{"guid": "438f0e6e-e3eb-47d5-9ce6-cc068c01b2ad:408a1eeb-1508-4536-9a98-7f6232aea5bf", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2014:1412210387.1", "spisova_znacka": "11CoP/468/2013", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 11CoP/468/2013 z 17. 2. 2014", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 17. februára 2014, sp. zn. 11CoP/468/2013, ECLI:SK:KSBA:2014:1412210387.1", "identifikacne_cislo": "1412210387", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Martin Murgaš", "sudca_id": 211, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-martin-murgas-211", "datum_vydania": "2014-02-17", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Rodinné právo"], "podoblast": ["Vyživovacie povinnosti"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1966/99/#paragraf-219", "nazov": "§ 219 zákona č. 99/1966 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1966/99/#paragraf-219", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1966/paragraf-219"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-62", "nazov": "§ 62 ZoR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-62", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/36-2005/paragraf-62"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-75.odsek-1", "nazov": "§ 75 ods. 1 ZoR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-75.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/36-2005/paragraf-75"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-78.odsek-1", "nazov": "§ 78 ods. 1 ZoR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-78.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/36-2005/paragraf-78"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1966/99#paragraf-219", "/SK/ZZ/2005/36#paragraf-62", "/SK/ZZ/2005/36#paragraf-75", "/SK/ZZ/2005/36#paragraf-78"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/408a1eeb-1508-4536-9a98-7f6232aea5bf", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2014:1412210387.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2014:1412210387.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2014:1412210387.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 11CoP/468/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1412210387
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 02. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Štrignerová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1412210387.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Štrignerovej a členov
senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a JUDr. Blanky Podmajerskej, v právnej veci navrhovateľky: W. T.,
bytom B. I. XX, X., zast. JUDr. Máriou Löfflerovou, so sídlom Révová 29, Bratislava, proti odporcovi:
T. T., bytom T. X, X., zast. Mgr. Máriou Karcolovou, advokátkou, so sídlom Panenská 8, Bratislava, o
zvýšenie výživného na plnoleté dieťa, na odvolanie navrhovateľky a odporcu proti rozsudku Okresného
súdu Bratislava IV, zo dňa 17.06.2013 č. k. 25P 163/2012-135 jednohlasne pomerom hlasov 3:0, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvého stupňa sa  m e n í tak, že odporca je povinný prispievať na výživu navrhovateľky
zvýšeným výživným zo sumy XXX,XX € na sumu XXX € mesačne, ktorú sumu je odporca povinný
zasielať k rukám navrhovateľky vždy do 15-teho dňa v mesiaci, počnúc 01.09.2012.

Zročné výživné za obdobie od 01.09.2012 do 28.02.2014 vo výške X.XXX,XX € je odporca povinný
zaplatiť 15 dní od právoplatnosti rozsudku k rukám navrhovateľky.

Vo zvyšnej zamietajúcej časti sa rozsudok súdu prvého stupňa                                 p o t v r d z u j e.

Týmto rozsudkom sa mení rozsudok Okresného súdu Bratislava IV z 06.10.2008, č.k. 25P 77/2008-25
v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave z 22.04.2009, č.k. 20CoP 11/2009-43 vo výroku o
výživnom na navrhovateľku.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov  konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Bratislava IV rozsudkom zo dňa 17.06.2013, č.k. 25P 163/2012-135, zaviazal odporcu
prispievať na výživu navrhovateľky zvýšeným výživným v sume XXX € mesačne, počnúc 01.09.2012.
Zročné výživné za obdobie od 01.09.2012 do 17.06.2013 vo výške XXX € uložil odporcovi zaplatiť
do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Do zročného výživného odporcovi započítal sumu X.XXX €.
Vo zvyšku návrh zamietol. Týmto rozsudkom  zmenil rozsudok Okresného súdu Bratislava IV zo dňa
06.10.2008 č.k. 25P 77/2008-25, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 22.04.2009
č.k. 20CoP 11/2009-43 vo výroku o výživnom. Žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania
nepriznal.

Súd prvého stupňa takto rozhodol, keď porovnávajúc pomery za ktorých bolo určene výživné na
navrhovateľku v roku 2009, s pomermi v súčasnej dobe, dospel k záveru, že na strane navrhovateľky



od roku 2009, t.j. je za obdobie 4 rokov sa zmenili pomery v tom, že dosiahla plnoletosť, ukončila
stredoškolské štúdium a stala sa študentkou vysokej školy. Je nesporné, že jej náklady na uspokojovanie
základných ako aj  iných potrieb vzrástli, z ktorého dôvodu doposiaľ určené výživné vo výške XXX, XX
€ už nepostačuje na krytie jej potrieb. Pri určovaní konkrétnej výšky výživného zohľadnil vek, zdravotný
stav a potreby navrhovateľky, ako aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery odporcu, na strane
odporcu tiež skutočnosť, že inú vyživovaciu povinnosť nemá. Konštatoval, že je povinnosťou rodiča
plniť si vyživovaciu povinnosť k dieťaťu až do času, kým nie je schopné samo sa živiť a z dôvodu, že
navrhovateľka pokračuje v štúdiu na vysokej škole zdôraznil, že vyživovacia povinnosť rodičov stále
trvá. Pokiaľ sa odporca v konaní bránil tým, že vyššie výživné nemôže uhrádzať z dôvodu, že zo svojej
taxikárskej činnosti nemá dostatočný príjem, vyslovil názor, že ak odporca nemá dostatočný príjem
z podnikateľskej činnosti, mal by prijať akékoľvek zamestnanie, pokiaľ mu v tom nebránia závažné
objektívne dôvody. V tejto súvislosti uviedol, že odporca nepreukázal že by mal zdravotné problémy,
ktoré by mu bránili nájsť si zamestnanie na trvalý pracovný pomer, prípadne si zaobstarať vedľajší
príjem. Určené výživné vo výške XXX € mesačne považoval za primerané k potrebám navrhovateľky,
ako aj schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom odporcu. Pokiaľ navrhovateľka žiadala zvýšiť
výživné na sumu XXX € mesačne, vo zvyšku jej návrh zamietol. V  tejto súvislosti poukázal aj na to že
časť potrieb navrhovateľky je hradená z rodinných prídavkov, ako aj to, že časť nákladov navrhovateľky je
povinná hradiť aj matka navrhovateľky. Počiatok zvýšenia výživného určil od 01.09.2012, t.j.  dňom, kedy
navrhovateľka začala navštevovať vysokú školu. Zročné výživné od 01.09.2012 do rozhodnutia vyčíslil,
vyčíslené zročné výživné, do ktorého odporcovi započítal zaplatené výživné, uložil odporcovi zaplatiť v
zmysle § 160 ods. 1 O.s.p.  do troch dní od právoplatnosti rozsudku s poukazom na to, že odporca iné
vyživovacie povinnosti nemá a neboli u neho zistené ani iné podmienky odôvodňujúce platenie zročného
výživného v splátkach. O trovách konania rozhodol podľa § 151 ods. 1 O.s.p..

Proti tomuto rozsudku podali odvolanie obaja účastníci.

Navrhovateľka svojim odvolaním podaným prostredníctvom právneho zástupcu navrhla rozsudok
prvého stupňa zmeniť, zaviazať odporcu na plnenie vyživovacej povinnosti voči nej vo výške
XXX € mesačne, počnúc  01.09.2012. Výšku výživného určenú súdom prvého stupňa považovala
za nedostatočnú, nepokrývajúcu ani polovicu jej nutných nákladov, ktoré jej vznikli v súvislosti s
vysokoškolským štúdiom v meste O.. Uviedla, že v konaní hodnoverným spôsobom preukázala svoje
náklady na bývanie, dopravu, ošatenie, lieky, stravu a študijné pomôcky, v priemere vo výške XXX
€ mesačne. Najvyššiu položku predstavujú náklady na bývanie vo výške XXX € mesačne. Snaží sa
žiť samostatne, pracuje brigádnicky kedykoľvek nájde vhodnú prácu a pokiaľ jej to dovolia študijné
povinnosti, takto chce čo najmenej zaťažovať rozpočet svojej matky, ktorá ma okrem nej ešte dve
maloleté deti a k nim vyživovaciu povinnosť. Pokiaľ ide o vyživovaciu povinnosť odporcu voči nej uviedla,
že tento si plní súdom určené výživné, okrem toho však nemá podporu svojho otca v podobe záujmu,
či bonusov - darčekov, oblečenia, prípadne dovoleniek. Uviedla, že odporca bol na dovolenke v O.,
taxikára vykonávaná na novom T.. Pokiaľ ide o výšku oficiálne vykazovaných odporcových príjmov, pri
jeho životnej úrovni pôsobí nevieryhodne.

Odporca svojím odvolaním podaným prostredníctvom právneho zástupcu navrhol rozsudok súdu prvého
stupňa zmeniť, výživné na navrhovateľku určiť vo výške XXX € mesačne od 01.09.2012. Rozsudok vo
vzťahu k nemu považoval za vecne nesprávny, keďže súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, v dôsledku čoho vyústilo jeho rozhodnutie do nesprávneho
právneho posúdenia veci. Mal za to, že súd prvého stupňa pri rozhodovaní nezohľadnil jeho objektívnu
nemožnosť platiť na navrhovateľku zvýšené výživné a najmä jej zaplatiť jednorázovo aj zročné výživné
vo výške XXX €. V konaní preukázal výšku mesačného príjmu, ktorý v roku 2010 predstavoval XXX €,
v roku 2011 XXX €. Vplyv na určenie jeho vyživovacej povinnosti voči navrhovateľke má nepochybne
okolnosť, že popri svojom časovo náročnom zamestnaní taxikára sa stará o chorého otca, s ktorým žije
v jednoizbovom byte. Zdravotný stav otca sa zhoršuje, starostlivosť z jeho strany ako jediného blízkeho
príbuzného je nevyhnutne spojená so zvýšenými výdavkami spojenými s bývaním, s osobitnou stravou
a liečbou. Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa, keď pri rozhodovaní považoval za podstatné,
že nemá žiadnu inú vyživovaciu povinnosť a jeho názor, že ak na hradenie zvýšeného výživného jeho
príjmy nepostačujú, mal by prijať akékoľvek zamestnanie, či brigádu považoval za neopodstatnený,
nevychádzajúci z objektívnej spoločenskej reality a zároveň voči nemu aj nespravodlivý. V súčasnosti



situácia v oblasti zamestnanosti mu neumožňuje a apriori nezaručuje, že v prípade zamestnania na
trvalý pracovný pomer, či brigády, by dosahoval príjmy, ktoré by boli nepochybne vyššie ako pri práci
taxikára. Tiež nesúhlasil s názorom súdu prvého stupňa, že potreby navrhovateľky sa zvýšili v takej
miere, že jej opodstatnené výdavky nepokryje suma XXX €, na  ktorú  zvýšenie  pôvodne  navrhoval.
Namietal výšku najmä niektorých nákladov navrhovateľky, a to ubytovanie v Trnave vo výške XXX €
mesačne, uvedenú položku považoval za nadštandardnú vo vzťahu k jeho životnej úrovni. Zdôraznil, že
navrhovateľke a jej matke prenechal plne zariadený 3-izbový byt, čím má navrhovateľka zabezpečené
riadne bývanie. Je bežné, že študenti žijúci v Bratislave denne dochádzajú do O., argument spočívajúci
v tom, že cestovanie je pre navrhovateľku neúnosné považoval za nedôvodné. Pre prípad, ak by aj
navrhovateľka trvala na zabezpečení bývania v mieste jej vysokoškolského štúdia, bolo by racionálne
a logické, aby si náklady na jej ubytovanie ( formou nájmu bytu ) v rámci úspornosti delila s viacerými
spolubývajúcimi, na tom nič nemení ani skutočnosť, že je alergik. Vo vzťahu k jeho aktuálnym príjmom a
skutočnosti, že došlo k zvýšeniu bežného výživného mal za to, že súd mu neprimerane uložil aj povinnosť
jednorázovo uhradiť zročné výživné. Neexistencia ďalších vyživovacích povinností, ktorou súd prvého
stupňa odôvodnil nepriznanie splátok, nič nemení na jeho skutočných majetkových pomeroch a jeho
schopnosti uspokojovať ďalšie finančné nároky. Z uvedeného dôvodu navrhol na zaplatenie zročného
výživného poskytnúť mu mesačné splátky vo výške XX €.

K odvolaniu navrhovateľky sa písomne vyjadril odporca, reagujúc na jednotlivé tvrdenia a argumenty
navrhovateľky uvedené v odôvodnení odvolania. Tvrdenia navrhovateľky, že sa údajne snaží brigádnicky
pracovať, aby čo najmenej zaťažila rozpočet svojej matky, ktorá má dve ďalšie vyživovacie povinnosti
považoval za irelevantné, nemajúce vplyv na určenie jeho vyživovacej povinnosti, nakoľko ostatné
vyživovacie povinnosti matky navrhovateľky nesúvisia s jeho vyživovacou povinnosťou, ktorú k deťom
má ich otec. K tvrdeniam navrhovateľky, že sa snaží čo najmenej zaťažovať rozpočet svojej matky, ktorá
okrem iného spláca dlhy po manželovi, čím vyporiadava jeho nároky na spoločný 3-izbový byt, uviedol,
že byt mal v nájme ako služobný z titulu zamestnania, tento následne prenechal matke navrhovateľky
v rámci vyporiadania BSM, ktorá si byt mohla odkúpiť za zanedbateľnú alikvotnú čiastku. Pokiaľ ide
o náklady navrhovateľky, ktoré vyčíslila na XXX €, z čoho najväčšiu položku predstavujú náklady
na bývanie vo výške XXX € mesačne uviedol, že okrem toho, že prenechal matke navrhovateľky
plne zariadený 3-izbový byt, ponúkol aj navrhovateľke alternatívu bývania v O. prostredníctvom svojej
blízkej rodiny vlastniacej v O. väčší rodinný dom, v ktorom mala navrhovateľka spolu aj s priateľom
možnosť bývať, keď vlastníci rodinného domu ponúkli navrhovateľke vlastnú bytovú časť, rovnako jej
ponúkli možnosť spolupodieľať sa na stravovaní, a to bez nároku na  odplatu,  čo však navrhovateľka
bezdôvodne odmietla. Pokiaľ ide o zdravotný stav navrhovateľky, tento nie je natoľko vážny, či
obmedzujúci, pričom údajne zhoršujúci sa zdravotný stav navrhovateľky v podobe rozširujúceho sa
exemu žiadnym spôsobom nepreukázala. Pokiaľ navrhovateľka uvádzala, že nemá podporu otca
uviedol, že napriek jeho snahe navrhovateľka nemá záujem udržiavať s ním akýkoľvek kontakt, v
podstate potvrdila, že jediný jej záujem je zameraný na pravidelný finančný príspevok z jeho strany.
Pokiaľ navrhovateľka v konaní neustále kooperovala tvrdením, že ako taxikár viezol klienta na letisko,
v čom vidí určitú exkluzivitu, resp. nadštandard v podnikaní, uviedol, že hoci je pripravený pracovať 12
- 13 hodín denne, v dnešnej dobe to reálne nie je možné, preto si váži každú zákazku, ktorá sa mu
naskytne. Je pravdou, že minulý rok absolvoval dovolenku v O., túto však dostal ako dar od blízkej rodiny
k 40. narodeninám. Pokiaľ ho navrhovateľka videla vykonávať taxikára ,,v novom mercedese´´ uviedol,
že ide o 6 ročné auto s najazdenými viac ako 300 000 km, ktoré nadobudol formou operatívneho lízingu,
kedy spoločnosť, ktorá pred tým predmetné vozidlo vlastnila, ho previedla na neho, začo sa zaviazal
vykonávať bezodplatne taxikárske služby a tým splatiť cenu daného vozidla formou bartru. Pokiaľ ide
o jeho príjem, tento preukázal hodnoverným spôsobom, preto konštatovanie navrhovateľky o tom, že
výška jeho príjmov pôsobí nedôveryhodne pri jeho životnej úrovni považoval za irelevantne.

K odvolaniu odporcu sa písomne vyjadrila navrhovateľka reagujúc zhodne ako odporca na skutočnosti
tvoriace obsah odvolania. K žiadosti odporcu o poskytnutie splátok na zaplatenie zročného výživného
uviedla, že odporca už aj v minulosti sa vyhýbal povinnosti platiť zročné výživné, ktoré mohol splácať
formou splátok, ktorú nikdy nevyužil, a to od roku 2001, z ktorého dôvodu bolo viackrát výživné potrebné
vymáhať formou exekúcie. Pokiaľ ide o príjem odporcu, predložila prehľad príjmov odporcu od roku
2000, pričom dala na zváženie, ako mohol odporca platiť výživné a sám vyžiť zo zvyšku svojho príjmu.
Je zarážajúce, že odporca 14 rokov podniká v odbore, ktorý  finančne nepokryje jeho náklady spojené
so životom, tak je tiež potrebné zamyslieť sa nad tým, odkiaľ berie finančné prostriedky na zakupovanie,



resp. nájom nových automobilov, minimálne na akontáciu. Pokiaľ odporca uvádza, že sa musí starať o
svojho chorého o otca, tento stav trvá minimálne od roku 2010. Pokiaľ ako tvrdí odporca, že sa kvôli
starostlivosti otca  nemôže venovať svojej práci a tak zvýšiť svoj príjem, môže situáciu riešiť pomocou
sociálnych služieb, prípadne umiestnením otca do domova sociálnych služieb. Ani tvrdenie odporcu, že
je jediným blízkym príbuzným otca sa nezakladá na pravde, keďže odporca má sestru Z. C.Ú., ktorá by
sa tak isto mohla podieľať na starostlivosti o otca. Pokiaľ odporca neustále opakuje, že prenechal matke
3-izbový byt, opomenul uviesť, že byt v čase jeho odchodu bol služobným bytom, taktiež zanechal dlh
na nájomnom, ktorý musela uhradiť, naviac riešením bytovej otázky jej matky nie je vyriešené bývanie
v mieste jej vysokoškolského štúdia. Pokiaľ ide o jej náklady na ubytovanie v O. a odporúčanie odporcu
bývať s viacerými spolubývajúcimi uviedla, že takéto bývanie je pre ňu nevyhovujúce z dôvodu ohrozenia
jej zdravotného stavu ( celoročná alergia na peľ, prach, roztoče, znížená imunita, zvýšená náchylnosť
na respiračné ochorenia, astma ). Pokiaľ jej odporca v odvolaní odporúčal, aby si našla brigádu, uviedla,
že pracovala brigádnicky vždy keď to bolo možné, obmedzuje ju však do značnej  miery zdravotný stav,
rovnako školské povinnosti.

Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa                 § 212 ods. 1 O.s.p.,
prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa           § 214 ods. 2 O.s.p., s vereným
vyhlásením rozsudku podľa § 156 ods. 3 O.s.p., a dospel k záveru, že odvolanie odporcu nie je dôvodne
a odvolanie navrhovateľky je dôvodné iba čiastočne.

Pokiaľ ide o trvanie vyživovacej povinnosti odporcu k navrhovateľke, ktorá je predmetom daného konania
treba uviesť, že vyživovacia povinnosť rodiča k maloletému dieťaťu ako aj plnoletému dieťaťu, ktoré nie
je schopné samo sa živiť patrí medzi základné povinnosti rodiča, ktoré mu vyplývajú priamo zo zákona
a ktoré si musí rodič plniť, a to aj na vlastný úkor. V zmysle uvedených zásad a kritérií rozhodných
pre určenie výšky výživného na plnoleté dieťa postupoval v danej veci aj súd prvého stupňa, s jeho
názorom pokiaľ o ide výšku výživného sa však odvolací súd nestotožnil.  Pokiaľ ide o zmenu pomerov
na strane navrhovateľky, túto súd prvého stupňa správne vyhodnotil, keď dospel k záveru, že za obdobie
4 rokov, ktoré prešli od posledného určovania výživného sa potreby navrhovateľky preukázateľne
zvýšili, a to jednak fyzickým vekom, jednak v súvislosti so štúdium, keď navrhovateľka od 01.09.2012
začala študovať na vysokej škole mimo miesta svojho trvalého bydliska. Keďže navrhovateľka sa
štúdiom pripravuje na svoje budúce povolanie, treba náklady súvisiace so štúdiom považovať za jej
odôvodnené potreby. Náklady spojené so štúdium pritom nepredstavujú len náklady na skriptá a pod.,
ale aj náklady na zabezpečenie bývania počas vysokoškolského štúdia, keďže ide o denné štúdium
a vzhľadom na rozvrh štúdia nemožno od navrhovateľky požadovať denné dochádzanie z O. J. X.
a späť. V tejto súvislosti treba uviesť, že odporcom navrhovaný spôsob denného dochádzania by
bol jednak finančne nákladný na cestovné lístky O. - X., ako aj cestovné lístky v rámci Bratislavy,
rovnako by bol neúmerne časovo aj zdravotne zaťažujúci  navrhovateľku v rámci jej štúdia. Pokiaľ
však ide o konkrétne ubytovanie navrhovateľky, odvolací súd je toho názoru, že navrhovateľkou
založené lekárske správy nepotvrdzujú tak vážny zdravotný stav, ktorý by neumožňoval jej bývanie
s viacerými študentmi, čím by boli náklady na bývanie pre navrhovateľku nižšie, naviac, keď v byte,
ktorý si navrhovateľka prenajala býva s priateľom, t.j. nebýva sama, tak ako by to podľa jej tvrdenia
vyžadoval vážny zdravotný stav, uvádzajúc, že je ťažký alergik a exematik. Rovnako pokiaľ ide o náklady
navrhovateľky ňou vyčíslene vo výške XX - XX € mesačne týkajúce sa zdravotného stavu, tieto z
dokladov o platbách liekov podľa diagnostikovaného ochorenia a odporúčaných liekov ( Belogent azitrox
zodac) nevyplývajú. Taktiež náklady na telefón vo výške XX € mesačne sú vzhľadom na nepriaznivú
finančnú situáciu ako navrhovateľky tak aj jej rodičov neprimerane vysoké. Napriek uvedenému odvolací
súd konštatuje, že na strane navrhovateľky došlo k zmene pomerov zvýšením jej odôvodnených potrieb,
ktorú skutočnosť bolo potrebné premietnuť do výšky výživného. Keďže odôvodnené potreby či už
maloletého alebo plnoletého dieťaťa sú priamo závislé na možnostiach a schopnostiach povinného
rodiča, súd prvého stupňa správne zisťoval zárobkové a majetkové pomery ako odporcu, tak aj matky
navrhovateľky, ktorá napriek tomu, že má dve ďalšie vyživovacie povinnosti k maloletým deťom, má
naďalej k navrhovateľke vyživovaciu povinnosť. Pokiaľ ide o zárobkové možnosti odporcu, odvolací súd
sa nestotožnil s odporcom deklarovaným príjmom za rok 2010 vo výške XXX €, za rok 2011 vo výške
XXX € mesačne. Pokiaľ ide o predloženie dokladov potrebných na zistenie príjmu odporcu treba uviesť,
že odporca nepredložil úplne daňové priznanie, takže len potvrdenie o podaní daňového priznania za
rok 2010, 2011 nedáva reálny obraz o skutočnom príjme odporcu. Tým, že odporca vykonáva svoju
podnikateľskú činnosť od roku 1992 a podnikanie sa vykonáva za účelom zisku, je reálny predpoklad, že



jeho skutočný príjem je vyšší ako príjem na úrovni minimálnej mzdy deklarovanej odporcom. K tvrdeniu
odporcu, že hodnoverným spôsobom preukázal výšku svojich príjmov treba uviesť, že v tomto smere
dôkazné bremeno neuniesol. Rovnako dôkazné bremeno neuniesol ani vo vzťahu k svojmu tvrdeniu,
že sa stará o starého chorého otca, keďže do spisu nezaložil lekárske potvrdenie o zdravotnom stave
otca, ani potvrdenie o výške dôchodku otca, z ktorých dokladov by preukázal jednak potrebu osobnej
starostlivosti, ako aj finančnú odkázanosť otca na jeho osobu.

Po zohľadnení všetkých uvedených skutočností majúcich vplyv na správne určenie výšky výživného
odvolací súd dospel k záveru, že primeranou sumou zo strany odporcu vyjadrujúcou jeho povinnosť
finančne prispievať na výživu navrhovateľky je suma XXX € mesačne, pri zohľadnení jeho zárobkových
možností schopností, vychádzajúc z doby výkonu podnikateľskej činnosti, miesta výkonu podnikateľskej
činnosti, keďže odporca predložením potvrdenia o podaní daňového priznania nepreukázal ním tvrdený
nízky príjem. Pri rozhodovaní zohľadnil tiež skutočnosť, že odporca inú vyživovaciu povinnosť nemá.
Na strane matky navrhovateľky, ktorá má taktiež k navrhovateľke vyživovaciu povinnosť zohľadnil jej
príjem, ktorý navrhovateľka jednoznačne vydokladovala, rovnako zohľadnil, že má ďalšie vyživovacie
povinnosti k dvom maloletým deťom.

S poukazom na uvedené, odvolanie navrhovateľky považoval za čiastočné dôvodné, z ktorého dôvodu
rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 220 O.s.p. zmenil. Pokiaľ navrhovateľka žiadala určiť výživné
zo strany odporcu vo výške XXX € mesačne, jej návrh vo zvyšku posúdil ako nedôvodný. Odvolanie
odporcu vyhodnotil ako nedôvodné, nestotožniac sa s tvrdením odporcu o jeho objektívnej nemožnosti
platiť zvýšené výživné. Počiatok zmeny pomerov posúdil odvolací súd zhodne ako súd prvého stupňa,
t.j. od 01.09.2012. Zročné výživné od 01.09.2012 do 28.02.2014 vyčíslil. Zročné výživné X.XXX,XX €
predstavuje 18 mesiacov ( 9/2012 - 2/2014 ) x XX,XX € (rozdiel medzi sumou XXX € a sumou XXX,XX
€ ). Vzhľadom na odkázanosť  navrhovateľky na výživu, príjem odporcu, výšku sumy zročného výživného
a obdobie ktoré prešlo od rozhodnutia súdu prvého stupňa neposkytol odporcovi v zmysle § 160 ods.
1 O.s.p. možnosť zaplatiť zročné výživné v mesačných splátkach a toto mu uložil zaplatiť do 15 dní od
právoplatnosti rozsudku.

O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 2 O.s.p., v spojení z ust. § 142 ods. 2 O.s.p..

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "25P/77/2008", "guid": null, "vztah": "zmenene"}, {"sz": "20CoP/11/2009", "guid": null, "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}