{"guid": "41f7f21f-70bf-4300-8e5c-6ebd78c35a9b:ae800659-3599-4a8c-adc6-df71343b0fa8", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2014:1412208651.1", "spisova_znacka": "20CoP/2/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 20CoP/2/2014 z 28. 1. 2014", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 28. januára 2014, sp. zn. 20CoP/2/2014, ECLI:SK:KSBA:2014:1412208651.1", "identifikacne_cislo": "1412208651", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Katarína Benczová", "sudca_id": 62, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-katarina-benczova-62", "datum_vydania": "2014-01-28", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Rodinné právo"], "podoblast": ["Vyživovacie povinnosti"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-62.odsek-1", "nazov": "§ 62 ods. 1 ZoR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-62.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/36-2005/paragraf-62"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-62.odsek-2", "nazov": "§ 62 ods. 2 ZoR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-62.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/36-2005/paragraf-62"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-78.odsek-1", "nazov": "§ 78 ods. 1 ZoR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-78.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/36-2005/paragraf-78"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-78.odsek-3", "nazov": "§ 78 ods. 3 ZoR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-78.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/36-2005/paragraf-78"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-1", "nazov": "§ 219 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-2", "nazov": "§ 219 ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/36#paragraf-62", "/SK/ZZ/2005/36#paragraf-78", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-219"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/ae800659-3599-4a8c-adc6-df71343b0fa8", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2014:1412208651.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2014:1412208651.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2014:1412208651.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 20CoP/2/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1412208651
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Hajdínová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1412208651.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Hajdínovej a členov
senátu JUDr. Ondreja Krajča a Mgr. Anny Križákovej v právnej veci navrhovateľky: D. Z. H. V. D. G. P. S.
Á. , trvale bytom N., M. Č.. X, zastúpená JUDr. Ľuboslavom Kašubom, advokátom v Bratislave, Na Vŕšku
č. 1, proti odporcovi: Ľ. Z. H. V. D. G. P. , trvale bytom N., Z. Č.. X, zastúpený JUDr. Evou Fridrichovou,
Bratislava, Pribišova č. 31, o výživné na plnoleté dieťa, s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľky
proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV. zo dňa 13. novembra 2013, č.k. 15 P 141/2012-205, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava IV. zo dňa 13. novembra 2013, č.k. 15 P
141/2012-205, v zamietajúcej časti vo veci samej    p o t v r d z u j e .

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania   n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Bratislava IV. rozsudkom zo dňa 13.11.2013, č.k. 15 P 141/2012-205, zamietol návrh
navrhovateľky na zvýšenie výživného odporcu - jej otca, ktorým žiadala             o zvýšenie z doterajšej
sumy 99,58 € (3.000,-- Sk) určenej rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV. zo dňa 7.6.2007, sp. zn. 13
P 323/2006, na sumu 700,-- € mesačne. Svoje rozhodnutie odôvodnil po právnej stránke ustanovením §
62 ods. 1 až 5, § 63 ods. 1 a 2, § 75 ods. 1 a 2, § 76 ods. 1 a 2, § 77 ods. 1 a 2 a § 78 ods. 1 a 3 Zákona
o rodine, a vecne tým, že hoci od posledného rozhodnutia súdu o výživnom došlo k zmene pomerov a
navrhovateľka nesporne nenadobudla schopnosť sama sa živiť, keďže je študentkou 2. ročníka denného
štúdia vysokej školy, v dôsledku čoho sa mení štruktúra a výška jej potrieb, nie je v možnostiach a
schopnostiach odporcu platiť ani čiastočne zvýšené výživné. K zmene pomerov došlo aj na jeho strane,
keď mu pribudla vyživovacia povinnosť k maloletej W. N., narodenej XX.XX.XXXX. Súd mal preukázané,
že odporca utrpel zlomeninu predkolenia vrátane členka, pričom bol preukázateľne práceneschopný
od 16.1.2013 a práceneschopnosť ku dňu vyhlásenia rozhodnutia trvala. Na strane oboch účastníkov
došlo k zmene pomerov z hľadiska ich majetku, nakoľko odporca nadobudol nehnuteľnosť v Obci
Igram a navrhovateľka nehnuteľnosť v Obci Studienka, a to rodinný dom a pozemky. Majetkové pomery
odporcu sa zmenili v roku 2010, pričom nebolo preukázané, že z nadobudnutých nehnuteľností odporca
profituje. Nebolo preukázané, žeby disponoval bytom na Š. X., ani žeby bol vlastníkom motorového
vozidla Škoda Felícia. Súd prvého stupňa nezistil, že odporca má príjem zo svojho majetku a keďže
nemá príjem z práce, nakoľko poberá dávky nemocenského poistenia, dospel k záveru, že nemôže
byť zaviazaný na platenie výživného vo vyššej výške než je určené doposiaľ. Súd prvého stupňa
posudzoval pomery odporcu aj z hľadiska úrovne jeho partnerky, pričom mal preukázané, že táto
má ďalšiu vyživovaciu povinnosť a nie je zamestnaná, pričom poberala dávky v nezamestnanosti. Pri
rozhodovaní tiež prihliadal aj na zvýšenie majetkových pomerov navrhovateľky, ktorá hoci je študentkou,
prevzala na seba záväzok zaplatiť kúpnu cenu nehnuteľností (ktoré nadobudla) a uznala dlh vo výške
9.728,-- €. Tvrdenie navrhovateľky, že sa jedná o záväzky, ktoré boli financované z predaja bytu na M.



(ktorý užívali predtým) a uznaný záväzok spláca de facto jej matka, viedlo súd prvého stupňa k záveru,
že matka navrhovateľky má k dispozícii viac finančných prostriedkov, než deklaruje, že jej majetkové
pomery sú lepšie než pomery odporcu, a preto je v jej schopnostiach a možnostiach podieľať sa na
úhradách potrieb vo vyššej miere. Výšku navrhovateľkou vyčíslených nákladov prvostupňový súd z
hľadiska ich štruktúry považoval za nadštandardnú pri porovnaní celkových príjmov rodičov, keď matka
prezentovala príjem 341,-- € netto mesačne a jej spoločnosť vykazuje dlhodobo stratu, a teda zostalo
otázne,              z čoho sú náklady navrhovateľky vyčíslené v priemere na 1.321,98 € hradené a
či sú reálne. Súd neprihliadol na výdavky navrhovateľky týkajúce sa stomatologických nákladov, ktoré
boli hradené v roku 2009 až 2011, pričom časť z predložených dokladov sa netýkala navrhovateľky.
Úspešnému odporcovi náhradu trov konania nepriznal, keďže ich  náhradu nežiadal. V tejto časti dôvodil
ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p.

Proti tomuto rozsudku vo výroku, ktorým súd návrh zamietol,  podala včas odvolanie navrhovateľka
dôvodiac, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedla, že hoci súd
prvého stupňa správne konštatoval, že od posledného rozhodnutia došlo k zmene pomerov na strane
oboch účastníkov, vo svojom rozhodnutí sa priklonil na stranu odporcu z dôvodu, že jeho príjem zo
živnosti činil priemerne 66,25 € mesačne a nemocenské 6,09 € za deň. Ak sa k príjmu odporcu priráta
príjem jeho terajšej manželky, ktorá je nezamestnaná a poberá iba dávky v nezamestnanosti, je otázne,
z čoho platí odporca hypotekárny úver mesačne v sume 255,26 €, náklady na bývanie v sume 175,-- €,
náklady na maloletú W. a podobne. Prvostupňový súd v tejto súvislosti vôbec neskúmal stavy financií
odporcu, resp. jeho manželky v peňažných ústavoch. Poukázala na notoricky známu skutočnosť, ktorú
nie je potrebné dokazovať, že je snahou každého podnikateľa určovať si príjem na najspodnejšej hranici,
najmä z dôvodu platenia povinných odvodov, keďže ich výška je závislá od výšky príjmu. Mala teda
za to, že súd prvého stupňa relevantným spôsobom nezhodnotil príjmy odporcu zo živnosti. Odporca
neprispel v žiadnej miere na značné náklady na nevyhnutnú stomatologickú operáciu dieťaťa, práve
naopak, zakúpil si nehnuteľnosti v Obci Igram, hoci za cenu 1.000,-- €, pričom sa súd prvého stupňa
nezaoberal jej tvrdením, že do tejto nehnuteľnosti investoval značné finančné prostriedky a tiež sa
nevysporiadal s otázkou, prečo na jednej strane zohľadnil nízky príjem odporcu zo živnosti, ale na
druhej strane nezohľadnil značnú stratu obchodnej spoločnosti jej matky, keď aj vyššie potreby dieťaťa
prispeli k tejto strate a v čase podania odvolania matka podnikala kroky           k likvidácii spoločnosti.
Práceneschopnosť odporcu má iba dočasný charakter a nemôže byť na ujmu dieťaťa, preto mala za to,
že je v možnostiach a schopnostiach odporcu (príjmy zo živnosti, úspory a pod.), aby platením výživného
vo vyššej miere aspoň z časti pokryl zvýšené oprávnené náklady dieťaťa. Podobne ako odporca aj
matka je silná astmatička, prekonala onkologickú operáciu a mala tiež trojitú zlomeninu nohy, avšak
napriek týmto skutočnostiam sa snaží o to, aby mohla študovať, a teda v čo najväčšej miere sa snaží
prispievať na jej nevyhnutné náklady. Preto navrhla odvolaciemu súdu rozsudok súdu prvého stupňa
zmeniť, prípadne zrušiť a vec mu vrátiť na nové prejednanie.

Odporca odvolanie nepodal.  Vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľky navrhol napadnutý
rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť, keď podané odvolanie považoval za
tendenčné a zavádzajúce a rozsudok prvostupňového súdu vychádzal na základe vykonaných
navrhnutých dôkazov zo správneho posúdenia majetkových a iných pomerov účastníkov. Uviedol, že
navrhovateľka je dospelá osoba, ktorá vlastní rodinný dom, spláca hypotéku, denne sa dopravuje autom
zo Studienky do Bratislavy, a teda jej majetkové pomery sa vyrovnajú majetkovým pomerom odporcu.
Hypotéku na jeho byt mu pomáha splácať rodina, nakoľko by so svojou malou dcérou zostal bez strechy
nad hlavou. Jeho teta, ktorá na neho prepísala rodinný dom v Igrame, v tomto dome býva a stará sa o
jeho údržbu, pričom jej iba prirodzene pomáha pri prácach, nakoľko majú nadštandardné rodinné vzťahy.
Namietal tvrdenia navrhovateľky, že si protizákonne znižuje daňový základ z podnikania, čo označil
za odraz konania jej matky, ktorá sa predajom ich spoločného bytu urobila bezmajetnou, jej firma vraj
neprosperuje a kúpila drahú nehnuteľnosť do vlastníctva dcéry, ktorá si asi má             z čoho hradiť drahé
estetické a stomatologické zákroky. Upozornil tiež na to, že matka jeho dcéry W. nie je jeho manželkou.

Odvolací súd preskúmal vec súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania                    (§ 212 ods. 1
O.s.p. v znení účinnom od 1.5.2013, ďalej len O.s.p.), túto prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 214
ods. 2 O.s.p.), keď pre nariadenie pojednávania neboli splnené zákonné podmienky (nebolo potrebné
zopakovať alebo doplniť dokazovanie, súd prvého stupňa nerozhodol bez nariadenia pojednávania,



nejde o konanie vo veciach porušenia zásady rovnakého zaobchádzania, nevyžaduje to dôležitý verejný
záujem) a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľky nemožno priznať úspech. Rozsudok verejne
vyhlásil dňa                   29. januára 2014 (§ 211 ods. 2, § 156 ods. 3 O.s.p.). O termíne verejného
vyhlásenia rozsudku boli účastníci, právni zástupcovia upovedomení zákonným spôsobom.

Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti
nie sú schopné same sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností,
možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov (§ 62
ods. 1 a 2 Zákona o rodine).

Výživné má prednosť  pred  inými  výdavkami rodičov. Pri skúmaní  schopností,  možností  a  majetkových
pomerov  povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné
vynaložiť (§ 62 ods. 5 Zákona o rodine).

Podľa § 78 ods. 1 a 3 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na
návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Podľa § 154 ods. 1 O.s.p. pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení rozsah vyživovacej povinnosti voči dieťaťu je
limitovaný na jednej strane odôvodnenými potrebami dieťaťa a na druhej strane schopnosťami rodičov.
Odôvodnenými potrebami dieťaťa sú všetky nevyhnutné potreby pre život kultúrneho človeka. Ich miera
je rôzna podľa okolností konkrétneho prípadu. Sú závislé predovšetkým od veku dieťaťa, jeho zdravotné
stavu a schopností, spôsobu prípravy na budúce povolanie, prípadne od vlastných zárobkových
pomerov a majetku. Odôvodnené potreby je však vždy potrebné zvažovať vo vzťahu k možnostiam a
schopnostiam rodičov.

Výživou dieťaťa, na ktorú obidvaja rodičia prispievajú pomerne primerane svojim možnostiam a
schopnostiam, sa rozumie zaobstarávanie, resp. uspokojovanie všetkých životných potrieb pre
všestranný telesný a duševný vývoj dieťaťa. Zahrňuje teda aj uspokojovanie iných potrieb než je strava,
napr. na zdravotnú starostlivosť, lieky, ošatenie, hygienické potreby, cestovné, školské potreby, aktivity
voľného času a bývanie. Zákonnou povinnosťou rodičov k deťom je zabezpečiť výživu alebo životné
podmienky dieťaťa.

Rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti vo veci samej odvolací súd potvrdil,
pretože je vo výroku vecne správny a keďže sa v celom rozsahu pridržiava dôvodov rozsudku, ako
správnych, rozsudok odvolacieho súdu už ďalšie dôvody neobsahuje (§ 219 ods. l, 2 O.s.p.).

Na zdôraznenie správnosti rozsudku súdu prvého stupňa je potrebné zdôrazniť nasledovné. Okresný
súd na základe vykonaného dokazovania riadne zistil skutkový stav, na základe ktorého skutkové
okolnosti vyhodnotil spôsobom uvedeným v § 132 O.s.p. a správne návrh navrhovateľky na zvýšenie
výživného zamietol. V konaní navrhovateľka nepreukázala, že v zmysle § 78 ods. 1, 3 Zákona o
rodine v spojení s podmienkami uvedenými v § 75 ods. 1 a § 62 Zákona o rodine došlo u odporcu od
posledného rozhodovania súdu o výživnom k takej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zvýšenie
rozsahu jeho vyživovacej povinnosti. Všetky navrhovateľkou navrhnuté dôkazy súd prvého stupňa
riadne vykonal. Krajský súd sa plne stotožňuje s vyhodnotením skutkových okolností a vykonaného
dokazovania okresným súdom a v dôvodoch svojho rozhodnutia na ne aj poukazuje (§ 219 ods. 2
O.s.p.). Vychádzajúc z podmienok uvedených v § 78 ods. 1 veta druhá Zákona o rodine konanie o
zvýšenie výživného na plnoleté dieťa je konaním návrhovým. V takom prípade sú účastníci v zmysle
podmienok uvedených v § 120 ods. 1 O.s.p. povinní preukázať, že nastali také okolnosti, ktoré
odôvodňujú zmenu predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom na plnoleté dieťa. Navrhovateľka
ako účastníčka konania mala teda povinnosť tvrdenia (§ 79 ods. 1 a § 101 ods. 1 O.s.p.) a povinnosť



dôkaznú. Následky spojené s nesplnením povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti v podobe vecne
nepriaznivého rozhodnutia nesie účastník, ktorý si túto povinnosť v potrebnom rozsahu nesplnil. Nakoľko
navrhovateľka v konaní pred súdom prvého stupňa nenavrhla vykonať dôkazy vzťahujúce sa k zostatkom
na účtoch odporcu, resp. jeho partnerky, nevykonaním ktorých argumentovala v rámci svojich odvolacích
námietok, odvolací súd nemohol na tieto dôkazy prihliadnuť s poukazom na ustanovenie § 120 ods.
4 O.s.p. Rovnako navrhovateľka v konaní pred okresným súdom nenavrhla žiadne pozitívne dôkazy
vo vzťahu k ňou tvrdenému predchádzajúcemu vlastníckemu právu odporcu k bytu na Š. X.  Č..
XX S. N., keď odporca svoje vlastníctvo k tomuto bytu výslovne poprel; potvrdil len,  že byt bol
vo vlastníctve jeho tety, od ktorej nadobudol rodinný dom v Igrame a v tejto súvislosti dostatočne
hodnoverne vysvetlil aj investície z výťažku z predaja bytu do rekonštrukcie uvedeného rodinného
domu. K odvolacím námietkam ohľadne zárobkových schopností a možností odporcu odvolací súd
zdôrazňuje, že pre rozhodnutie súdu prvého stupňa neboli v čase vyhlásenia jeho rozsudku kľúčové
vykazované príjmy otca z podnikateľskej činnosti, ale obmedzenie jeho schopností a možností v
súvislosti s dlhodobou práceneschopnosťou, ktorá vzhľadom na charakter zdravotného obmedzenia
odporcu mala jednoznačný vplyv na výkon jeho povolania, a tým aj na jeho zárobkové možnosti, keď
jeho príjem pozostával preukázateľne od januára 2013 výlučne len z nemocenských dávok. Odporca
taktiež už v priebehu konania prezentoval počas trvania jeho práceneschopnosti svoju odkázanosť na
materiálnu, resp. finančnú pomoc zo strany rodiny. Vzhľadom na správne navrhovateľkou zdôraznenú
prechodnosť práceneschopnosti odporcu, ktorá však preukázateľne trvala v čase rozhodnutia súdu
prvého stupňa, má navrhovateľka po podstatnej zmene pomerov u odporcu možnosť v súlade s § 78 ods.
1 Zákona o rodine v spojení s ustanovením § 163 ods. 1 O.s.p. iniciovať nové konanie, v ktorom môže
opätovne dôjsť k prehodnoteniu schopností a možností odporcu (podľa skutkového stavu existujúceho
v čase ďalšieho rozhodovania súdu).

Za týchto okolností ak súd prvého stupňa nevyhovel návrhu navrhovateľky na zvýšenie rozsahu
vyživovacej povinnosti odporcu, rozhodol vecne správne. Ani v odvolacom konaní nenastali také zmeny,
ktoré by odôvodňovali zmenu rozhodnutia, resp. iné rozhodnutie odvolacieho súdu ako potvrdenie
rozsudku súdu prvého stupňa v napadnutej časti.

Odvolací súd nedoručoval navrhovateľke vyjadrenie odporcu k jej odvolaniu proti rozsudku súdu prvého
stupňa, pretože v ňom odporca (opakovane) uvádzal dôvody, pre vec síce podstatné, vyplývajúce ale
z jeho písomného, ústneho vyjadrenia v konaní pred súdom prvého stupňa. Aj prípadné vyjadrenie sa
navrhovateľky k danému vyjadreniu, vedomosť o takomto vyjadrení, by nemalo vplyv na iné rozhodnutie
odvolacieho súdu. V tomto smere potom ani nemožno dôvodiť, že týmto postupom súdu navrhovateľke
bola odňatá možnosť konať pred súdom, žeby jej súd odňal ústavné právo na súdnu ochranu.

Záverom odvolací súd ešte poznamenáva, že rozhodol bez nariadenia pojednávania dôvodiac
ustanovením § 214 ods. 2 O.s.p., § 211 ods. 2, § 156 ods. 3 O.s.p. a už vyššie uvedenými dôvodmi.
S dôrazom na to, že nedopĺňal dokazovanie, a preto prípadne ďalšie tvrdenia prednesené účastníkmi
konania na pojednávaní na odvolacom súde už nemohli mať vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho
súdu. Postačovalo preto preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie; účastníci, predovšetkým
odvolateľka, ani nevzniesli žiadny presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania
nasledujúca po výmene písomných stanovísk by mohla zaručiť spravodlivé konanie (porovnaj napr.
rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.4.2002, č. 64336/01, vo veci Lino Carlos
VARELA ASSALINO proti Portugalsku; porovnaj tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
napr. vo veci vedenej pod sp.zn. 5 Cdo 218/2009, 3 Cdo 51/2011,                    3 Cdo 186/2012, 7
Cdo 56/2011).

Odporcovi úspešnému aj v odvolacom konaní odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania nepriznal,
keďže ich náhradu nežiadal (§ 224 ods. 1, § 142 ods. 1, § 151 ods. 1 O.s.p.).

Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011).



Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "15P/141/2012", "guid": "b907e1f3-1680-4911-a748-ac062009d2c3:91dd5ec6-a9cd-4c39-aa75-45e6c968e6b1", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}