{"guid": "f4b50812-26d6-4ec3-8fad-a7416325a0ac:91b9b06d-ed35-4c19-b16b-c3d02750711e", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2014:1510218716.1", "spisova_znacka": "9Co/405/2012", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 9Co/405/2012 z 22. 1. 2014", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 22. januára 2014, sp. zn. 9Co/405/2012, ECLI:SK:KSBA:2014:1510218716.1", "identifikacne_cislo": "1510218716", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Alica Beňová", "sudca_id": 273, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-alica-benova-273", "datum_vydania": "2014-01-22", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-2", "nazov": "§ 219 ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-219"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/91b9b06d-ed35-4c19-b16b-c3d02750711e", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2014:1510218716.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2014:1510218716.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2014:1510218716.1/text", "citacie_n": 3, "text": "Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 9Co/405/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1510218716
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 01. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Huszár
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1510218716.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Huszára a členiek senátu
JUDr. Zuzany Posluchovej a JUDr. Magdalény Florekovej v právnej veci navrhovateľky: S. N., A. M. Č..
XX, M., zastúpená JUDr. Evou Skačániovou, advokátkou v Dunajskej Strede, Korzo Béla Bartóka č.
789/3 proti odporcovi: AUTOCENTRUM AAA AUTO, a.s., Bratislava, Panónska cesta č. 39, zastúpený
JUDr. Sylviou Švecovou, advokátkou v Bratislave, Štefunkova č. 9, o zaplatenie 500,-€ s príslušenstvom,
na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V č.k. 41 C 466/2011-83 zo dňa 19.
júna 2012, v pomere hlasov 3:0, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok   súdu prvého stupňa v napadnutej časti   p o t v r d z u j e .

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke    náhradu trov  odvolacieho  konania a to trovy právneho
zastúpenia vo výške 42,49 € na účet JUDr. Evy Skačániovej, advokátky v Dunajskej Strede,  v lehote
3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súdu prvého stupňa odporcu zaviazal k povinnosti zaplatiť navrhovateľke 500,-
€ spolu s úrokom z omeškania 9 % ročne z tejto sumy od 1. 12. 2009 až do jej zaplatenia, ako aj nahradiť
jej trovy konania k rukám advokátky JUDr. Evy Skačániovej,  Dunajská Streda, Korzo Bélu Bartóka č. 3,
v sume 30,- € titulom súdneho poplatku a v sume 418,22 € titulom trov právneho zastúpenia a to všetko
v lehote do 3. dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.  Vo zvyšku / v časti úrokov z omeškania za
obdobie od 19. 10. 2009 do 1. 12. 2009 / súd  návrh  zamietol.

Vo svojom rozhodnutí uviedol, že dňa 18. 10. 2009 podpísali účastníci kúpnu zmluvu, podľa ktorej
odporca predal navrhovateľke  osobné motorové vozidlo M. C., EVČ: K. XXX E. s uvedením ďalších
náležitostí jeho označenia ako dátum prvej evidencie vozidla, farba, číslo podvozku a stav tachometra,
číslo motora vyznačené ako neevidované. Kúpna cena vozidla 7 399,- € bola dojednaná v článku 5
tejto zmluvy a zaplatená mala byť na dva razy a to pri podpise zmluvy prvá časť 500,- €, keď čas
platby druhej časti kúpnej ceny konkrétnym dátumom úhrady uvedený nebol. V článku 5.3 zmluvy bol
uvedený spôsob úhrady, ktorý je daný na výber kupujúcemu, pričom tento má povinnosť pri úhrade uviesť
variabilný symbol platby z daňového dokladu  - faktúry, ktorá je prílohou č. 3 zmluvy, z ktorej  vyplýva,
že splatnosť druhej časti kúpnej ceny bola určená na 1. 11. 2009. Podľa tejto faktúry mal predávajúci
dodať predmet kúpy 18. 10. 2009, pričom vyhlásil, že až do času celej úhrady kúpnej ceny zostáva
vozidlo v jeho vlastníctve. V článku 5.5 kúpnej zmluvy bola uvedená dohoda  zmluvných strán, podľa
ktorej v prípade, že kupujúci nedoplatí kúpnu cenu, dôjde bez  ďalšieho k ukončeniu platnosti tejto
zmluvy a kupujúci je povinný zaplatiť predávajúcemu zmluvnú pokutu vo výške zodpovedajúcej prvej
časti kúpnej ceny. Zmluvné strany vyhlásili, že si kúpnu zmluvu prečítali a rozumejú jej (čl. 7.2). Dohodli
sa na podriadení ich záväzkového vzťahu pod právnu úpravu Obchodného zákonníka (6.1). Podľa čl.
4.4 sú  prílohou č. 2  tejto zmluvy Všeobecné obchodné podmienky odporcu ( VOP ), prílohou č. 1 je



protokol o skúšobnej jazde a odovzdaní vozidla. Prílohy č. 1 a 2 ako súčasť zmluvy súdu vo vyhotovení
podpísanom navrhovateľkou súdu predložené neboli.

Prvostupňový súd ďalej uviedol, že dospel súd k záveru, že právny úkon - kúpna zmluva uzavretá medzi
účastníkmi dňa 18. 10. 2009, nie je v zmysle § 49a Občianskeho zákonníka právny úkon neplatný. Pokiaľ
mala navrhovateľka vôľu, len vozidlo rezervovať, ako úkon predchádzajúci rozhodnutiu o kúpe vozidla,
nepreukázala v konaní, že odporca túto jej vôľu poznal a vystavením dokladu o kúpe vozidla ju uviedol do
omylu, keďže osoba, ktorá sa omylu dovoláva, je povinná si sama, podľa okolností konkrétneho prípadu,
zabezpečiť objektívne informácie o okolnostiach, ktoré považuje za rozhodujúce pre uskutočnenie
zamýšľaného právneho úkonu (predmetný záver rieši aj rozsudok NS SR 3 Cdo 192/2008). Pokiaľ si
navrhovateľka listinný doklad, ktorý podpisovala, aspoň len zbežne neprečítala, podpísala, čo jej bolo
predložené bez záujmu o obsah dokladu, nemožno tvrdiť, že konaním odporcu bola uvedená do omylu.
Pokiaľ riešenie navrhovateľkou zamýšľaného právneho úkonu - len rezervácia vozidla nezodpovedalo
písomnému právnemu úkonu, bol stav veci zistiteľný priamo pri výkone tohto úkonu, vyžadovalo si
to len kontrolu dokladov, ktoré nedbanlivo podpísala. Je bežnou praxou odporcu vozidlo rezervovať,
pokiaľ zákazník takúto vôľu prejaví, keď odporca túto prax preukázal rezervačnými dokladmi z iných
obchodných prípadov. V zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka je právny úkon je neplatný ak nie je
urobený vážne a je to vtedy, keď je jednoznačne zrejmé, že účastník právneho úkonu nechcel spôsobiť
právne dôsledky s ním spojené. Dôkazné bremeno k preukázaniu nedostatku vážnosti vykonania úkonu
podpísania kúpnej zmluvy má navrhovateľka, ktorá ho  neuniesla. Okolnosti, za ktorých navrhovateľka
vystupovala, bola v predajni odporcu, vykonala skúšobnú jazdu, zaplatila zálohu na kúpnu cenu, nemohli
vyvolať pochybnosti u odporcu o vážnosti prejavu jej vôle. Prvostupňový súd poukázal nato, že  nebol
zistený ani iný dôvod neplatnosti kúpnej zmluvy, na ktorý sa navrhovateľka odvolávala. Predmet zmluvy
je nezameniteľne identifikovaný a nedostatok označenia čísla motora, určitosť popisu predmetu kúpy
nespochybňuje. Počas konania navrhovateľka  dôvod neplatnosti kúpnej zmluvy rozšírila o nedostatok
podpísania kúpnej zmluvy, osobou konajúcou v mene odporcu, podľa výpisu z obchodného registra, keď
mala zato, že zmluva mala byť podpísaná predsedom predstavenstva a členom predstavenstva tak, že
k napísanému  alebo vytlačenému obchodnému menu spoločnosti pripoja svoj vlastnoručný podpis, čo
na vyhotovení kúpnej zmluve chýba. Súd túto námietku s poukazom na ustanovenie § 15 Obchodného
zákonníka vyhodnotil ako právne neopodstatnenú, pretože odporca je v zmluve riadne identifikovaný,
je v nej uvedené celé obchodné meno, sídlo, identifikačné číslo a údaj o zápise v obchodnom registri.
Zmluva je opatrená odtlačkom pečiatky žalovanej a je podpísaná.

Prvostupňový súd poukázal nato, že nároky, ktoré si navrhovateľka v tomto konaní uplatňuje, vyplývajú
zo zmluvy o kúpe (kúpna zmluva) a súčasne je to aj zmluva spotrebiteľská, keď odporca  ako dodávateľ
plnenia, predmetu kúpy konal v rámci jej predmetu obchodnej činnosti a navrhovateľka  do zmluvného
vzťahu vstúpila ako fyzická osoba, spotrebiteľ (§ 52 Občianskeho zákonníka). Účastníci si platne podľa
§ 262 ods. 1 Obchodného zákonníka zvolili jeho aplikovateľnosť  na ich zmluvný vzťah. Tento právny
režim v zmysle § 450 Obchodného zákonníka, nie je v neprospech spotrebiteľa (§ 54 Občianskeho
zákonníka). Predmetom dokazovania bola okolnosť či, nastala splatnosť kúpnej ceny podľa podmienok
kúpnej zmluvy pred úkonom odovzdania vozidla, alebo nastala až momentom jeho odovzdania. Od
vyriešenia tejto otázky sa odvíjal ďalší právny osud navrhovateľkou zaplatenej časti kúpnej ceny 500,-
€. Podľa VOP odporcu, čl. 6.1 predávajúci sa zaviazal vozidlo odovzdať kupujúcemu najneskôr v deň
uhradenia celej kúpnej ceny. Kúpna zmluva sa v článku 4.4 na tieto VOP odvoláva. Podľa názoru
prvostupňového  súdu však navrhovateľka preukázala / svedecké výpovede X. N. a V. N./, že listiny od
tohto zmluvného vzťahu v čase jeho vzniku od odporcu nedostala a  námietka odporcu , že svedkovia
sú vo veci zaujatí v prospech navrhovateľky, by  mohla mať opodstatnenie, keby odporca ich výpoveď
aspoň nepriamo vyvrátil. To, že doklady navrhovateľke vydané  pri úkone vzniku zmluvy neboli, nepriamo
preukazuje aj skutočnosť, že kúpna zmluva nie je v listinnom vyhotovení kompletná, pretože neobsahuje
prílohy č. 1 a č. 2 -  všeobecné obchodné podmienky, na ktoré sa zmluva odvoláva. Odporca predložil
súdu vzorovú listinu s VOP, pričom táto je ukončená odsekom  -  podpis zákazníka a súd z rozhodovacej
praxe vie, že pokiaľ sú tieto podmienky súčasťou kúpnej zmluvy, zákazník ich podpisuje s tým, že 1
vyhotovenie zostáva u predajcu a 1 vyhotovenie u kupujúceho. Preto pokiaľ sa zmluva odvoláva na
VOP a pokiaľ navrhovateľka preukázala, že ich nedostala, čo odporca nevyvrátil predložením rovnopisu
potvrdeného podpisom navrhovateľky, nestali sa súčasťou zmluvy a nie je možné podľa nich posúdiť
zmluvné dojednania tohto kúpneho vzťahu. Absolútne právne neobstojí argument odporcu, že jej VOP
sú voľne prístupné na internete. Pokiaľ sa zmluva na ne odvoláva ako na prílohu, mali sa v listinnom
navrhovateľkou  podpísanom vyhotovení stať súčasťou zmluvy. Prvostupňový súd poukázal na  § 54



ods. 2 Občianskeho zákonníka a pri vyhodnocovaní skutkového stavu  nevychádzal z právneho režimu
riešenia časového vzťahu medzi dodaním tovaru a zaplatením kúpnej ceny podľa VOP, ale podľa § 450
Obchodného zákonníka, podľa ktorého navrhovateľka  nemala povinnosť zaplatiť kúpnu cenu, kým jej
odporca vozidlo neodovzdá. Tento skutkový stav nezvrátia ani náležitosti faktúry, ktorú ako jediný doklad
k vzniku záväzku navrhovateľka prevzala (potvrdila to ona aj svedok X. N.) a podľa ktorého mala druhú
časť ceny zaplatiť do 1. 11. 2009, pretože obsah dokladu je zmätočný, keď sa v ňom uvádza, že tovar
bol navrhovateľke dodaný 18. 10. 2009, čo sa nestalo. Vo faktúre, v jej textovej časti, odporca vyjadril
jej výhradu vlastníctva auta do času zaplatenia plnej kúpnej ceny, avšak dohoda o zmene  vlastníckeho
práva k veci, je právna skutočnosť, ktorá sa môže, ale aj nemusí časovo stotožniť s úkonom odovzdania
veci, preto ani z tohto textu nie je možné vyvodiť existenciu dohody účastníkov o tom, že zaplatenie
kúpnej ceny predchádza dodaniu tovaru. Tvrdenie odporcu, že navrhovateľka nedodržala podmienky
zmluvy, keď kúpnu cenu nezaplatila, preto právne neobstojí. Táto povinnosť jej nemohla vzniknúť skôr,
ako jej odporca odovzdá predmet kúpy a preto nemohol nastať ani právny režim dohodnutý v článku 5.5
zmluvy, podľa ktorého si odporca zaplatených 500,- € započítal na zmluvnú pokutu, nárokovateľnú len
v prípade nezaplatenia splatnej kúpnej ceny. Zmluvný vzťah bol ukončený predaním vozidla inej osobe,
odporca  zadržiava navrhovateľkou zaplatených 500,- € bez právneho dôvodu a preto mu súd uložil
povinnosť, predmetnú peňažnú sumu vrátiť.

O úrokoch z omeškania prvostupňový súd rozhodol podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení
s ustanovením§ 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z.. Odporca  sa so splnením uloženej peňažnej
povinnosti dostal od 1. 12. 2009 do omeškania, pretože navrhovateľka ho na vrátenie peňazí do 30.
11. 2009 vyzvala listom z 18. 11. 2009. Od tohto času má preto nárok na úrok z omeškania a v časti
uplatneného obdobia od 19. 10. 2009 do 1. 12. 2009 bol nárok zamietnutý. Odporca je povinný platiť
úrok z omeškania vo výške, ktorá je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba
Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, keď ku dňu 1. 12.
2009 bola základná úroková sadzba 1 %, takže odporca je povinný platiť úrok z omeškania 9 % ročne.

O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 3 O.s.p.. Navrhovateľka mala v konaní
neúspech v nepatrnom rozsahu príslušenstva istiny, preto jej súd priznal plnú náhradu trov konania,
ktoré pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku / 30,-€/, trov právneho zastúpenie za 6 úkonov
právnej služby  vo výške 253,62€, z náhrady za stratu času vo výške 101,68€  a z náhrady cestovného
vo výške 62,96€.

Proti tomuto rozsudku okrem zamietajúcej časti podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie odporca,
ktorý žiadal aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil návrh v celom rozsahu zamietol a zaviazal
navrhovateľku k náhrade trov konania. Súhlasil s právnym názorom súdu prvého stupňa, že predmetná
kúpna zmluva bola platne uzavretá a neprichádza do úvahy vyslovenie jej neplatnosti z dôvodov, na ktoré
poukazovala navrhovateľka.  Napriek tomu však súd prvého stupňa predmetný skutkový stav vyhodnotil,
že navrhovateľka nemala povinnosť doplatiť kúpnu cenu, nakoľko jej nebolo vydané predmetné
motorové vozidlo, resp., že navrhovateľka nebola povinná doplatiť kúpnu cenu pred odovzdaním
motorového vozidla. Tento záver považoval za nesprávny, resp. skúmanie tejto otázky za irelevantné,
nakoľko merito sporu nespočíva v tom, či a kedy nastala splatnosť druhej časti kúpnej ceny ale v tom,
že navrhovateľka bez právneho aj faktického dôvodu nedostála záväzku z predmetnej kúpnej zmluvy,
t. j. nebola pripravená prevziať motorové vozidlo a doplatiť druhú časť kúpnej ceny motorového vozidla
(tieto skutočnosti v konaní nepreukázala) - a práve naopak v konaní tvrdila (avšak nepreukázala), že
predmetné motorové vozidlo malo  prasknuté čelné sklo, a preto si ho neprevzala a chcela zrušiť
zmluvu, ako keby sa nebola stala. Okrem tohto navrhovateľka v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy mala
uhradenú len časť kúpnej ceny ako zálohu vo výške 500,,-€, to znamená, že ani z jej strany v čase
uzatvorenia kúpnej zmluvy neboli splnené podmienky úplného zaplatenia kúpnej ceny a teda neboli
naplnené ustanovenia o kúpnej zmluve podľa § 409 Obchodného zákonníka, na ktoré sa sama v žalobe
odvoláva a ani ustanovenia § 450 Obchodného zákonníka, ako to vyhodnotil súd prvého stupňa, pretože
navrhovateľka nebola ani pripravená uhradiť druhú časť kúpnej ceny ale trvala na zrušení zmluvy. On
mal záujem na naplnení kúpnej zmluvy, t.j. odovzdaní motorového vozidla a súčasnom doplatení kúpnej
ceny zo strany navrhovateľky, keďže ide o synalagmatický právny úkon (v súlade s ustanovením § 450
Obchodného zákonníka).V zmysle tejto základnej charakteristiky kúpnej zmluvy ako synalagmatického
právneho úkonu odporca mal zato, že navrhovateľka sa neoprávnene a mylne domnieva, že on porušil
povinnosť z kúpnej zmluvy, ak jej predmetné motorové vozidlo neodovzdal pri podpise zmluvy (3. strana
vyjadrenia zo dňa 15. 12. 2011, 6. odsek). On žiadnu povinnosť z kúpnej zmluvy neporušil tým, že



predmetné motorové vozidlo nedal do dispozície navrhovateľke pri podpise zmluvy a zaplatení len
zálohy vo výške 500,,-€ , keď takáto povinnosť mu nevyplýva zo žiadneho ustanovenia zákona ani
zmluvy, práve naopak, aj v súlade s ustanoveniami § 450 Obchodného zákonníka a pri zachovaní
synalagmatického ponímania vzájomných povinností zmluvných strán trval na tom, že k odovzdaniu
motorového vozidla malo v danom prípade dôjsť súčasne so zaplateným celej kúpnej ceny (oproti
zaplateniu kúpnej ceny), pripravenosť ktorej navrhovateľka nepreukázala. Práve skutočnosť, že nebol
zmluvne dohodnutý konkrétny termín doplatenia kúpnej ceny, preukazuje, že jeho postup bol správny
a nie je možné od neho spravodlivo požadovať, aby odovzdal do dispozície navrhovateľky motorové
vozidlo bez zaplatenia doplatku kúpnej ceny, resp. bez súčasného poskytnutia dostatočnej záruky alebo
zábezpeky na doplatenie kúpnej ceny (napr. uzavretím úverovej zmluvy atp). Keďže predmetná kúpna
zmluva predvídala situáciu, v akej sa navrhovateľka ocitla, mám za to, že k ukončeniu kúpnej zmluvy
došlo v súlade s jej ustanoveniami článku 5, bod 5.5 a 5.6 - t. j. dohodou so súčasným použitím
dohodnutých sankčných opatrení odporcu voči navrhovateľke. Z toho pohľadu považuje za nesprávne
aj konštatovanie súdu prvého stupňa ohľadne ukončenia predmetného zmluvného vzťahu, keď ustálil,
že tento skončil „predaním vozidla inej osobe“ .

K odvolaniu odporcu sa písomne vyjadrila navrhovateľka, ktorá žiadala napadnutý rozsudok potvrdiť a
priznať náhradu trov odvolacieho konania. Stotožnila  sa so závermi súdu prvého stupňa, že sporná
kúpna zmluva je zmluva spotrebiteľská a  že listiny (VOP), ktoré mali byť súčasťou kúpnej zmluvy,
od odporcu  nedostala, čo aj preukázala. Tomu nasvedčuje aj to, že kúpna zmluva nie je v listinnom
vyhotovení kompletná, pretože neobsahuje prílohy č. 1 a č. 2 - Všeobecné obchodné podmienky, na ktoré
sa zmluva odvoláva. Odporca  predložil súdu vzorovú listinu s VOP, pričom táto je ukončená odsekom -
podpis zákazníka. Pokiaľ sa preto zmluva odvoláva na VOP, ktoré nedostala, a túto skutočnosť odporca
nevyvrátil, VOP sa nestali súčasťou zmluvy a nie je možné podľa nich posudzovať zmluvné dojednania
vzťahov, vyplývajúcich z kúpnej zmluvy. S poukazom na ust. § 54 ods. 2 Obč. zák. pri pochybnostiach
o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Písomným podaním doručeným odvolaciemu súd dňa 25.9.2012 odporca doplnil svoje odvolanie, keď
poukázal nato, že v čase trvania záväzkového vzťahu založeného platnou kúpnou zmluvou je dôvodné
vyvodiť právny záver, že jemu ako predávajúcemu môže vzniknúť škoda spočívajúca v ušlom zisku,
ktorý by bol v relevantnom čase získal, keby mu kupujúci riadne a včas zaplatil kúpnu cenu za tovar,
ktorý bol predmetom kúpnej zmluvy, za predpokladu, ak je zo správania a konania kupujúceho zrejmé,
že predmet kúpy neprevezme - resp. že kupujúci zakúpený tovar neodoberie. Z uvedeného vyplýva, že
on bol aktívne legitimovaný na zaplatenie kúpnej ceny - resp. v danom prípade doplatku kúpnej ceny.

Odvolací súd preskúmal a prejednal vec v napadnutom rozsahu podľa § 212 ods. 1 O.s.p.,  bez
nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. , ( rozsudok bol odvolacím súdom
verejne vyhlásený podľa § 211 ods. 2 a  § 156 ods. 3 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie odporcu
proti rozsudku  nie je dôvodné.

Odvolací súd po  preskúmaní veci dospel k záveru, že súd prvého stupňa vykonal vo veci rozsiahle
a podrobné dokazovanie a týmto  vykonaným dokazovaním náležite zistil skutkový stav veci v zmysle
§ 153 ods. 1 O.s.p.. Správne prvostupňový súd vyriešil otázku neplatnosti  kúpnej zmluvy zo dňa
18.10.2009, keď dospel k záveru, že kúpna zmluva je platná a správne posudzoval aj nároky z tejto
zmluvy v zmysle ustanovení § 409 Obchodného zákonníka, keďže nebolo preukázané, že Všeobecné
obchodné podmienky boli neoddeliteľnou súčasťou zmluvy a ustanovenie zmluvy nie sú v neprospech
navrhovateľa ako spotrebiteľa a sú v súlade s ustanoveniami § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. V
tomto smere súd prvého stupňa svoje rozhodnutie  aj patričným spôsobom odôvodnil / § 157 ods. 2,
3 Os.p. / a odvolací súd sa v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. v stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia.

Odvolací súd sa rovnako stotožňuje zo záverom súdu prvého stupňa, že predajom vozidla ako
predmetu kúpy  inej osobe / uvedená skutočnosť sporná nebola / došlo k zániku záväzku z predmetnej
kúpnej zmluvy v zmysle § 575 Občianskeho zákonníka nemožnosťou plnenia /základná právna úprava
nemožnosti plnenia sa nachádza v Občianskom zákonníku a ustanovenia § 352 až 354 Obchodného
zákonníka túto úpravu len dopĺňajú /. V zmysle § 352 Obchodného zákonníka  sa so zánikom záväzku
spájajú obdobné účinky ako pri zániku záväzku odstúpením ( § 351) a ak sa na základe zmluvy už plnilo,



vzniká nárok na vrátenie poskytnutého plnenia. Pri peňažnom plnení ho treba vrátiť vrátane úrokov.
Nárok na vrátenie plnenia vzniká okamihom, keď sa stal záväzok jednej strany trvalo nesplniteľným.

S poukazom na vyššie uvedené potom  časť kúpnej ceny uhradená navrhovateľkou vo výške 500,-€
predstavuje v zmysle § 451 Občianskeho zákonníka bezdôvodné obohatenie, t.j. majetkový prospech,
ktorý získal odporca ako plnenie z právneho dôvodu, ktorý dôvod dodatočne odpadol a toto bezdôvodné
obohatenie je povinný navrhovateľke  vydať.

K námietke odporcu uvedenej v odvolaní, že uvedená suma predstavuje zmluvnú pokutu, keďže
predmetná kúpna zmluva predvídala situáciu, v akej sa navrhovateľka ocitla,  k ukončeniu kúpnej
zmluvy došlo v súlade s jej ustanoveniami článku 5, bod 5.5 a 5.6 - t. j. dohodou so súčasným
použitím dohodnutých sankčných opatrení odporcu voči navrhovateľke odvolací súd dodáva, že táto
je nedôvodná. Ako už bolo uvedené vyššie k zániku záväzku došlo pre nemožnosť plnenia a nie pre
nezaplatenie doplatku kúpnej ceny ako to má na mysli čl. 5.5 zmluvy, keď nadovšetko v čl. 5.3 ani nebol
uvedená lehota dokedy je kupujúci povinný najneskôr zaplatiť zvyšok kúpnej ceny. Odporcovi preto
nemohol vzniknúť nárok na zmluvnú pokutu v zmysle čl. 5.5 zmluvy, resp. čl. 5.6 zmluvy, ktorý priamo
nadväzuje a odkazuje na čl. 5.5 zmluvy.

Čo sa týka ďalších dôvodov odvolania, v odvolaní odporca   neargumentuje  žiadnymi novými
skutočnosťami a dôkazmi  s ktorými by sa prvostupňový súd riadne v odôvodnení svojho rozhodnutia
nevysporiadal a ktoré by mali za následok zmenu súdom prvého stupňa zisteného stavu alebo jeho
právneho hodnotenia. Z uvedeného dôvodu sa preto odvolací súd s nimi opätovne nezaoberal, keď už
Ústavný súd vo svojich rozhodnutiach konštantne pripomína, a odvolací súd sa s týmto v plnej miere
stotožňuje, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania,
ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny
základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania.
Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny
základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované právo účastníka na
spravodlivé súdne konanie (napr. IV. ÚS 115/03, II. ÚS 44/03, III. ÚS 209/04, I. ÚS 117/05, IV. ÚS 112/05).

Odvolací  súd zo všetkých vyššie uvedených dôvodov rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej
časti ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil vrátane výroku o úrokoch z omeškania o
ktorých prvostupňový súd rozhodol v súlade s ustanovením § 517 Občianskeho zákonníka a náhrady
trov konania na ktoré rovnako správne aplikoval ustanovenie § 142 ods. 3 O.s.p..

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1, § 142 ods. 1 O.s.p.  a
§ 151 ods. 1 O.s.p., keď navrhovateľka cestou svojho právneho zástupcu podala návrh na priznanie
náhrady trov konania a priznal v konaní  úspešnej navrhovateľke  náhradu trov  odvolacieho konania za
1 úkon právnej služby a to písomné vyjadrenie k odvolaniu  zo dňa 1.8.2012, ktoré zaviazal odporcu  s
poukazom na ustanovenie § 149 ods. 1 O.s.p. zaplatiť právnemu zástupcovi navrhovateľky. Odmena za
tento úkon právnej služby  predstavuje  s poukazom na § 10 ods. 1 a § 15 písm. a) Vyhlášky MS SR
č. 655/2004 Z.z.  odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb sumu 42,49€  /
1 x 34,86€ + 1 x 7,63€ režijný paušál /.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "41C/466/2011", "guid": "4b785a34-f61f-4048-97e4-bf5e609a3f70:c8c57296-bc94-4288-8beb-433b65eacc24", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:3663265d-d776-4398-b252-5a8d7d0cb719", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 117/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 117/05 z 22. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-22", "citacie_n": 2919, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3663265d-d776-4398-b252-5a8d7d0cb719"}, {"guid": "ussr:33a2cbd6-0211-46c3-8f59-3aeceed8b516", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 112/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 112/05 z 20. 4. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-04-20", "citacie_n": 1888, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:33a2cbd6-0211-46c3-8f59-3aeceed8b516"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "ussr:984e00ee-3845-4311-98e6-178d1e27ef15", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 44/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 44/03 z 5. 3. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-03-05", "citacie_n": 1384, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:984e00ee-3845-4311-98e6-178d1e27ef15"}], "citovane_v": [{"guid": "98969ee6-71ee-4092-b500-112389a37fe6:b7f13b6d-3d3b-42f5-8759-1afa12bc1b40", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2019:2313229961.3", "spisova_znacka": "25Co/124/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 25Co/124/2019 z 11. 11. 2019", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2019-11-11", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2019:2313229961.3"}, {"guid": "98969ee6-71ee-4092-b500-112389a37fe6:f2a3b7cb-d512-498e-9a00-a664612d6caa", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2019:2313229961.3", "spisova_znacka": "25Co/124/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 25Co/124/2019 z 11. 11. 2019", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2019-11-11", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2019:2313229961.3"}, {"guid": "06e33fbe-117d-4d33-8534-6aff282083b3:d9145223-cf41-4a3e-a01d-4579bf2d649b", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2015:5313206325.2", "spisova_znacka": "8Co/282/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 8Co/282/2015 z 27. 8. 2015", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2015-08-27", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2015:5313206325.2"}]}