Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 11CoP/236/2014 z 8. 9. 2014 Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 8. septembra 2014, sp. zn. 11CoP/236/2014, ECLI:SK:KSBA:2014:1412212501.1 Krajský súd Bratislava | 11CoP/236/2014 | ECLI:SK:KSBA:2014:1412212501.1 | 2014-09-08 | Rozsudok Oblasť práva: Rodinné právo – Vyživovacie povinnosti Citované ustanovenia: § 219 ods. 1 OSP, § 62 ZoR, § 75 ods. 1 ZoR, § 78 ods. 1 ZoR Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/c0e53d76-c44b-4452-be72-e850f5ed0125 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2014:1412212501.1 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 11CoP/236/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1412212501
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Štrignerová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1412212501.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Štrignerovej a členiek
senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a JUDr. Blanky Podmajerskej v právnej veci navrhovateľky: F. I., M.
X., T.. XX.XX.XXXX, H. H., H. X, proti odporcovi: I. I., T.. XX.XX.XXXX, H. H., H. X, U. Č. H. X K. I.,
H., X.. M., Í., o určenie výživného na manželku, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu
Bratislava IV, zo dňa 25.02.2014, č.k. 13P 193/2012-127 jednohlasne ( pomerom hlasov 3:0 ) takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti sa p o t v r d z u j e.

Navrhovateľke sa náhrada trov odvolacieho konanie nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Bratislava IV rozsudkom zo dňa 25.02.2014, č.k. 13P 193/2012-127 uložil odporcovi
povinnosť platiť na výživu navrhovateľky sumou XXX € mesačne za obdobie od 31.08.2012 do
08.04.2013. Zročné výživné za uvedené obdobie v sume X.XXX € uložil odporcovi zaplatiť k rukám
navrhovateľky do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku sa návrh navrhovateľky zamietol.
Žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania nepriznal.

Súd prvého stupňa takto rozhodol, keď na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že u
navrhovateľky sú dané dôvody na určenie výživného pre manželku. Pri rozhodovaní zobral do úvahy
najmä tú skutočnosť, že navrhovateľka bola od 06.03.2012 preukázateľne dlhodobo práceneschopná,
pričom počas obdobia od 31.08.2012 do 08.04.2013 jej odporca na výživu ničím neprispel a jediným
zdrojom jej príjmu od 06.03.2012 do marca 2013 bola suma vo výške XXX € mesačne a od marca 2013
mzda vo výške XXX € mesačne. Súd prvého stupňa mal za to, že u navrhovateľky, ktorá má vo svojej
osobnej starostlivosti maloleté dieťa, boli v predmetnom období od 31.08.2012, t.j. od podania návrhu
do 08.04.2013, t.j. do právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva splnené zákonné predpoklady pre
určenie výživného na manželku. Vec právne posúdil podľa § 71 ods. 1 Zák. o rodine, podľa ktorého
manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť a preukázanie porušenia uvedenej zákonnej povinnosti
odporcom v uvedenom období. Pokiaľ navrhovateľka žiadala určiť výživné od marca 2012, jej návrh v
tejto časti zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p..

Proti tomuto rozsudku s výnimkou zamietajúcej časti návrhu podal odvolanie odporca, ktorý v
napadnutej časti žiadal rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť a návrh navrhovateľky na určenie
výživného na manželku zamietnuť. Svoje odvolanie odôvodnil ust. § 205 ods. 2 písm. b/, d/, f/ O.s.p.,
z dôvodu, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a
rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Za inú vadu konania ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci považoval nepreskúmateľnosť rozsudku súdu prvého



stupňa, pretože neobsahuje náležitosti podľa § 157 ods. 2 O.s.p. a súd sa v odôvodnení nevysporiadal
so skutočnosťami týkajúcimi sa dobrých mravov, v rozpore s ktorými je priznanie manželského výživného
a podrobnou špecifikáciou oprávnených potrieb navrhovateľky. Pokiaľ ide o dobré mravy, poukázal na
ust. § 75 ods. 2 Zák. o rodine, podľa ktorého výživné nemožno priznať, ak by bolo v rozpore s dobrými
mravmi. Za priznanie výživného v rozpore s dobrými mravmi považoval to, že v mesiaci apríl 2012 bol 2
dni na Slovensku, vybavil úver v U. H. vo výške X.XXX €, celú sumu nechal k dispozícii navrhovateľke
na spoločnom účte, navrhovateľka uvedenú sumu dokázala minúť v priebehu dvoch mesiacov na
jemu neznáme účely. V rozpore s dobrými mravmi podľa jeho názoru by bolo aj to, že po prisúdenom
výživnom vo výške XXX € mesačne by bola životná úroveň navrhovateľky v porovnaní s jeho oveľa
vyššia. Pokiaľ ide o nepreskúmateľnosť rozsudku, poukázal na ust. § 157 ods. 2 O.s.p., ktorý určuje, čo
má obsahovať odôvodnenie rozhodnutia. V tejto súvislosti poukázal aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu
sp.zn. 2Cdo 227/2004, podľa ktorého napádaný rozsudok je v rozpore s požiadavkou preskúmateľnosti
a presvedčivosti súdnych rozhodnutí.

K odvolaniu odporcu sa písomne vyjadrila navrhovateľka, ktorá navrhla rozsudok súdu prvého stupňa
ako vecne správny potvrdiť. Tvrdenie odporcu uvedené v odvolaní, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je
v rozpore s dobrými mravmi a súčasne je aj nepreskúmateľné pre nedostatok odôvodnenia považovala
za účelové a nedôvodné. Pokiaľ ide o odporcom tvrdený úver ktorý mal vybaviť v U. H. v apríli 2012 vo
výške X.XXX €, ktoré peniaze mala minúť, uviedla a k svojmu tvrdeniu priložila aj zmluvu o poskytnutí
bezúčelového spotrebiteľského úveru uzavretého s U. H. dňa 28.11.2010 a dodatok k predmetnej
zmluve zo dňa 10.04.2012 o navýšení pôvodného bezúčelového spotrebiteľského úveru vo výške X.XXX
€ o sumu X.XXX €. Z uvedených dokladov jednoznačne vyplýva, že odporca dňa 10.04.2012 vybavil v
U. H. len dodatok k zmluve, ktorým pôvodný úver vo výške X.XXX € navýšil na sumu X.XXX €, teda v
mesiaci apríl 2012 dostal od U. H. len X.XXX € a nie X.XXX € tak, ako to uviedol v odvolaní. Uvedená
čiastka bola použitá na zaplatenie zaostalých platieb nájomného z predchádzajúcich období. Zároveň
poukázala na to, že vyživovacia povinnosť odporcu bola určená v období od 31.08.2012, pričom dodatok
k úverovej zmluve bol podpísaný 10.04.2012, teda pred obdobím, ktorého sa výživné týkalo. Pokiaľ ide
o námietku nepreskúmateľnosti rozhodnutia, podľa jej názoru súd v rozhodnutím jasne objasnil akými
úvahami sa pri určení výživného riadil. Bola ňou jednak skutočnosť, že bola dlhodobo PN, pričom jej
príjem v nemocenskom predstavoval XXX € a príjem odporcu XXX €, bol tu preto zásadný nepomer
medzi životnou úrovňou jej a odporcu. Záverom dodala, že je až úsmevné tvrdenie odporcu, že jeho
životná úroveň v Í. republike je nižšia ako jej životná úroveň. Ak by takéto tvrdenie odporcu malo byť
pravdivé, nerozumie, prečo sa zdržuje v zahraničí, ak by mu tam bolo horšie ako na Slovensku.

Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti podľa § 212 ods. 1 O.s.p.
prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., s verejným
vyhlásením rozsudku podľa § 156 ods. 3 O.s.p., a dospel k záveru, že odvolanie odporcu nie je dôvodné.

Súd prvého stupňa v danej veci predmetnom ktorej je navrhovateľkou uplatnený nárok na priznanie
výživného na manželku postupoval v súlade s ust. § 71 ods. 1 Zák. o rodine, ktoré ustanovenie vyjadruje
povinnosť manželov navzájom si pomáhať, starať sa spoločne o deti, starať sa podľa svojich schopností,
možností a majetkových pomerov aj o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom. Vyživovacia
povinnosť medzi manželmi vzniká uzavretím manželstva, zaniká rozvodom alebo smrťou jedného z
manželov, trvá počas celého trvania manželstva bez ohľadu na to, či manželia žijú spolu alebo nie,
vyžaduje sa aby mali rovnakú životnú úroveň. Pre priznanie výživného však platí ust. § 75 ods. 2 Zák.
o rodine, podľa ktorého výživné nemožno priznať, ak by bolo vo rozpore s dobrými mravmi. V súvislosti
s uvedenou zákonnou úpravou je preto potrebné spoľahlivo zistiť dôvody, ktoré viedli niektorého z
manželov k neplneniu vyživovacej povinnosti, a to aj v kontexte v ust. § 18, § 19 Zák. o rodine, ktoré
určujú práva a povinnosti manželov. Rovnako je potrebné vysporiadať sa aj s dôvodmi, pre ktoré vznikla
odkázanosť jedného z manželov na výživu.

Vychádzajúc z uvedenej zákonnej úpravy odvolací súd zhodne ako súd prvého stupňa dospel k záveru,
že navrhovateľka v konaní dostatočným spôsobom osvedčila dôvodnosť svojho nároku. V konaní bolo
nesporne preukázané, že účastníci do 08.04.2013, kedy nadobudol právoplatnosť rozsudok o rozvode
manželstva boli manželia, nežili v spoločnej domácnosti, odporca po dobu asi 6 rokov pracoval v Í.,
navrhovateľka na Slovensku, kde sa starala o deti ( 2 plnoleté dcéry a maloletého syna ), odporca
do júla 2012 prispieval na domácnosť a rodinu cca sumou XXX € mesačne, od uvedeného obdobia
si svoju vyživovaciu povinnosť k navrhovateľke ako manželke neplnil, čo odporca nakoniec nepoprel.



Okrem neplnenia vyživovacej povinnosti odporcom v konaní bola preukázaná ďalšia právne významná
skutočnosť, ktorou navrhovateľka odôvodnila svoj nárok, a to jej dlhodobá práceneschopnosť od
06.03.2012 do marca 2013, v dôsledku ktorej sa jej príjem znížil. Pokiaľ za tejto skutkovej situácie, pri
zohľadnení výšky dávok v nezamestnanosti poberanej odporcom v Írsku, súd prvého stupňa dospel
k záveru, že návrh navrhovateľky na určenie výživného pre manželku je dôvodný, s jeho názorom sa
odvolací súd plne stotožnil. Vo vzťahu k odporcom namietanej nepreskúmateľnosti rozhodnutia súdu
prvého stupňa odvolací súd poznamenáva, že v rozhodnutí súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky
nastolené účastníkmi konania, ale len na tie ktoré majú podľa jeho názoru pre vec podstatný význam,
prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do
všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia, ktoré stručne
a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je
plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces. V danej veci súd prvého stupňa v
odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol stručne rozhodujúci stav, primeraným spôsobom opísal
priebeh konania, stanoviská oboch procesných strán, výsledky vykonaného dokazovania, citoval právne
predpisy ktoré aplikoval na danú vec a z ktorých vyvodil svoje právne závery, závery ktoré prijal,
primerane vysvetlil. Z odôvodnenia rozsudku nevyplýva jednostrannosť ani taká aplikácia príslušných
ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty
a zmyslu. Odvolací súd má za to, že skutkové a právne závery súdu prvého stupňa nie sú v
danej veci zjavne neodôvodnené a nezlučiteľné s článkom 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a
že odôvodnenie odvolaním napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa ako celok spĺňa parametre
zákonného odôvodnenia ( § 157 ods. 2 O.s.p. ).

Vo vzťahu k odporcom namietanej skutočnosti, že napadnutý rozsudok je v rozpore s dobrými mravmi
odvolací súd poznamenáva, že odporca mal vedomosť o podanom návrhu navrhovateľky od 17.10.2012
kedy mu bol doručený návrh, v konaní bol vypočutý dožiadaným súdom ( aj k výpovedi navrhovateľky ),
priznanie výživného pre navrhovateľku pre rozpor s dobrými mravmi však nenamietal, uviedol ju až
v odvolaní, z ktorého dôvodu na ňu odvolací súd neprihliadal. Naviac odvolací súd zdôrazňuje, že
navrhovateľka založením zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 28.12.2010 a dodatku k
predmetnému úveru zo dňa 10.04.2012 jednoznačne vyvrátila tvrdenie odporcu, že by v apríli 2012
mala od U. H. k dispozícii sumu X.XXX €, ktorú minula. Aj z uvedeného dôvodu je námietka odporcu
nedôvodná. Pokiaľ ide o tvrdenie odporcu, že priznaním výživného vo výške XXX € mesačne pre
navrhovateľku je životná úroveň navrhovateľky na Slovensku vyššia ako jeho v Í., je na úvahe, tak ako to
uviedla navrhovateľka vo svojom vyjadrení k odvolaniu odporcu, prečo za tejto situácie odporca zostáva
žiť v Í.. K životnej úrovni odporcu odvolací súd vychádzajúc z výsledkov vykonaného dokazovania súdom
prvého stupňa poznamenáva, že dávka v nezamestnanosti vo výške XXX € týždenne zrejme nie je
jediným zdrojom príjmu odporcu, keďže odporca sám vyčíslil svoje týždenné náklady na cca XXX €, čo
značne prevyšuje dávku v nezamestnanosti vo výške XXX €.

S poukazom na uvedené rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutom výroku je vecne správny, z
ktorého dôvodu ho odvolací súd podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p., v spojení s § 142
ods. 1 O.s.p.. V odvolacom konaní úspešnej navrhovateľke nepriznal náhradu trov odvolacieho konania,
nakoľko si ich neuplatnila.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.