Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 8Co/438/2013 z 16. 6. 2014 Citácia: uznesenie Krajského súdu Bratislava z 16. júna 2014, sp. zn. 8Co/438/2013, ECLI:SK:KSBA:2014:1510212317.1 Krajský súd Bratislava | 8Co/438/2013 | ECLI:SK:KSBA:2014:1510212317.1 | 2014-06-16 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné Citované ustanovenia: § 43 ods. 4 zákona č. 8/2009 Z. z., § 3d ods. 5 písm. d) zákona č. 135/1961 Zb. Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/a91e673b-4dee-4c91-9f79-32341f3c9db5 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2014:1510212317.1 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8Co/438/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1510212317
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 06. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Gažovičová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1510212317.1

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: Dopravný podnik Bratislava, a.s., IČO: 00 492 736,
Olejkárska 1, Bratislava, proti odporcom: 1/ O.. A. A., 2/ W. A., obaja bytom D. XXXX/XG, I., o zaplatenie
92,94 eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V, zo
dňa 22. mája 2013, č.k. 16C 107/2012-92, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec mu v r a c i a
na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom zamietol súd prvého stupňa návrh; ktorým sa navrhovateľ domáhal zaplatenia
92,94 eur spolu s úrokom z omeškania 9 % ročne od 02.07.2009 do zaplatenia; odporcom 1/,2/ náhradu
trov konania nepriznal. Vychádzal zo zistenia, že dňa 24.06.2009 rozhodol príslušník Krajského
riaditeľstva v Bratislave o odtiahnutí osobného motorového vozidla Mercedes EČ: I. - XXX E., pretože
toto stálo na parkovacom mieste vyhradenom pre iného, jeho odtiahnutie vykonal navrhovateľ do
miesta, kde si ho vyzdvihol odporca 1/. Z dokladov od vozidla zistil, že prevádzkovateľom uvedeného
vozidla je odporkyňa 2/. S poukazom na § 43 ods. 4 zákona č. 8/2009, § 3d ods. 5 písm. d/ zákona
číslo 135/1961 Zb. dospel k záveru, že navrhovateľ je v konaní aktívne legitimovaný domáhať sa úhrady
nákladov, ktoré mu v súvislosti s odťahom vozidla vznikli. Konštatoval, že výška nákladov je individuálna
v každom jednotlivom prípade, keď závisí od vzdialenosti miesta, z ktorého sa odtiahnutie
uskutočňuje, od technológie a prostriedkov, ktoré sú použité na odtiahnutie, a preto nemožno za rozsah
týchto nákladov považovať "výslednú kalkuláciu nákladov na odťah jedného motorového vozidla v roku
2009" vyhotovenú znalcom. S poukazom na uvedené uzavrel, že navrhovateľ mal povinnosť
nielen vyčísliť, ale aj preukázať individuálne náklady, ktoré skutočne v konkrétnom prípade priamo na
odstránenie vozidla odporcu vynaložil, čo v prejednávanom prípade nevykonal. Nakoľko navrhovateľ
nepreukázal, z čoho ním uplatnené náklady pozostávajú a ako dospel k uplatnenému nároku, jeho
návrh zamietol. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a odporcom, ktorí mali v
konaní úspech v celom rozsahu, náhradu trov konania nepriznal, pretože im žiadne nevznikli.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ domáhajúc sa jeho
zmeny tak, aby bolo jeho návrhu v celom rozsahu vyhovené dôvodiac tým, že súd prvého stupňa
neúplne zistil skutkový stav veci, na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým
zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukazoval na to,
že nakoľko hlavným predmetom jeho činnosti je mestská hromadná doprava, musí byť hospodárenie
jeho strediska odťahovej služby oddelené, takže celkové náklady strediska predstavujú súčet úhrad
realizovaných v určitom časovom období. Keďže prípadná strata strediska by musela byť krytá z
verejných zdrojov, je všeobecne akceptovateľné, že v súčte musia porušovatelia nahradiť všetko, čo
bolo nutné vynaložiť na zabezpečenie verejného poriadku pri odťahovaní vozidiel. S poukazom na
uvedené mal za to, že za konkrétny odťah je potrebné účtovať všetky finančné náklady, ktoré v súvislosti
s vykonaným odťahom vznikli a boli vynaložené na zabezpečenie plnenia tejto verejnej služby, a to



nielen priame náklady (kilometrová sadzba a náklady obslužného personálu), ale aj nepriame náklady
(spotreba energií, poistenie, prenájom priestorov, strážna služba, dane poplatky). Jeden konkrétny
odťah tak predstavuje podiel všetkých účelne vynaložených nákladov strediskom odťahovej služby
v pomere k počtu odtiahnutých vozidiel v kalendárnom roku. Argumentoval, že vykonáva odťahy z
centrálnej časti Bratislavy, kde je rozdiel kilometrových vzdialeností jednotlivých odťahov minimálny
vo vzťahu k ostatným nákladom a nakoniec aj ťažko vyčísliteľný, a preto si opodstatnenie uplatňuje
paušálnu sumu za odťahy.

Odporcovia 1/, 2/ sa k odvolaniu navrhovateľa písomne nevyjadrili.

Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok v medziach dôvodov podaného odvolania, ktorými je
viazaný, vrátane konania, ktoré mu predchádzalo (§ 212 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru že odvolanie navrhovateľa je dôvodné.

V posudzovanej veci založil súd prvého stupňa svoje rozhodnutie na závere, že navrhovateľ
nepreukázal výšku ním uplatňovaného nároku, keď bolo jeho dôkaznou povinnosťou v konaní
preukázať individuálne náklady, ktoré skutočne v konkrétnom prípade priamo na odstránenie vozidla
odporcov vynaložil, pretože ich výška je individuálna v každom jednotlivom prípade a závisí od
vzdialenosti miesta, z ktorého sa odtiahnutie uskutočňuje, technológie a prostriedkov, ktoré sú použité
na odtiahnutie.

Možno prisvedčiť súdu prvého stupňa v tom, že správca komunikácie môže požadovať iba náklady,
ktoré boli skutočne, preukázateľne a priamo, vynaložené na odstránenie vozidla v konkrétnom prípade.
Výška týchto nákladov by preto mala byť v každom jednotlivom prípade odstránenia vozidla individuálna,
pretože bude závislá najmä od vzdialenosti z miesta, z ktorého sa odstránenie
uskutočňuje, do miesta, kam sa vozidlo odstraňuje. Na preukázanie výšky nákladov predložil navrhovateľ
v konaní znalecký posudok č. 5/2009, vypracovaný Ekonomickou univerzitou v Bratislave, podľa
ktorého skutočné náklady na odťah jedného vozidla v roku 2008 predstavovali sumu 101,82 eur.
Navrhovateľ si v konaní uplatňoval zaplatenie nákladov v sume 92,94 eur za odťah vozidla uskutočnený
dňa 24.06.2009 a na preukázanie opodstatnenosti uplatňovanej výšky nákladov predložil výpočet
ekonomicky oprávnených nákladov na jeden nútený odťah vozidla v roku 2009 vo výške 90,94 eur bez
DPH a v nadväznosti na to predložil výpočet nákladov vzťahujúci sa k odťahu vozidla odporcov,
vykonaného dňa 24.06.2009 z Ružovej doliny na Bazovu ulicu v Bratislave, vo výške 92,40 eur bez
DPH, resp. 109,96 eur s DPH.

Súd prvého stupňa nepovažoval navrhovateľom predložené listinné dôkazy za relevantné a spoľahlivé
podklady pre objektívne stanovenie skutočnej výšky finančných nákladov za odťah vozidla bez toho,
aby uviedol, ktorá z položiek celkových nákladov nezodpovedá ich skutočnej výške a ako ju má
navrhovateľ v konaní objektivizovať. Len všeobecné odmietnutie paušálneho určenia nákladov na
výkon núteného odťahu vozidla, nepovažuje odvolací súd za správne, za stavu, keď paušálne určenie
nákladov vychádza z kalkulácie konkrétnych nákladov, špecifikovaných čo do druhu a výšky,
vzniknutých v danom období v priamej príčinnej súvislosti s odťahom všetkých vozidiel a odzrkadľuje
tak skutočné náklady priemerne pripadajúce na odťah jedného motorového vozidla v danej lokalite a
v danom období.

Pokiaľ by aj výška nákladov nebola dostatočne podložená kalkuláciou všetkých nákladov a keďže
individuálnu výšku nákladov na odťah sporného vozidla by bolo možné určiť len s nepomernými
ťažkosťami (kedy by náklady spojené s exaktným zisťovaním objektívnej výšky individuálnych nákladov
boli neúmerné výške vymáhanej pohľadávky), bolo by ju možné určiť v súlade s ust. § 136 O.s.p. úvahou
súdu, ktorá by nemohla vychádzať z ľubovôle súdu, ale rovnako by musela mať podklad v konkrétnych
poznatkoch súdu a z nich logicky vyplývať, a teda z kalkulácie nákladov priemerne pripadajúcich na
jeden odťah vozidla stanovenej pomerom medzi celkovými zistenými nákladmi a počtom odtiahnutých
vozidiel, ktoré sa skutočným individuálnym nákladom na odťah sporného vozidla najviac približujú.

Vykonanie znaleckého dokazovania v danom prípade na zistenie individuálnych nákladov konkrétneho
odťahu vozidla nepovažuje odvolací súd za hospodárne vzhľadom na to, že by sa ním neprimerane
zvýšili trovy konania a nebolo by ani účelné, vzhľadom na nepatrný podiel nákladov na spotrebu
nafty/benzínu; ktorých výška závisí od vzdialenosti miesta odťahu; na celkových nákladov na odťah



jedného vozidla, resp. na zanedbateľnú závislosť nákladov na odťah vozidla od použitia technológie
a prostriedkov na jeho odtiahnutie.

Dokazovanie je časťou občianskeho súdneho konania, v ktorej si súd vytvára poznatky potrebné
na rozhodnutie vo veci. Hodnotenie dôkazov je myšlienková činnosť súdu, v rámci ktorej vykonaným
dôkazom prisudzuje určitú hodnotu. Pri hodnotení dôkazov súd v zásade nie je obmedzovaný
právnymi predpismi, ako má dôkazy hodnotiť; uplatňuje sa zásada voľného hodnotenia dôkazov; iba
výnimočne zákon súdu ukladá určité obmedzenie pri hodnotení dôkazov (§ 133, § 134, § 135). Pri
hodnotení dôkazu z hľadiska jeho závažnosti (dôležitosti) súd posudzuje, či je dôkaz významný na
preukazovanie takých skutkových zistení, ktoré sú potrebné pre rozhodnutie, pri hodnotení dôkazov
z hľadiska ich zákonnosti súd skúma, či bol dôkaz vykonaný zákonu zodpovedajúcim spôsobom a
napokon z hľadiska jeho pravdivosti, teda či dôkaz preukazuje skutočnosti z neho vyplývajúce, hodnotí
dôkaz na základe jeho vierohodnosti.

Súd prvého stupňa sa v procese dokazovania týmito zásadami neriadil, keď dospel k záveru, že
navrhovateľ nepreukázal výšku ním uplatňovaného nároku, keď jednotlivé navrhovateľom predložené
dôkazy na preukázanie výšky nákladov na vykonanie odťahu vyhodnotil ako nedôveryhodné bez toho,
aby uviedol také relevantné skutočnosti, ktoré ním uplatňovanú výšku spochybňujú do tej miery, že na
ich základe nemožno stanoviť výšku nákladov v danom prípade ani postupom podľa § 136 O.s.p.

So zreteľom na to, že skutkové zistenia súdu prvého stupňa nedávajú podklad pre jeho záver o
neopodstatnenosti navrhovateľom uplatňovanej výšky nákladov, nemožno považovať tieto právne
závery súdu prvého stupňa za správne. Rozhodnutie vo veci samej odvolacím súdom by však za tohto
stavu veci v celom rozsahu nahrádzalo prvostupňové rozhodnutie, čím by bolo účastníkom odoprené
právo namietať správnosť skutkových a právnych záverov na inštančne vyššom súde
a tým aj možnosť preskúmania správnosti záverov odvolacieho súdu, ku ktorým by dospel právnym
posúdením skutkových zistení z hľadiska tých rozhodujúcich skutočností, ktoré považoval
za významné na rozdiel od prvostupňového súdu, ktorý sa nimi buď dostatočne náležite nezaoberal
alebo opomenul vôbec zaoberať. Posúdenie podstaty veci v rámci dvojinštančného súdneho konania
je však súčasťou práva na súdnu ochranu a spravodlivý proces. Požiadavke dôsledného rešpektovania
ústavného princípu dvojinštančnosti konania je možné učiniť zadosť iba kasačným rozhodnutím.

Rozhodnutie súdu prvého stupňa je tak postihnuté inou vadou majúcou za následok nesprávne právne
posúdenie veci (§ 212 ods. 3 O.s.p.), a preto odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil
(§ 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p.) a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 221 ods. 2 O.s.p.), v ktorom súd prvého
stupňa posúdi výšku navrhovateľom uplatňovaných nákladov odťahu vozidla vo vyššie naznačenom
smere.

V novom rozhodnutí súd prvého stupňa rozhodne aj o náhrade trov tohto odvolacieho konania (§ 224
ods. 3 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.