{"guid": "1b03afb4-3996-49f5-b1fc-0aa4e057c9b6:238844ba-00c0-401e-9411-364770a98bf8", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2014:1510224202.1", "spisova_znacka": "8Co/167/2013", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 8Co/167/2013 z 29. 9. 2014", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 29. septembra 2014, sp. zn. 8Co/167/2013, ECLI:SK:KSBA:2014:1510224202.1", "identifikacne_cislo": "1510224202", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Helena Kosorínová", "sudca_id": 474, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-helena-kosorinova-474", "datum_vydania": "2014-09-29", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Zmluvy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2003/610/#paragraf-43.odsek-2", "nazov": "§ 43 ods. 2 zákona č. 610/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/610/#paragraf-43.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/610-2003/paragraf-43"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/610/#paragraf-43.odsek-1", "nazov": "§ 43 ods. 1 zákona č. 610/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/610/#paragraf-43.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/610-2003/paragraf-43"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/610/#paragraf-42.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 42 ods. 1 písm. a) zákona č. 610/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/610/#paragraf-42.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/610-2003/paragraf-42"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2003/610#paragraf-43", "/SK/ZZ/2003/610#paragraf-42"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/238844ba-00c0-401e-9411-364770a98bf8", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2014:1510224202.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2014:1510224202.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2014:1510224202.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8Co/167/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1510224202
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Gažovičová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1510224202.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Janky Gažovičovej a členiek
senátu JUDr. Jany Vlčkovej a JUDr. Moniky Holickej v právnej veci navrhovateľa: Telefónica Slovakia,
s.r.o., so sídlom Einsteinova 24, Bratislava, IČO: 35 848 863, zastúpeného advokátskou kanceláriou
SOUENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., so sídlom Šoltésovej 14, Bratislava, proti odporcovi: D.Í. Y., bytom G. XX, H.,
o zaplatenie 1.140,09 Eur s prísl., na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava
V zo dňa 5. decembra 2012, č.k. 49C 25/2011-83, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti                  p o t v r d z u j e .

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania   n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom zo dňa 5. decembra 2012 č.k. 49C 25/2011-83 uložil súd prvého stupňa odporcovi povinnosť
zaplatiť navrhovateľovi sumu 712,50 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5% zo sumy 361,27
Eur od 18.01.2008 do zaplatenia, zo sumy 306,50 Eur            od 18.12.2007 do zaplatenia, zo sumy
44,33 Eur od 12.02.2008 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku, vo zvyšnej časti
(týkajúcej sa zmluvnej pokuty vo výške 427,99 Eur s prísl.) návrh navrhovateľa zamietol a žiadnemu
z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania, keď vykonaným dokazovaním zistil, že medzi
účastníkmi konania bola dňa 30.10.2007 uzavretá Zmluva o pripojení na program služieb „Pre mňa
250“                      č. 894210432000012194 (ďalej len „zmluva o pripojení“) s dobou viazanosti 24 mesiacov;
na základe ktorej navrhovateľ poskytol odporcovi SIM kartu, pridelil mu telefónne číslo a zaviazal sa
poskytovať odporcovi telekomunikačné služby a odporca sa zaviazal platiť navrhovateľovi úhrady za
poskytnuté telekomunikačné služby; ako aj Dodatok k predmetnej zmluve o pripojení zo dňa 30.10.2007
(ďalej len „dodatok“); na základe ktorého sa odporca zaviazal v prípade nedodržania svojich zmluvných
povinností zaplatiť navrhovateľovi zmluvnú pokutu v sume 12.893,28 Sk (427,99 Eur); pričom odporca
si svoje povinnosti vyplývajúce mu z predmetnej zmluvy o pripojení neplnil, keď riadne a včas nezaplatil
za služby poskytnuté a vyfakturované mu navrhovateľom v celkovej výške 712,10 Eur,                z
ktorého dôvodu navrhovateľ listom zo dňa 12.02.2008 odstúpil od predmetnej zmluvy o pripojení. Takto
zistený skutkový stav posúdil po právnej stránke podľa ust. § 42 ods. 1 písm. a/, § 43 ods. 1, 2 zákona
č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách (ďalej len „zákon o elektronických komunikáciách“)
v spojení  s § 53 ods. 1, 4, § 54 ods. 2, § 544        ods. 1, 2 Obč. zák. a § 53a O.s.p. a dospel k
záveru; keď odporca nezaplatil jednotlivé splatné faktúry za poskytnuté mu telekomunikačné služby v
lehote ich splatnosti; že navrhovateľ si dôvodne uplatňuje svoj nárok na zaplatenie sumy 712,10 Eur.
O úrokoch z omeškania rozhodol podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 ods.
1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. a navrhovateľovi priznal úrok z omeškania vo výške 8,5% ročne,
keď       v prvý deň omeškania odporcu so zaplatením jednotlivých faktúr predstavovala výška úrokov
z omeškania dvojnásobok diskontnej sadzby stanovenej NBS ku dňu vzniku omeškania, pričom táto



bola ku dňu splatnosti každej z nezaplatených faktúr vo výške 4,25%. S poukazom na Smernicu Rady
93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských vzťahoch (ďalej len „Smernica Rady 93/13/
EHS“) ako aj na rozsudok Okresného súdu Bratislava V zo dňa 04.05.2012 sp. zn. 39C 183/2011
a právoplatný dňa 01.08.2012; v ktorom súd v obdobnom prípade určil zmluvnú podmienku ohľadne
zmluvnej pokuty za neprijateľnú a neplatnú; konštatoval, že navrhovateľ stratil nárok dovolávať sa v
súdnom konaní zaplatenia tejto zmluvnej pokuty a uviedol, že i v prípade, ak by predmetná zmluvná
podmienka nebola právoplatným rozhodnutím súdu určená za neplatnú, aplikoval by ust. § 53 ods. 1, 5
Obč. zák., keďže ustanovenie dodatku o určení výšky zmluvnej pokuty je ustanovením spotrebiteľskej
zmluvy, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa, ktorý okrem výberu programu, resp. mobilného telefónu a svojho podpisu takmer žiadnym
spôsobom neparticipuje na koncipovaní zmluvy. Vzhľadom na to, že neprijateľné zmluvné podmienky
sú sankcionované absolútnou neplatnosťou, nebolo možné využiť ani moderačné právo vo vzťahu k
predmetnej zmluvnej pokute. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p.; keď navrhovateľ
bol v konaní úspešný len čiastočne (v rozsahu 39,01 %); a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na
náhradu trov konania.

Proti tomuto rozsudku; do jeho zamietajúcej časti; podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie
navrhovateľ domáhajúc sa jeho zmeny v napadnutej časti tak, aby bolo jeho návrhu v celom rozsahu
vyhovené, alternatívne jeho zrušenia a vrátenia veci v tejto časti súdu prvého stupňa na ďalšie konania.
Namietal, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 205 ods. 2 písm. c/ O.s.p.), na základe vykonaných
dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p.) a jeho rozhodnutie
vychádza i z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.). Nestotožnil sa s
názorom súdu prvého stupňa; že spotrebiteľ takmer žiadnym spôsobom neparticipuje na koncipovaní
zmluvy; keď práve výber programu, resp. mobilného telefónu sú najpodstatnejšími faktormi, ktoré
ovplyvňujú výšku zmluvnej pokuty dôvodiac, že odporca ako spotrebiteľ nebol nútený odkúpiť si mobilný
telefón za zľavnenú cenu a tento si ho odkúpil na základe svojej slobodnej vôle, resp. mohol uzavrieť
zmluvu o pripojení s iným operátorom. S poukazom na čl. 4 Smernice Rady 93/13/EHS uviedol, že
nekalosť zmluvných podmienok sa má posudzovať so zreteľom na povahu poskytovaného tovaru
i služieb a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením spotrebiteľskej zmluvy, pričom mal za to,
že v danej veci zmluvná pokuta plní i funkciu preventívnu, keďže dodávateľ sa takýmto spôsobom
chráni zneužívaním kúpy mobilného telefónu za akciovú cenu zo strany špekulatívnych zákazníkov -
spotrebiteľov. Zdôraznil, že riadne a individuálne prejednanie právneho sporu je súčasťou princípov
a hodnôt právneho štátu, v ktorom napriek podobnosti niektorých prípadov nie je možné postupovať
rovnako a paušalizovať tak zmluvnú pokutu ako neprijateľnú len na základe toho, že v nejakom inom
prípade bola zmluvná pokuta; bez preskúmania podobnosti skutkového stavu; vyhlásená za neprijateľnú
zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve. Vzhľadom na uvedené mal za to, že postup súdu prvého
stupňa ohľadne posúdenia prijateľnosti zmluvnej pokuty nemá oporu v zákone ani v zásadách právneho
štátu, keď výška zmluvnej pokuty závisí od hodnoty poskytnutých benefitov v čase uzavretia zmluvy
(t.j. hodnoty dotácie na mobilný telefón ako aj hodnoty ostatných benefitov), pričom samotnú výšku
zmluvnej pokuty nie je možné odstupňovať v závislosti od času, ktorý zostáva do konca doby viazanosti,
resp. od času porušenia povinnosti zo strany odporcu ako spotrebiteľa, keďže na začiatku tejto doby
viazanosti sa mu ako dodávateľovi vracajú nepriame investície vynaložené v súvislosti s poskytnutím
telekomunikačných služieb odporcovi (t.j. poskytovanie podporných služieb a administratívne výdavky),
a preto k návratnosti priamych investícií vo forme poskytnutých benefitov dochádza až neskôr; keď
návratnosť priamych investícií nie je priamo úmerná dĺžke doby viazanosti, ale má progresívny charakter,
t.j. čím dlhšie je účastník zmluvne viazaný, tým vyššia suma sa mu ako poskytovateľovi služby vráti
z priamych investícií; a teda ako poskytovateľ telekomunikačných služieb je z dôvodu vynaloženia
priamych a nepriamych investícií na účastníka v strate po väčšinu doby viazanosti. Nesúhlasil so
záverom súdu prvého stupňa ohľadne nevyváženosti zmluvnej pokuty a mal za to, že sankcia za
neplnenie si povinností je obojstranná, keď v prípade, ak by si ako poskytovateľ služby neplnil svoje
povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy, porušil by tým svoju zákonnú povinnosť, v dôsledku čoho by mohol
prísť o licenciu. Záverom si uplatnil trovy odvolacieho konania.

Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadril.



Odvolací súd prejednal vec v medziach a z dôvodov podaného odvolania, vrátane konania, ktoré mu
predchádzalo (§ 212 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156
ods. 3 O.s.p.), a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné.

V prejednávanej veci súd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dostatočné
dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností dôležitých pre posúdenie
dôvodnosti návrhu navrhovateľa (§ 120 ods. 1,4 O.s.p.) a následným zhodnotením výsledkov
vykonaného dokazovania v súlade s § 132 O.s.p. dospel k správnym skutkovým záverom a na
ich základe následne vyvodil aj správne právne závery o nedôvodnosti návrhu navrhovateľa v časti
ním uplatňovanej zmluvnej pokuty s prísl., a to z dôvodu neprijateľnosti takejto zmluvnej podmienky
upravujúcej zmluvnú pokutu, keď na vec aplikoval i zodpovedajúce ustanovenia § 42 ods. 1 písm. a/, §
43 ods. 1, 2 zákona               o elektronických komunikáciách, § 53 ods. 1, 4, § 54 ods. 2, § 544 ods.
1, 2 Obč. zák. v spojení s § 53a O.s.p a Smernice Rady č. 93/13/EHS, ktoré aj správne vyložil v súlade
s ustálenou súdnou a výkladovou praxou a svoje dôvody vedúce k zamietnutiu návrhu navrhovateľa v
tejto časti aj riadne  v súlade s § 157 ods. 2 O.s.p. odôvodnil, pričom sa dôsledne vyporiadal so všetkými
rozhodujúcimi skutočnosťami podstatnými pre právne posúdenie veci, poukázal na všetky podstatné
skutočnosti vyplývajúce z vykonaného dokazovania objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia,
a preto jeho rozhodnutie v tejto časti možno považovať v tomto ohľade za presvedčivé.

Navrhovateľ vo svojom odvolaní v jeho podstatnej časti už len zopakoval                      a
podrobnejšie rozviedol svoje námietky a argumenty prednesené pred súdom prvého stupňa, ktorý sa s
nimi v odôvodnení svojho rozsudku dôsledne vyporiadal a v dostatočne primeranom rozsahu poukázal
na všetky podstatné skutočnosti vyplývajúce z vykonaného dokazovania objasňujúce skutkový a právny
základ rozhodnutia, a preto jeho rozsudok;            v napadnutej - zamietajúcej časti; možno považovať
v tomto ohľade za presvedčivý. So zreteľom na uvedené odvolací súd považuje skutkové a právne
závery súdu prvého stupňa za správne a v celom rozsahu sa preto stotožňuje s dôvodmi uvedenými v
odôvodnení napadnutého rozsudku, ktoré viedli súd prvého stupňa k týmto záverom, tieto si osvojuje
v celom rozsahu a v podrobnostiach na ne odkazuje. Obsah odvolania navrhovateľa nie je spôsobilý
spochybniť správnosť záverov napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa, na ktorých založil svoje
rozhodnutie, z hľadiska ním uplatnených odvolacích dôvodov, keď ani       v odvolacom konaní neboli
zistené také nové rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mali za následok zmenu skutkového
stavu oproti tomu, ako bol ustálený súdom prvého stupňa, z ktorého potom vychádzalo aj jeho právne
posúdenie veci.

V odvolacom konaní nevyšlo tiež najavo, že by konanie, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého
rozhodnutia, trpelo takou vadou, ktorá by mala za následok vecnú nesprávnosť rozhodnutia (§ 212 ods.
3 O.s.p.).

Odvola cí súd na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku poukazuje na dôvody, resp. na niektoré
významné aspekty danej veci z hľadiska odvolacích námietok navrhovateľa.

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje
konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou
práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo
ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho však interpretoval, alebo ak zo správnych
skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

Neúplnosť zistenia skutkového stavu je v sporovom konaní odvolacím dôvodom podľa ust. § 205 ods.
2 písm. c/ O.s.p., a to za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových zistení bola okolnosť, že súd
prvého stupňa nevykonal účastníkom navrhnutý dôkaz spôsobilý preukázať spornú právne významnú
skutočnosť; avšak iba samotná skutočnosť, že nevykonal dôkazy účastníkmi navrhnuté, nemôže byť v
sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom. Z povahy veci vyplýva, že účastník, ktorý v odvolaní
uplatní tento odvolací dôvod, musí súčasne označiť dôkaz, ktorý hoci bol navrhovaný, nebol vykonaný a
uviesť právne významné skutočnosti, ktoré hoci boli tvrdené, súd prvého stupňa nezisťoval najmä preto,



že ich nepovažoval za právne významné a vždy musí ísť len o skutočnosti a dôkazy uplatnené už v
konaní pred súdom prvého stupňa. V rámci rozhodovania o návrhoch  účastníkov konania na vykonanie
dokazovania súd nevykoná ako nadbytočné tie dôkazy, ktoré neslúžia na odstránenie medzi účastníkmi
sporných skutočností, ani dôkazy, ktoré nie sú potrebné na zistenie právne významných rozhodujúcich
skutočností, resp. sú nespôsobilé na ich preukázanie alebo ktorými by sa síce preukázala právne
významná skutočnosť v konaní, však už skôr preukázaná inými dôkazmi, ktoré neboli spochybnené;
súd nevykoná ani tie dôkazy, ktoré nemôže vykonať, pretože neboli riadne označené (nedostatočne
označený svedok) alebo sa vykonať nedajú (svedok na neznámom mieste).

Pokiaľ navrhovateľ namietal, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam, v zmysle ustálenej súdnej praxe pri tomto odvolacom dôvode podľa
§ 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. musí ísť o skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre rozhodnutie
súdu, a teda týka sa tých podstatných skutočností, ktoré boli významné z hľadiska hmotnoprávneho
posúdenia veci a na základe ktorých súd prvého stupňa posúdil vec po právnej stránke. Skutkové
zistenie je nesprávne v tom, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenie nezodpovedá
vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá postupu vyplývajúcemu z ust. §
132 O.s.p., a to vzhľadom na to, že súd prvého stupňa vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných
dôkazov alebo         z prednesov účastníkov či z obsahu spisu nevyplynuli a ani inak nevyšli v
priebehu konania najavo, alebo neprihliadol na rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi
preukázané, alebo vyšli inak počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré súd
založil na chybnom hodnotení dôkazov, a teda keď v hodnotení dôkazov alebo skutočností, ktoré vyšli
najavo v konaní či vyplynuli z prednesov účastníkov, z hľadiska ich závažnosti, zákonnosti, pravdivosti,
vierohodnosti sa vyskytuje logický rozpor.

V preskúmavanej veci je predmetom konania navrhovateľom uplatňovaný nárok proti odporcovi na
zaplatenie sumy 1.140,09 Eur s prísl. ako aj náhrady trov konania, a to titulom nesplnenia si povinností
odporcom vyplývajúcich mu zo zmluvy o pripojení zo dňa 30.10.2007 (keď riadne a včas nezaplatil za
služby poskytnuté a vyfakturované mu navrhovateľom v celkovej výške 712,10 Eur), ako aj z dodatku
zo dňa 30.10.2007, na základe ktorého sa odporca zaviazal; v prípade nedodržania svojich zmluvných
povinností; zaplatiť navrhovateľovi zmluvnú pokutu v sume 427,99 Eur.

V danej veci vychádzajúc zo skutkových a právnych záverov súdu prvého stupňa je nesporné, že právny
predchodca navrhovateľa uzatvoril dňa 30.10.2007 s odporcom zmluvu      o pripojení; na základe ktorej
právny predchodca navrhovateľa poskytol odporcovi SIM kartu, pridelil mu telefónne číslo a zaviazal sa
poskytovať odporcovi telekomunikačné služby            a odporca sa zaviazal platiť navrhovateľovi úhrady za
poskytnuté telekomunikačné služby; ako aj dodatok k predmetnej zmluve o pripojení zo dňa 30.10.2007;
na základe ktorého sa odporca zaviazal v prípade nedodržania svojich zmluvných povinností zaplatiť
navrhovateľovi zmluvnú pokutu v sume 12.893,28 Sk (427,99 Eur). Ďalej bolo v konaní nesporné, že
odporca si svoje povinnosti vyplývajúce mu z predmetnej zmluvy o pripojení neplnil, keď riadne a včas
nezaplatil za služby poskytnuté a vyfakturované mu navrhovateľom v celkovej výške 712,10 Eur, z
dôvodu ktorého navrhovateľ listom zo dňa 12.02.2008 odstúpil od predmetnej zmluvy o pripojení, v
dôsledku čoho navrhovateľovi vznikol nárok na zaplatenie nielen istiny (712,10 Eur), ale i príslušenstva
(úrokov z omeškania). Spornou ostala otázka, či zmluvná podmienka nachádzajúca sa v dodatku zo dňa
30.10.2007 (čl. II. bod 2.3) upravujúca zmluvnú pokutu je neprijateľnou,  a teda i neplatnou zmluvnou
podmienkou.

Podľa § 43 ods. 1, 2 zákona o elektronických komunikáciách, sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť
zmluvou o pripojení potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo          k inej verejnej sieti a sprístupniť
súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa. Podstatnými časťami zmluvy o
pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve
o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu
možno dojednať aj odkazom na tarifu.

Slovenský Právny poriadok upravuje postavenie a ochranu spotrebiteľa v zákone          č. 250/2007
Z.z. o ochrane spotrebiteľa (ďalej len „zákon o ochrane spotrebiteľa“); účinnom od 01.07.2007; v



ktorom je zakotvené, že každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami
v spotrebiteľských zmluvách, ktorými sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka alebo
Obchodného zákonníka ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú
vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje
(aj na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa Občianskeho zákonníka sa primerane použijú
ustanovenia Občianskeho zákonníka).

Občiansky zákonník definoval spotrebiteľské zmluvy v ust. § 52 v znení účinnom       od 01.04.2004 do
31.12.2007; teda v čase uzavretia predmetnej zmluvy o pripojení a jej dodatku; tak, že spotrebiteľskými
zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo aj iné odplatné zmluvy upravené v 8. časti tohto zákona
a zmluva podľa § 55 ak zmluvnými stranami na jednej strane je dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ,
ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie
zmluvy. Dodávateľom podľa ods. 3 cit. ust. je pritom osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom podľa
ods. 4 cit. ust. je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu
svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Základným princípom spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, t.j. také
zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach         a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky (§ 53 ods.
5 Obč. zák.). Zákonodarca uzákonil v Občianskom zákonníku; v súvislosti s nerovnováhou v právnom
pomere medzi spotrebiteľom                      a dodávateľom v ust. § 53 ods. 4; preventívne ustanovenia,
ktoré nesmie obsahovať spotrebiteľská zmluva. Na základe ust. § 53a Obč. zák. bol do spotrebiteľskej
legislatívy zavedený generálny zákaz použitia neprijateľných zmluvných podmienok spotrebiteľských
zmlúv. Porušenie tohto zákazu je sankcionované neplatnosťou dotknutých neprijateľných zmluvných
podmienok (§ 53 ods. 5 Obč. zák.).

Odvolací súd dospel; porovnajúc obsah účastníkmi uzavretej zmluvy o pripojení vrátane jej dodatku s
vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami - zhodne so súdom prvého stupňa; k záveru, že právny
vzťah založený predmetnou zmluvou o pripojení vrátane jej dodatku medzi právnym predchodcom
navrhovateľa (ktorý pri uzatváraní a plnení zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej resp. inej
podnikateľskej činnosti ako dodávateľom v zmysle § 52 a nasl. Obč. zák. a ako podnikom v zmysle §
43 zák. o elektronických komunikáciách) a odporcom (ktorý pri uzatváraní a plnení predmetnej zmluvy
nekonal             v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a bol teda
spotrebiteľom zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a účastníkom podľa § 43 zák.           o
elektronických komunikáciách), je spotrebiteľským vzťahom a predmetná zmluva                 o pripojení
je zmluvou spotrebiteľskou.

Podľa § 53 ods. 1 Obč. zák. (v znení účinnom v čase uzavretia predmetnej zmluvy), spotrebiteľské
zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“).

Podľa § 53 ods. 2 Obč. zák., za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s
ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

V ust. § 53 ods. 3 Obč. zák., zákonodarca demonštratívne vymenúva, ktoré ustanovenia uvedené v
spotrebiteľskej zmluve sa považujú za neprijateľné podmienky, pričom novelou Občianskeho zákonníka
(zákonom o ochrane spotrebiteľa); účinnou               od 01.01.2008; bolo v písm. k/ cit. ust. zakotvené, že
za neprijateľnú podmienku sa považuje      i ustanovenie, ktoré požaduje od spotrebiteľa, ktorý nesplnil
svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením tohto záväzku.

Skutočnosť, že neprimeranosť sumy ako sankcie za nesplnenie záväzku bola výslovne zakotvená
medzi inak demonštratívny výpočet neprijateľných zmluvných podmienok              v cit. ust. § 53



ods. 1 písm. k/ Obč. zák. až od 01.01.2008 nijako nebráni tomu, aby súd pri      ex offo skúmaní
neprimeraných zmluvných podmienok v spotrebiteľskej zmluve vyslovil neprimeranosť takejto sankcie v
zmysle generálnej klauzuly obsiahnutej v ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

Podľa § 53 ods. 4 Obč. zák., neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 Obč. zák., zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť
od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vzdať svojich práv, ktoré mu
tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa čl. 3 bod 1, 2 Smernice Rady 93/13/EHS, zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne
dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach zmluvných strán vzniknutých na základe zmluvy         k škode spotrebiteľa.
Podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol
schopný ovplyvniť podstatu podmienky najmä v súvislosti        s predbežne formulovanou štandardnou
zmluvou.

Podľa čl. 4 cit. smernice, sa nekalosť zmluvných podmienok hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo
služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy, v dobe
uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy, alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.

Vzhľadom na uvedené; keď nekalosť zmluvných podmienok je potrebné hodnotiť so zreteľom na
povahu tovaru alebo služieb a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy - čo správne tvrdil
i navrhovateľ vo svojom odvolaní; odvolací súd poznamenáva, že hoci nie je možné poprieť právo
dojednať v spotrebiteľskej zmluve zmluvnú pokutu ako sankciu za nesplnenie zmluvných povinností
spotrebiteľa, podstatným ale v takom prípade je, aby táto zmluvná pokuta dojednaná v spotrebiteľskej
zmluve bola primeraná.

Z obsahu predmetnej zmluvy o pripojení uzavretej medzi účastníkmi vrátane jej dodatku vyplýva,
že text zmluvy ako aj dodatku bol vopred pripravený navrhovateľom ako dodávateľom pre neurčitý
počet budúcich spotrebiteľov (zmluva bola vopred pripravená           v podobe predbežne
formulovanej tzv. typovej, resp. štandardnej zmluvy), pričom do zmluvy a jej dodatkov sa dopisovali
iba údaje individualizujúce osobu spotrebiteľa a ním vybraný mobilný telefón, účastnícky program a
služby. Odporca ako spotrebiteľ mal pravdepodobne možnosť oboznámiť sa s dojednanými zmluvnými
ustanoveniami pred podpisom tejto zmluvy, ale nemohol ovplyvniť ich obsah, pričom mohol zmluvu ako
celok iba odmietnuť alebo prijať a podrobiť sa tak dodávateľom nanútenému dojednaniu o zmluvnej
pokute. Zmluvné dojednania obsiahnuté v uvedenej zmluve a ich dodatku preto s poukazom na          cit.
ust. § 53 ods. 2 Obč. zák. v spojení s čl. 3 bod 2 Smernice Rady 93/13/EHS nemožno považovať za
individuálne dojednané.

Podľa čl. II bod 2.3 Dodatku k zmluve o pripojení zo dňa 30.10.2007 sa odporca ako spotrebiteľ zaviazal
zaplatiť v prípade porušenia niektorej z povinností žalovaného zmluvnú pokutu v pevne dojednanej výške
12.893,28 Sk (427,99 Eur). Z obsahu zmluvy a predovšetkým jej dodatku ďalej vyplýva, že odporca
ako spotrebiteľ zakúpil od navrhovateľa ako dodávateľa mobilný telefón za zvýhodnenú cenu a mal aj
možnosť používať poskytované služby za zvýhodnenú cenu.

Odvolací súd však aj po zohľadnení týchto výhod získaných odporcom ako spotrebiteľom na základe
predmetnej spotrebiteľskej zmluvy dospel; zhodne so súdom prvého stupňa; k záveru, že dojednaná
zmluvná pokuta - ako sankcia za porušenie zmluvných povinností odporcom ako spotrebiteľom
spôsobuje značnú nerovnováhu v právach                   a povinnostiach zmluvných strán, a to v
neprospech spotrebiteľa; nakoľko vyžaduje od spotrebiteľa, aby zaplatil dojednanú zmluvnú pokutu v
pevnej dojednanej výške        12.893,28 Sk (427,99 Eur), a to v prípade akéhokoľvek porušenia zmluvných
povinností bez ohľadu na jeho závažnosť i následky a bez ohľadu na to, kedy dôjde k ukončeniu



predmetnej zmluvy - či na počiatku viazanosti alebo bezprostredne pred jej skončením; v dôsledku čoho
ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku (§ 53 ods. 1, 2, 3 Obč. zák.), ktoré je neplatná       (§ 53 ods.
4 Obč. zák.) a pre spotrebiteľa teda nie je záväzná. Vzhľadom na uvedené preto nie je možné uznať
argumenty navrhovateľa a ním prezentované v jeho odvolaní.

V tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva; na čo správne poukázal i súd prvého stupňa; že zmluvnú
pokutu uplatňovanú z absolútne neplatného zmluvného dojednania nemožno moderovať, pretože tomu
bráni jej neplatnosť, nakoľko zníženie zmluvnej pokuty podľa všeobecného ustanovenia § 545a Obč.
zák. sa môže týkať iba platne uzavretej zmluvnej pokuty.

Podstatné však v danej veci je, že ak súd určil s poukazom na ust. § 53a ods. 1         Obč. zák.
niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve; ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a
je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných
obchodných podmienkach; za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal
plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto
podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ
má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi
bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú
povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.

Ustanovenie § 53a Obč. zák. je dôsledkom transpozície Smernice Rady 93/13/EHS, ktorá v čl. 7
bod 1 ukladá členským štátom zabrániť súvislému (recidívnemu) používaniu neprijateľných zmluvných
podmienok: ,,Členské štáty zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov a subjektov hospodárskej súťaže
existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok
v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov.“

Podľa čl. 6 bod 1 Smernice Rady 93/13/EHS, členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v
zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho
práva neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre
strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

V podmienkach Európskej únie je ochrana pred neprijateľnými podmienkami spájaná s cieľom
posilňovania kvality spotrebiteľských vzťahov a vylúčenia neprimeraností                    a nemorálností
zo života bežných ľudí (rozsudok Mostaza Claro C-168/05, bod 37).

Súd ako orgán členského štátu EÚ je pri poskytovaní ochrany pred neprijateľnými zmluvnými
podmienkami povinný ex offo skúmať, či voči spotrebiteľovi nie je uplatňované plnenie z neprijateľnej
zmluvnej podmienky, a to aj z takej, ktorú už súd skôr judikoval (§ 53a Obč. zák.). Plnenie z takejto
podmienky navyše vždy zakladá nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia (§ 451 ods. 1 Obč. zák.;
plnenie z neplatného právneho úkonu).

Ustanovenie § 53a ods. 1 Obč. zák. teda zakazuje dodávateľovi používať zmluvnú podmienku, ktorá
bola právoplatne súdom vyhlásená za neprijateľnú. Takáto zmluvná podmienka je neplatná (§ 53 ods.
5 Obč. zák.; absolútna neplatnosť) a jej ďalším používaním dodávateľ vytvára protiprávny stav (naviac
zákonom explicitne zakázaný), a preto i priznanie plnenia z takejto zmluvnej podmienky je v priamom
rozpore so zákonom. Ak by súd prvého stupňa priznal plnenie z takejto neprijateľnej zmluvnej podmienky,
išlo by o tolerovanie pokračujúceho protiprávneho stavu zo strany súdu a popieranie vysokého záujmu
EÚ a práva EÚ na ochrane práv spotrebiteľa, pretože zákaz používania vychádzajúci z právoplatného
rozsudku súdu sa týka celého textu predmetnej zmluvnej pokuty a zmluvnej podmienky ako celku.

Vzhľadom na uvedené; keď už bola všeobecným súdom právoplatne vyhlásená niektorá zmluvná
podmienka (dojednanie o zmluvnej pokute) za neprijateľnú; by dodávateľ mal rešpektovať takúto právnu
povinnosť (zdržať sa používania takejto zmluvnej podmienky) a nepožadovať od spotrebiteľov plnenie,



ktoré je v rozpore s dobrými mravmi, a ktoré má svoj základ v neprijateľnej zmluvnej podmienke, v
opačnom prípade by jeho konanie bolo možné považovať nielen za prejav dešpektu k právu, k hodnotám
Právneho poriadku a zásadám súkromného práva, ale aj za konanie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi
(§ 4 ods. 8 zákona o ochrane spotrebiteľa) a v rozpore s jeho povinnosťou odbornej starostlivosti (§ 2
písm. u) zákona o ochrane spotrebiteľa).

Vzhľadom na uvedené správne súd prvého stupňa; v súlade so Smernicou Rady 93/13/EHS a
prihliadnuc na rozsudok Okresného súdu Bratislava V zo dňa 04.05.2012 sp. zn. 39C 183/2011 a
právoplatný dňa 01.08.2012, ktorým bola zmluvná podmienka ohľadne zmluvnej pokuty v obdobnom
prípade určená za neprijateľnú a neplatnú; návrh navrhovateľa - v časti ním uplatnenej zmluvnej pokuty
aj s príslušenstvom ako nedôvodný zamietol.

Po právnom zhodnotení tých rozhodujúcich skutkových zistení, ktoré boli preukázané  výsledkami
dokazovania vykonaným pred súdom prvého stupňa, dospel odvolací súd               k záveru, že navrhovateľ
nedôvodne vytýka súdu prvého stupňa, že dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam, resp. jeho rozhodnutie vychádza       z nesprávneho právneho posúdenia veci,
a preto rozsudok súdu prvého stupňa; v napadnutej zamietajúcej časti; stotožňujúc sa s vykonaným
dokazovaním, so zisteným skutkovým stavom a právnym posúdením veci súdom prvého stupňa, ako aj
s odôvodnením rozsudku súdu prvého stupňa majúcim všetky zákonom stanovené náležitosti podľa §
157 ods. 2 O.s.p., ako vecne správny potvrdil (§ 219 ods. 1, 2 O.s.p.).

Súdom prvého stupňa bolo správne rozhodnuté aj o náhrade trov konania v súlade           s ust. § 142
ods. 2 O.s.p.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 224 ods. 1         a § 142 ods. 1
O.s.p.  a v odvolacom konaní plne úspešnému odporcovi ich náhradu nepriznal, keďže nepodal návrh
na rozhodnutie o povinnosti nahradiť mu trovy odvolacieho konania podľa ust. § 151 ods. 1 vety prvej
O.s.p. a ani mu v odvolacom konaní žiadne trovy konania nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "49C/25/2011", "guid": "86b450fb-23af-4d91-aef1-664f66005806:b977594f-be6c-4560-b14c-391ab46a9eb1", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}