Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 9Co/58/2013 z 15. 1. 2014 Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 15. januára 2014, sp. zn. 9Co/58/2013, ECLI:SK:KSBA:2014:1411200868.3 Krajský súd Bratislava | 9Co/58/2013 | ECLI:SK:KSBA:2014:1411200868.3 | 2014-01-15 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné Citované ustanovenia: § 219 ods. 1 OSP, § 219 ods. 2 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/e8350929-68ae-4054-9069-ea8d6d37f4a5 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2014:1411200868.3 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 9Co/58/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1411200868
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 01. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Floreková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1411200868.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Magdalény Florekovej a členov
senátu JUDr. Romana Huszára a JUDr. Zuzany Posluchovej v právnej veci navrhovateľky: H. Y., L. L., J.
XX, proti odporcovi: K. Y., bytom Bratislava, Podháj 15, zastúpený opatrovníčkou E. X., L. K., Y., O.-H.-W.
X/a/X/XX, zastúpená Mgr. Petrom Serinom, Advokátska kancelária s.r.o., Bratislava, Poľnohospodárska
10, o zapretie otcovstva, na odvolanie navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV zo
dňa 20. 9. 2012 č.k. 23C 40/2011 - 164, v pomere hlasov 3 : 0, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Navrhovateľka je p o v i n n á zaplatiť odporcovi trovy odvolacieho konania , a to trovy právneho
zastúpenia v sume 81,46 €, na účet AK Mgr. Petra Serinu, s.r.o., do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľky, doručený prvostupňovému
súdu dňa 28. 1. 2011, ktorým sa domáhala určenia, že jej manžel Doc. Ing. S. Y., zomrelý dňa XX.
XX. XXXX, nie je otcom odporcu K. Y., narodeného X. X. XXXX, pochádzajúceho z prvého manželstva
S. Y.F.. Navrhovateľka sa tohto určenia domáhala s odôvodnením, že má relevantný dôkaz o tom, že
odporca nie je synom jej už nebohého manžela, ktorá skutočnosť je zásadná pre dedičské konanie,
ktoré je vedené po jej nebohom manželovi S. Y.. V konaní súd prvého stupňa konal s opatrovníčkou
odporcu, ktorý bol rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 20. 11. 2008 č.k. 13P 136/2008 -
82, právoplatným dňa 13. 1. 2009, obmedzený v spôsobilosti na právne úkony.

Súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozsudku uviedol, že navrhovateľka na podanie predmetného
návrhu nie je aktívne vecne legitimovaná, nakoľko právo na zapretie otcovstva prináleží manželovi
- vtedy návrh na zapretie otcovstva smeruje voči matke a dieťaťu; právo zaprieť otcovstvo k dieťaťu
prináleží tiež matke dieťaťa ( § 88 ods. 1, 2 Zák. o rod. ). Navrhovateľke ako v poradí druhej manželke
otca dieťaťa právo na podanie návrhu na zapretie otcovstva jej nebohého manžela nepatrí; právo
zaprieť otcovstvo je výlučným osobným právom manžela, ktoré po jeho smrti neprešlo na jeho dedičov.
Navrhovateľka nie je na podanie návrhu aktívne legitimovaná a na predmetnom určení tak nemá
naliehavý právny záujem. Prvostupňový súd nevyhovel návrhu navrhovateľky na vykonanie dôkazu
skúškou DNA, nakoľko s poukazom na vyššie zistené skutočnosti by tento dôkaz nemal zásadný význam
pre rozhodnutie súdu. Z uvedených dôvodov návrh navrhovateľky zamietol. Rozhodnutie o trovách
konania oprel o ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a v konaní úspešnému odporcovi priznal náhradu trov konania,
spočívajúcich trovách právneho zastúpenia, v sume 238,80 € ( za tri úkony právnej služby po 58,69 :
za prevzatie a prípravu zastúpenia, písomné vyjadrenie k návrhu a účasť na pojednávaní dňa 20. 9.
2012 + režijný paušál 3 x 7,63 € + 20 % DPH ).



Uvedený rozsudok napadla v zákonom stanovenej lehote odvolaním navrhovateľka, v celom rozsahu,
keď navrhovala v odvolacom konaní napadnutý rozsudok prvostupňového súdu zmeniť a jej návrhu
vyhovieť, prípadne rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Trvala na
tom, že matka odporcu E. X., ktorá sa 42 rokov absolútne nezaujímala o svojho syna, spáchala vedomý
podvod, na základe ktorého sa odporca, ale predovšetkým ona a aj ďalší chcú neoprávnene obohatiť
na úkor cudzích ľudí. Testy DNA, ktoré dávala v r. 2008 robiť matka odporcu preukázali, že biologickým
otcom odporcu je manželov brat O. Y.; testy sú k dispozícii na OP Bratislava IV. Ďalšie testy, ktoré
rovnako dala robiť matka odporcu - E. X. - v r. 2012, sú viac než otázne. Navrhovateľka v odvolaní
vyjadrila počudovanie nad tým, že rodný list odporcu, ktorým jeho matka spáchala podvod, je pre úrady
dôveryhodnejší, než testy DNA. Navrhovateľka opakovane poukázala v odvolaní na testy DNA, ktoré
si dala robiť v r. 2008 firmou MedGen, ktoré so 100 % pravdepodobnosťou vylúčili jej manžela S. Y.
z otcovstva. Odporca, keďže nie je pokrvný príbuzný poručiteľa, tak môže byť z dedičstva vylúčený.
Odporca by mal byť vydedený aj z dôvodu, že svojím správaním voči navrhovateľke a jej manželovi
naplnil ust. o dedičskej nespôsobilosti podľa § 469 Obč. zák. , pretože sa im opakovane vyhrážal
zabitím. Odporca navrhovateľku veľmi dôrazne upozornil, aby si dávala veľký pozor, aby sa jej niečo
nestalo. Aj manželovi odporca skrátil život min. o 10 - 15 rokov. S odporcom prežili peklo. V odvolaní
navrhovateľka ďalej vyjadrila podozrenie, že právny zástupca opatrovníčky odporcu má za vybavenie
„dedičstva“ sľúbenú obrovskú odmenu; navrhovateľka sa tiež obáva, či ju právny zástupca opatrovníčky
nedá vyhlásiť za psychicky chorú, aby potom mohol dať ich majetok do dražby. Pre prípad, že by
odvolací súd nevyhovel odvolaniu navrhovateľky, táto žiadala, aby odvolací súd pripustil voči svojmu
rozhodnutiu dovolanie v zmysle § 237 a § 241 O.s.p. Navrhovateľka dodala, že jej predseda parlamentu
JUDr. J. doporučil uplatniť svoje oprávnené požiadavky a vec postúpiť na súdy vyššieho stupňa.
Záverom poznamenala, že je nútená celý prípad medializovať, prípadne protestovať aj hladovkou, či sa
obrátiť na Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu, nakoľko zákon dáva prednosť podvodu pred
spravodlivosťou.

Na odvolanie navrhovateľky sa písomne vyjadrila opatrovníčka odporcu tak, že navrhla napadnutý
rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Vo vyjadrení poukazovala na to, že
navrhovateľka sa v odvolaní v podstate sústredila len na osobné útoky na opatrovníčku odporcu, ako
aj jej právneho zástupcu. Tieto vyjadrenia sú však len výmyslom navrhovateľky, avšak vzhľadom na
ich obsah, bude zvažovať podanie trestného oznámenia za ohováranie. Navrhovateľka už v súčasnosti
čelí trestnému oznámeniu za ohováranie opatrovníčky odporcu a jeho strýka a za trestný čin marenia
spravodlivosti, ktoré je vedené na OO PZ Bratislava IV, OKP, 1.OVK ORP - 562/0VK-B4-2011. K veci
samej odporca uviedol, že navrhovateľka, ako správne uviedol súd prvého stupňa, nemá hmotnoprávnu
spôsobilosť na podanie predmetnej žaloby, takúto žalobu úspešne podať nemôže. Na podanie dovolania
nie sú splnené zákonné podmienky v zmysle O.s.p. a nejde ani o rozhodnutie po právnej stránke
zásadného významu. Odporca si v odvolacom konaní uplatnil náhradu trov odvolacieho konania za 1
úkon právnej služby - podanie písomného vyjadrenia zo dňa 9. 1. 2013 k odvolaniu v sume 60,83 € +
režijný paušál 7,81 € + 20 % DPH, spolu 82,37 €.

Podaním doručeným odvolaciemu súdu dňa 20. 5. 2013 navrhovateľka uviedla, že prikladá ďalšie testy
DNA zo dňa 6. 5. 2013 vyhotovené firmou DNA TEST v Bratislave, ktoré vylúčili nebohého Doc. Ing. S.
Y. z otcovstva K. Y.. Navrhovateľka zopakovala, že matka odporcu spáchala bezcharakterný podvod a
do rodného listu svojho syna uviedla nepravé meno otca. S. Y. podľa testov DNA zo dňa 5. 2. 2008 ako
aj 6. 5. 2013 nie je biologickým otcom odporcu. Je vedecky dokázané, že zisťovanie otcovstva metódou
DNA je spoľahlivé na 100 %, takže v prípade, ak domnelý otec, alebo jeho manželka, prípadne jeho
potomkovia dokážu testami DNA, že osoba, ktorá si nárokuje dedičstvo, nie je pokrvným príbuzným,
môže byť z dedičstva vylúčená. Biologická matka môže byť právne postihnutá, ak neuvedie do rodného
listu meno biologického otca. Navrhovateľka zopakovala, že s manželom prežili peklo. Matka odporcu
úrady zavádza a klame. Zákon o rodine je nedokonalý, protiústavný a diskriminačný a navádza k
podvodom a okrádaniu cudzích ľudí. Právna istota by mala ustúpiť pred spravodlivosťou v prípade, ke
´d je s ňou zákon v neúnosnej miere v rozpore. Ktorá matka požiada o preverenie otcovstva, keď by jej
malo padnúť do lona cca 100 - 120 tisíc €, pričom svojho syna odkopla a prihlásila sa až po 42 rokoch.
Rozhodnutie prvostupňového súdu považuje navrhovateľka za kruté, nespravodlivé až neľudské. Ide o
novodobú inkvizíciu, ktorá sa priči etike, morálke ako aj ľudským právam a slobodám. Navrhovateľka má
nehnuteľnosť v havarijnom stave - hrozí jej zrútenie, na odstránenie havárie nemá finančné prostriedky,
nakoľko nehnuteľnosť je zablokovaná a k tomu je už druhý rok bez teplej vody. Navrhovateľka je
psychicky, fyzicky totálne vyčerpaná. Trvala na vykonaní ďalších testov DNA.



Odvolací súd preskúmal vec v napadnutom ( t.j. v celom ) rozsahu, podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez
nariadenia odvolacieho pojednávania ( § 214 ods. 2 O.s.p. ). Vo veci verejne vyhlásil rozsudok podľa
§ 156 ods. 3 v spojení s § 211 ods. 2 O.s.p., keď zistil, že odvolaniu navrhovateľky nemožno priznať
úspech.

Podľa § 88 ods. 1 Zák. o rod. manžel má právo zaprieť otcovstvo voči dieťaťu a matke, ak sú obidvaja
nažive a ak nežije jeden z nich, voči druhému. Ak nežije ani dieťa, ani matka, toto právo manžel nemá.

Podľa § 88 ods. 2 Zák. o rod. aj matka môže do troch rokov od narodenia dieťaťa zaprieť, že otcom
dieťaťa je jej manžel. Ustanovenia o práve na zapretie otcovstva manželom matky dieťaťa sa použijú
primerane.

V prípade cit. ust. § 88 ods. 1, 2 Zák. o rod. ide o ustanovenie, ktoré upravuje zapieracie právo,
v tomto prípade vecnú legitimáciu v konaní o zapretie otcovstva, určeného podľa prvej domnienky.
Bolo už uvedené, že vecnou legitimáciou sa na rozdiel od procesnej legitimácie ( oprávnenie byť
účastníkom konania ) rozumie z hmotného práva vyplývajúci stav, ktorý určuje, kto je nositeľom
práva alebo povinnosti, o ktoré v konkrétnom prípade ide. Len ten, kto je nositeľom určitých práv a
povinností, priznaných hmotným právom, je potom vecne legitimovaný buď na ich uplatňovanie alebo na
obranu v súdnom spore. Týmto „prenosom“ hmotného práva do práva procesného je vecná legitimácia,
ktorá v prejednávanej právnej veci vyplýva z faktu rodičovstva. Keďže vecná legitimácia vychádza z
hmotnoprávneho vzťahu účastníka k prejednávanej veci, znamená to, že svedčí len tým osobám, ktoré
sú subjektami sporného hmotnoprávneho vzťahu ( v danom prípade rodičovského vzťahu ). V sporovom
konaní sa potom vecná legitimácia rozlišuje podľa postavenia subjektov na aktívnu a pasívnu vecnú
legitimáciu. O aktívnu vecnú legitimáciu ide v prípade navrhovateľa, ktorý tvrdí, že mu svedčí určité
subjektívne právo z hmotnoprávneho vzťahu; o pasívnu vecnú legitimáciu ide na strane odporcu vtedy,
ak mu z tohto hmotnoprávneho vzťahu svedčí nejaká povinnosť.

Vychádzajúc z textu vyššie, potom v zmysle § 88 Zák. o rod. sú vecne aktívne legitimovaní na podanie
zapieracej žaloby buď manžel ( jeho návrh by potom smeroval voči matke dieťaťa a dieťaťu ) podľa §
88 ods. 1 cit. zák., alebo matka dieťaťa ( návrh by smeroval proti manželovi a dieťaťu ) podľa § 88 ods.
2 cit. zák. Ako plynie z citovaného zákonného ustanovenia, manželka otca dieťaťa nie je vecne aktívne
legitimovaná na podanie návrhu o zapretie otcovstva svojho manžela voči jeho dieťaťu. Právo zaprieť
otcovstvo je totiž osobným právom, čo znamená, že po smrti manžela navrhovateľky, ktorý je zapísaný
v rodnom liste ako otec odporcu, toto právo neprešlo ani na potomkov, ani na dedičov zomrelého ( t.j.
ani na navrhovateľku ). Navrhovateľka s odporcom, ktorý je dieťaťom jej zomrelého manžela, nie je
v hmotnoprávnom vzťahu rodičovstva, preto jej v tomto konaní ( o zapretie otcovstva ) chýba vecná
legitimácia. Súd prvého stupňa preto jej návrh správne zamietol, bez toho, aby vo veci vykonával ďalšie
dokazovanie. Výsledky testov DNA by totiž na nedostatku jej aktívnej vecnej legitimácie v konaní nič
nezmenili.

Navrhovateľka v odvolaní žiadala, aby v prípade potvrdenia rozsudku prvostupňového súdu odvolací súd
pripustil podanie dovolania, a to podľa § 237 a § 241 O.s.p. Odvolací súd k uvedenému poznamenáva, že
ust. § 237 O.s.p. upravuje, proti ktorým rozhodnutiam odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, bez toho,
aby dovolanie pripustil vo výroku potvrdzujúceho rozhodnutia odvolací súd. Ust. § 241 O.s.p. potom
upravuje, aké náležitosti musí spĺňať dovolanie, ako aj postup súdu v prípade, že dovolanie podané
účastníkom konania je nesprávne, neúplné alebo nezrozumiteľné ( § 241 ods. 4 O.s.p. ). Navrhovateľka
mohla mať na mysli podanie dovolania za podmienok podľa ust. § 238 ods. 3 O.s.p., podľa ktorého
dovolanie je prípustné tiež proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého
stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, že je dovolanie prípustné,
pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku
súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa
§ 153 ods. 3 a 4. K tomu odvolací súd dodáva, že rozhodnutie odvolacieho súdu po právnej stránke
zásadného významu ( § 238 ods. 3 O.s.p.) je také rozhodnutie, ktoré rieši doposiaľ nenastolenú alebo
v iných súvislostiach prezentovanú a právne riešenú otázku takým spôsobom, ktorý je významný z
hľadiska rozhodovacej činnosti súdov vôbec, t.j. má všeobecný dopad na prípady podobnej povahy. Z
tohto hľadiska má rozhodnutie odvolacieho súdu zásadný význam spravidla vtedy, ak rieši takú právnu
otázku, ktorá judikatúrou vyšších súdov nebola riešená alebo výklad ktorej v judikatúre týchto súdov
nie je ustálený, alebo ak odvolací súd posúdi určitú právnu otázku inak, než je riešená v konštantnej
judikatúre vyšších súdov a rozhodnutie odvolacieho súdu predstavuje v tomto smere odlišné riešenie



tejto právnej otázky. Riešenie i výklad otázky vecnej aktívnej legitimácie účastníka konania o zapretie
otcovstva je v súdnej praxi i teórii ustálené, odvolací súd preto nevidel dôvod pre postup podľa § 238
ods. 3 O.s.p.

Odvolací súd z uvedených dôvodov napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil
( § 219 O.s.p. ), včítane výroku o trovách prvostupňového konania, v ktorom súd prvého stupňa rovnako
nepochybil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1
O.s.p. a v konaní úspešnému odporcovi priznal náhradu trov odvolacieho konania, spočívajúcu v trovách
právneho zastúpenia za jeden úkon právnej služby ( vyjadrenie k odvolaniu navrhovateľky ) v sume
60,08 € + režijný paušál vo výške 7,81 € + 20 % DPH zo sumy 67,89 €, t.j. 13,57 €, úhrnom 81,46 €
( vyhl.č. 655/2004 Z.z., § 11 ods. 1, § 14 ods. 1 písm.d/, § 16 ods. 3, § 18 ods. 3 ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.