Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 22CoE/368/2013 z 25. 2. 2014 Citácia: uznesenie Krajského súdu Bratislava z 25. februára 2014, sp. zn. 22CoE/368/2013, ECLI:SK:KSBA:2014:1403897513.1 Krajský súd Bratislava | 22CoE/368/2013 | ECLI:SK:KSBA:2014:1403897513.1 | 2014-02-25 | Uznesenie Citované ustanovenia: EP, OSP, OZ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/0199e6e3-516b-4929-86ba-17d19a8dedf7 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2014:1403897513.1 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 22CoE/368/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1403897513
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Glončáková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1403897513.1

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v exekučnej veci oprávneného: Pohotovosť, s.r.o., IČO: 35 807 598, Pribinova
25, Bratislava, zast. 1. JUDr. Martinom Máčajom, advokátom, Pribinova 25, 811 09 Bratislava, 2. Fridrich
Paľko, s.r.o., IČO: 36 864 421, Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, proti povinnému: T. N., N. X, XXX
XX V., vedenej súdnym exekútorom: Mgr. Vladimír Cipár so sídlom exekútorského úradu Vazovova 9,
811 07 Bratislava, pod zn. EX 904/2003, pre vymoženie 340,57 Eur s príslušenstvom, trovy notára,
trovy právneho zastúpenia, zmluvné pokuty a trovy exekúcie, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu
Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 28.03.2012, č. k. 16Er/446/2003-29, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 28.03.2012, č. k.
16Er/446/2003-29 v napadnutej časti potvrdzuje.

Krajský súd v Bratislave návrh oprávneného na prerušenie konania zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť oprávneného o zmenu súdneho exekútora
z doterajšieho súdneho exekútora Mgr. Vladimíra Cipára so sídlom exekútorského úradu Vazovova
9, 811 07 Bratislava, na súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého so sídlom exekútorského úradu
Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, vyhlásil exekúciu za neprípustnú a exekúciu zastavil.

Dňa 01.12.2003 súd udelil súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie č. 5104 011241 pod
sp. zn. 16Er/446/2003, na základe notárskej zápisnice.

Z notárskej zápisnice napísanej notárom JUDr. Ondrejom Ďuriačom, č. k. N 2865/2003, NZ 77844/2003
zo dňa 05.09.2003 súd zistil, že túto nepodpísal povinný osobne, ale podpísal ju (vtedy) advokátsky
koncipient Mgr. Bruno Žlnay zastupujúci na základe substitučnej plnej moci advokáta Mgr. Tomáša
Kušníra, pričom splnomocnenie uvedeného advokáta na spísanie notárskej exekučnej zápisnice je
súčasťou zmluvy o úvere, tvoriacej prílohu notárskej zápisnice. Jedná sa pritom o typickú formulárovú
zmluvu, na liste A4, s údajmi o dlžníkovi a výške úveru dopísanými rukou a predtlačeným splnomocnením
pre advokáta Mgr. Tomáša Kušníra na spísanie notárskej exekučnej zápisnice. Súdu je taktiež z úradnej
činnosti známe, že advokát Mgr. Tomáš Kušnír zastupoval na základe plnej moci v konaniach na
tunajšom súde oprávneného.

Dňa 06.10.2010 bol súdu doručený návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora na súdneho
exekútora JUDr. Rudolfa Krutého so sídlom v exekútorskom úrade Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava.
Z úradnej činnosti (napr. konanie č. k. 16Er/455/2004) je súdu známe, že súdny exekútor JUDr.
Rudolf Krutý, za ktorého oprávnený navrhuje zmeniť súčasného súdneho exekútora bol zamestnancom
oprávneného od 01.08.2006 do 05.06.2007. Podľa nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn.
III. ÚS 322/2010-37, skutočnosť, že súdny exekútor bol zamestnancom účastníka exekučného konania
(v danom prípade oprávneného), je okolnosťou vylučujúcou ho z vykonávania exekúcie podľa ust. § 30



ods. 1 Exekučného poriadku, preto súd žiadosť oprávneného o zmenu exekútora zo súčasného súdneho
exekútora na JUDr. Rudolfa Krutého zamietol.

Podľa rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 25. septembra 2008, č. k. 23Sp/86/2008-19
je dohoda o splnomocnení uzavretá medzi dlžníkom a splnomocnencom navrhnutým veriteľom,
obsiahnutá v štandardnej zmluve o úvere absolútne neplatná pre rozpor záujmov dlžníka a
splnomocnenca podľa ust. § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Podľa uznesenia Ústavného súdu
SR zo dňa 12. mája 2011, č. k. IV. ÚS 183/2011-16 je jedným z predpokladov vedenia exekučného
konania relevantný exekučný titul, keďže bez jeho existencie nemožno exekúciu vykonať, a preto je
podľa názoru Ústavného súdu SR z ústavného hľadiska akceptovateľný právny záver krajského súdu
vychádzajúci z toho, že ak neexistuje notárska zápisnica, ktorá je spôsobilá byť exekučným titulom
buď z hľadiska formálneho, alebo z hľadiska materiálneho, exekúcia je neprípustná, čo je dôvod na
zastavenie exekučného konania. Na základe uvedeného, súd dospel k záveru, že splnomocnenie
na spísanie notárskej exekučnej zápisnice udelené povinným advokátovi Mgr. Tomášovi Kušnírovi je
absolútne neplatné pre rozpor záujmov splnomocnenca a splnomocniteľa (ust. § 22 ods. 2 OZ), keďže
splnomocnenec bol vybratý oprávneným, nakoľko jeho meno je predtlačené na formulárovej zmluve
pripravenej oprávneným a splnomocnenec aj na tunajšom súde, na základe plnej moci oprávneného
zastupoval. Zápisnicu napísanú notárom JUDr. Ondrejom Ďuriačom, č. k. N 2865/2003, NZ 77844/2003
zo dňa 05.09.2003, podpísanú na základe substitučnej plnej moci koncipientom advokáta Mgr. Tomáša
Kušníra teda súd nemohol akceptovať ako riadny exekučný titul, preto súd vyhlásil exekúciu za
neprípustnú.

Súdny exekútor si dňa 22.12.2010 uplatnil trovy exekúcie v súlade s vyhláškou MS SR č. 288/1995 Z.
z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov a s Exekučným poriadkom vo výške 519,76 Eur.

V zákonnej lehote podal oprávnený odvolanie proti uzneseniu, ktorým súd prvého stupňa vyhlásil
exekúciu za neprípustnú a konanie zastavil z dôvodu, že súd rozhodol nad rámec zverenej právomoci,
súd svojím postupom odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom, nedostatočne zistil skutkový stav
a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V dôvodoch
odvolania poukázal na to, že súd prvého stupňa rozhodoval nad rámec svojho oprávnenia, keď v rámci
exekučného konania komplexne rozhodoval o veci, výsledkom ktorého je úplná nemožnosť vykonať
právo veriteľa. K takémuto revíznemu postupu došlo v čase, keď už exekučný súd preskúmal súlad
exekučného titulu so zákonom s výsledkom absolútnej nerozpornosti. Poukázal na znenie ust. § 36 a
40 zák. č. 323/1992 Zb. a § 1 ods. 2 Not. poriadku. Notár ex offo posudzoval súlad úkonu obsahujúceho
právny záväzok a súhlas s vykonateľnosťou so zákonom a dobrými mravmi. Ak neodmietne vykonať
úkon, zanikne právomoc všeobecného súdu rozhodovať o súlade úkonu so zákonom a dobrými mravmi.
V zmysle ust. § 43 ods. 1 Not. poriadku notár poskytuje účastníkom garanciu, že jej obsah sa nebude
dodatočne meniť. Ak právny predpis umožňuje dvojaký výklad, je povinnosťou súdov vydať právny
predpis spôsobom ústavne konformným. Oprávnený poukázal na postup súdu prvého stupňa, ktorý
zasiahol do platnej notárskej listiny, čo je v rozpore s právnou istotou. Exekútorský súd bol povinný
skúmať, či notárska zápisnica bola vydaná v súlade s platnými predpismi. Účinky notárskej zápisnice
majú rovnaký účinok ako rozsudok všeobecného súdu. Inak by bola porušená zásada rovnocennosti a
exekučný súd je notárskou zápisnicou viazaný.

Exekútorský súd nedisponuje právomocou rušiť alebo meniť obsah notárskej listiny. Pokiaľ sa
exekútorský súd nestotožní s ust. § 44 ods. 2 Ex. poriadku, žiadal podľa ust. § 109 ods. 1 písm. b)
O.s.p. konanie prerušiť a podať návrh na konanie Ústavnému súdu SR o súlade s ust. § 44 ods. 2
veta prvá a druhá Ex. por. Exekučný súd porušil princíp legality, zásadu začatia konania na návrhom
rovnosť účastníkov právo na spravodlivý proces, dvojinštančnosť konania. Poukázal na čl. 12 ods. 2
Ústavy SR, všeobecný zákaz diskriminácie a na čl. 14 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd. Navrhovateľ mal v konaní výrazne nevýhodné postavenie. Odlišné zaobchádzanie
s navrhovateľom nemožno ospravedlniť jeho iným postavením. Bolo porušené právo na spravodlivý
proces - navrhovateľ nebol v konaní vypočutý. Exekučný súd založil a odôvodnil svoje rozhodnutie na
normatívnej úprave, ktorá nemá v Slovenskej republike povahu prameňa práva a preto sa ňou nemohol
riadiť. Svoje rozhodnutie založil na rozhodnutiach Súdneho dvora EÚ, čo je v danej veci neprípustné a
nemožné. V ďalšom poukázal na princíp rovnosti zbraní a čl. 6 Dohovoru. Navrhovateľ nemal možnosť
reagovať na akékoľvek tvrdenia, argumenty a dôkazy, pričom exekučný súd žiadne dokazovanie
nevykonával a k záverom dospel len na základe domnienok bez reálneho zistenia skutkového stavu.



Pokiaľ ide o udelené plnomocenstvo, ktoré súd považoval za neprijateľnú podmienku podľa ust. §
53 ods. 1 OZ (§ 23 a ods. 2 zák. č. 634/1992) uviedol, že povinný neprevzal na seba žiadne nové
povinnosti, či záväzky a oprávnenému nevznikli žiadne nové práva, či výhody. Udelením plnomocenstva
povinný preniesol na tretiu osobu oprávnenie uznať svoj dlh. Plnomocenstvo mohol povinný kedykoľvek
odvolať. Plnomocenstvo nie je zmluvným ustanovením a nemožno naň aplikovať neprijateľné zmluvné
podmienky. Právnym poriadkom nie je vylúčená možnosť uznať dlh v čase jeho vzniku. Na základe
plnomocenstva bol zástupca povinného oprávnený vykonať len jeden právny úkon a to uznať dlh vo
forme notárskej zápisnice. Oprávnený žiadal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa v celom rozsahu
zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.

Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril.

Dňa 09.08.2012 podal oprávnený návrh na prerušenie konania postupom podľa ust. § 109 ods. 1 písm.
c) O.s.p. a čl. 267 Zmluvy o fungovaní EÚ. V danej súvislosti poukázal na uznesenie ÚS SR I ÚS
120/2012-12, na formálnosť dodržania notárskej zápisnice tak, ako je upravená v ust. § 47 zák. č.
323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti a v ust. § 41 ods. 2 Ex. poriadku. Tvrdil, že súd sa nijako
nevysporiadal s výkladovými pravidlami uvedenými v smernici Rady 93/13/EHS a nijako nezdôvodnil
prečo považuje za neprijateľnú podmienku v zmluve o úvere práve splnomocnenie, ako jednostranný
právny úkon, ktorým dlžník dobrovoľne splnomocnil fyzickú osobu na spísanie notárskej zápisnice ako
exekučného titulu, teda aby v jeho mene uznal dlh do výške vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva.
Exekučný súd vo svojom rozhodnutí vôbec neuviedol, na základe čoho zistil značnú nerovnováhu v
konkrétnych právach a povinnostiach zmluvných strán. Podľa ustanovenia článku 3 ods. 3 smernice
Rady 93/13/EHS možno použiť jej prílohu, ako indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok,
ktoré sa môžu považovať za nekalé. Medzi týmito podmienkami sa splnomocnenie, ako jednostranný
právny úkon, ktorým dlžník dobrovoľne splnomocňuje fyzickú osobu na spísanie notárskej zápisnice
ako exekučného titulu výslovne nenachádza. Povinný súdu navrhol konanie prerušiť a Súdnemu dvoru
Európskej únie predložiť prejudiciálne otázky v znení: 1) Je možné za neprijateľnú zmluvnú podmienku
považovať aj jednostranný právny úkon spotrebiteľa, ktorý má možnosť kedykoľvek odvolať a ktorým
dobrovoľne splnomocnil fyzickú osobu na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, teda aby
v jeho mene uznal v rámci zmluvy o úvere dlh do výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva, a
na tomto základe zamietnuť exekúciu pohľadávky plynúcej z tejto zmluvy? 2) Je v súlade s čl. 17 a
čl. 47 Charty základných práv EÚ také rozhodnutie vnútroštátneho súdu, ktoré aplikujúc vnútroštátne
procesné a aj hmotnoprávne ustanovenia s odkazom na smernicu 93/13/EHS zabráni vymožiteľnosti
reálnej pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi?

Krajský súd v Bratislave, ako odvolací súd podľa § 10 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny
poriadok (v ďalšom iba „O.s.p.“), preskúmal napadnuté uznesenie podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez
nariadenia pojednávania v zmysle § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je
vecne správne.

Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd udelil súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie
na základe notárskej zápisnice napísanej notárom JUDr. Ondrejom Ďuriačom, č. k. N 2865/2003,
NZ 77844/2003 zo dňa 05.09.2003. Splnomocnenie, ktorým navrhovateľ splnomocnil advokáta Mgr.
Tomáša Kušníra na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, t. j. aby v jeho mene uznal jeho
záväzok z úveru tak, aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným exekučným titulom na celý jeho
majetok, do výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva s tým, že povinný sa zaväzuje uhradiť všetky
náklady spojené so spísaním notárskej zápisnice (notársky poplatok, trovy právneho zastúpenia a iné),
bolo súčasťou predtlače zmluvy o úvere, ktorá bola podpísaná dňa 03.06.2003.

Na základe takto udelenej plnej moci uznal dňa 05.09.2003 Mgr. Bruno Žlnay na základe substitučnej
plnej moci zo dňa 02.01.2003 zastupujúci advokáta Mgr. Tomáša Kušníra vo forme notárskej zápisnice
záväzok povinného voči oprávnenému vo výške 453,26 Eur (13 655,- Sk), pozostávajúci z istiny
nesplateného úveru, poplatku z úveru, trov právneho zastúpenia a trov za spísanie notárskej zápisnice,
spolu s úrokom z omeškania 0,25% denne od 20.07.2003 do zaplatenia s tým, že ho splatí do 12.09.2003
a v prípade jeho neuhradenia udelil súhlas s exekúciou na základe tejto notárskej zápisnice ako
exekučného titulu.



Súd prvého stupňa postupoval správne, keď preskúmaval súlad exekučného titulu so zákonom aj
v priebehu exekučného konania. Z ustálenej súdnej judikatúry (rozhodnutie NS SR publikované
pod R58/1997) totiž vyplýva, že „súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je
vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky
nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu
zastavená.“ Z uvedeného možno vyvodiť záver, že všeobecný súd rozhodne o zastavení exekúcie
kedykoľvek v priebehu konania, len čo zistí, že sú dané dôvody na zastavenie exekúcie. Jedným z
obligatórnych dôvodov zastavenia exekúcie je súlade s ustanovením § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného
poriadku vyhlásenie exekúcie súdom za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu
nemožno vykonať.

Je pravdou, že notárska zápisnica je titulom, na základe ktorého môže súdny exekútor vykonávať
exekúciu. Podstatou notárskej zápisnice je to, že dlžník vyhlási, že splní určitý presne špecifikovaný dlh
do určitého dátumu a zároveň vysloví súhlas, že ak by k splneniu tohto záväzku nedošlo, dáva výslovný
súhlas s vykonateľnosťou tejto zápisnice.

Z predmetnej notárskej zápisnice vyplýva, že vyhlásenie a súhlas s vykonateľnosťou zápisnice neurobil
povinný osobne, ale splnomocnená osoba, pričom splnomocnenie pre konkrétnu osobu advokáta Mgr.
Tomáša Kušníra bolo súčasťou predtlačenej formulárovej zmluvy o úvere.
Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvého stupňa, že dohoda o splnomocnení uzavretá medzi
dlžníkom a splnomocnencom navrhnutým veriteľom, obsiahnutá v štandardnej zmluve o úvere je
absolútne neplatná pre rozpor záujmov dlžníka a splnomocnenca podľa § 22 ods. 2 Občianskeho
zákonníka.

Splnomocnený zástupca, vopred vybraný oprávneným na uznanie dlhu, uznal; na základe jednostranne
poskytnutých pokynov a údajov od oprávneného nielen záväzok povinného voči oprávnenému
vyplývajúci zo zmluvy o úvere, ale aj samotný záväzok povinného voči tomuto splnomocnenému
zástupcovi vzniknutý z dohody o plnomocenstve, zahrňujúci poplatky za spísanie notárskej zápisnice a
trovy právneho zastúpenia s tým spojené. Dôvodné je preto tvrdenie, že týmto sa nepochybne dostali
záujmy zástupcu do kolízie so záujmami povinného.

Neplatnosť dohody o plnomocenstve spôsobuje následne aj neplatnosť samotného právneho úkonu
uznania dlhu povinným splnomocneným zástupcom vo forme notárskej zápisnice zo dňa 05.09.2003.

Keďže vyhlásenie povinného o súhlase s vykonateľnosťou notárskej zápisnice je podstatnou
náležitosťou notárskej zápisnice a takéto vyhlásenie bolo urobené osobou na základe neplatnej dohody
o plnomocenstve, nie je možné uznať predmetnú notársku zápisnicu ako exekučný titul.

V tejto súvislosti, odvolací súd poukazuje na odôvodnenie nálezu Ústavného súdu SR, sp. zn. I. ÚS 5/00,
podľa ktorého by nebolo možné pripustiť exekúciu na základe exekučnej notárskej zápisnice, a to práve
s ohľadom na jej mimosúdny spôsob vzniku vtedy, ak by sa ňou mohli porušiť také princípy zákonnej
alebo ústavnej hodnoty, na ktorých je potrebné bezpodmienečne trvať. Len v tomto prípade na základe
notárskej zápisnice ako exekučného titulu napriek splneniu predpísaných náležitostí vykonateľnosti by
nebolo možné podľa názoru Ústavného súdu SR, priznať oprávnenej osobe právo na súdnu ochranu v
zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Inak jej však táto ochrana patrí rovnako, ako patrí oprávnenej osobe
v prípade vykonateľného súdneho rozhodnutia.

Vzhľadom na uvedené, je odvolací súd toho názoru, že ak súd prvého stupňa vyhlásil exekúciu za
neprípustnú a zastavil ju, postupoval správne.

Oprávnený sa svojim podaním zo dňa 09.08.2012 domáhal prerušenia konania postupom podľa ust. §
109 ods. 1 písm. c) O.s.p. a čl. 267 Zmluvy o fungovaní EÚ.

Pokiaľ ide o návrh oprávneného na prerušenie konania, odvolací súd uvádza, že účastník konania môže
navrhnúť prerušenie konania podľa ust. § 109 ods. 1 písm. c) O.s.p., avšak súd nie je povinný takému
návrhu vyhovieť bez toho, aby o tom rozhodoval. Tento procesný úkon súdu (prerušenie konania) závisí
len od úvahy súdu, či požiada Súdny dvor Európskej únie o vyriešenie predbežnej otázky, a preto
nemôže byť vyvolaný podnetom alebo návrhom účastníka konania. Rovnako predpokladom takéhoto



procesného postupu nie je len samotná skutočnosť, že sa v konkrétnej veci aplikuje ustanovenie zákona
platného v Slovenskej republike, do ktorého bol prenesený obsah úniových právnych noriem, alebo ak sa
aplikuje ustanovenie úniového právneho predpisu. Zmyslom riešenia predbežnej otázky nie je rozhodnúť
konkrétny spor, ktorý je vo výlučnej kompetencii súdu členskej krajiny, ale zabezpečiť jednotný výklad
komunitárneho práva.
Oprávneným nastolenou prvou otázkou, resp. otázkou obdobnou ako v prejednávanom spore, sa
zaoberal Ústavný súd Slovenskej republiky napr. v uznesení zo dňa 12.05.2011, č. k. IV. ÚS 183/2011-16,
alebo v uznesení zo dňa 15.04.2011, č. k. IV. ÚS 151/2011-14, kde ústavný súd skonštatoval, že
jedným z predpokladov vedenia exekučného konania je relevantný exekučný titul, keďže bez jeho
existencie nemožno exekúciu vykonať, a preto je podľa názoru ústavného súdu z ústavného hľadiska
akceptovateľný právny záver vychádzajúci z toho, že ak neexistuje notárska zápisnica, ktorá je
spôsobilá byť exekučným titulom buď z hľadiska formálneho, alebo z hľadiska materiálneho, exekúcia
je neprípustná, čo je dôvod na zastavenie exekučného konania.

Vzhľadom na uvedené nemožno podľa názoru ústavného súdu ani právne závery obdobné právnemu
záveru vyjadrenému v napadnutom uznesení (týkajúceho sa neakceptovania notárskej exekučnej
zápisnice ako riadneho exekučného titulu), považovať za svojvoľný výklad a aplikáciu príslušných
ustanovení Exekučného poriadku, ktorý by mohol mať za následok porušenie ústavou garantovaných
práv oprávneného ako účastníka exekučného konania.

Čo sa týka druhej otázky, ktorá mala byť podľa oprávneného predložená súdnemu dvoru, tento už vo
veci vo veci Elisa María U. N. proti N. U. U. SL (C-XXX/XX), v rozsudku zo dňa 26.10.2006, bod 27
uviedol, že možnosť súdu skúmať ex offo nekalú povahu podmienky predstavuje prostriedok vhodný
zároveň na dosiahnutie výsledku stanoveného v článku 6 smernice, teda zabránenie tomu, aby jednotlivý
spotrebiteľ nebol viazaný nekalou podmienkou, a na prispenie k splneniu cieľa stanoveného v jej článku
7, pretože takéto preskúmanie môže mať odradzujúci účinok prispievajúci k ukončeniu používania
nekalých podmienok v zmluvách uzavretých so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov
(rozsudok z 27.06.2000, Océano Grupo Editorial a Salvat Editores, C 240/98 až C 244/98, ako aj z
21.11.2002, Cofidis, C 473/00).

V zmysle uznesenia súdneho dvora zo dňa 16.11.2010 (Pohotovosť, C-76-10) je úlohou dotknutého
vnútroštátneho súdu určiť, či sa má podmienka zmluvy o úvere, aká je vo veci samej, upravujúca podľa
zistení tohto súdu sankciu v neprimerane vysokej výške na ťarchu spotrebiteľa vzhľadom na všetky
okolnosti týkajúce sa uzavretia tejto zmluvy považovať za nekalú v zmysle článkov 3 a 4 smernice
Rady 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. V prípade
kladnej odpovede je úlohou uvedeného súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho vyplývajú podľa
vnútroštátneho práva, s cieľom ubezpečiť sa, že tento spotrebiteľ nie je viazaný touto podmienkou.

Vnútroštátny súd teda vo všeobecnosti môže svojím rozhodnutím zabrániť vymožiteľnosti pohľadávky
veriteľa voči spotrebiteľovi, a uvedené zabránenie potom nie je v rozpore s článkom 17 Charty
základných práv Európskej únie o ochrane vlastníckeho práva a ani v rozpore s článkom 47 tejto Charty
o práve na účinný prostriedok nápravy a na spravodlivý proces.

Hoci v článku 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (bývalý článok 234 Zmluvy o založení Európskeho
spoločenstva) je stanovená aj povinnosť predložiť predbežnú otázku súdu, proti ktorému podľa
vnútroštátnych právnych predpisov nie je možné podať opravný prostriedok, z tejto zásady povinného
predloženia existujú výnimky, a to napr. ak predkladaná predbežná otázka už bola súdnym dvorom
rozhodnutá, ak na predkladanú predbežnú otázku je možné nájsť ustálenú judikatúru súdneho dvora, či
ak správny výklad predkladanej predbežnej otázky je jasný, natoľko zrejmý, že o ňom neexistuje nijaká
pochybnosť.
Odvolací súd na základe uvedených rozhodnutí ústavného súdu, súdneho dvora, ako aj Zmluvy o
fungovaní Európskej únie nedospel k záveru, že by v prejednávanom prípade existovala potreba obrátiť
sa s predbežnou otázkou výkladu úniového práva na Súdny dvor Európskej únie, návrh oprávneného
na prerušenie konania zamietol.

Keďže nastolené otázky oprávneného už boli vyriešené, odvolací súd návrh na prerušenie konania
zamietol.



Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004
Z. z. v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.