Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2CoZm/44/2012 z 15. 4. 2014 Citácia: uznesenie Krajského súdu Bratislava z 15. apríla 2014, sp. zn. 2CoZm/44/2012, ECLI:SK:KSBA:2014:1510899949.2 Krajský súd Bratislava | 2CoZm/44/2012 | ECLI:SK:KSBA:2014:1510899949.2 | 2014-04-15 | Uznesenie Oblasť práva: Obchodné právo – Zmenky Citované ustanovenia: § 92 OSP, § 374 ods. 3 OSP, OSP, § 221 ods. 1 písm. f) OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/e97d947b-6ca2-4c81-800b-b5ed4d551b4d Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2014:1510899949.2 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2CoZm/44/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1510899949
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 04. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Praženková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1510899949.2

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: T.. L. W., B.. X.X.XXXX, V. XX, XXX XX X., zast.
JUDr. Pavol Kollár, advokát, Lehotského 4, 811 06 Bratislava, proti odporcovi: MWH s.r.o., Staničná 502,
952 01 Vráble, IČO: 35 730 480, zast. Advokátska kancelária JUDr. Peter Kováč, s.r.o., Kubániho 16,
811 04 Bratislava, IČO: 36 857 033, o zaplatenie 84.166,- eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa
proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava V č. k. 3CbZm/111/2010-142 zo dňa 17.9.2012 takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava V č.k. 3CbZm/111/2010-142 zo dňa
17.9.2012 sa z r u š u j e a vec sa v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 28.9.2011 bol súdu prvého stupňa doručený návrh právneho zástupcu navrhovateľa na vstup
ďalšieho účastníka do konania na strane odporcu, a to pani Z. V., B.. XX.XX.XXXX, X. L. XXX, XXX XX
X.. Navrhovateľ svoj návrh odôvodnil tým, že v čase podpisu predmetnej zmenky vo veciach obchodného
styku bežne za odporcu konala pani Z. V. a podľa navrhovateľa je vysoko pravdepodobné, že podpis
na spornej zmenke patrí práve pani Z. V..

Uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom č.k. 3CbZm/111/2010-98 zo dňa 2.11.2011 súd prvého
stupňa pripustil, aby do konania ako odporca v 2. rade pristúpila Z. V., B.. XX.XX.XXXX, X. L. XXX, XXX
XX X.. Proti uvedenému uzneseniu podal odporca aj p. Z. V. odvolanie.

Na základe týchto odvolaní sudca súdu prvého stupňa uznesením výrok o pripustení Z. V. ako odporcu
v 2. rade do konania uvedený v uznesení č.k. 3CbZm/111/2010-98 zo dňa 2.11.2011 zmenil tak, že
vstup ďalšieho účastníka do konania na strane odporcu - Z. V., B.. XX.XX.XXXX, X. L. XXX, XXX XX
X. nepripustil. V odôvodnení tohto uznesenia súd poukázal na § 175 ods. 1 a 3 O.s.p., a uviedol,
že navrhovateľ svoj návrh na pribratie ďalšieho účastníka do konania na strane odporcu podal až po
vydaní zmenkového platobného rozkazu. V zmysle citovaných zákonných ustanovení okruh účastníkov
po vydaní zmenkového platobného rozkazu je podľa súdu možné meniť len na strane navrhovateľa, a to
len v súvislosti s indosovaním zmenky, ale nie na strane odporcu, nakoľko súd po vydaní zmenkového
platobného rozkazu môže len posudzovať, či je obrana odporcov vyjadrená v námietkach dôvodná, a
či nimi tvrdené a preukázané skutočnosti spôsobili úplný alebo čiastočný zánik povinnosti poskytnúť
navrhovateľovi plnenie zo zmenky. Preto je podľa súdu aj v danom prípade pre rozhodnutie v konaní o
námietkach rozhodujúci ten stav veci, aký tu bol v čase rozhodnutia o návrhu (§ 154 ods. 1 O.s.p.), t.j.
v čase vydania zmenkového platobného rozkazu, bez ohľadu na skutočnosti, ktoré sa udiali až po jeho
vydaní. Preto pôvodné rozhodnutie o pripustení ďalšieho účastníka do konania na strane odporcu súd
prvého stupňa zmenil v zmysle § 174 ods. 2 druhá veta O.s.p., s použitím § 220 O.s.p.

Proti predmetnému uzneseniu podal navrhovateľ odvolanie z dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. a)
O.s.p. s poukazom na § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p., a podľa § 205 ods. 2 písm. b), c), d), f) O.s.p.
Uviedol, že odvolania odporcu v 1. rade zo dňa 21.11.2011 a odporcu v 2. rade zo dňa 8.12.2011



možno považovať za protiprávne a v priamom rozpore s ustanoveniami O.s.p., princípmi O.s.p., ako
aj v rozpore s rozhodnutiami Najvyššieho súdu SR, pretože slovenský právny systém neposkytuje
akémukoľvek odporcovi žiadne procesné a ani iné právo na odvolanie proti jeho pripusteniu ako odporcu
do konania. Takéto procesné právo podľa neho patrí výlučne len navrhovateľovi alebo prípadne viacerým
navrhovateľom. Navrhovateľ poukázal na svoje vyjadrenie zo dňa 10.1.2012 k uvedeným odvolaniam
odporcu v 1. rade a odporcu v 2. rade, v ktorom okrem iného uviedol, že konanie o vydanie zmenkového
platobného rozkazu sp. zn. 1Zm/302/2010 a konanie pod sp. zn. 3CbZm/111/2010 sú odlišné konania
s odlišným predmetom spornej veci. Zároveň podľa právneho názoru navrhovateľa ust. § 92 O.s.p., sa
môže uplatňovať do právoplatného skončenia konania vo veci samej a dôkazy sa môžu konajúcemu
súdu predkladať, pokiaľ nie je dokazovanie ukončené uznesením konajúceho súdu. Navrhovateľ tiež
poukázal na rozhodnutie č. R 28/2000, podľa ktorého proti uzneseniu súdu o pripustení pristúpenia
ďalšieho účastníka do konania na strane žalovaného je odvolanie zásadne prípustné. Môže ho podať
žalobca, ktorý takýto návrh (na pristúpenie) nepodal, resp. ktorý s pristúpením do konania nesúhlasil,
pokiaľ súd pristúpenie účastníka pripustil. Pôvodný žalovaný, ani ten, koho pristúpenie na strane
žalovaného bolo pripustené, však právo podať odvolanie nemajú. Podľa navrhovateľa teda tak odporca
v 1. rade ako ani odporca v 2. rade nie sú oprávnení podľa O.s.p., podať odvolanie proti vstúpeniu
odporcu v 2. rade do konania 3CbZm/111/2010. Navrhovateľ tiež uviedol, že odporca v 2. rade podpísal
zmenku na sumu 84.166,- eur v mene odporcu v 1. rade a na účet odporcu v 1. rade, a teda podľa §
8 zmenkového zákona je sám zmenečne zaviazaný navrhovateľovi zo zmenky. Navrhovateľ zároveň
s poukazom na § 47 zmenkového zákona uviedol, že odporca v 1. rade a odporca v 2. rade sú mu
zaviazaní spoločne a nerozdielne.

Navrhovateľ vytkol, že súd prvého stupňa napadnutým uznesením konal protiprávne, v rozpore s
ustanoveniami a princípmi O.s.p., s viacerými rozhodnutiami Najvyššieho súdu SR ako aj s Ústavou SR,
keďže súd nemôže rozhodovať o tom, koho môže a koho nemôže navrhovateľ žalovať, nakoľko toto
rozhodnutie spočíva výlučne na vôli navrhovateľa.

Navrhovateľ vytkol aj nesprávnosť poučenia v napadnutom uznesení s poukazom na ust. § 202 ods.
3 písm. m) O.s.p., keďže uvedené ustanovenie nemá nič spoločné s uznesením o pripustení alebo
nepripustení ďalšieho účastníka do konania. Navrhovateľ tiež považoval za nesprávnu aplikáciu § 174
ods. 2 O.s.p., zo strany konajúceho súdu, keďže uvedené ustanovenie ustanovuje len postup súdu pri
konaní o vydaní zmenkového platobného rozkazu, ktorý bol vydaný proti odporcovi v 1. rade v konaní
sp. zn. 1Zm/302/2010 ako v skrátenom konaní. Podľa navrhovateľa po podaní námietok odporcom
v 1. rade sa skončilo skrátené konanie o zmenkovom platobnom rozkaze a bolo konajúcim súdom
nariadené pojednávanie ako nové konanie o zaplatenie 84.166,- eur s prísl. so sp. zn. 3CbZm/111/2010,
ktoré možno považovať za nové plnohodnotné konanie, v ktorom sa plne uplatňujú všetky príslušné
ustanovenia O.s.p.

Navrhovateľ vytkol tiež aplikáciu ust. § 220 O.s.p., zo strany konajúceho súdu ako prvostupňového súdu,
nakoľko právo v zmysle § 220 O.s.p., prináleží výslovne len odvolaciemu súdu ako druhostupňovému
súdu.

Za právne irelevantné považoval navrhovateľ aj uplatnenie ust. § 175 ods. 3 O.s.p., zo strany
prvostupňového súdu, keďže aj toto ustanovenie sa podľa neho vzťahuje len na skrátené konanie
o vydanie zmenkového platobného rozkazu sp. zn. 1Zm/302/2010, ktoré bolo ukončené nariadením
pojednávania a konania so sp. zn. 3CbZm/111/2010 a zároveň sa vzťahuje len na odporcu v 1.
rade, ktorý vystupoval na strane odporcu v konaní o vydanie zmenkového platobného rozkazu sp. zn.
1Zm/302/2010.

Navrhovateľ navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na
ďalšie konanie.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia
pojednávania v zmysle § 214 ods. 2 O.s.p., a po preskúmaní obsahu spisu dospel k záveru, že odvolanie
je dôvodné.

Podľa § 167 ods. 2 O.s.p., ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane
ustanovenia o rozsudku.



Podľa § 157 ods. 2 O.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal
a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne,
jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov
vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy
a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa patrí medzi také uznesenia, ktoré je potrebné odôvodniť.
Občiansky súdny poriadok neobsahuje presné vymedzenie náležitostí odôvodnenia uznesenia. Pokiaľ
uznesenie musí obsahovať odôvodnenie, treba na obsahové náležitosti odôvodnenia v zmysle § 167
ods. 2 O.s.p., primerane použiť ustanovenie § 157 ods. 2 O.s.p., upravujúce náležitostí odôvodnenia
rozsudku.

Ak súd rozhoduje formou uznesenia, ktoré je potrebné odôvodňovať, treba trvať na požiadavke úplnosti,
výstižnosti a presvedčivosti tohto odôvodnenia. Zákonnosť a spravodlivosť výroku rozhodnutia súdu v
takomto prípade musí byť zdôvodnená síce stručne a výstižne, avšak vyčerpávajúco a zrozumiteľne. V
odôvodnení sa preto súd musí vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami, ktoré sa vzťahujú
na návrh, o ktorom rozhoduje uznesením a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne
vysvetlený poukazom na tieto skutočnosti, a tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal. Právne
závery súdu prvého stupňa môžu byť dostatočne preskúmateľné v odvolacom konaní len vtedy, ak súd
prvého stupňa podá zrozumiteľný a jasný výklad, z ktorých ustanovení zákona vychádzal a prečo.

V danom prípade súd prvého stupňa rozhodoval o odvolaní odporcov v 1. a 2. rade proti uzneseniu,
ktoré vydal vyšší súdny úradník pod č.k. 3CbZm/111/2010-98 dňa 02.11.2011 a pripustil ním na návrh
navrhovateľa vstup ďalšieho účastníka do konania na strane odporcu, a to odporcu v 2.rade - Z. V..

Ako vyplýva z obsahu spisu návrh na vstup tohto ďalšieho účastníka do konania podal navrhovateľ
v čase, keď súd po vydaní zmenkového platobného rozkazu proti odporcovi (uvedenému v záhlaví)
prejednával námietky tohto odporcu podané proti zmenkovému platobnému rozkazu riadiac sa ust. §
175 ods. 4 O.s.p.
Vo všeobecnosti platí, že okruh účastníkov konania na strane odporcu po vydaní zmenkového
platobného rozkazu a uplynutí lehoty na podanie námietok, ako aj predmet ďalšieho konania, je daný
okruhom odporcov podávajúcich námietky (súd pokračuje v konaní len s tými účastníkmi, ktorí podali
námietky voči zmenkovému platobnému rozkazu) a obsahom týchto námietok (koncentračná zásada -
prejednávajú sa len tie námietky, ktoré odporca podal v zákonnej lehote a nie je možné uplatniť neskôr
v konaní ďalšie námietky, to neplatí na námietky procesného charakteru, týkajúce sa vád konania).
Konanie o námietkach sa končí rozsudkom súdu, ktorým buď ponechá zmenkový platobný rozkaz v
platnosti alebo tento zmenkový platobný rozkaz zruší.

Vzhľadom na skutočnosti uvedené navrhovateľom v podanom odvolaní proti uzneseniu súdu prvého
stupňa, odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že predmetné konanie o námietkach odporcu
podaných proti zmenkovému platobnému rozkazu, je špecifickým konaním, ktoré neprebieha podľa
pravidiel určených pre ostatné sporové konania. Špecifickosť konania spočíva v tom, že súd v dôsledku
koncentračnej zásady v konaní o námietkach prihliada a prejednáva iba na námietky uvedené vo včas
podaných námietkach.

V predmetnej veci podanie námietok zo strany odporcu spôsobilo, že predmetný zmenkový platobný
rozkaz nenadobudol účinky právoplatného rozsudku (ak námietky nie sú podané, zmenkový platobný
rozkaz nadobudne účinky právoplatného rozsudku - § 175 ods. 2 O.s.p.). Podané námietky odporcu
súd prvého stupňa prejedná (prejednáva) na pojednávaní (pojednávaniach), pričom na námietky
podané neskôr neprihliadne (s výnimkou už vyššie uvedených procesných námietok). Súd prvého
stupňa po prejednaní námietok odporcu rozsudkom rozhodne len o tom, či zmenkový platobný rozkaz
ponechá v platnosti alebo nie. Pokiaľ ho nechá v platnosti, predmetný zmenkový platobný rozkaz sa
stane právoplatným a vykonateľným rozhodnutím súdu. Pokiaľ obranu odporcu uvedenú v námietkach
súd prvého stupňa uzná za dôvodnú, zmenkový platobný rozkaz úplne alebo sčasti zruší. Tvrdenie
navrhovateľa uvedené v podanom odvolaní, že v danom prípade ide o bežné sporové konanie, na ktoré
sa vzťahujú všetky príslušné ustanovenia O.s.p., preto neobstojí.



Ako odvolací súd zistil z napadnutého uznesenia, súd prvého stupňa v dôvodoch uviedol, že okruh
účastníkov je po vydaní zmenkového platobného rozkazu možné meniť len na strane navrhovateľa, a to v
súvislosti s indosovaním zmenky, ale nie na strane odporcu, pretože súd po podaní námietok prejednáva
len dôvodnosť obrany odporcu v podaných námietkach, pričom pre rozhodnutie súdu o námietkach je
rozhodujúci stav v čase vydania zmenkového platobného rozkazu, bez ohľadu na skutočnosti, ktoré
nastali po jeho vydaní. Následne súd prvého stupňa uviedol, že z týchto dôvodov zmenil pôvodné
rozhodnutie o pripustení ďalšieho účastníka do konania na strane odporcu v zmysle § 174 ods. 2 veta
druhá O.s.p., s použitím § 220 O.s.p. V poučení napadnutého uznesenia uviedol, že odvolanie nie je
prípustné v zmysle § 202 ods. 3 písm. m) O.s.p.

Ako vyplýva z judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky riadne odôvodnenie súdneho
rozhodnutia, ako súčasť základného práva na súdnu a inú právnu ochranu vyžaduje, aby sa súd
jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi
skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné. Ústavný súd
Slovenskej republiky judikoval, že ak dôvody, na ktorých je založené súdne rozhodnutie, absentujú, alebo
sú zjavne protirečivé alebo popierajú pravidlá formálnej a právnej logiky, prípadne ak sú tieto dôvody
zjavne jednostranné a v extrémnom rozpore s princípmi spravodlivosti, treba považovať rozhodnutie
súdu za riadne neodôvodnené a arbitrárne.

V odôvodnení rozhodnutia súdu prvého stupňa chýba akýkoľvek myšlienkový postup súdu prvého
stupňa a správne právne posúdenie odvolaní odporcu a vstupujúcej účastníčky do konania. Súd prvého
stupňa neobjasnil svoj postup pri rozhodovaní o odvolaniach podaných proti rozhodnutiu vyššieho
súdneho úradníka v zmysle ust. § 374 ods. 4 O.s.p.

Proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Účelom
takejto zákonnej úpravy je zabezpečiť oprávneným osobám kvalifikované rozhodnutie o ich právnom
postavení vydané nezávislým súdom. Na základe tohto účelu je potrebné posudzovať aj oprávnenie
osôb podať proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka odvolanie.

Proti uzneseniu o pripustení zmeny účastníka v konaní je odvolanie prípustné (i keď o ňom nerozhoduje
vyšší súdny úradník), pretože to zákon výslovne nevylučuje ani v ust. § 202 ods. 3 O.s.p., a ani v inom
ust. O.s.p. K podaniu odvolania je subjektívne legitimovaný účastník konania, avšak v zmysle platnej
judikatúry, nie každý účastník môže podať odvolanie proti rozhodnutiu o pripustení vstupu účastníka
do konania. Odvolanie nemôže podať účastník, ktorému výrokom rozhodnutia nebola spôsobená
určitá ujma na jeho právach. Pri uvažovaní o postupe súdu podľa § 374 ods. 3 O.s.p., je treba
oprávnenie odporcu a vstupujúcej účastníčky do konania na podanie odvolania v danom prípade posúdiť
jednak podľa účelu zákonnej úpravy, ktorá umožňuje podať vždy odvolanie proti rozhodnutiu vyššieho
súdneho úradníka, ako aj s prihliadnutím na špecifický predmet konania o námietkach podaných proti
zmenkovému platobnému rozkazu (prejednanie len v zákonnej lehote podaných námietok odporcu) a
je potrebné posúdiť, či odvolateľom nebola spôsobená ujma na ich právach (i keď by išlo aj o menej
významnú ujmu).

Ústavným základom § 374 odsek 3 O.s.p., je čl. 142 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého
proti rozhodnutiu zamestnanca súdu povereného sudcom je vždy prípustný opravný prostriedok, teda
aj vtedy, ak je podľa § 202 odvolanie neprípustné. Ak odvolanie smeruje proti rozhodnutiu súdneho
úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému odvolanie nie je prípustné podľa § 202 O.s.p.,
rozhodnutie súdneho úradníka alebo justičného čakateľa sa podaním odvolania zrušuje a opätovne
rozhodne sudca. To však platí iba v prípade, ak toto odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v
odvolacej lehote.

Pre prípad ak odvolanie smeruje proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka proti, ktorému je aj inak
odvolanie prípustné (aj keď o ňom rozhoduje sudca) zákon upravuje procesný inštitút autoremedúry,
ktorou sudca, ktorý by inak bol zákonným sudcom vo veci, môže v celom rozsahu vyhovieť podanému
odvolaniu. Úplným vyhovením odvolaniu sudca zabráni devolutívnemu aj suspenzívnemu účinku
odvolania. Ak sudca odvolaniu vyhovie v celom rozsahu, jeho rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie
súdu prvého stupňa (je proti nemu odvolanie prípustné). Sudca nemôže vyhovieť odvolaniu len
čiastočne. Ak sudca odvolaniu nemieni vyhovieť v celom rozsahu, predloží vec so správou o tom na
rozhodnutie odvolaciemu súdu na riadne odvolacie konanie. Z predkladacej správy by malo byť zrejmé,



že sudca sa venoval prípadnej možnosti rozhodnúť o odvolaní proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo
justičného čakateľa bez jeho predloženia príslušnému odvolaciemu súdu. Inak by mohlo dôjsť k tomu,
že by odvolací súd vrátil vec súdu prvého stupňa na vyriešenie otázky prípadnej autoremedúry, pretože
jej neuplatnenie je jednou z podmienok prípustnosti rozhodovania odvolacieho súdu o odvolaniach proti
rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa.

Vyššie uvedená úvaha o splnení zákonných podmienok pre postup podľa § 374 ods. 3 O.s.p., na
rozhodnutie o odvolaniach voči rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka v napadnutom rozhodnutí
absentuje. Tento postup súdu prvého stupňa je potrebné odôvodniť (účastníkom konania v odôvodnení
zrozumiteľne objasniť), aj keď v predmetnej veci pôvodne odvolací súd, súdom predložené odvolania
odporcu a vstupujúcej účastníčky vrátil súdu prvého stupňa bez rozhodnutia o týchto odvolaniach na
zváženie postupu podľa § 374 ods. 4 O.s.p.

Súd prvého stupňa tiež logicky a zrozumiteľne nevysvetlil, prečo napadnuté uznesenie menil podľa §
174 ods. 2 veta druhá O.s.p., keď toto ustanovenie, resp. táto veta ust. § 174 ods. 2 O.s.p., upravuje
situáciu, že sa platobný rozkaz nezruší v plnom rozsahu (ako je to upravené v § 174 ods. 1 veta prvá
O.s.p.), ak sa platobný rozkaz týka niekoľkých účastníkov, z ktorých každý koná sám za seba (§ 91 ods.
1 O.s.p.). Z uvedeného vyplýva, že ustanovenie, ktoré súd prvého stupňa na vec aplikoval sa na vec
vôbec nevzťahovalo.

V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na úplne zmätočné poučenie súdu prvého stupňa o
opravnom prostriedku s odkazom a ust. § 202 ods. 3 písm. m) O.s.p., ktoré ustanovenie upravuje
nemožnosť podať odvolanie proti uzneseniu, ktorým sa rozhodlo o odvolaní proti výroku o trovách
v platobnom rozkaze, európskom platobnom rozkaze, rozkaze na plnenie, zmenkovom platobnom
rozkaze a šekovom platobnom rozkaze. Z tohto vyplýva, že ani toto poučenie nebolo správne a vôbec
sa nevzťahovalo na rozhodnutie súdu prvého stupňa, ktorým rozhodoval o odvolaní proti uzneseniu
vydanému vyšším súdnym úradníkom.

Odvolacie námietky navrhovateľa preto odvolací súd vyhodnotil ako dôvodné.

Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia pôsobí nepresvedčivo a je pre nedostatok dôvodov
nepreskúmateľné.

Nedostatok riadneho odôvodnenia rozhodnutia má za následok porušenie práva účastníka konania na
spravodlivé súdne konanie, a teda odňatie možnosti konať pred súdom v zmysle § 221 ods. 1 písm.
f/ O.s.p., a preto odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie.

V prípade, že súd prvého stupňa po uvážení v smere uvedenom v tomto uznesení odvolacieho súdu
dospeje k záveru, že odvolaniam odporcu a vstupujúcej účastníčky konania nemieni vyhovieť alebo,
že nie sú splnené podmienky pre postup podľa § 374 ods. 3 O.s.p., predloží predmetné odvolania na
rozhodnutie odvolaciemu súdu s uvedením dôvodov takéhoto postupu v predkladacej správe.

Toto rozhodnutie je výsledkom hlasovania odvolacieho senátu v pomere hlasov 3 za : 0 proti.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.