Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 11CoP/349/2013 z 13. 1. 2014 Citácia: uznesenie Krajského súdu Bratislava z 13. januára 2014, sp. zn. 11CoP/349/2013, ECLI:SK:KSBA:2014:1412217702.1 Krajský súd Bratislava | 11CoP/349/2013 | ECLI:SK:KSBA:2014:1412217702.1 | 2014-01-13 | Uznesenie Oblasť práva: Rodinné právo, Rodinné právo – Starostlivosť o maloletých, Vyživovacie povinnosti Citované ustanovenia: § 221 ods. 1 písm. h) OSP, § 221 ods. 1 písm. f) OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/2123a03a-c564-4016-9e9c-c04fda628304 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2014:1412217702.1 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 11CoP/349/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1412217702
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 01. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Štrignerová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1412217702.1

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave, vo veci starostlivosti o maloleté deti T.: E. Z. XX.XX.XXXX, F. Z. XX.XX.XXXX
T. P. Z. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí
a rodiny v Bratislave, Vazovova 7/A, Bratislava, deti rodičov: otec - D.. J. T., bytom B., Q. X, K..Č.. G. XX,
a matka - D.. K. T., K..Č.. na F., B. B., Q. X, zastúpená JUDr. Elžbietou T. Dutkovou, advokátkou, Košická
52, Bratislava, o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, na odvolanie matky
proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 25.04.2013, č.k. 13P/272/2012-107, jednohlasne
( pomerom hlasov 3:0) takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvého stupňa sa v napadnutej časti ( vo výrokoch o bežnom a zročnom výživnom ) a
vo výroku o trovách konania z r u š u j e a v rozsahu zrušenia sa v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

V napadnutom rozhodnutí súd prvého stupňa :

- zveril maloleté deti T. - E., Z.. XX.XX.XXXX, F., Z.. XX.XX.XXXX T. P., Z.. XX.XX.XXXX do osobnej
starostlivosti matke, ktorá bude maloleté deti vychovávať, starať sa o ich výživu, zastupovať ich a
spravovať ich majetok,

- otcovi uložil povinnosť platiť na výživu maloletého E. sumu XXX euro, maloletého F. sumu XXX euro a
mal. P. sumu XXX euro, počínajúc dňom 12.11.2012, vždy do 15.dňa v mesiaci vopred k rukám matky,

- deklaroval, že zročné výživné pre maloletého E. a maloletého F. za dobu od 12.11.2012 do 25.04.2013
otcovi nevzniklo,

- zročné výživné pre maloletého P. za dobu od 12.11.2012 do 25.04.2013 v sume XXX euro uložil otcovi
zaplatiť do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku k rukám matky,

- vo zvyšku návrh matky na určenie výživného zamietol,

- určil, že otec má právo stretávať sa s maloletými deťmi každý týždeň vždy v stredu a v piatok od 15,00
hod. do 18,00 hod., každý nepárny týždeň v mesiaci v sobotu od 8,00 hod do 18,00 hod. a v nedeľu od
8,00 hod. do 18,00 hod, tak, že si v uvedený deň a hodinu maloleté deti prevezme od matky pred jej
bytom a v uvedený deň a hodinu maloleté deti matke vráti na tom istom mieste,

- vo zvyšku návrh otca na úpravu styku zamietol,

- deklaroval, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Rozhodnutie právne odôvodnil §25 ods.2, § 36 ods.1, § 62 ods.1,2,3,4,5, § 75 ods.1 Zákona o rodine
a po vykonanom dokazovaní zveril deti matke, ktorá ich bude vychovávať, starať sa o ich výživu a



spravovať ich majetok. V rozhodnutí konštatoval, že výživné určil od 12.11.2012 ( od podania návrhu
matkou ), kedy mal vykonaným dokazovaním za preukázané, že je v možnostiach otca platiť na výživu
detí spolu 400 euro mesačne. V rozhodnutí určená výška výživného na tri maloleté deti spolu s
rodinnými prídavkami postačujú pokryť odôvodnené výdavky detí v ich veku.

Pokiaľ ide o zročné výživné súd prvého stupňa ďalej v odôvodnení uviedol, že pre maloletého E. otcovi
zročné výživné nevzniklo (zaplatil 6xXXX euro), pre F. otcovi zročné výživné nevzniklo (zaplatil 6xXXX
euro) a pre Jakuba mu vzniklo zročné výživné v sume XXX euro (zaplatil len 1xXX euro) ktorú sumu mu
uložil zaplatiť do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku konštatujúc, že riešenie je v záujme P. a
v možnostiach otca (§ 160 ods. 1 O.s.p.).

Výrok o rozsahu a úprave styku otca s maloletými odôvodnil tým, že otec zatiaľ nemá podmienky na
inú úpravu kontaktu s deťmi.

O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods.1 písm. a/ O.s.p..

Proti výrokom rozsudku týkajúcich sa výšky výživného a zročného výživného podala v zákonnej lehote
odvolanie matka maloletých poukazujúc na to, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,
pretože nevykonal dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, na základe čoho nesprávne
určil

výšku výživného. Rozsudok mala v napadnutej časti za nedostatočne odôvodnený a za
nepreskúmateľný. Súd prvého stupňa pri zamietnutí zvyšnej časti návrhu nedostatočne zohľadnil na
strane povinného jeho schopnosti, zárobkové možnosti, majetkové pomery a životnú úroveň a na strane
maloletých detí ich opodstatnené a oprávnené potreby, a to predovšetkým u maloletého F. T. P..
Súd prvého stupňa rozhodol v hlbokom rozpore so záujmami detí, ich základnými a opodstatnenými
potrebami na zabezpečenie stravy, ošatenia, lekárskej starostlivosti, školských a mimoškolských potrieb,
pretože príjmové a majetkové pomery otca posudzoval povrchne a nedôsledne. Konajúci súd vyzval
otca na preukázanie a dokladovanie príjmov formou kópií daňových priznaní, výkazov o príjmoch a
výdavkoch, majetku a záväzkoch k 31.12.2011. Otec predložil len Potvrdenie o podaní daňového
priznania, z ktorého nie je zrejmý jeho skutočný príjem z podnikateľskej činnosti. Matka mala za to, že
ak si otec pri preukazovaní jeho zárobkových možností a schopností neplní svoje povinnosti, má súd
v zmysle zákona po zistení tejto okolnosti povinnosť prezumovať výšku jeho príjmu ako 20 násobok
životného minima. Otec na jednej strane tvrdí, že jeho mesačné príjmy sú na úrovni 600 až 800 euro
mesačne, na druhej strane však prehlasuje, že jeho mesačné výdavky súvisiace so zabezpečením
svojich potrieb a príspevkov do druhej domácnosti sú v sume XXX,XX euro. Otec je vysokoškolsky
vzdelaný, zdravý človek v aktívnom veku, ktorý sa môže uplatniť aj v ďalšom zamestnaní alebo zvýšiť
svoju pracovnú výkonnosť v terajšom podnikaní. V rozsudku absentuje akékoľvek posúdenie charakteru
a rozsahu dôvodnosti osobných výdavkov otca, výdavkov súvisiacich s jeho zárobkovou činnosťou a
výdavkov na novú domácnosť. Výdavky vynakladané otcom na bývanie v sume XXX euro ( 1 celkových
nákladov ) sú neprimerane vysoké a jednoznačne na úkor detí , kedy výpočet nákladov na bývanie je
potrebné deliť počtom osôb, ktoré bývajú v jednej domácnosti.

Podľa matky súd prvého stupňa ďalej nezohľadnil, že jej životná úroveň je podstatne nižšia a i to, že
plní svoju vyživovaciu povinnosť i formou osobnej starostlivosti o deti. Rozhodnutie nezohľadňuje ani
to, že najstarší syn je v pubertálnom veku, že dve deti sú dlhodobo v lekárskej starostlivosti a že na
dvojičky je treba všetky potreby kupovať dvojmo. V odôvodnení rozsudku je nesprávne tvrdenie o tom,
že odporca odkedy opustil spoločnú domácnosť prispieva nepravidelne sumou XXX euro mesačne -
tieto sumy sa pohybujú od výšky XXX euro mesačne do výšky XXX euro mesačne tak, ako to uviedla
v priebehu pojednávania

nariadeného na deň 25.04.2013. Matka mala za to, že kolízny opatrovník maloletých žiadnym
spôsobom nevyužil právomoci a procesne postavenie vyplývajúce mu zo zákona, nezisťoval pomery detí
a ani nevykonal šetrenie pomerov v domácnosti otca, ktorý žije s priateľkou a jej dcérou v jednoizbovom



byte. Je pravdepodobné, že v tomto prostredí bude otec tráviť aj čas určený na styk s maloletými a je
otázne, či je tento byt vhodným prostredím pre 6 ľudí.

Čo sa týka zročného výživného súd prvého stupňa pochybil, keď započítal plnenia poskytnuté otcom
v sledovanom období, jednak ako výživné a jednak na všetky maloleté deti sumárne a nie pomerne
k výške výživného na jednotlivé dieťa. Zročné výživné v sume XXX euro vzniklo len maloletému P.,
čo potvrdzuje aj súd v odôvodnení rozhodnutia konštatáciou , že „ takéto riešenie je v záujme P. a
možnostiach otca .“ Matka navrhla, aby odvolací súd rozhodnutie v napadnutej časti zmenil tak, že od
12.11.2012 určí výživné na maloletého E. v sume XXX euro a na maloletých F. T. P. sumou po XXX euro
a otcovi uloží povinnosť zaplatiť jej zročné výživné v lehote do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia.

Otec a kolízny opatrovník maloletých detí sa k odvolaniu matky písomne nevyjadrili.

Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti podľa ust. § 212 ods. 2 písm.
a/ O.s.p. v celom rozsahu, vec prejednal bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a
dospel k záveru, že v danom prípade nie sú dané zákonné podmienky na potvrdenie, resp. na zmenu
odvolaním napadnutého rozhodnutia.

Podľa § 157 ods. 2 O.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ domáha a z akých
dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca, prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne
vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými
úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne
posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

V zmysle citovaného ustanovenia je súd povinný riadne a presvedčivo odôvodniť svoje rozhodnutie.
Nedostatok riadneho odôvodnenia rozhodnutia je

porušením práva účastníka na spravodlivé súdne konanie, pretože sa mu tým odníma možnosť náležité
skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu, v rámci využitia prípadných riadnych alebo
mimoriadnych opravných prostriedkov, a teda možnosť riadne konať pred súdom.

V prejednávanej veci prvostupňový súd svoje závery, pre ktoré rozhodol o výške vyživovacej povinnosti
otca k maloletým deťom a o výške zročného výživného za obdobie od 12.11.2012 do 25.04.2013 riadne
a presvedčivo neodôvodnil. Z odôvodnenia výrokovej časti rozhodnutia, v ktorom súd určil vyživovaciu
povinnosť otca na maloleté deti nie je jasné, z ktorých dôkazov súd vychádzal a akým postupom dospel
k úvahe o dostatočnosti určenej výšky výživného , ktoré by malo zohľadňovať jednak odôvodnené
potreby maloletých detí ( z ktorých dve majú podľa Posudku Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v
Bratislave zo dňa 08.08.2012 dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav vyžadujúci si osobitnú starostlivosť ),
ale aj možností, schopností, zárobkových a majetkových pomerov rodičov, na výživu ktorých sú maloleté
deti odkázané. V prejednávanej veci z obsahu spisu vyplýva i to, že súd prvého stupňa vo vzťahu k
zisťovaniu zárobkových a majetkových pomerov otca nedostatočne zistil skutkový stav veci tým, že sa
uspokojil ( i napriek tomu, že v súlade s vyhľadávacou zásadou bol povinný vyhľadať a vykonať dôkazy
i mimo rámec návrhov účastníkov) len s predloženým Potvrdením o podaní daňového priznania k dani
z príjmov fyzickej osoby za roky 2011 a 2012 a vo vzťahu k prijatému záveru o príjme otca v sume cca
1.000 euro mesačne sa nezaoberal a ani nevyhodnotil reálne existujúci výrazný rozpor v ním tvrdených
príjmoch a výdavkoch ( zistených len z výsluchu otca ). Pokiaľ ide o zročné výživné, z odôvodnenia
rozhodnutia nie je zrejmé, na základ akých úvah dospel súd prvého stupňa k záveru o výške finančných
plnení už otcom uhradených pre účely výživného, keď jeho výška nie je totožná s výškou finančných
plnení otca uvedených matkou v priebehu pojednávania nariadeného súdom na deň

25.04.2013 ( pri nevykonaní iného dokazovania v tomto smere ). Uvedené znamená, že súdom
prvého stupňa prijaté závery sú skutkovo nedostatočne podložené a z hľadiska spravodlivého procesu
neprijateľné.



V danej situácii nie je potom možné správnosť úvahy súdu prvého stupňa vo vzťahu k výrokom o výške
tzv. bežného výživného a i zročného výživného za obdobie od 12.11.2012 do 25.04.2013 preskúmať
vo vzťahu k námietkám matky

prezentovaným v odvolaní podanom proti tejto časti rozhodnutia. Tým, že v odôvodnení rozhodnutia
súd prvého stupňa v dostatočnej miere neustálil a neuviedol, v čom spočíva podstata námietok oboch
rodičov k výške vyživovacej povinnosti otca k maloletým deťom a i okolnosti majúce pri rozhodovaní o
určovaní výšky vyživovacej povinnosti otca vrátane dôsledného vyporiadania sa s výškou a charakterom
finančných plnení už vyplatených otcom za hodnotené obdobie navodil stav, kedy nie je možné odvolacie
námietky matky posúdiť a v rámci odvolacieho konania sa s nimi vyporiadať.

Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti a v závislom
výroku o trovách konania podľa § 221 ods. 1 písm. f/, h/ O.s.p. v spojení s ust. § 212 ods.3 O.s.p. zrušil
a podľa § 221 ods. 2 O.s.p. vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Úlohou súdu prvého stupňa
bude doplniť dokazovanie v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie vo veci s prihliadnutím na príslušnú
hmotnoprávnu úpravu, následne vykonané dôkazy vyhodnotiť jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti,
opätovne o celej veci rozhodnúť výrokom zodpovedajúcim ust. § 155 O.s.p. v spojení s ust. § 76 ods.1
Zákona o rodine a odôvodniť rozhodnutie tak, aby zodpovedalo ust. § 157 ods. 2 O.s.p.., t.zn. v ňom
uviesť stručný a jasný výklad o tom, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a akými úvahami sa
riadil pri hodnotení dôkazov, prečo nevykonal prípadné ďalšie účastníkmi navrhované dôkazy a uviesť
úplný záver o skutkovom a právnom posúdení veci, t.zn. z akých právnych ustanovení vychádzal a
prečo pod tieto ustanovenia podriadil zistený skutkový stav a to tak, aby logicky, vnútorne kompaktne
a neprotirečivo vysvetlil svoj postup a relevantné dôvody svojho rozhodnutia nadväzujúce na príslušnú
hmotnoprávnu úpravu; v novom rozhodnutí o veci súd prvého stupňa okrem rozhodnutia o trovách
prvostupňového konania rozhodne aj o náhrade trov odvolacieho konania ( § 224 ods.3 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.