjde k nevyváženému zásahu do vzťahov účastníkov alebo
tretích osôb.

Potreba dočasnej úpravy pomerov je skutkovou otázkou, ktorú je možné posúdiť iba na základe znalosti
(prípadne tvrdených skutočností) konkrétnych okolností danej veci. Všeobecne však možno potrebu
dočasnej úpravy akceptovať za stavu, ak sa bez jej existencie vzťahy, ktorých úprava má byť predmetom
predbežného opatrenia, stali neudržateľné, prípadne výkon práv a povinností jednotlivými stranami,
vyplývajúcich z týchto vzťahov by bez tejto úpravy vykazoval znaky zrejmej nevyváženosti (bol zrejme
nespravodlivý).

Dôležitou súčasťou návrhu je uvedenie toho, čoho sa navrhovateľ domáha, teda „petit“. Dôsledná
formulácia petitu má význam najmä preto, že aj konanie o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia
je návrhovým konaním, ovládaným dispozičnou zásadou, ktorej realizácia zahŕňa určenie toho, o čom
má súd rozhodnúť. Viazanosť petitom však neznamená, že súd môže návrhu vyhovieť iba vo formulácii,
ktorú uviedol navrhovateľ. Viazanosťou treba rozumieť to, čo chcel navrhovateľ návrhom dosiahnuť,
teda rozhodujúci bude obsah celého návrhu, a nie iba doslovná formulácia petitu (§ 41 ods. 2 O.s.p.).
Návrhu možno vyhovieť aj čiastočne, vo zvyšku sa však musí návrh zamietnuť, pričom výrok sa musí
súd formulovať tak, aby bol zrejmé, v ktorej časti sa návrh zamietol.

Pri úvahe o nariadení predbežného opatrenia treba však zohľadniť aj to, že súd je v tomto konaní povinný
poskytnúť ochranu nielen navrhovateľovi, ale aj odporcovi, ktorý môže byť obmedzený iba do takej miery,
aby predbežné opatrenie nemalo za následok reálne znemožnenie ochrany jeho oprávnených záujmov.

Dočasnou úpravou vzťahov uskutočnenou vo forme predbežného opatrenia sa preto neprejudikujú
práva a povinnosti účastníkov a ani posúdenie právneho vzťahu medzi nimi. Znamená to, že obsahom
dočasnej úpravy v neskoršom konaní nie je súd viazaný, a môže rozhodnúť inak.

Odvolací súd dospel k záveru, že predložené listinné dôkazy tvoriace obsah spisu súdu prvého
stupňa osvedčujú tvrdenie navrhovateľa v dostatočnom rozsahu, pričom odporca opak hodnoverne
nepreukázal.

Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd ustálil, že navrhovateľ preukázal vecnú legitimáciu na
podanie návrhu na nariadenie predbežného opatrenia aj napriek tomu, že skutkový stav nemožno
považovať za úplne zistený a ním uplatňované právo nie je bez ďalšieho nepochybné, pre účel tohto
konania v postačujúcom rozsahu osvedčil dôvodnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná
ochrana, keďže uplatňovaný nárok nie je zjavne neopodstatnený.

Odvolací súd má tiež za to, že navrhovateľ v dostatočnom rozsahu preukázal nebezpečenstvo
bezprostredne hroziacej ujmy.

Nakoľko sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, v súlade
v zmysle ustanovenia § 219 ods. 1 a 2 O. s. p. ho potvrdil ako vecne správne.

O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa s poukazom na ustanovenie § 151 ods.
1 O. s. p. v súlade s ustanovením § 224 ods. 1 O. s. p. a v súlade s § 142
ods. 1 O. s. p. a § 145 O. s. p.



Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004
Z. z. v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.