Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2Co/779/2014 z 9. 11. 2014 Citácia: uznesenie Krajského súdu Bratislava z 9. novembra 2014, sp. zn. 2Co/779/2014, ECLI:SK:KSBA:2014:1314214498.1 Krajský súd Bratislava | 2Co/779/2014 | ECLI:SK:KSBA:2014:1314214498.1 | 2014-11-09 | Uznesenie Citované ustanovenia: § 102 ods. 1 OSP, § 76 ods. 1 písm. f) OSP, § 74 ods. 1 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/ba928eeb-10eb-4a08-a2d6-e7ca6db98b65 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2014:1314214498.1 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Co/779/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1314214498
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kriváňová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1314214498.1

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľov: 1/ B.. M. K., O.., M., bytom O. XX, K., 2/ O.. T.
K., O.. M., bytom I. X, K., proti odporcovi: Slovenská zdravotnícka univerzita v Bratislave, Limbová 12,
Bratislava, IČO: 00 165 361, o vyslovenie nesúladu Zásad volieb kandidáta na funkciu dekana s Ústavou
Slovenskej republiky, určenie neplatnosti voľby kandidáta na funkciu dekana Fakulty ošetrovateľstva
a zdravotníckych odborných štúdií Slovenskej zdravotníckej univerzity v Bratislave, voľby kandidáta
na funkciu dekana Fakulty verejného zdravotníctva Slovenskej zdravotníckej univerzity v Bratislave a
náhradu nemajetkovej ujmy a o nariadenie predbežného opatrenia, o odvolaní navrhovateľov 1/ a 2/
proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III zo dňa 14.07.2014, č.k. 10C 183/2014-65, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením zamietol návrh navrhovateľov 1/ a 2/ na nariadenie
predbežného opatrenia, ktorým sa domáhali, aby súd uložil povinnosť štatutárnemu orgánu Slovenskej
zdravotníckej univerzity v Bratislave (ďalej len SZU), ktorým je rektor, zdržať sa vymenovania
dekana Fakulty ošetrovateľstva a zdravotníckych odborných štúdií Slovenskej zdravotníckej univerzity
v Bratislave (ďalej len „FOaZOŠ SZU“) a dekana Fakulty verejného zdravotníctva Slovenskej
zdravotníckej univerzity v Bratislave (ďalej len „FVZ SZU“) až do rozhodnutia vo veci samej.
V odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol, že navrhovatelia sa návrhom vo veci samej domáhajú,
aby súd z dôvodu nesúladu bodu 5. Zásad volieb kandidáta na funkciu dekana FOaZOŠ SZU a spôsobu
prijatia návrhu na jeho odvolanie s čl. 12 ods. 1 v spojení s čl. 35 ods. 1 Ústavy SR, článkom 14 Dohovoru
a Antidiskriminačným zákonom, vyhlásil voľbu kandidátov na dekana FOaZOŠ SZU, uskutočnenú dňa
06.05.2014, ktorá obmedzila ich právo na prístup k funkcii dekana FOaZOŠ SZU za neplatnú a taktiež,
aby z dôvodu nesúladu bodu 5. Zásad volieb kandidáta na funkciu dekana FVZ SZU a spôsobu prijatia
návrhu na jeho odvolanie s čl. 12 ods. 1 v spojení s čl. 35 ods. 1 Ústavy SR, článkom 14 Dohovoru
a Antidiskriminačným zákonom, vyhlásil za neplatnú voľbu kandidátov na funkciu dekana FVZ SZU,
uskutočnenú dňa 15.05.2014, ktorá obmedzila právo navrhovateľov 1/ a 2/ na prístup k funkcii dekana
FVZ SZU. Zároveň sa každý z navrhovateľov domáhal zaplatenia nemajetkovej ujmy za porušenie práva
na nediskriminačný prístup k funkcii dekana FOaZOŠ SZU a dekana FVZ SZU vo výške 1.500,- eur.

Navrhovatelia v podanom návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, ako i v návrhu vo veci samej
tvrdili, že bolo porušené ich základné právo na rovnosť a nediskriminačný prístup k funkcii dekana
FOaZOŠ SZU a FVZ SZU, zakotvené v čl. 12 ods. 1 v spojení s čl. 35 ods. 1 Ústavy SR a v čl.
14 Dohovoru v spojení s ust. § 2a ods. 2 a § 6 ods. 1 a ods. 2 písm. a) zákona č. 365/2004 Z.
z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a
doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Antidiskriminačný zákon“) postupmi, ktoré pre vyhlásenie voľby
na kandidáta na dekana a vykonanie voľby kandidáta na dekana zvolili Akademický senát FOaZOŠ SZU
a Akademický senát FVZ SZU, ktorými im bolo znemožnené kandidovať na funkciu dekana FOaZOŠ
SZU a FVZ SZU, vo voľbách ktoré sa na FOaZOŠ SZU uskutočnili dňa 06.05.2014 a na FVZ SZU
dňa 15.05.2014, nakoľko kandidátmi na funkciu dekana mohli byť iba docenti a profesori Akademickej



obce FOaZOŠ SZU, resp. FVZ SZU. Podľa zákona č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom
záujme v znení neskorších predpisov a zákon č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov
pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov, môže byť dekanom
FOaZOŠ SZU a dekanom FVZ SZU ktorákoľvek osoba, ktorá spĺňa kvalifikačný predpoklad vzdelania,
pretože ide o osobu, ktorá je zamestnancom pri výkone práce vo verejnom záujme, nejde o výkon
zdravotníckeho povolania, na jej obsadenie sa nevyžaduje absolvovanie špeciálnych skúšok alebo
špecializačných foriem vzdelávania ustanovených osobitným predpisom nevyhnutných na získanie
oprávnenia vykonávať určenú pracovnú činnosť a nie je ani pedagogickou funkciou, s ktorou by sa
mala spájať povinnosť mať titul docent alebo profesor, pričom dekan neobsadzuje funkčné miesto
vysokoškolského učiteľa, ale funkciu vedúceho zamestnanca pri výkone práce vo verejnom záujme,
ktorá je obvyklým výkonom manažérskej funkcie nielen vedúceho zamestnanca a súčasne štatutárneho
orgánu a verejného činiteľa z dôvodu výkonu samosprávnych pôsobností fakulty v mene vysokej školy (§
23 ods. 1 zákona o vysokých školách). Pri obsadzovaní funkcie dekana preto maximálnym požadovaným
vzdelaním môže byť len vysokoškolské vzdelanie tretieho stupňa a akákoľvek požiadavka na splnenie
iného predpokladu, než je vysokoškolské vzdelanie tretieho stupňa, je diskriminačná. Postup, ktorý pri
vyhlásení voľby kandidáta na dekana zvolil Akademický senát FOaZOŠ SZU a Akademický senát FVZ
SZU, podľa navrhovateľov porušuje ich právo ako osôb s vysokoškolským vzdelaním tretieho stupňa
na prístup k uskutočňovaniu inej zárobkovej činnosti (výkon funkcie dekana) v zmysle čl. 12 ods. 1 v
spojení s čl. 35 ods. 1 Ústavy SR, pričom takýto postup je diskriminačný aj pre všetky osoby, ktoré nie sú
zamestnancami SZU a je zjavne diskriminačný aj voči zamestnancom SZU, ktorí nie sú členmi príslušnej
akademickej obce.

Súd prvého stupňa, na základe listinných dôkazov predložených navrhovateľmi nemal preukázaný
dôvod pre nariadenie predbežného opatrenia tvrdený navrhovateľmi, že by postup, ktorý pri vyhlásení
voľby kandidáta na dekana zvolil Akademický senát FOaZOŠ SZU a Akademický senát FVZ SZU
bol účelovo diskriminačný len voči navrhovateľom, t.j. že by došlo k porušeniu zásady rovnakého
zaobchádzania, nakoľko pri rovnakom postupe sa voľby kandidáta na funkciu dekana nemohli zúčastniť
ani zamestnanci SZU, ktorí nie sú docentmi alebo profesormi príslušnej akademickej obce FOaZOŠ
SZU a FVZ SZU. Akademický senát Slovenskej zdravotníckej univerzity v Bratislave schvaľuje jednotlivé
štatúty fakúlt, t.j. FOaZOŠ SZU a FVZ SZU, v ktorých určuje podmienky a pravidlá pre výber kandidátov
na funkciu dekana a v súlade so schválenými štatútmi potom jednotlivé akademické senáty FOaZOŠ
SZU a FVZ SZU určujú a schvaľujú zásady voľby kandidáta na funkciu dekana, pričom žiadny iný
právny predpis pravidlá voľby kandidáta na funkciu dekana neupravuje. V nadväznosti na uvedené súd
prvého stupňa konštatoval, že nakoľko voľby kandidáta na funkciu dekana FOaZOŠ SZU a FVZ SZU
sa uskutočnili na základe platných zásad schválených Akademickým senátom fakulty FOaZOŠ SZU
a FVZ SZU, nedošlo k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania voči navrhovateľom, ktorí všetky
podmienky účasti vo výberovom konaní na funkciu dekana podľa týchto zásad nespĺňali. S poukazom na
ustanovenia § 76 ods. 1 písm. f), § 76 ods. 2 a § 102 ods. 1 prvá veta O.s.p. a vychádzajúc z ustanovení
čl. 12 ods. 1, čl. 35 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, § 2a ods. 2, § 6 ods. 1, § 6 ods. 1 písm. a)
zákona č. 365/2004 Z.z., § 27 ods. 1 písm. b) § 28 ods. 2 a § 33 ods. 1 zákona č. 131/2002 Z.z., o
vysokých školách, súd prvého stupňa dospel k záveru, že navrhovatelia nepreukázali, resp. neosvedčili,
že došlo k takému diskriminačnému konaniu voči navrhovateľom zo strany odporcu, aby neboli vážnejšie
pochybnosti o potrebe predbežnej úpravy medzi účastníkmi konania, a teda neboli splnené predpoklady
pre nariadenie predbežného opatrenia.

Proti tomuto uzneseniu podali v zákonnej lehote odvolanie navrhovatelia, ktorí namietali, že súd
prvého stupňa sa nevysporiadal so všetkými ustanoveniami právneho poriadku, ktoré sa na vec
vzťahujú, nezabezpečil dodržanie zásady ústavne konformného výkladu práva a akceptoval úpravu
spoločenského vzťahu vo väčšom rozsahu, ako mu umožňuje všeobecne záväzný právny predpis,
čo ustálená súdna judikatúra priamo vylučuje. V dôvodoch svojho odvolania nesúhlasili so záverom
súdu prvého stupňa, že predložené listinné dôkazy nepreukazujú porušenie zásady rovnakého
zaobchádzania, nakoľko platnosť Zásad volieb kandidáta na funkciu dekana a spôsobu prijatia návrhu
na jeho odvolanie vydaných akademickými senátmi FOaZOŠ SZU a FVZ SZU neznamená, že tieto
zásady sú v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a všeobecne záväznými právnymi predpismi. Vytkli
súdu prvého stupňa, že sa nezaoberal posúdením zákonnosti čl. 5 Zásad volieb, napriek tomu, že
v návrhu poukázali na rozpor týchto zásad s Ústavou Slovenskej republiky a viacerými všeobecne
záväznými právnymi predpismi, najmä s Antidiskriminačným zákonom, zákonom č. 152/2003 z. z.
o výkone práce vo verejnom záujme v znení neskorších predpisov a zákonom č. 5/2003 Z. z. o



odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme. Opätovne tvrdili, že
vykonaním voľby kandidátov na dekana na základe diskriminačných zásad došlo k porušeniu ich
základného práva na rovnosť a dôstojnosť ich práv v prístupe k funkcii dekana FOaZOŠ SZU a FVZ
SZU, ktorý je zamestnancom pri výkone práce vo verejnom záujme, nie je zdravotníckym pracovníkom,
ale vedúcim zamestnancom a Zákon o vysokých školách ako osobitný zákon, ktorý má prednosť pred
všeobecnou právnou úpravou, nestanovuje v prípade verejných a štátnych vysokých škôl pre výkon
funkcie dekana predpoklad vedecko-pedagogického titulu profesor alebo docent a ani povinnosť byť
členom príslušnej akademickej obce a diskriminačný prístup vyjadrený v Zásadách volieb dekana
FOaZOŠ SZU a FVZ SZU má za následok, že uvedené zásady nemôžu byť základom pre voľbu dekana.
V odvolaní navrhovatelia vytkli súdu prvého stupňa, že im ako osobám spĺňajúcim všetky predpoklady na
výkon práce vo verejnom záujme svojim rozhodnutím o zamietnutí návrhu na nariadenie predbežného
opatrenia odňal právo uchádzať sa o funkciu dekana a byť zvolení za dekana, teda porušil ich ústavné
práva. Poukázali na to, že diskriminácia, ktorá predstavuje poškodzovanie, popieranie a obmedzovanie
práv jednotlivcov a celých skupín obyvateľstva v najrôznejších oblastiach života, nevyžaduje preukázať
účel a nastáva v momente, ak je niekto postavený do pozície nadradenosti voči iným na základe
pohlavia, náboženského vyznania alebo viery, rasy, príslušnosti k národnosti alebo etnickej skupine,
zdravotného postihnutia, veku, sexuálnej orientácie, manželského stavu a rodinného stavu, farby pleti,
jazyka, politického postavenia, alebo iného postavenia. V danej veci bolo podľa navrhovateľov právo
na ochranu pred diskrimináciou porušené tým, že do pozície nadradenosti oproti iným osobám, ktoré
spĺňajú kvalifikačné predpoklady pre výkon práce vo verejnom záujme vo funkcii dekana, boli povýšené
osoby s vedecko-pedagogickým titulom docent a profesor z akademickej obce danej fakulty, a teda
ide preukázateľne o priamu diskrimináciu, keď sa s osobami spĺňajúcimi všetky predpoklady pre výkon
práce vo verejnom záujme na základe ich postavenia zaobchádza horšie ako s vysokoškolskými učiteľmi
z akademickej obce FOaZOŠ a FVZ s vedecko-pedagogickým titulom docent a profesor. Uviedli, že
ústavné právo na prístup k funkcii dekana im bolo odňaté ešte skôr, ako sa uskutočnila voľba, keďže
Zásady volieb limitovali členov akademickej obce vo výbere a navrhovaní kandidátov na dekana a
samotný akt voľby kandidáta na dekana bol len pokračovaním porušovania ich práva na rovnaké
zaobchádzanie pri prístupe k funkcii dekana, ktorý bude zavŕšený až vymenovaním novozvoleného
dekana do funkcie rektorom SZU. Práve to bol dôvod na podanie návrhu na nariadenie predbežného
opatrenia, ktorým by sa zabránilo nezvratnému procesu súvisiacemu s voľbou dekana a pokračovaniu v
porušovaní ich práva na prístup k funkcii dekana. Nepodstatná je podľa ich názoru skutočnosť, či by ich
niekto z príslušnej akademickej obce za kandidáta na dekana navrhol. Navrhovatelia v odvolaní označili
za arbitrárny záver súdu prvého stupňa o platnosti Zásad volieb ako vnútorného predpisu a o platnosti
vykonaných volieb kandidátov na dekanov, ktorý sa neopiera o zákon, ale len o Zásady volieb ako právne
neúčinné písomné dokumenty FOaZOS a FVZ a nesúhlasili ani so záverom súdu prvého stupňa, že
odporca nemohol nijako ovplyvniť voľby kandidáta na funkciu dekana, nakoľko odporca ako právnická
osoba s právnou subjektivitou a v jej mene konajúci rektor ako štatutárny orgán, ktorý ju riadi, koná v
jej mene a zastupuje ju navonok, znáša smerom navonok aj právne dôsledky činnosti samosprávnych
orgánov fakúlt, konajúcich v mene vysokej školy podľa § 23 Zákona o vysokých školách. Poukázali
na to, že rektor je jediná osoba, ktorá koná v mene odporcu a preto mu možno predbežným opatrením
nariadiť, aby sa určitého konania zdržal. Vyhlásenie voľby kandidátov na dekanov FOaZOŠ SZU a
FVZ SZU nebola vnútorná záležitosť akademických senátov fakúlt, o vyhlásení volieb vedel aj rektor
SZU, ktorý v prípade pochybností o vyhlásených voľbách mal povinnosť konať a upozorniť na porušenie
predsedu akademického senátu. V doplnení odvolania zo dňa 6.10.2014 poukázali navrhovatelia na
skutočnosť, že čas, ktorý uplynie od podania návrhu na vydanie predbežného opatrenia, t. j. od 13. júna
2014, do rozhodnutia o ich odvolaní, uplynie márne, nakoľko nový rektor SZU O.. M.. O. Š., R.. ktorý
sa ujal svojej funkcie dňa 5. októbra 2014, vymenuje dekana FOZOŠ SZU zvoleného vo voľbách dňa 6.
mája 2014 a dekana FVZ SZU zvoleného vo voľbách dňa 15. mája 2014, a teda predbežné opatrenie
nesplní svoju úlohu, keď márne uplynula aj lehota podľa § 217 ods. 1 O.s.p.

Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2
O.s.p. a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa je vecne správne.

Podľa § 102 ods. 1 O.s.p., ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov, súd na návrh
neodkladne vydá predbežné opatrenie.



Podľa § 74 ods. 1 O.s.p. pred začatím konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie, ak je potrebné,
aby dočasne boli upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia
bol ohrozený.

Podľa § 76 ods. 1 písm. f) O.s.p. predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby
niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal.

Predbežné opatrenie možno vydať pred začatím konania, alebo po začatí konania, v oboch prípadoch je
možné ho nariadiť z dvoch dôvodov. Jedným je dočasná úprava právnych pomerov účastníkov a druhým
je zabezpečenie výkonu súdneho rozhodnutia, ak by mal byť ohrozený. Spoločným znakom oboch typov
predbežných opatrení je ich predbežný a dočasný charakter.

Predbežné opatrenie nie je konečným rozhodnutím a jeho účelom je dočasná úprava pomerov
účastníkov, neznamená to však, že by bolo možné predbežné opatrenie vydať len na základe návrhu bez
toho, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku,
ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako i osvedčenie, že je tu nebezpečie bezprostredne
hroziacej ujmy. Vydanie predbežného opatrenia z dôvodu potreby dočasnej úpravy pomerov účastníkov
je prípustné a opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí, alebo osvedčí právny vzťah medzi účastníkmi. Ak tieto
vzťahy vyžadujú dočasnú úpravu, ak táto dočasná úprava je potrebná, ak sa v právnych vzťahoch medzi
účastníkmi nevytvorí nenávratný stav a ak sa primeraným spôsobom nezasahuje do právnych vzťahov
medzi účastníkmi.

Podľa § 75 ods. 2 O.s.p., návrh na nariadenie predbežného opatrenia má okrem náležitostí návrhu podľa
§ 79 ods. 1 obsahovať opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nariadenie predbežného
opatrenia, uvedenie podmienok dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, a
odôvodnenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy alebo potreby dočasnej úpravy pomerov.
Z návrhu musí byť zrejmé, čoho sa mieni navrhovateľ domáhať návrhom vo veci samej.

V posudzovanej veci navrhovatelia na odôvodnenie splnenia predpokladov pre vyhovenie ich návrhu
na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým žiadali uložiť štatutárnemu orgánu odporcu, ktorým je
rektor, povinnosť zdržať sa vymenovania dekana FOaZOŠ SZU a dekana FVZ SZU až do rozhodnutia
vo veci samej, poukázali takmer výlučne iba na podmienky dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť
predbežná ochrana (právo na ochranu pred diskrimináciou), avšak v návrhu neuviedli, v čom konkrétne
má spočívať nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy alebo potreba dočasnej úpravy pomerov.
Svoj návrh totiž odôvodnili iba tým, že v súvislosti s voľbou kandidátov na dekana FOaZOŠ SZU a FVZ
SZU, bolo porušené ich základné právo na rovnosť a nediskriminačný prístup k funkcii dekana FOaZOŠ
SZU a FVZ SZU zaručené v čl. 12 ods. 1 v spojení s čl. 35 ods. 1 Ústavy SR a čl. 14 Dohovoru, v spojení
s § 2a ods. 2 a § 6 ods. 1 a ods. 2 písm. a) zákona č. 365/2004 Z. z., nakoľko podľa bodu 5. Zásad
volieb kandidáta na funkciu dekana FOaZOŠ SZU a spôsob prijatia návrhu na jeho odvolanie a podľa
bodu 5. Zásad volieb kandidáta na funkciu dekana FVZ SZU a spôsob prijatia návrhu na jeho odvolanie,
kandidátmi na funkciu dekana môžu byť iba docenti a profesori Akademickej obce FOaZOŠ SZU, resp.
FVZ SZU, pričom navrhovatelia túto diskriminačnú podmienku nespĺňajú.

Za daného stavu, keď navrhovatelia v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia riadne
nešpecifikovali, v čom konkrétne má spočívať nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, prípadne
aké skutočnosti preukazujú potrebu dočasnej úpravy pomerov, alebo ohrozenie výkonu rozhodnutia,
bolo povinnosťou súdu prvého stupňa postupovať podľa ust. § 75 ods. 3 O.s.p. v spojení s § 43 O.s.p.
a vyzvať navrhovateľov na doplnenie ich návrhu. Z obsahu spisu v posudzovanej veci však vyplýva, že
súd prvého stupňa uvedeným spôsobom nepostupoval.

Podľa ustanovenia § 221 ods. 3 O.s.p. však odvolací súd, ak rozhoduje o odvolaní proti uzneseniu
o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, môže napadnuté rozhodnutie zrušiť, len ak zastavuje
konanie, a preto odvolaciemu súdu nezostalo iné, než napriek uvedeným nedostatkom posúdiť vecnú
správnosť napadnutého uznesenia.

Odvolací súd sa stotožnil so správnym záverom súdu prvého stupňa, že v danej veci navrhovatelia
neosvedčili splnenie všetkých predpokladov pre nariadenie predbežného opatrenia, keď nemožno
považovať za osvedčené, že by postupom, ktorý pri vyhlásení voľby kandidáta na dekana zvolil
Akademický senát FOaZOŠ SZU a Akademický senát FVZ SZU, v súvislosti s voľbou dekana FOaZOŠ



SZU a FVZ SZU, došlo vo vzťahu k navrhovateľom k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania.
Ako na to správne poukázal súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého uznesenia, voľby kandidáta
na funkciu dekana FOaZOŠ SZU a FVZ SZU sa uskutočnili na základe platných zásad schválených
Akademickým senátom FOaZOŠ SZU a FVZ SZU a samotná skutočnosť, že navrhovatelia nespĺňali
všetky podmienky účasti vo voľbe kandidátov na funkciu dekana, nemôže viesť k záveru o porušení
zásady rovnakého zaobchádzania, zakotvenej v čl. 12 Ústavy Slovenskej republiky a zákone č. 365/2004
Z. z., v znení neskorších predpisov.

Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že samotné porušenie práv, od ktorého navrhovatelia
odvodzujú opodstatnenosť podaného návrhu, nemôže byť dôvodom na nariadenie predbežného
opatrenia, keď nevyhnutným predpokladom vyhovenia takémuto návrhu je okrem osvedčenia nároku,
ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, existencia nebezpečenstva bezprostredne hroziacej
ujmy, potreba dočasnej úpravy pomerov medzi účastníkmi, prípadne reálna a bezprostredná hrozba
zmarenia výkonu rozhodnutia vo veci samej. Takéto skutočnosti však navrhovatelia v posudzovanej veci
neosvedčili, naviac ani len netvrdili.

V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že pre účely rozhodnutia o predbežnom
opatrení súd nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní v konaní vo veci samej a
postačuje, že osvedčená skutočnosť sa vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná.
Pri nariadení predbežného opatrenia teda súd rozhoduje o poskytnutí dočasnej ochrany účastníkovi
konania aj za cenu, že skutočný stav veci nie je ešte náležite zistený, a teda, že subjektívne právo
ani jemu zodpovedajúca povinnosť, nie sú celkom nepochybné. Rozhodnutím o návrhu na nariadenie
predbežného opatrenia sa neprejudikujú práva a povinnosti účastníkov ani posúdenie právneho vzťahu
medzi nimi, týmto rozhodnutím súd v neskoršom konaní nie je viazaný, pričom na základe riadne
vykonaného dokazovania a právneho posúdenia veci môže rozhodnúť aj inak. V prejednávanej veci
otázka súladu postupu pri voľbe kandidátov na dekana FOaZOŠ SZU a FVZ SZU s Ústavou SR a
všeobecne záväznými právnymi predpismi bude predmetom komplexného posúdenia až v konaní vo
veci samej.

Odvolací súd považuje za potrebné poukázať aj na tú skutočnosť, že navrhovatelia sa domáhali
nariadenia predbežného opatrenia, ktorým mal súd uložiť rektorovi Slovenskej zdravotníckej univerzity
povinnosť zdržať sa vymenovania dekana FOaZOŠ SZU a dekana FVZ SZU, avšak z doplnenia ich
odvolania zo dňa 6.10.2014 vyplýva, že rektor Slovenskej zdravotníckej univerzity medzičasom už
novozvolených dekanov FOaZOŠ SZU a FVZ SZU vymenoval.

Predbežné opatrenie má ako procesný prostriedok regulácie právnych vzťahov na obdobie po jeho
vydaní výrazný preventívny zmysel i účinok a v naliehavých prípadoch môže zamedziť vzniku, prípadne
rozširovaniu škody alebo inej ujmy, alebo zabezpečiť možnosť výkonu rozhodnutia vo veci samej.
Poskytuje sa ním ochrana porušeným alebo ohrozeným subjektívnym právam do toho času, kým sa
definitívne nerozhodne o veci samej. Ak však nariadením predbežného opatrenia nemožno naplniť
uvedený základný účel, ktorý spočíva v prevencii pred tvrdeným vznikom ujmy alebo zmarením výkonu
rozhodnutia vo veci samej, stráca nariadenie predbežného opatrenia akékoľvek opodstatnenie.

V predmetnej veci, za stavu, keď v čase rozhodovania odvolacieho súdu (§ 211 ods. 2 v spojení s § 154
O.s.p.), už bola na základe výsledkov navrhovateľmi spochybňovaných volieb dekana FOaZOŠ SZU a
FVZ SZU za dekanku FOaZOŠ SZU vymenovaná V.. I.. R.. O.. O.. V. Y. a za dekanku FVZ SZU V.. M.. Š.
M., O.. M., M.. O.., preto neboli splnené predpoklady pre nariadenie predbežného opatrenia aj z dôvodu
nemožnosti naplnenia základného účelu navrhovaného predbežného opatrenia, ktorým bolo zabrániť
vymenovaniu novozvolených dekanov FOaZOŠ SZU a FVZ SZU, avšak taktiež z dôvodu materiálnej
nevykonateľnosti takéhoto predbežného opatrenia, keď rektorovi Slovenskej zdravotníckej univerzity
nemožno uložiť povinnosť zdržať sa konania (vymenovania dekana), ku ktorému už došlo.

Odvolací súd ako irelevantné a neopodstatnené posúdil námietky navrhovateľov, ktorí opakovane
poukazovali na tvrdený rozpor čl. 5 Zásad volieb s Ústavou Slovenskej republiky a viacerými všeobecne
záväznými právnymi predpismi, najmä s Antidiskriminačným zákonom, zákonom č. 152/2003 Z. z.
o výkone práce vo verejnom záujme v znení neskorších predpisov a zákonom č. 5/2003 Z. z. o
odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme, o ktorú argumentáciu
opierajú aj opodstatnenosť návrhu vo veci samej. Ako už odvolací súd uviedol vyššie, pre nariadenie
predbežného opatrenia nie je rozhodujúce, či navrhovatelia budú úspešní v konaní vo veci samej,



avšak iba to, či práva, ktorým sa má poskytnúť dočasná ochrana nariadením predbežného opatrenia,
možno považovať aspoň za osvedčené a či tu existuje nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej
ujmy, ktorej vzniku, či prehĺbeniu možno zabrániť nariadením predbežného opatrenia, prípadne či nie
je ohrozený výkon rozhodnutia. Argumentácia odvolateľov (navrhovateľov) a ich odvolacie námietky
však nesprávne smerujú prakticky výlučne ku skutočnostiam a dôvodom, ktoré sú významné pre
posúdenie súladu volieb kandidátov na dekana s Ústavou SR a všeobecne záväznými predpismi, teda
ku skutočnostiam, ktoré majú význam pre rozhodnutie vo veci samej, avšak samé o sebe nemajú
zásadný význam pre posúdenie splnenia predpokladov pre nariadenie predbežného opatrenia, teda
ani správnosti napadnutého uznesenia. Súd prvého stupňa správne pre účely rozhodnutia o návrhu
na nariadenie predbežného opatrenia neposudzoval komplexne dôvodnosť návrhu vo veci samej a
teda ani otázky navrhovateľmi namietaného porušenia zásady rovnakého zaobchádzania a vystačil si s
predbežným záverom, že navrhovatelia neosvedčili skutočnosti, ktoré by mohli preukazovať porušenie
zásady rovnakého zaobchádzania, s ktorým sa v plnom rozsahu stotožnil aj odvolací súd.

Z uvedených dôvodov preto odvolací súd napadnuté uznesenie, ktorým súd prvého stupňa návrh
navrhovateľov 1/ a 2/ na nariadenie predbežného opatrenia ako nedôvodný zamietol, podľa § 219 ods.
1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.