Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 18CoE/375/2014 z 25. 11. 2014
Citácia: uznesenie Krajského súdu Bratislava z 25. novembra 2014, sp. zn. 18CoE/375/2014, ECLI:SK:KSBA:2014:1314209452.1
Krajský súd Bratislava | 18CoE/375/2014 | ECLI:SK:KSBA:2014:1314209452.1 | 2014-11-25 | Uznesenie
Citované ustanovenia: OSP, EP, OZ
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/b4f08890-b73a-4327-85c9-674b6263f78d
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2014:1314209452.1

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 18CoE/375/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1314209452
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beata Trandžíková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1314209452.1

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave vo veci výkonu rozhodnutia v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti
V.: G. V., X.. XX.XX.XXXX, V. V., X.. XX.XX.XXXX a Y. V., X.. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym
opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, odbor sociálnych vecí a rodiny, Vazovova 7/A,
Bratislava, deti rodičov: matka - H.. C. V., X.. XX.XX.XXXX, V. L. Š. XX, L., toho času K. XXX, L. a otec -
L. V., X.. XX.XX.XXXX, V. L. Š. XX, L., prechodne bytom N. R. XX, XXX XX J. X, Č., za účasti Okresnej
prokuratúry Bratislava III, o odvolaní matky maloletých detí proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava
III, č. k. 38Em/3/2014-61 zo dňa 10.07.2014, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava III, č. k. 38Em/3/2014-61 zo dňa
10.07.2014  p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa uložil matke maloletých detí - H.. C. V., X.. XX.XX.XXXX,
V. L. Š. XX, L., toho času K. XXX, L. pokutu vo výške 200,- Eur za nezrealizovaný styk otca, L. V., X..
XX.XX.XXXX s maloletými deťmi V.: G., X.. XX.XX.XXXX, V., X.. XX.XX.XXXX a Y., X.. XX.XX.XXXX za
obdobie od 28.03.2014 do 20.06.2014. V odôvodnení súd uviedol, že otec maloletých detí sa domáhal
návrhom podaným dňa 22.04.2014 nariadenia výkonu súdneho rozhodnutia za nerealizovanie styku
s maloletými deťmi v zmysle právoplatného a vykonateľného uznesenia Okresného súdu Bratislava
III, č. k. 51P/51/2014-21 zo dňa 25.02.2014 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave, č. k.
11CoP/181/2014-41 zo dňa 16.04.2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 30.04.2014. Svoj návrh
odôvodnil tým, že napriek vyššie uvedeným uznesením stanovenej úprave styku s maloletými deťmi,
matka maloletých detí v realizácii tohto styku neustále bráni, tento styk neumožnila okrem dvoch dní,
15.03.2014-16.03.2014, ani raz.

Súd vyzval matku maloletých detí ako povinnú na dobrovoľné plnenie právoplatného a vykonateľného
uznesenia Okresného súdu Bratislava III zo dňa 25.02.2014, č. k. 51P/51/2014-21 v spojení s
uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 16.04.2014, č. k. 11CoP/181/2014-41, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa 30.04.2014. Tiež vyzval Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, odbor sociálnych vecí a
rodiny v Bratislave, aby viedol povinnú k dobrovoľnému plneniu súdneho rozhodnutia bez toho, aby bolo
potrebné nariaďovať výkon predmetného rozhodnutia. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny súdu prvého
stupňa oznámil, že vykonal opakované pohovory s matkou maloletých detí ohľadom realizovania styku
otca s deťmi a matka bola dôrazne vyzvaná na dobrovoľné plnenie súdneho rozhodnutia upravujúceho
styk otca s deťmi a bola vedená k jeho plneniu, avšak bezúspešne.

Súd prvého stupňa poukázal na ust. § 272 ods. 1 písm. a), ods. 3, 5 a § 273 ods. 1 a 5 zákona NZ
ČSR č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „O.s.p.“). Po
vykonanom dokazovaní mal za preukázané, že návrh otca ako oprávneného na nariadenie výkonu
súdneho rozhodnutia podľa § 273 ods. 1 O.s.p. je dôvodný, nakoľko zo strany matky maloletých detí, ako



povinnej, došlo k neplneniu a nerešpektovaniu súdneho rozhodnutia o úprave styku otca s maloletými
deťmi.

Napriek výzve na dobrovoľné plnenie vykonateľného rozhodnutia, ktorá bola matke riadne doručená,
táto dobrovoľne neplnila súdne rozhodnutie o úprave styku otca s maloletými deťmi, čo vyplýva nielen
z písomných podaní otca, podľa ktorého sa jeho styk s deťmi nerealizuje, čo potvrdila i samotná matka
maloletých detí, keď vo svojom vyjadrení uviedla, že deti s otcom nechcú odísť, ale aj z toho, že maloleté
deti sa v čase realizácie styku v mieste bydliska často ani nenachádzajú. Matka ďalej uviedla, že deti s
otcom nechcú odísť, boja sa ho a jeho snahy o násilnú realizáciu styku majú na ich psychické prežívanie
negatívne dôsledky, napriek tomu sú však deti na styk vždy riadne pripravení. Toto tvrdenie je ale v
rozpore so skutočnosťou, že deti často ani nie sú v čase realizácie styku v mieste bydliska. Z obsahu
spisového materiálu je zrejmé, že nerealizovanie styku otca s maloletými deťmi je spôsobené zavineným
správaním matky, ktorá vedome tento styk neumožňuje tým, že koná tak, aby k realizácii tohto styku
reálne neprichádzalo.

Konajúci súd zdôraznil, že rodičom maloletých detí zo zákona prináležia nielen práva, ale aj povinnosti,
pričom nie je na ich vôli, či budú alebo nebudú tieto povinnosti plniť. Zodpovednosťou, a teda aj
povinnosťou matky, ktorú si pod následkom sankcií musí plniť ako rodič, ktorý má deti vo svojej osobnej
starostlivosti, je to, aby deti mali zabezpečený a bol im umožnený riadny kontakt s druhým rodičom, ak
tento má o kontakt záujem a aby sa aj tento rodič mohol podieľať na starostlivosti o  deti, výchovne na
ne pôsobiť a zabezpečovať tak uplatňovanie svojich rodičovských práv a aj plnenie svojich povinností.
Postoj matky, ktorá zodpovednosť za neplnenie súdneho rozhodnutia prenáša na maloleté deti, ktoré
odmietajú ísť so svojim otcom, nie je správny. Reakcie detí vo veku maloletých detí V. sa odvíjajú od
toho, v akom prostredí žijú, akým prostredím sú teda ovplyvňované a ako je toto prostredie naladené
smerom k ich otcovi. Je nepravdepodobné, aby maloleté deti vo svojom veku odmietali svojho otca a
báli sa ho bez toho, že by neboli ovplyvnené inými podnetmi. Prípravou dieťaťa na styk s rodičom sa
má na mysli aj príprava psychická. Práve matka ako osoba, ktorá má maloleté deti vo svojej osobnej
starostlivosti je tou, ktorá má na ne najväčší vplyv, a teda i prakticky neobmedzenú možnosť maloleté deti
ovplyvniť, či už v pozitívnom alebo negatívnom zmysle. Podľa názoru súdu prvého stupňa nie je možné
stotožniť sa s tvrdením matky, že "deti veľmi rýchlo pochopili, kto ich opustil, ukradol im auto, vlámal
sa do bytu, odniesol ich veci, a preto sa deťom ani trochu nečuduje, že s ním nechcú ísť“. Je nanajvýš
nepravdepodobné, aby maloleté deti vo veku G. a V. riešili takéto otázky a zaujímali k nim matkou
deklarovaný postoj, ktorý je charakteristický odmietaním otca za predpokladu, že im nie je podsúvaný
taký obraz osoby otca, ktorý nesie výrazné negatívne vlastnosti. Samostatnosť však v danej situácii nie
je na mieste, keďže prežívanie maloletých detí je do značnej miery ovplyvnené postojmi a názormi matky.

Súd pristúpil k výkonu rozhodnutia odo dňa 28.03.2014 do dňa 20.06.2014 v rozsahu 7 stretnutí nakoľko
poukázal na skutočnosť, že styk otca s maloletými deťmi sa v zmysle vykonateľného predbežného
opatrenia realizoval iba počas víkendu od 15.03.2014 - 16.03.2014, a potom sa už styk s deťmi
nerealizoval ani raz.

Proti tomuto uzneseniu podala v zákonom stanovenej lehote matka maloletých detí z dôvodu,
že v napadnutom uznesení sú veci jednostranne posudzované len na základe právnej zástupkyni
otca maloletých detí, kde sú nepravdy, polopravdy alebo skreslené vyjadrenia. Vyjadrenie matky v
napadnutom uznesení nie je úplné a nie sú tiež uvedené dôležité veci. Uviedla, že deti za posledný
rok nepočujú od otca hrubé slová, či fyzické napádanie, a to je to najdôležitejšie pre psychický vývoj
maloletých detí. Konštatovala, že boli porušené niektoré ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku,
keďže výzva na dobrovoľné plnenie je s dátumom 15.07.2014 a uznesenie, ktorým bola uložená
poriadková pokuta, s dátumom 10.07.2014, pričom poukázala na ust. § 272 ods. 1 písm. a), ods. 3 a ust. §
273 ods. 1. Odvolateľka ďalej uviedla, že nie je pravdou, že umožnila prevzatie detí len raz, nakoľko otec
maloletých si deti neprevzal ani raz, keďže vždy išli s jeho rodičmi. Tiež nepovažuje za pravdivé tvrdenie,
že sa doma zdržuje iba niektoré z detí, pretože prítomné sú vždy všetky deti okrem jedného razu, keď
Y. ležala chorá u starej matky. Matka maloletých má tiež za to, že otec dvakrát porušil rozhodnutie súdu,
a to dňa 09.08.2014, keď vzal maloleté deti bez toho, aby to oznámil svokrovcom alebo matke, ako aj
dňa 10.08.2014, keď si mal prísť pre maloletého G., avšak bez uvedenia dôvodu neprišiel. Odvolateľka
poukázala na skutočnosť, že zamestnanec Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, dvakrát odmietol jej
pozvanie na stretnutie odovzdávania detí otcovi. Má za to, že nie je pravdou tvrdenie zamestnanca, že



vykonal opakované pohovory s matkou maloletých detí, pretože keď sa v jej domácnosti zastavil, pozrel
si iba byt a odišiel.
V závere konštatovala, že je absurdné, aby matka, ktorá riadne pracuje a stará sa o tri maloleté deti bola
trestaná a otec, prepustený z práce z vlastnej nezodpovednosti, za pol roka nezaplatil výživné napriek
tomu žije bohémskym životom a o deti sa celý rok nezaujíma.
Na záver zdôraznila, že uzneseniu Okresného súdu Bratislava III zo dňa 25.02.2014, č. k.
51P/51/2014-21 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 16.04.2014, č. k.
11CoP/181/2014-41 sa podrobila v plnej miere a neporušila žiadne ustanovenie Občianskeho
zákonníka.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhla, aby odvolací súd zrušil napadnuté rozhodnutie v celom
rozsahu.

K odvolaniu matky sa listom zo dňa 08.09.2014 vyjadril otec maloletých detí, v ktorom uviedol, že
nesúhlasí s vyjadreniami a hrubými obvineniami svojej exmanželky C. V., až na tvrdenie o nekonaní
Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, pretože podobnú skúsenosť, na ktorú tiež upozorňoval súd vo
svojich písomných vyjadreniach, má aj on. Otec maloletých má zato, že ak deti nechcú ísť v čase
preberania s otcom, nemôže to byť považované za dôvod, aby sa styk detí s otcom neuskutočnil.
Dôrazne sa tiež ohradil proti tvrdeniam matky maloletých, že deti počujú z otcovej strany hrubé slová,
zažívajú fyzické napádanie alebo alkoholické opojenia. V súvislosti s podaním trestného oznámenia za
výživné zo strany matky otec maloletých uviedol, že vyšetrovateľovi PZ BA III predložil všetky relevantné
výpisy z účtu o všetkých príspevkoch na deti, preto považuje za zbytočné robiť v tejto veci opakované
dokazovanie. V reakcii na výzvy doručené matke súdom má za to, že tieto listiny si riadne neprečítala
a preto si ich mylne zamieňa.
Otec maloletých ďalej konštatoval, že matka maloletých doposiaľ stále bránila styku detí s otcom čo
vyplýva aj zo skutočností, že deti viackrát neboli počas predávania ani len prítomné v mieste bydliska.
K predaniu mnohokrát ani nemohlo dôjsť, pretože deti boli konfrontované vystúpeniami podporovateľov
matky, prítomných počas preberania maloletých detí. Predávaniu detí sa zúčastňovala aj právna
zástupkyňa matky pani P., ktorá deti povzbudzovala rovnakými vyjadreniami ako ich matka a správala
sa amorálne, za čo otec maloletých na ňu podal sťažnosť na Slovenskú advokátsku komoru.
Obvinenie matky, že rozhodnutie súdu porušil otec dvakrát, považuje za absurdné a  za šikanu a urážku
jeho osoby. S poukazom na fotografie z výletu na horách priložené k vyjadreniu uviedol, že si vyhradzuje
právo rozhodovať o spoločnom programe a aktivitách v čase, keď sú deti s ním. V žiadnom ustanovení
rozsudku 38P/248/2013.111 sa neuvádza, kde a ako má tráviť čas s deťmi a rovnako sa neuvádza, že
by nemohol s deťmi vycestovať do zahraničia.
Ďalej poukázal na skutočnosť, že to matka maloletých porušila jedno z nariadení súdu, keď účelovo
skomplikovala spoločný čas tým, že na dva týždne maloleté deti „zbalila“ do jednej poloprázdnej tašky,
nedala bicykel, teplejšie oblečenie  alebo pevnú obuv.
V období od 01.08.2014 až 15.08.2014 podala na otca matka maloletých piate trestné oznámenie za to,
že netrávil s deťmi čas v uvedenom termíne v dome jeho rodičov, ale v čase keď u rodičov s deťmi bol,
stresovala deti neustálymi telefonátmi a vypytovaním sa na priateľku otca maloletých detí.
Vo všetkých prípadoch trestných oznámení matky boli zo strany vyšetrovateľa tieto klasifikované
ako neopodstatnené. Otec, jeho okolie, ako aj spoloční známi nechápu pohnútky matky k takémuto
nenávistnému správaniu, ktoré predovšetkým ubližuje ich trom maloletým deťom.
V závere otec maloletých detí upozornil na oslovenie jeho osoby so strany matky - V., ktorého tak nazýva
aj pred deťmi, ktoré, ako mu povedali, nechápu, prečo ho tak majú volať.

Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), preskúmal uznesenie súdu prvého stupňa
v napadnutej časti podľa § 212 ods. 1 O.s.p., prejednal odvolanie odvolateľky podľa § 214 ods. 2 O.s.p.
bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je vecne správne a preto ho
potvrdil.

Konanie o výkon rozhodnutia o výchove maloletých detí začalo na základe návrhu oprávneného -
otca maloletých detí zo dňa 15.04.2014 na podklade uznesenia Okresného súdu Bratislava III, č. k.
51P/51/2014-21 zo dňa 25.02.2014, ktorým súd upravil predbežným opatrením styk otca s maloletými
deťmi tak, že otec je oprávnený stretávať sa s nimi každý nepárny kalendárny týždeň v čase od piatka
od 18:00 hod. do nedele do 18:00 hod. s tým, že otec si maloleté deti v stanovenom čase prevezme a
odovzdá v mieste bydliska matky maloletých detí.



Výzvou zo dňa 26.05.2014, doručenou dňa 09.06.2014, bola matka maloletých detí v zmysle § 272 ods.
3 O.s.p. súdom prvého stupňa vyzvaná, aby sa podrobila právoplatnému a vykonateľnému rozhodnutiu
Okresného súdu Bratislava I zo dňa 19.11.2008, č. k. 1P 62/2008-118 v spojení s uznesením Krajského
súdu v Bratislave, č. k. 11CoP/181/2014-41 zo dňa 16.04.2014 a umožnila otcovi styk s jeho maloletými
deťmi. Zároveň bola upozornená, že v prípade nesplnenia svojej povinnosti jej môžu byť podľa § 273
ods. 1 O.s.p ukladané postupne pokuty, prípadne pri ďalšom nerešpektovaní vykonateľného súdneho
rozhodnutia jej môžu byť deti odňaté.

Súd pred nariadením samotného výkonu rozhodnutia má a musí pôsobiť na povinného, ktorý dobrovoľne
neplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie. Predpokladom uskutočnenia výkonu rozhodnutia je
teda doručenie výzvy povinnému, pričom v tejto výzve musí byť presne špecifikovaná povinnosť, ktorej
sa má povinný dobrovoľne podrobiť a upozornenie na následky nesplnenia tejto povinnosti. Samotný
výkon rozhodnutia je potom viazaný na bezúspešnosť výzvy na dobrovoľné podrobenie sa povinného
rozhodnutiu súdu o výchove alebo styku s maloletým dieťaťom. Cieľom výzvy je preventívne pôsobenie
na povinného, aby sa vykonateľnému rozhodnutiu podrobil pred jeho samotným výkonom.

Výkon rozhodnutia o výchove maloletých upravujú ustanovenia § 272 a nasl. O.s.p. a vyhlášky
Ministerstva spravodlivosti SR, ktorou sa upravujú podrobnosti výkonu rozhodnutia o výchove
maloletých detí číslo 474/2011 Z.z.

Podľa § 272 ods. 1 O.s.p., súd je oprávnený nariadiť výkon rozhodnutia na základe
a/ vykonateľného rozhodnutia súdu,
b/ rozhodnutia cudzieho orgánu, cudzej verejnej listiny alebo dohody uzavretej v cudzine, ktoré sú
vykonateľné v Slovenskej republike podľa osobitného predpisu.

Podľa odseku 2 uvedeného zákonného ustanovenia, ak ide o výkon rozhodnutia podľa ods. 1,
ustanovenia § 251 ods. 3 a 4, § 255 až § 258 a § 270 sa nepoužijú. O účastníkoch platia ustanovenia § 94.

Podľa odseku 3 uvedeného zákonného ustanovenia, pred nariadením výkonu rozhodnutia podľa
ods. 1 súd písomne vyzve povinného, ktorý sa odmieta podrobiť rozhodnutiu podľa ods. 1, aby sa
rozhodnutiu podrobil. V tejto výzve upozorní tiež na následky neplnenia povinností ustanovených v
rozhodnutí. Ak sa javí, že účel výzvy možno lepšie dosiahnuť pojednávaním, sudca je oprávnený nariadiť
pojednávanie a môže naň predvolať povinného, oprávneného, maloleté dieťa, zástupcu príslušného
orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately alebo zástupcu príslušného orgánu obce.

Podľa odseku 4 uvedeného zákonného ustanovenia, súd je oprávnený výzvu podľa ods. 3 uskutočniť
bezprostredne pred nariadením výkonu rozhodnutia podľa odseku 1. Zápisnica o výzve sa doručuje
spolu s rozhodnutím o odňatí dieťaťa.

Podľa odseku 5 uvedeného zákonného ustanovenia, súd je oprávnený pred nariadením výkonu
rozhodnutia podľa ods. 1 požiadať príslušný orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej
kurately, prípadne príslušný orgán obce o poskytnutie súčinnosti pri zisťovaní informácií o dôvodoch
nepodrobenia sa rozhodnutiu a o poskytnutie súčinnosti pri preverení týchto dôvodov najmä v mieste
pobytu dieťaťa alebo v mieste, kde sa dieťa zdržiava, v škole alebo u poskytovateľa zdravotnej
starostlivosti.

Podľa § 273 ods. 1 O.s.p., ak výzva súdu podľa § 272 ods. 3 zostane bezvýsledná, súd je oprávnený
uložiť povinnému, ktorý neplní dobrovoľne rozhodnutie podľa § 272, pokutu vo výške 200,- Eur. Pokutu
možno uložiť aj opakovane. Výnos pokút je príjmom štátneho rozpočtu.

Podľa odseku 2 uvedeného zákonného ustanovenia, ak výzva súdu podľa § 272 ods. 3 O.s.p. zostane
bezvýsledná, súd je oprávnený vyzvať príslušný štátny orgán, aby:
a/ zastavil výplatu rodičovského príspevku povinnému podľa osobitného predpisu,
b/ zastavil výplatu prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa povinnému podľa osobitného
predpisu.



Podľa odseku  3 uvedeného zákonného ustanovenia, ak povinný začal dobrovoľne plniť rozhodnutie
podľa § 272 ods. 1, súd vyzve príslušný štátny orgán, aby obnovil výplatu dávok zastavených podľa
ods. 2.

Podľa odseku 4 uvedeného zákonného ustanovenia, súd je oprávnený v súčinnosti s príslušným
orgánom sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, prípadne s príslušným orgánom obce
zabezpečiť odňatie dieťaťa tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postarať sa o jeho odovzdanie
tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo na styk
s dieťaťom po obmedzený čas alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestnené alebo
zadržané dieťa prevziať. Sudca je oprávnený poveriť zabezpečením odňatia dieťaťa vyššieho súdneho
úradníka alebo súdneho tajomníka. Poverený vyšší súdny úradník alebo súdny tajomník má pri výkone
rozhodnutia rovnaké oprávnenia podľa tohto zákona ako sudca; to neplatí pre oprávnenie zabezpečiť
otvorenie bytu, vstúpiť doň a vykonať opatrenia na odňatie dieťaťa podľa § 273a a ods. 3, ibaže sudca
výkonom tohto oprávnenia poverí vyššieho súdneho úradníka alebo súdneho tajomníka.

Predpokladom nariadenia výkonu rozhodnutia je aktívna účasť súdu zameraná na dobrovoľné plnenie
povinností vyplývajúcich z rozhodnutia alebo schválenej dohody. Preto súd skôr, ako nariadi výkon,
vyzve toho, kto sa odmieta podrobiť súdnemu rozhodnutiu alebo dohode, aby sa súdnemu rozhodnutiu
podrobil alebo súdom schválenú dohodu plnil. Vo výzve poučí povinného na následky neplnenia
povinností, spravidla požiada iné subjekty o pôsobenie na povinného, aby tieto povinnosti dobrovoľne
plnil. Ak takáto výzva zostane bezvýsledná, súd uloží tomu, kto dobrovoľne neplní, pokutu vo výške
200,- Eur.

Odvolací súd sa stotožnil s rozhodnutím súdu prvého stupňa. V danom prípade bol uznesením
Okresného súdu Bratislava III, č. k. 51P/51/2014-21 zo dňa 25.02.2014 v spojení s uznesením Krajského
súdu v Bratislave, č. k. 11CoP/181/2014-41 zo dňa 16.04.2014, upravený styk otca s maloletými deťmi
tak, že otec je oprávnený stretávať sa s nimi každý nepárny kalendárny týždeň v čase od piatka od 18:00
hod. do nedele do 18:00 hod. s tým, že otec si maloleté deti v stanovenom čase prevezme a odovzdá
v mieste bydliska matky maloletých detí.

Matka maloletých, ktorej boli deti zverené do výchovy a osobnej starostlivosti, aj napriek výzve
prvostupňového súdu zo dňa 26.05.2014, aby dodržiavala súdom upravený styk otca s maloletými,
porušila povinnosť riadne a včas pripraviť maloleté deti na styk s otcom, ako to vyplýva zo spisového
materiálu, pretože styk otca s maloletými deťmi  sa realizoval iba počas víkendu od 15.03.2014 -
16.03.2014. Keďže potom sa už styk s deťmi nezrealizoval ani raz, súd pristúpil k výkonu rozhodnutia
odo dňa 28.03.2014 - 20.06.2014 v rozsahu 7 stretnutí.
Z tohto dôvodu preto okresný súd nepochybil, keď v súlade s § 273 ods. 1 O.s.p., jej uložil pokutu vo
výške 200,- Eur.

Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že aj napriek tomu, že maloleté deti boli zverené do výchovy a
starostlivosti matke, za ich výchovu zodpovedajú obaja rodičia bez ohľadu na to, do starostlivosti ktorého
z nich boli deti zverené. Povinnosťou matky je preto rešpektovať právoplatné súdne rozhodnutie a deti na
stretnutia s otcom riadne pripravovať (čo okrem fyzickej prípravy maloletých zahŕňa prípravu psychickú),
nakoľko rozhodnutie či sa stretnú s otcom nie je možné a ani žiaduce ponechať na úvahu maloletých
detí, práve naopak, je jej povinnosťou vysvetliť maloletým potrebu tohto styku, pripraviť maloletých na
tento styk a vysvetliť im, že v určený čas je otec oprávnený sa s nimi stretnúť. Je teda povinná vytvoriť
na styk priestor a nevytvárať maloletým deťom program na dni a čas, kedy sa majú stretnúť s otcom.

Odvolací súd považuje zároveň za potrebné uviesť, že styk určený súdnym rozhodnutím je záväzný pre
oboch rodičov a dôvodom jeho nerealizovania môžu byť iba také záväzné okolnosti ako napr. ochorenie
dieťaťa či rodiča na styk oprávneného. Rovnako je avšak potrebné, aby boli dodržiavané počiatky aj
ukončenia stretnutí v zmysle súdneho rozhodnutia, aby tak nedochádzalo ku konfliktným situáciám, ktoré
v konečnom dôsledku majú dosah na maloleté deti. Patrí medzi povinnosti matky počínať si tak, aby
zabezpečila nerušené odovzdanie dieťaťa otcovi, aby svojim počínaním neznemožňovala oprávnenému
vo výkone rodičovských práv.

Je na mieste poznamenať, že úspešná realizácia styku je možná nie len rešpektovaním samotného
súdneho rozhodnutia, ale aj vzájomnou toleranciou a komunikáciou rodičov, hlavne v prípade pracovnej



povinnosti rodiča, ochorenia niektorého z detí alebo aj oprávneného rodiča, či inej mimoriadnej udalosti,
pre ktorú sa styk nemôže zrealizovať.

Z tohto pohľadu je na matke maloletých detí, aby prehodnotila svoj prístup k tejto otázke,   nakoľko
len   zabezpečovanie   materiálnych   potrieb   detí  neznamená riadnu starostlivosť o deti, ktorú ako
matka, ktorej boli deti zverené do osobnej starostlivosti má zabezpečovať, keďže výkon riadnej osobnej
starostlivosti znamená aj právo detí na druhého rodiča, t.j. otca a rozvoj tohto vzťahu tak, aby deti čo
najmenej pociťovali stratu úplného rodinného prostredia.

Odvolací súd považuje za potrebné k veci dodať, že matka, ktorá deti vychováva, mala by mať na zreteli,
že styk s druhým rodičom je na prospech dieťaťa, jeho normálneho psychického vývoja a za tým účelom
by mala vytvárať priaznivé podmienky pre styk a dieťa naň pripravovať a napomôcť mu tak pri vytváraní
dobrého vzťahu k druhému rodičovi.

Čo sa týka námietky odvolateľky, že boli porušené niektoré ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku,
keďže výzva na dobrovoľné plnenie je datovaná zo dňa 15.07.2014 a uznesenie Okresného súdu
Bratislava III, č. k. 38Em/3/2014-61 je zo dňa 10.07.2014, odvolací súd uvádza, že predmetná výzva je
datovaná zo dňa 26.05.2014 a z doručenky založenej v súdnom spise, sp. zn. 38Em/3/2014 vyplýva,
že táto bola odvolateľke doručená dňa 09.06.2014.

Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa, ako vecne správne podľa
§ 219 O. s. p., potvrdil.

Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3 : 0 /§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004
Z. z. v znení neskorších predpisov/.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.