Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 8Cob/133/2013 z 12. 11. 2014 Citácia: uznesenie Krajského súdu Bratislava z 12. novembra 2014, sp. zn. 8Cob/133/2013, ECLI:SK:KSBA:2014:1510221746.1 Krajský súd Bratislava | 8Cob/133/2013 | ECLI:SK:KSBA:2014:1510221746.1 | 2014-11-12 | Uznesenie Oblasť práva: Obchodné právo – Ostatné Citované ustanovenia: § 219 ods. 1 OSP, § 219 ods. 2 OSP, § 142 ods. 1 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/63b6c584-ed27-486c-91de-ead00ac83e29 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2014:1510221746.1 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8Cob/133/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1510221746
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Pastieriková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1510221746.1

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: ZSE Energy Solutions, s. r. o., (predtým do 13.08.2014
Enermont s.r.o.), Hraničná 14, 827 14 Bratislava, IČO: 35 859 423, zastúpeného: JUDr. Júliusom
Jánošíkom, advokátom, Advokátska kancelária, Klincová 35, 821 08 Bratislava, proti žalovaným: 1/
Y.. Y. Š., Š. XX, XXX XX X., 2/ JD.. N. T., Š. XX, XXX XX X., zastúpenému: JUDr. Martinou Čiernou,
advokátkou, Advokátska kancelária, Furdekova 19, 851 04 Bratislava, 3/ L. T., W. XX, XXX XX X.,
zastúpenému: JUDr. Martinou Čiernou, advokátkou, Advokátska kancelária, Furdekova 19, 851 04
Bratislava, o zaplatenie 43.435,41 eur, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava
V č.k. 21Cb/97/2010-469 zo dňa 19.06.2013, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava V č.k. 21Cb/97/2010-469 zo dňa
19.06.2013 p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa uložil žalobcovi povinnosť nahradiť trovy právneho
zastúpenia vo výške 1.569,79 eur na účet právnej zástupkyne žalovaných v 2. a 3. rade JUDr. Martiny
Čiernej.

V odôvodnení uviedol, že rozsudkom č.k. 21Cb/97/2010-441 zo dňa 09.05.2013 zamietol žalobu v
celom rozsahu, pričom zároveň rozhodol, že o trovách konania rozhodne do 30 dní od právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej. Predmetný rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 12.06.2013. O trovách
konania rozhodol súd prvého stupňa podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že priznal ich náhradu za tri úkony
právnej pomoci (prevzatie a príprava, účasť na pojednávaní dňa 26.02.2013 a účasť na pojednávaní
dňa 09.05.2013) po 512,85 eur/úkon a štyrikrát režijný paušál po 7,81 eur/úkon.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, ktorý má za to, že
okolnosti danej veci sú natoľko osobité, že odôvodňujú aplikáciu ust. § 150 O.s.p.. Dôvody hodné
osobitného zreteľa odôvodnil žalobca nasledovne:

Žalobca vychádzal zo zákonom danej zodpovednosti za škodu osôb povinných podať návrh na
vyhlásenie konkurzu. Pred podaním žaloby nemal možnosť získať podklady k
prijatiu jednoznačného záveru o zodpovednosti žalovaných za škodu. Judikatúra k predmetnému typu
konania sa tvorila až v priebehu konania. Účtovníctvo úpadcu bolo zničené požiarom a žalobca nie
vlastnou vinou nemohol preukázať ukracujúce úkony žalovaných a prípadný úspech žalobcu v konaní bol
závislý od posúdenia účtovných záznamov znalcom. Ďalej poukázal na to, že problematika vyvodzovania
zodpovednosti za oneskorené podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu prešla postupom času zásadnými
zmenami. Zákonná úprava platná v čase podania žaloby sa preukázala ako nedostatočná. Zdôraznil,
že žalobca nemal možnosť získať podklady preukazujúce splnenie predpokladov vzniku škody. Podľa
názoru odvolateľa zákonodarca pre vylúčenie pochybností a najmä z dôvodu, že dôkazmi o úkonoch
štatutárnych orgánov úpadcu disponuje výlučne úpadca a jeho zmluvní partneri (odlišní od žalobcu),



zakotvil do právneho poriadku vyvrátiteľnú domnienku o výške škody, ktorá vznikla veriteľom. Žalobca
mal pred začatím konania z dostupných dokladov za preukázané, že žalovaní nepodali návrh na
vyhlásenie konkurzu včas, resp. tento nepodali vôbec. Bol teda daný predpoklad o výške škody, ktorá
tým žalobcovi vznikla.

Na záver opätovne zdôraznil skutočnosť, že účtovné záznamy úpadcu zhoreli pri požiari priestorov, v
ktorých boli uskladnené, čo malo zásadný vplyv na možnosť žalobcu preukázať nakladanie s majetkom
spoločnosti žalovanými v čase od vzniku povinnosti podať návrh na vyhlásenie konkurzu až do zániku
spoločnosti.

Na základe uvedeného žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že žalovaným v 2. a
3. rade náhradu trov konania neprizná.

K odvolaniu sa vyjadrili i žalovaní v 2. a 3. rade v tom zmysle, že odvolanie žalobcu sa zdá byť účelové a
zavádzajúce, podané len kvôli tomu, aby sa žalobca vyhol povinnosti platiť trovy právneho zastúpenia.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia
pojednávania v zmysle § 214 ods. 2 O.s.p. a po preskúmaní obsahu spisu a oboznámení
sa s dôvodmi odvolania dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť.

V sporovom konaní (ako je tomu nepochybne v danom prípade konania) sa povinnosť nahradiť trovy
konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu vo veci. Len výnimočne nemusí súd úspešnému
účastníkovi priznať náhradu trov konania.

Podľa § 150 ods. 1 O.s.p., ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu
trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa
priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu
patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

Ide o ustanovenie výnimočné, ktoré má súdu umožniť, aby pri rozhodovaní o náhrade trov konania mohol
prihliadnuť k zvláštnostiam jednotlivých konkrétnych prípadov a má slúžiť k odstráneniu neprimeranej
tvrdosti. Z hľadiska náhrady trov konania predstavuje výnimku zo zásady zodpovednosti za výsledok i
zo zásady zodpovednosti za zavinenie a náhodu. Je to odôvodnené tým, že prísna
aplikácia ustanovení o náhrade trov konania, by mohla v konkrétnych prípadoch viesť k nežiaducim
tvrdostiam. Zákon preto stanovuje všeobecné podmienky, za ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k
zmierneniu dôsledkov právnych noriem upravujúcich platenie a náhradu trov konania. Toto zákonné
ustanovenie dopadá na toho účastníka, ktorý by inak mal právo na náhradu trov konania. Predpokladom
jeho použitia je, existencia dôvodov hodných osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov inak
úspešnému účastníkovi a existencia výnimočnosti daného prípadu. K dôvodom hodným osobitného
zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania alebo určitej procesnej situácii. Tento dôvod je
teda daný charakterom tohto konania (konanie o určenie otcovstva, ak maloletý žalobca nemal úspech)
alebo charakterom procesnej situácie (napr. zmena zákonnej úpravy, ak žalovaný ako laik, v konaní o
určenie právneho vzťahu, nemohol posúdiť zdravotný stav scudziteľa so zreteľom na jeho spôsobilosť
na právne úkony). Dôvody hodné osobitného zreteľa sa môžu týkať sociálnej situácie účastníkov. V
takomto prípade je potrebné pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa prihliadať na osobné,
majetkové, zárobkové a iné pomery oboch (všetkých) účastníkov, teda nielen toho, koho by postihovala
povinnosť nahradiť trovy, ale aj toho, ktorého majetková sféra by bola použitím výnimočného ustanovenia
dotknutá. Do úvahy treba brať tiež také okolnosti, ktoré viedli k súdnemu uplatneniu nároku a prihliadnuť
i na postoj účastníkov v konaní a pod.. Úvaha súdu, že ide o výnimočný prípad a či sú
dané dôvody hodné osobitného zreteľa, musí vychádzať z posúdenia všetkých
okolností konkrétnej veci.

Okolnosť uvádzaná žalobcom, že účtovné záznamy úpadcu zhoreli pri požiari priestorov, v ktorých boli
uskladnené, čo malo zásadný vplyv na možnosť žalobcu preukázať nakladanie s majetkom spoločnosti



žalovanými v čase od vzniku povinnosti podať návrh na vyhlásenie konkurzu až do zániku spoločnosti,
nespĺňa znak výnimočnosti. Tvrdenie žalobcu, že pred podaním žaloby nemal možnosť získať podklady
k prijatiu jednoznačného záveru o zodpovednosti žalovaných za škodu v tomto prípade neprichádza do
úvahy ako relevantný dôvod pre využitie moderačného práva súdu.

V posudzovanej veci išlo o sporové konanie, v ktorom žalobca mal povinnosť niesť dôkazné bremeno,
spočívajúce v preukázaní zodpovednosti za škodu spôsobenú žalovanými. Od začiatku si žalobca musel
byť vedomý svojej dôkaznej núdze preukázať svoje tvrdenia a teda neistoty požadovaného
výsledku v konaní. Išlo teda o okolnosti, ktoré boli žalobcovi známe, a ktoré boli určujúce z hľadiska
možného (ne)úspechu v predmetnom spore. Bez ďalšieho nezakladajú preto dôvod hodný osobitného
zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania inak úspešnému účastníkovi v spore v zmysle § 150 O.s.p..

V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa, podľa
ktorého žalobca nepreukázal, že by konaním žalovaného v 1,. 2. alebo 3. rade, resp. jeho opomenutím
išlo o zanedbanie konania s odbornou starostlivosťou, v dôsledku čoho by bola žalobcovi vznikla
škoda. Nepreukázal ani príčinnú súvislosť medzi porušením povinnosti včas podať návrh na vyhlásenie
konkurzu z dôvodu neodbornej starostlivosti žalovaných a vznikom škody žalobcu. Vzhľadom na stav
zistený aj z konkurzného spisu, kde sa uvádza, že pred začatím konania nedošlo k presunom majetku,
neboli dané podmienky na odporovateľnosť právnych úkonov žalovaných, žalobca jasne ani neustálil, a
to ani po pripojení spisov z obchodného registra a konkurzného súdu, kedy mala uvádzaná povinnosť
žalovaným vzniknúť, v ktorom momente. Nevysvetlil súdu, že ak jeho pohľadávka voči zaniknutej
spoločnosti bola splatná dňa 31.01.2006, prečo si ju aktívne nevymáhal už od 01.02.2006, prečo sa
uspokojil s pokusom o zmier z 08.06.2007 a odvtedy neurobil žiaden právny úkon na uspokojenie
svojej splatnej pohľadávky. Aj po oznámení likvidátora a začatej likvidácii, si síce svoju pohľadávku do
likvidácie prihlásil, ale ani potom ďalšie právne úkony na jej zabezpečenie alebo uspokojenie neurobil.
Súd prvého stupňa na záver uviedol, že žalobca v zmysle § 376 Obch. zák., ako poškodená strana tiež
svojou nečinnosťou, resp. opomenutím práva domáhať sa splnenia dlhu zo strany dlžníka (vymáhaním)
nepristupoval s odbornou starostlivosťou aká by mala byť vynaložená, a preto žalovaný
ako poškodená strana nemá nárok na náhradu škody, ak nesplnenie povinností povinnej strany bolo
spôsobené nedostatkom jej súčinnosti, na ktorú bola poškodená strana povinná.

V danej veci teda nemožno pripustiť záver, že požiar a zničenie účtovnej dokumentácie je výnimočnou
okolnosťou, ktorá mala zásadný vplyv na možnosť žalobcu preukázať svoj nárok. Z odôvodnenia
predmetného rozsudku je zrejmé, že konajúci súd žalobu zamietol ako neopodstatnenú z viacerých
dôvodov, ktoré sú konkretizované vyššie.

Zároveň odvolací súd dodáva, že rozhodujúcim pre potreby rozhodovania o náhrade trov konania
je okrem iného aj zistenie, či možno od žalovaných, ktorým vznikol nárok na náhradu trov konania,
spravodlivo žiadať, aby si náklady vzniknuté v súvislosti s predmetným konaním hradili sami. Vzhľadom
na vyššie uvedené mal odvolací súd za to, že v danom prípade toto nemožno spravodlivo od žalovaných
požadovať.

Uvedené skutočnosti podľa názoru odvolacieho súdu nie sú dôvodom hodným osobitného zreteľa pre
nepriznanie náhrady trov konania. Aplikácia ust. § 150 ods. 1 O.s.p. nie je preto dôvodná.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd uznesenie okresného súdu v zmysle § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. ako
vecne správne potvrdil.

Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004
Z. z. v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.