{"guid": "52e144f3-b6b5-4d8f-ab26-64220e96b68e:be4caef4-8e95-4b83-abd6-b9f067d48a46", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2014:1410200273.3", "spisova_znacka": "20CoE/156/2013", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 20CoE/156/2013 z 29. 1. 2014", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Bratislava z 29. januára 2014, sp. zn. 20CoE/156/2013, ECLI:SK:KSBA:2014:1410200273.3", "identifikacne_cislo": "1410200273", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Blažena Hirnerová", "sudca_id": 1629, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-blazena-hirnerova-1629", "datum_vydania": "2014-01-29", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Exekúcia a výkon rozhodnutí"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-50.odsek-1", "nazov": "§ 50 ods. 1 EP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-50.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/233-1995/paragraf-50"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-517.odsek-2", "nazov": "§ 517 ods. 2 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-517.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-517"}, {"iri": "/SK/ZZ/1995/87/#paragraf-3", "nazov": "§ 3 zákona č. 87/1995 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/87/#paragraf-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/87-1995/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-1", "nazov": "§ 219 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1995/233#paragraf-50", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-517", "/SK/ZZ/1995/87#paragraf-3", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-219"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/be4caef4-8e95-4b83-abd6-b9f067d48a46", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2014:1410200273.3", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2014:1410200273.3", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2014:1410200273.3/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd: Krajský súd Bratislava\nSpisová značka: 20CoE/156/2013\nIdentifikačné číslo súdneho spisu: 1410200273\nDátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2014\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blažena Hirnerová\nECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1410200273.3\n\nUznesenie\nKrajský súd v Bratislave v exekučnej veci oprávneného: L. M., X. XXXX/X, XXX XX U., C.: XX XXX XXX,\npráv. zast.: JUDr. Juraj Gábriš, advokát, so sídlom Košická 37, 821 09 Bratislava, proti povinnému: U. F.,\nC. XX, XXX XX V., práv. zast.: Procházka & partners, spol. s r.o., Búdková 4, 811 04 Bratislava, vedenej\nsúdnym exekútorom JUDr. Patríciom Baďurom, Exekútorský úrad Viedenská cesta 5, 851 01 Bratislava,\npod č. EX 3/10, o vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť 9.579,02 eur s prísl. a trovy exekúcie, o odvolaní\noprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava IV č.k. 16Er/58/2010-172 zo dňa 25.04.2013,\ntakto\n\nr o z h o d o l :\n\nKrajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava IV č.k. 16Er/58/2010-172 zo dňa\n25.04.2013     p o t v r d z u j e .\n\nPovinnému náhradu trov odvolacieho konania     n e p r i z n á v a .\n\no d ô v o d n e n i e :\n\nNapadnutým uznesením súd prvého stupňa námietkam povinného proti exekúcii vyhovel. V námietkach\npovinný uviedol, že dňa 03.05.2010 a dňa 12.05.2010 splnil v celom rozsahu a dobrovoľne vymáhanú\npohľadávku, čím došlo k zániku pohľadávky priznanej exekučným titulom v celom rozsahu. Nakoľko\nexekučným titulom bolo povinnému uložené zaplatiť sumu 9.579,02 eura s 13 % úrokom od 05.07.2003\ndo zaplatenia, príslušenstvo nepredstavuje 13 % ročný úrok z omeškania, ale ide o paušálny 13 % úrok\nza celé obdobie omeškania od 05.07.2003 až do zaplatenia.\nV odôvodnení súd prvého stupňa poukázal na to, že Ústavný súd SR nálezom sp. zn. III ÚS 467/2010 - 44\nzo dňa 01.02.2011 (v exekučnom spise na čl. 106 - 119) skonštatoval, že uznesením č.k. 16Er/58/2010\n- 44 zo dňa 22.06.2010, ktorým súd prvého stupňa rozhodol prvým výrokom o zamietnutí námietok proti\nexekúcii a druhým výrokom o zamietnutí námietok proti trovám exekúcie, bolo porušené právo povinného\nna súdnu a inú právnu ochranu a právo na spravodlivé konanie a zároveň predmetné uznesenie v časti\nprvých dvoch výrokov zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Svoje rozhodnutie Ústavný súd SR odôvodnil\ntak, že súd prvého stupňa sa nevysporiadal s dvoma kľúčovými námietkami povinného ohľadne trov\nexekúcie, a to z akej sumy mal súdny exekútor vychádzať ako zo základu pre určenie svojej odmeny\na prečo by základom pre výpočet odmeny exekútora mala byť vymáhaná a nie vymožená pohľadávka.\nÚstavný súd SR tiež vyslovil názor, že exekučný titul nie je vôbec jasný a jednoznačný, aby mohol\nexekučný súd urobiť záver, že v časti príslušenstva ide o ročný úrok z omeškania. Preto Ústavný súd\nSR uložil súdu prvého stupňa, aby sa v ďalšom konaní riadne a zrozumiteľne vyporiadal so všetkými\nnámietkami povinného v relevantnom právnom a skutkovom odôvodnení.\nUznesením Okresného súdu Bratislava IV č.k. 16Er/58/2010-122 zo dňa 25.07.2011 súd opätovne vec\nprejednal s tým, že námietkam povinného proti exekúcii vyhovel; proti tomuto výroku oprávnený podal\nodvolanie, na základe ktorého Krajský súd v Bratislave rozhodnutím č.k. 20 CoE/343/2011-135 zo dňa\n08.03.2012 ako odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti zrušil a vec mu vrátil na\nďalšie konanie. Druhým výrokom  námietky proti trovám exekúcie zamietol; v tomto výroku uznesenie\nnadobudlo právoplatnosť dňa 17.08.2011.\n\nV aktuálnom konaní (č. l. 172) súd prvého stupňa dospel k záveru, že námietky povinného proti exekúcii\nsú dôvodné vzhľadom na názor vyslovený Ústavným súdom SR, t. j. že exekučný titul nie je v časti\npríslušenstva pohľadávky (13 % p.a., resp. 13 % bez bližšej časovej špecifikácie) vôbec jasný. Konajúci\nsúd preto uzavrel, že uvedený exekučný titul nie je v časti príslušenstva z istiny materiálne a formálne\nvykonateľný. Z toho potom vyplýva, že exekučný titul je vykonateľný iba v časti istiny 9.579,02 eur s\nprísl. vo výške 13 % od 05.07.2003 do zaplatenia, ktorú však po začatí exekučného konania a doručení\nupovedomenia o začatí exekúcie povinný uhradil.\n\nNevyhnutným materiálnym predpokladom pre vedenie exekúcie je, aby práva a im zodpovedajúce\npovinnosti boli vo vykonávanom rozhodnutí určené presne a nepochybným spôsobom, teda tak, aby\nsúd presne vedel, čo má vykonať. V prípade, že také náležitosti exekučný titul nemá, nie je možné\ntaké rozhodnutie vykonať. Podkladom pre nútený výkon sú v danom prípade rozsudok Okresného súdu\nBratislava IV č.k. 19C/259/2004-226 zo dňa 29.05.2008, ktorým bol povinný „zaviazaný  na zaplatenie\nistiny vo výške 13.272,56 eur         s 13 % úrokom z omeškania ročne od 05.07.2003 do zaplatenia“;\ntoto rozhodnutie bolo zmenené rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 6Co/220/08-254 zo dňa\n11.06.2009, ktorým bol povinný „zaviazaný k zaplateniu istiny vo výške 9.579,02 eur s príslušenstvom\n13 % od 05.07.2003 do zaplatenia“. Až toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť,  vykonateľnosť  a\nstalo sa exekučným titulom. Diskrepancia, teda nesúlad vo výroku slovného spojenia „13 % ročne“\nsúdu prvého stupňa v základnom konaní a slovného spojenia „13%“ súdu druhého stupňa v odvolacom\nkonaní, vyvoláva právnu neistotu medzi účastníkmi konania. Exekučný súd však nemá kompetenciu\npreskúmavať ani dopĺňať jednotlivé výroky právoplatných a vykonateľných exekučných titulov, ale má\nzákonnú povinnosť ich skúmať z hľadiska splnenia formálnych a materiálnych náležitostí na základe\nvyšetrovacej zásady, ktorou je exekučné konanie, ako nesporové konanie, ovládané. V danom prípade\nlen výrok odvolacieho súdu je konečný a špecifikuje právo a uloženú povinnosť.\n\nProti rozhodnutiu súdu prvého stupňa podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený.\nOdôvodnil ho tým, že súd prvého stupňa sa opätovne nevysporiadal s námietkami Ústavného súdu\nSR uvedenými v náleze, ako i s povinnosťou, ktorú mu určil Krajský súd v Bratislave, aby rozhodnutie\nvyhotovil s princípom predvídateľnosti súdnych rozhodnutí, za použitia odkazov na publikované súdne\nrozhodnutia týkajúce sa rovnakej veci alebo analogickej situácie v časti príslušenstva pohľadávky.\nPodľa názoru odvolateľa - vychádzajúc zo záverov Ústavného súdu SR - Okresný súd Bratislava IV\nmal vo výklade časti príslušenstva pohľadávky, týkajúcej sa úroku z omeškania (ročného?), výrok\nexekučného titulu prostredníctvom jeho autora objasniť a zjednoznačniť; teda mal takýmto spôsobom\npotvrdiť alebo vyvrátiť rozhodnutie vo veci samej vydané Okresným súdom Bratislava IV, ako i Krajského\nsúdu v Bratislave. Okresný súd Bratislava IV opätovne, bez uvedenia relevantných dôvodov, námietkam\npovinného proti exekúcii vyhovel, čím príslušenstvo pohľadávky oprávnenému odňal. Ústavný súd SR\nničím nespochybnil dôvodnosť príslušenstva vo výške 13 % ročne. Ústavný súd vytkol okresnému súdu,\nže nedostatočne odôvodnil svoj záver týkajúci sa skutočnosti, podľa ktorej ak nie je uvedené, že ide o\ndenný, mesačný alebo štvrťročný úrok, je v súdnej praxi obvyklé, že ide o ročný úrok. Tento záver mal\nbyť podľa Ústavného súdu SR doplnený o skutočnosti, čo sa pod obvyklou praxou rozumie. Toto však\nokresný súd vo svojom rozhodnutí opätovne neuviedol. Obmedzil sa len na odcitovanie vysloveného\nnázoru Ústavného súdu SR, že exekučný titul nie je v časti príslušenstva pohľadávky jasný, a preto súd\ndospel k záveru, že nie je v tejto časti ani materiálne vykonateľný bez toho, aby v odôvodnení uviedol,\naké právne skutočnosti a dôkazy ho pri rozhodovaní k tomuto viedli a tento svoj záver aj odôvodnil.\nNa základe uvedeného žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil prvostupňovému\nsúdu na ďalšie konanie alebo aby rozhodol, že napadnuté uznesenie mení tak, že námietkam povinného\nproti exekúcii nevyhovuje.\n\nK odvolaniu sa vyjadril povinný prostredníctvom svojho právneho zástupcu, ktorý uviedol, že okresný\nsúd rozhodol vecne správne. Podľa jeho názoru okresný súd v odôvodnení napadnutého uznesenia\nokrem časti odôvodnenia, ktoré namieta oprávnený, predmetné odôvodnenie doplnil v súlade s nálezom\nÚstavného súdu SR, ako aj rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave. Súd uviedol, že v prípade,\nak exekučný titul nemá predpísané formálne a materiálne náležitosti, nemôže byť také rozhodnutie\nvykonateľné a podkladom pre exekúciu. Povinný mal za to, že pri odôvodnení napadnutého uznesenia\nsúd prvého stupňa sa dôsledne riadil právnym názorom Ústavného súdu SR, ako aj právnym názorom\nodvolacieho súdu. Navrhol preto, aby Krajský súd v Bratislave napadnuté uznesenie potvrdil.\n\nKrajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok\n- O.s.p.) preskúmal uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 1 O.s.p., prejednal odvolanie\noprávneného podľa § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania a po oboznámení sa s obsahom\nspisov dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť. Preto sú splnené podmienky na potvrdenie\nvo výroku vecne správneho uznesenia prvostupňového súdu. Odvolací súd však súhlasí s odvolateľom\ni vyjadrením povinného pokiaľ ide o presvedčivosť odôvodnenia napadnutého uznesenia.\n\nPodľa § 212 ods. 1 O.s.p. je odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania a tiež skutkovým\nstavom, tak ako ho zistil súd prvého stupňa (§ 213 ods. 1).\n\nV prejednávanej veci oprávnený podal včas - 14.05.2013 - odvolanie proti uzneseniu exekučného súdu,\nktoré obsahovalo všetky náležitosti v zmysle ust. § 205 ods. 1 a 2 O.s.p., (uznesenie mu bolo doručené\n02.05.2013, 15 - denná lehota na podanie odvolania začala plynúť 03.05.2013 a uplynula 17.05.2013\n- piatok).\nPodaním, ktoré bolo súdu prvého stupňa osobne doručené 21.05.2013, oprávnený svoje odvolanie\ndoplnil o ďalšie dôvody, ktoré po podaní odvolania zistil.\nS poukazom na ustanovenie § 205 ods. 3 O.s.p., podľa ktorého rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a\ndôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie, odvolací súd konštatoval,\nže doplnenie dôvodov odvolania bolo súdu doručené po uplynutí lehoty na odvolanie, a preto sa ním\nnezaoberal.\n\nJe nesporné, že exekučným titulom v danej veci je rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k.\n6Co/220/08-254 zo dňa 11.06.2009 v spojení s rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV č.k.\n19C/259/2004-226 zo dňa 29.05.2008. Výroky týchto rozsudkov sú však v časti úroku z omeškania vo\nvzájomnom logickom rozpore, a preto sú zdrojom sporov ohľadom ustálenia zákonného rozsahu tejto\nčasti exekúcie.\n\nAby mohol odvolací súd posúdiť, či je exekučný titul v časti príslušenstva pohľadávky  materiálne\nvykonateľný a v akom rozsahu a s ohľadom na to ustáliť, či súd prvého stupňa správne rozhodol o\ndôvodnosti námietok povinného proti exekúcii, považoval za potrebné oboznámiť sa tiež s obsahom\nzákladného spisu Okresného súdu Bratislava IV sp. zn.  19C/259/2004, ktorý si na tento účel pripojil.\n\nPre úplnosť považuje odvolací súd za potrebné poukázať na niektoré podstatné zistenia vyplývajúce zo\nspisu exekučného súdu:\nÚstavný súd  SR nálezom sp. zn. III ÚS 467/2010 - 44 zo dňa 01.02.2011 (č.l. 106) rozhodol o zrušení\nprvého a druhého výroku uznesenia exekučného súdu č.k. 16Er/58/2010 - 44 zo dňa 22.06.2010 a v\ntomto rozsahu o vrátení veci na ďalšie konanie z dôvodu, že výrok rozsudku Krajského súdu v Bratislave\nč.k. 6Co/220/08-254 zo dňa 11.06.2009 - exekučný titul - nie je vôbec jasný a jednoznačný, aby mohol\nokresný súd urobiť záver, že v časti príslušenstva pohľadávky ide o ročný úrok (keďže okresný súd\nargumentoval, že pokiaľ nie je uvedené, či ide o denný, mesačný alebo štvrťročný úrok, je v súdnej\npraxi obvyklé, že ide o ročný úrok). Ústavný súd  SR tiež konštatoval, že odôvodnenie prvostupňového\nrozhodnutia je v rozpore s procesnými zásadami občianskeho súdneho konania i exekučného konania.\nOznačené uznesenie súdu prvého stupňa v treťom výroku o čiastočnom zastavení exekučného konania\nv časti istiny 9.579,02 eur a v časti úrokov z omeškania vo výške 1.515,72 eur,  nadobudlo právoplatnosť\ndňa 17.7.2010. Vo zvyšnej časti príslušenstva však súdny exekútor pokračoval v exekúcii v prospech\noprávneného.\n\nUznesením č.k. 16Er/58/2010-122 zo dňa 25.07.2011, súd prvého stupňa - v nadväznosti na závery\nÚstavného súdu SR - dospel k záveru,  že exekučný titul v časti príslušenstva nie je jasný, a preto je\nvykonateľný je iba v časti istiny pohľadávky a úroku z omeškania vo výške 13 %, ktoré už povinný uhradil,\na preto vyhovel námietkam povinného proti exekúcii. Druhý výrok uznesenia, ktorým boli zamietnuté\nnámietky povinného proti trovám exekúcie, nadobudol právoplatnosť 17.08.2011. Uvedené uznesenie\n(v prvom výroku) bolo zrušené v odvolacom konaní uznesením č.k. 20 CoE/343/2011-135 zo dňa\n08.03.2012 s tým, že postráda náležité odôvodnenie a exekučný súd sa má v súlade s princípom právnej\nistoty argumentačne vyrovnať so skoršími súdnymi rozhodnutiami v rovnakej alebo analogickej veci.\n\nV ďalšom konaní súd prvého stupňa, teda napadnutým uznesením opätovne rozhodol tak, že námietkam\npovinného proti exekúcii vyhovel. Z jeho odôvodnenia vyplýva, že po začatí exekúcie a po doručení\n\nupovedomenia o začatí exekúcie povinný uhradil istinu pohľadávky vo výške 9.579,02 eur a 13 %\núrok z omeškania od 05.07.2003 do zaplatenia vo výške 1.515,72 eur. Súd teda akceptoval názor\npovinného, že príslušenstvom pohľadávky je v zmysle výroku exekučného titulu úrok z omeškania vo\nvýške 13 % za celé obdobie omeškania, a nie ročný úrok, ako namietal oprávnený; preto nezaplatil\ncelú exekútorom vymáhanú časť príslušenstva, ktorá predstavovala ku dňu 02.03.2010 (deň kedy bolo\nvydané upovedomenie o začatí exekúcie) podľa vyčíslenia v upovedomení o začatí exekúcie sumu\n8.297,27 eur.\n\nRozhodnutie súdu je v zmysle § 41 Ex. por. spôsobilým exekučným titulom vtedy, ak priznáva právo,\nzaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok, a je vykonateľné. Vykonateľnosť - v jednote oboch jej\nsúčastí - je v podstate vlastnosťou exekučného titulu, ktorá ho robí spôsobilým k nútenému vykonaniu.\nVykonateľnosť má svoju materiálnu                                  a formálnu stránku. Formálna\nvykonateľnosť exekučného titulu sa posudzuje podľa právneho predpisu, podľa ktorého bol tento titul\nvydaný. Materiálna vykonateľnosť exekučného titulu je podmienená kvalitou výroku, ktorou sa rozumie\npresné a jasné identifikovanie práva, povinnosti alebo majetku tak, aby bolo možné jednoznačne\nkonštatovať, čo je predmetom exekúcie a kedy je právo oprávneného uspokojené.\n\nPri skúmaní materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu súd vychádza predovšetkým z jeho výroku,\nprípadne záhlavia alebo i z odôvodnenia rozhodnutia, avšak iba za účelom výkladu výroku, teda\nk odstráneniu prípadných pochybností o obsahu a rozsahu výrokom uloženej povinnosti. Výrok\nexekučného titulu však nie je možné žiadnym spôsobom opravovať ani doplňovať. Ak nie je možné v\nexekučnom titule ani takýmto výkladom prípadné pochybnosti odstrániť, exekučný titul nie je spôsobilý\nna nútený výkon.\nVykonateľnosť rozhodnutia možno posudzovať aj vo vzťahu k časti rozhodnutia.\n\nV tejto súvislosti odvolací súd dáva do pozornosti rozhodnutie bývalého Najvyššieho súdu ČSSR\ntýkajúce sa súdneho výkonu rozhodnutia (v zásade aplikovateľné aj na exekúciu podľa Exekučného\nporiadku) publikované pod R 21/1981 Zbierky rozhodnutí a stanovísk,              z ktorého\nvyplýva, že rozhodnutie musí vždy obsahovať presnú individualizáciu oprávneného a povinného, presné\nvymedzenie práv a povinností na plnenie, ako aj presný rozsah a obsah plnenia. Rozhodnutie, ktoré tieto\nnáležitosti nemá, nie je rozhodnutím vykonateľným                                              a nemôže byť podkladom\npre výkon rozhodnutia. Pokiaľ by bol nesprávne nariadený výkon rozhodnutia i pri nedostatku týchto\nnáležitostí, musel by byť potom v každom ďalšom štádiu konania i bez návrhu zastavený. Uvedené\nnáležitosti rozhodnutia predstavujú teda conditio sine qua non pre nariadenie jeho núteného výkonu.\nTieto závery potvrdzuje aj judikatúra Najvyššieho súdu SR (napr. R 58/1997, rozhodnutie sp. zn. 4\nCdo/95/2010 zo dňa 22.09.2010, 5Cdo/7/2010 zo dňa 29.03.2011 a ďalšie).\n\nOdvolací súd poukazuje aj na uznesenie NS ČR sp. zn. 20Cdo 2021/2007, v zmysle ktorého „nie každá\n(ale len výkladom neodstrániteľná) vada exekučného titulu spôsobuje jeho materiálnu nevykonateľnosť.“\nSplnenie predpokladov materiálnej vykonateľnosti musí vyplývať z výroku rozhodnutia, ktorý je možné\nvykladať v súvislosti so záhlavím rozhodnutia (presná individualizácia účastníkov exekúcie) alebo s\nodôvodnením, ak to obsah výroku bližšie ozrejmuje a ak možno jeho pomocou odstrániť prípadné\npochybnosti o obsahu a rozsahu uložených povinností s prihliadnutím k povahe veci alebo k\npredpísanému spôsobu exekúcie.\n\nOkresný súd Bratislava IV I. výrokom rozsudku č.k. 19C/259/2004-226 zo dňa 29.05.2008 zaviazal\nžalovaného (povinného) zaplatiť žalobcovi (oprávnenému) istinu vo výške 399.849,- Sk s 13%  úrokom\nz omeškania ročne od 05.07.2003 do zaplatenia, všetko v lehote 15 dní od právoplatnosti rozsudku.\nKrajský súd v Bratislave I. výrokom rozsudku č.k. 6Co/220/08-254 zo dňa 11.06.2009 zmenil I. výrok\nprvostupňového rozhodnutia tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 288.577,46,- Sk s 13 %\núrokom z omeškania od 05.07.2003 do zaplatenia, všetko do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.\nZ obsahu základného spisu sp. zn. 19C/259/2004 však vyplýva, že žalobou zo dňa 30.12.2004 sa\nžalobca domáhal proti žalovanému zaplatenia 399.849,- Sk s 13 % úrokom z omeškania od 05.07.2003\ndo zaplatenia. Na pojednávaní dňa 26.05.2008 žalobca po vykonaní dokazovania uviedol, že žiada,\naby bol žalovaný zaviazaný na zaplatenie požadovanej istiny s 13% ročným úrokom z omeškania. V\npriebehu celého prvostupňového konania však žalobca nenavrhol zmenu petitu žaloby. V odôvodnení\nrozsudku v časti úroku z omeškania sa konštatuje, že ide o omeškanie v zmysle § 517 ods. 2 Obč. zák.\n\ns tým, že výška úroku vychádza z dvojnásobku diskontnej sadzby určenej NBS. Petitom žaloby v tejto\nčasti rozhodnutia sa súd vôbec nezaoberal.\nObčianske súdne konanie je ovládané dispozičnou zásadou. Platí teda, že súd je viazaný žalobou;\nnemôže preto žalobcovi priznať viac, než požadoval v žalobnom petite  a žalovanému nemôže uložiť\ninú povinnosť, než žalobcom navrhovanú. Opačný postup by bol v rozpore s § 79 ods. 1 O.s.p. (ZSP\n1/2003). Zmena petitu žaloby nie je výlučným dispozičným úkonom účastníka, ale je viazaná na súhlas\nsúdu, ktorý o návrhu na zmenu petitu musí rozhodnúť. V danom prípade však návrh na zmenu podaný\nnebol a k zmene petitu nedošlo, a preto bol súd podľa § 153 ods. 2 viazaný petitom žaloby, keďže nejde\no konanie, ktoré je možné začať aj bez návrhu.\n\nZ obsahu spisu Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 19C/259/04 (č.l. 291) je tiež zrejmé, že\noprávnený dňa 09.03.2010 podal návrh na opravu chyby v rozhodnutí Krajského súdu Bratislava č.k.\n6Co/220/08-254 zo dňa 11.06.2009 v zmysle § 164 O.s.p..  Žiadal opraviť zrejmú chybu v písaní, keď\nz I. výroku rozhodnutia vypadlo slovo „ročne“, tak ako to uvádza rozsudok Okresného súdu Bratislava\nIV č.k. 19C/259/2004-226 zo dňa 29.05.2008. (Oprávnený si teda evidentne bol vedomý nedostatku\nexekučného titulu). Krajský súd v Bratislave opravné uznesenie a ani iné rozhodnutie nevydal, iba v\nprípise (č.l. 296) konštatoval, že „výrok netrpí žiadnou zrejmou nesprávnosťou, ktorú by bolo potrebné\nodstrániť podľa § 164 O.s.p., pretože je nepochybné, že žalobca má nárok na úroky z omeškania ročne,\ni keď slovo „ročne“ nie je výslovne uvedené. To, že úroky z omeškania sa počítajú ročne, vyplývalo z\n§ 1 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 45/1964 Zb. a na tom nič nezmenilo ani nariadenie vlády SR č. 87/1995\nZ.z., ktoré upravuje ich výšku“.\n\nVýrok exekučného titulu teda ostal nezmenený a pre exekučný súd takto záväzný; exekučný súd\nvšak musí vychádzať z takého obsahu a rozsahu práv, ako je uvedené vo výroku, pretože len ten je\nvykonateľný.\n\nOdvolací súd konštatuje, že nedisponuje poznatkami v podobe relevantnej judikatúry, o ktorú by sa\nmohol - bez akýchkoľvek pochybností - oprieť záver, t.j. že žalobca má nárok na úroky z omeškania\nročne, i keď slovo „ročne“ nie je výslovne uvedené.\nPreto poukazuje na skutočnosti, na základe ktorých by eventuálne bolo možné                                                      (v\nzmysle citovaného judikátu) odstrániť pochybnosti, teda dospieť k jednoznačnému záveru  o obsahu a\nrozsahu uložených povinností v časti úroku z omeškania.\n\nJe nepochybné, že úrok z omeškania je sankcia spojená s omeškaním dlžníka s plnením peňažného\ndlhu (peňažného záväzku hmotnoprávneho charakteru), teda sankcia za používanie kapitálu veriteľa\ndlžníkom; počíta sa spravidla v percentách z výšky kapitálu za príslušný časovo presne vymedzený\núsek (Uvedeným požiadavkám zodpovedá napr. výrok: Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi  istinu vo\nvýške X s x- % úrokom ročne (polročne, štvrťročne) za dobu od - do, všetko do 3 dní do právoplatnosti\ntohto rozsudku).\n\nAko vyplýva z právnej teórie a aj judikatúry - žaloba v časti týkajúcej sa úrokov z omeškania nie je\nneúplná, neurčitá alebo nezrozumiteľná, ak je z nej zrejmé, že sa žalobca domáha práva (nároku) na\núroky z omeškania, za aké obdobie mu majú byť úroky z omeškania prisúdené a či mu majú byť úroky z\nomeškania požadované podľa vykonávacieho predpisu prisúdené v plnej výške alebo len z časti (Obč.\nzák. Komentár 1. Vydanie 2008 C.H.BECK s. 611, NS ČR sp. zn. Cpjn 202/2005 aj Fekete: Občiansky\nzákonník - veľký komentár, EUROKODEX 2011, 2. diel, s. 1475 - Rc 39/2006).\n\nV prejednávanej veci, keďže ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, mal veriteľ v zmysle\nustanovenia § 517 ods. 2 Obč. zák. právo požadovať od dlžníka popri plnení aj úroky z omeškania s\ntým, že výšku úrokov z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č.\n87/1995 Z.z., (účinného od 01.05.1995) predstavoval úrok z omeškania dvojnásobok diskontnej sadzby\nurčenej NBS platnej k prvému dňu omeškania s platením peňažného dlhu.\n\nOdvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR R 53/1997, podľa ktorého\n„z povahy ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995\nZ.z. vyplýva, že kogentne je stanovená iba horná hranica úrokov z omeškania, ktorej prekročenie nie je\nprípustné. Veriteľ peňažnej pohľadávky môže od dlžníka, ktorý je v omeškaní s plnením peňažného dlhu,\n\nuplatňovať úroky z omeškania aj v menšom rozsahu, než ustanovuje cit. právny predpis. (tiež Uznesenie\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27. októbra 1998, sp.zn.1 Cdo 58/98).\n\nSkutočnosť, že žalobca požadoval menej ako vyplýva z vykonávacieho predpisu, je zrejmé z obsahu\npetitu žaloby. Pre úplnosť považuje odvolací súd za potrebné tiež uviesť, že návrhom na vykonanie\nexekúcie zo dňa 04.01.2010 sa oprávnený rovnako ako v žalobe                        (v pozícii žalobcu)\ndomáhal, aby súdny exekútor vymohol v jeho prospech okrem iného úroky z omeškania vo výške 13\n% od 05.07.2003 do zaplatenia.\n\nPreto je potom potrebné konštatovať, že odkaz krajského súdu v súvislosti s požadovanou opravou\nvýroku rozsudku č. k. 6Co/220/2008 - 254 na ustanovenie § 1 ods. 1 vyhl. č. 45/1964 Zb., podľa ktorého\núroky z omeškania boli stanovené kogentne vo výške 3 % ročne,  je bez akéhokoľvek právneho významu,\nkeďže táto bola v zmysle § 11 VN č. 87/1995 Z.z.  v celom rozsahu zrušená.\nOdvolací súd v tejto súvislosti považuje za potrebné - a contrario - poukázať na právnu úpravu platnú v\nČeskej republike: po zrušení spoločnej vyhl. č. 45/1964 Zb. s účinnosťou od 15.07.1994 upravuje úroky\nz omeškania a poplatok z omeškania pre občianskoprávne vzťahy (rovnako k ustanoveniu § 517 ods. 2\nObč. zák.) nariadenie vlády č. 142/1994 Sb., ktorým sa stanovuje výška úrokov z omeškania „a to ročne\nvo výške dvojnásobku diskontnej sadzby, stanovenej ČNB“.\n\nVzhľadom na uvedené teda nemožno bez ďalšieho prijať záver, že pokiaľ interval, v ktorom má byť\nplatený úrok z omeškania, nie je uvedený, ide automaticky o ročný interval.\nOdvolací súd preto dospel k záveru, že ani výkladom exekučného titulu v zmysle vyššie uvedených\nkritérií, nebolo možné ohľadom obsahu a rozsahu jeho materiálnej vykonateľnosti v časti úroku z\nomeškania dospieť k inému záveru, než ako vyplýva z jeho doslovnej dikcie, teda, že povinný bol\nzaviazaný zaplatiť oprávnenému istinu s 13 % ným paušálnym úrokom z omeškania. Nie je v kompetencii\nexekučného súdu, aby výrok rozsudku, ktorý sa má vykonať, akokoľvek doplňoval alebo opravoval.\n\nPodľa § 50 ods. 1 Ex. por. povinný môže v námietkach proti exekúcii uvádzať len skutočnosti, ktoré\nodôvodňujú zánik vymáhaného nároku, okolnosti bránice vymáhateľnosti nároku, okolnosti svedčiace o\ntom, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule a iné\nokolnosti, pre ktoré je exekúcia neprípustná.\n\nVymáhaný nárok môže zaniknúť v zásade všetkými spôsobmi, s ktorými všeobecné predpisy\nsúkromného práva hmotného zánik záväzku spájajú.\nZ obsahu spisov je preukázané, že v prejednávanej veci vymáhaný nárok zanikol tým, že povinný\nsplnil, čo mu ukladalo vykonateľné rozhodnutie a čo vyplývalo aj z poverenia na vykonanie exekúcie,\nteda povinný po vydaní exekučného titulu zaplatil oprávnenému celkom 11 094,74 eur, z toho istinu\npohľadávky vo výške 9.579,02 eur a 13 % - ný úrok z omeškania od 05.07.2003 do zaplatenia vo výške\n1.515,72 eur.\n\nVzhľadom na vyššie uvedené skutkové a právne dôvody odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého\nstupňa rozhodol správne, keď včas podaným námietkam povinného proti exekúcii vyhovel, a preto\nnapadnuté uznesenie v súlade s ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil ako vecne správne.\n\nV odvolacom konaní si účastníci trovy konania neuplatnili;  preto ich náhradu odvolací súd ani\núspešnému povinnému nepriznal.\n\nToto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004\nZ. z. v znení neskorších predpisov).\n\nPoučenie:\n\nProti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "16Er/58/2010", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:1236cb81-3dad-44aa-8712-6413c394463b", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 467/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 467/2010 z 1. 2. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-02-01", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1236cb81-3dad-44aa-8712-6413c394463b"}, {"guid": "6ed55dd2-0d5c-48f8-9fe6-3da758634816:5b335ce4-fa11-4eb1-98a0-814df72ded3c", "ecli": null, "spisova_znacka": "16Er/58/2010", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Prievidza sp. zn. 16Er/58/2010 z 2. 12. 2019", "sud": "Okresný súd Prievidza", "datum_vydania": "2019-12-02", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/6ed55dd2-0d5c-48f8-9fe6-3da758634816:5b335ce4-fa11-4eb1-98a0-814df72ded3c"}], "citovane_v": [{"guid": "11158330-31d4-4c92-b603-d9c423544432:8a515999-bab3-40d3-a3aa-17b0572d8867", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2014:3610200344.2", "spisova_znacka": "3CoE/71/2014", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 3CoE/71/2014 z 18. 12. 2014", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2014-12-18", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2014:3610200344.2"}]}