{"guid": "b1bf7ee3-bcf6-437f-b4d3-93f274748e41:87e54c76-cad2-475c-bd37-9c9d47b1da3e", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2014:1512221197.1", "spisova_znacka": "11CoP/50/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 11CoP/50/2014 z 18. 8. 2014", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 18. augusta 2014, sp. zn. 11CoP/50/2014, ECLI:SK:KSBA:2014:1512221197.1", "identifikacne_cislo": "1512221197", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Martin Murgaš", "sudca_id": 211, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-martin-murgas-211", "datum_vydania": "2014-08-18", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Rodinné právo"], "podoblast": ["Vyživovacie povinnosti"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219", "nazov": "§ 219 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-26", "nazov": "§ 26 ZoR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-26", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/36-2005/paragraf-26"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-78.odsek-1", "nazov": "§ 78 ods. 1 ZoR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-78.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/36-2005/paragraf-78"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-75.odsek-1", "nazov": "§ 75 ods. 1 ZoR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-75.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/36-2005/paragraf-75"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-62", "nazov": "§ 62 ZoR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-62", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/36-2005/paragraf-62"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-219", "/SK/ZZ/2005/36#paragraf-26", "/SK/ZZ/2005/36#paragraf-78", "/SK/ZZ/2005/36#paragraf-75", "/SK/ZZ/2005/36#paragraf-62"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/87e54c76-cad2-475c-bd37-9c9d47b1da3e", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2014:1512221197.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2014:1512221197.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2014:1512221197.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 11CoP/50/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1512221197
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 08. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Štrignerová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1512221197.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Štrignerovej a členov
senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a JUDr. Blanky Podmajerskej, vo veci starostlivosti súdu o maloletého
G. H., X.. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpeného kolíznym opatrovníkom - Úradom práce sociálnych
vecí a rodiny v Bratislave, Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov: matka - H. K., X.. XX.XX.XXXX, L. F.
XX, L., zastúpená advokátkou: JUDr. Ivana Sláviková, so sídlom Vajanského nábrežie č. 9, Bratislava,
a otec - K. H., X.. XX.XX.XXXX, V. L. H. XX, L., v konaní o úpravu rodičovských práv a povinností, na
odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 08.11.2013, č.k. 22P/299/2012-492,
jednohlasne ( pomerom hlasov 3:0) takto

r o z h o d o l :

Rozsudok  súdu prvého stupňa sa   p o t v r d  z u j e.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

V napadnutom rozsudku súd prvého stupňa :

- zvýšil  vyživovaciu povinnosť otca voči H. G. H., X.. XX.XX.XXXX z doterajšej sumy XXX euro od
12.04.2012 do 31.08.2013 na sumu XXX euro mesačne a od 01.09.2013 na sumu XXX euro mesačne,
ktoré výživné uložil otcovi platiť  vždy vopred do 15-teho  dňa toho ktorého mesiaca k rukám matky
maloletého,

- dlh na zročnom výživnom za obdobie od 12.04.2012 do 31.10.2013 v celkovej výške XXX euro uložil
otcovi  zaplatiť k rukám matky maloletého do 3 dní od právoplatnosti  rozsudku,

- rozhodnutím zmenil rozsudok Okresného súdu Dunajská Streda č.k. 9P 14/09-35 zo dňa 07.04.2009
v časti rozsahu vyživovacej povinnosti otca,

- určil, že žiaden z účastníkov  nemá   právo na náhradu trov konania.

Rozhodnutie právne odôvodnil § 26, § 77 ods.1, § 78 ods.3, § 62 ods.1,2,3,4,5, § 75 ods.1 Zákona o
rodine, § 154 ods.1 O.s.p. a vecne tým, že po vykonanom dokazovaní dospel k záveru o dôvodnosti
návrhu matky  na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca voči maloletému G.. V odôvodnení konštatoval,
že od poslednej úpravy došlo k podstatnému zvýšeniu potrieb maloletého jednak vzhľadom na vyšší vek
a tiež vzhľadom na zhoršenie jeho zdravotného stavu. Obom rodičom od poslednej úpravy výživného
pribudla vyživovacia povinnosť voči mal. H. K., X..  XX.XX.XXXX, voči ktorému si otec  neplní svoju
vyživovaciu povinnosť.  Vzhľadom na konkrétne okolnosti prípadu a odsúdenie otca za trestný čin
zanedbania povinnej výživy práve voči maloletému G., súd prvého stupňa  neprihliadal na výkon trestu



odňatia slobody na strane otca (  od 26.04.2013 ) ako na zníženie jeho súčasných schopnosti a možnosti
konštatujúc, že k takémuto stavu u otca  došlo výlučne zo subjektívnych dôvodov na jeho strane. V
prípade nevyhovenia návrhu na zvýšenie výživného  by bola výživou maloletého neprimerane zaťažená
práve poškodená matka, čo sa vzhľadom na okolnosti prípadu javilo súdu prvého stupňa ako nanajvýš
nespravodlivé. Matka navyše kompenzuje podstatnú časť svojej vyživovacej povinnosti k maloletému,
ktorý je stále v predškolskom veku,  aj svojou osobnou starostlivosťou. Súd  prvého stupňa potom  počas
celého posudzovaného obdobia vychádzal zo zárobkových schopností a možností otca pred nástupom
výkonu trestu odňatia slobody pri zohľadňovaní zásady potencionality zárobku a nie vykazovaných
príjmov, ktoré  oficiálne otec nemá od r. 2006, kedy bol naposledy zamestnaný v riadnom pracovnom
pomere a neskôr minimálne priznávaných  príjmov v rámci živnosti. S prihliadnutím na vzdelanie otca,
rôznorodú prax a pôsobenie v Bratislave ako regióne s najnižšou mierou nezamestnanosti súd prvého
stupňa  na strane otca predpokladal za plnej realizácie jeho pracovného potenciálu schopnosť dosahovať
príjem do výšky priemernej mzdy v národnom hospodárstve. Zdravotné problémy, ktoré by mu objektívne
bránili zamestnať sa otec v konaní nepreukázal.

Pri určovaní výživného súd prvého stupňa  musel prihliadať aj na ďalšie dve vyživovacie povinnosti otca -
s  poukazom na uvedené považoval za primerané zvýšenie výživného od podania návrhu do 31.08.2012
na  sumu XXX euro a následne od nástupu do predškolskej prípravy, s čím sú spojené ďalšie zvýšené
náklady spojené s výučbou cudzieho jazyka, na sumu XXX euro, všetko za zohľadnenia aktuálnych
odôvodnených potrieb maloletého, ktoré sú v zásade bežné, primerané jeho veku, zvýšené v súvislosti
so zhoršeným zdravotným stavom (astmou), ako aj časti vyživovacej povinnosti matky a výške rodinných
prídavkov, ktoré taktiež slúžia na uspokojovanie potrieb maloletého.

Keďže otcovi za obdobie od 12.04.2012 do 31.10.2013  vznikol na výživnom zročný dlh vo výške XXX
euro (17 mesiacov x rozdiel XX euro + 2 mesiace x XX euro =  XXX + XX =. XXX euro), tento v súlade
s ustanovením § 160 O.s.p. uložil otcovi zaplatiť matke do 3 dní od právoplatnosti  rozhodnutia.

O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p..

Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletého  namietajúc, že súd prvého stupňa sa
nedostatočne zaoberal dokazovaním tvrdení jeho bývalej družky. Poukázal ďalej na to, že v súčasnosti
vykonáva trest odňatia slobody v ústave, kde je bez pracovného zaradenia a príjmov. V danom konaní
nebol podľa § 221 odseku 1 O.s.p. riadne zastúpený a nemal dostatočnú možnosť sa vyjadrovať a
oponovať svojej bývalej družke. Z dôvodu nedostatku  finančných prostriedkov si nemohol zaplatiť
eskortu na súdne pojednávanie. Skutkový stav danej veci je iný ako udáva protistrana a  tento súd
zhodnotil jedine v jeho neprospech.

Matka  v písomnom vyjadrení sa k odvolaniu otca navrhla  rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne
a právne správne potvrdiť a priznať jej trovy  konania a trovy právneho zastúpenia. Poukázala na to, že
odvolanie otca nespĺňa náležitosti v zmysle ustanovenia § 205 ods. 1,2 O.s.p. a odvolanie je zmätočné a
nezrozumiteľné. K námietke o nedostatku zastúpenia  poukázala na to, že otec  má procesnú spôsobilosť
byť účastníkom konania - preto k takejto vade konania nedošlo. Z obsahu spisu vyplýva, že v otec na
výzvu súdu nereagoval, neospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní dňa 8.11.2013, nežiadal, aby sa
pojednávalo bez jeho neprítomností, nežiadal  o odročenie pojednávania, nezaslal žiadne vyjadrenia a
ani nežiadal o ustanovenie právneho zástupcu. V danej veci súd vykonal rozsiahle dokazovanie, ktorým
zistil skutkový stav a pri rozhodovaní vychádzal z vykonaného dokazovania. Matka dala odvolaciemu
súdu  do pozornosti  správanie  otca  počas vedenia konania a to, že na  pojednávaní dňa 07.03.2013
uviedol, že v súčasnosti nemôže pracovať, pretože bol  odsúdený na 14 mesiacov   a ďalej  to, že voči
trestnému rozkazu podal odpor. Po konfrontácii ohľadom podaného odporu voči trestnému rozkazu,
ktorý spôsobil, že trestný rozkaz nenadobudol právoplatnosť ( a teda otec mohol pracovať), otec oznámil
matke, že berie odpor voči trestnému rozkazu späť a dňa 26.04.2013 nastúpil na výkon trestu. Zo
správania sa otca je zrejmé, že sa týmto snaží vyhnúť plneniu si svojej vyživovacej povinnosti. Rovnako
zo spisu vyplýva, že voči otcovi  boli už v minulosti vedené trestné stíhania za trestné činy spojené s
neplnením si jeho rodičovských povinností.



Kolízny opatrovník maloletého dieťaťa  v písomnom vyjadrení sa k odvolaniu otca  navrhol rozhodnutie
súdu prvého  stupňa ako vecne a právne správne potvrdiť poukazujúc na to, že výživné v určenej výške
je primerané vzhľadom k veku a potrebám dieťaťa.

Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný  rozsahom a dôvodmi odvolania  ( § 212 ods.
1 O.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( § 214 ods. 2  O.s.p.) a dospel k záveru, že  v
prejednávanom prípade nie  je odvolanie otca  dôvodné.

Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone
rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

Podľa § 62 ods. 1,2,4,5  Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových
pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa
osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní  schopností, možností a majetkových
pomerov  povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné
vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa §  78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa  je zmena alebo zrušenie výživného možné len
na návrh.

Odvolací súd ako prvoradé  konštatuje, že  podľa  ust. § 78 ods. 1 Zák. o rodine, dohody a súdne
rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Za zmenu pomerov v zmysle citovaného
zákonného ustanovenia pritom treba považovať podstatnú zmenu pomerov, či už  na strane detí alebo
rodičov. Úlohou súdov pri rozhodovaní o zmene výživného je preto zistiť, či a v akom smere došlo
k zmene pomerov od posledného rozhodnutia o výživnom a v prípade kladného zistenia túto zmenu
premietnuť do výšky výživného. Pokiaľ ide o výšku výživného, vychádzajúc z ustanovenia z § 62 ods.
1, 2, 4, 5 a § 75 ods. 1  Zák. o rodine, súd pri určovaní výživného berie zreteľ na odôvodnené potreby
maloletých detí, resp. plnoletých detí odkázaných výživou na rodičoch, ako aj na zárobkové možnosti,
schopnosti a majetkové pomery oboch rodičov.

V prejednávanej veci súd prvého stupňa postupoval vecne správne v tom, že vykonaným dokazovaním
zisťoval všetky skutočnosti podstatné pre rozhodnutie o návrhu matky na zvýšenie  vyživovacej
povinnosti otca  pre určenie výšky výživného z hľadiska súčasných odôvodnených potrieb   dieťaťa,  ako
aj z hľadiska schopností a možností jeho rodičov, na výživu ktorých je plne odkázané,  a tieto potom
v záujme zistenia podstatnej zmeny pomerov (§ 78 ods.1 Zák. o rodine) porovnal so skutočnosťami
rozhodnými pre určenie výživného v čase poslednej úpravy výživného na dieťa,  t.j. v čase rozhodovania
Okresného súdu Dunajská Streda,  ktorý rozsudkom  zo dňa 07.04.2009, č.k. 9P/14/2009-35  zveril
maloletého do osobnej starostlivosti matky a schválil dohodu rodičov v otázke výšky vyživovacej



povinnosti otca na maloletého   určenej vo výške XXX euro mesačne  ( v tom  čase  mal maloletý
2 roky, matka bola na rodičovskej dovolenke s príjmom cca X.XXX,- Sk, otec  brigádnicky pracoval v
bezpečnostnej službe s deklarovaným príjmom cca XX.XXX - XX.XXX,- Sk ).

V  danom konaní sa  vykonaným dokazovaním nepochybne preukázala  zmena pomerov na strane
maloletého dieťaťa súvisiaca s nárastom jeho  potrieb prirodzene sa odvíjajúcich od jeho veku a i od
zdravotných problémov, ktorými trpí ( astma ).  Už len vzhľadom na uplynutie obdobia takmer štyroch
rokov  od poslednej úpravy,  je i podľa názoru odvolacieho súdu  možno bez akejkoľvek pochybnosti
konštatovať, že rozsah a druh odôvodnených potrieb maloletého G.   sa úplne logicky zmenili a vzrástli.

Podstatnou právnou otázkou pri rozhodovaní o odvolaní otca bolo posúdenie, či výkon trestu odňatia
slobody uložený otcovi za úmyselnú trestnú činnosť ( neplnenie si vyživovacej povinnosti práve voči
maloletému G. ) , je možné považovať za zmenu pomerov na strane povinného rodiča ( § 78 ods.1
Zákona o rodine ), v dôsledku ktorej by nebolo možné rozhodnúť o  zvýšení vyživovacej povinnosti
povinného rodiča . V tejto súvislosti je treba sa zhodnúť s názorom súdu prvého stupňa v tom, že  rodičia
majú zo zákona garantované právo vychovávať svoje dieťa a naopak, deťom sa zaručuje právo na
rodičovskú starostlivosť a výchovu.   Odvolací súd  v rámci posudzovania interpretácie a aplikácie § 62, §
75, § 78 ods.1 Zákona o rodine    dodáva, že uvedená úvaha  sa opiera o čl. 32 ods.4 Listiny základných
práv a slobôd.  Ak sa povinný rodič úmyselným konaním, v dôsledku ktorého bola na neho uvalená
väzba  a pre ktoré bol následne odsúdený k trestu odňatia slobody,  zbaví  objektívnej možnosti plniť
vyživovaciu povinnosť voči svojmu maloletému dieťaťu, nie je možné túto skutočnosť pripísať k ťarche
dieťaťa, odkázaného výživou na  svojich rodičoch. Podľa názoru odvolacieho súdu  opierajúceho sa o
rozhodnutia  Ústavného súdu Českej republiky IV. ÚS 1181/07  zo dňa 06.02.2008  a III. ÚS 511/05 zo
dňa  16.03.2006 ( ktorých  právne závery sú v posudzovanom prípade  pre spoločnú právnu minulosť a
podobnosť zákonnej úpravy vyživovacej povinnosti rodičov k maloletým deťom použiteľné ) by opačný
výklad viedol k tomu, že  dôsledkom úmyselnej trestnej činnosti povinného rodiča by  bolo „ zbavenie
„ sa vyživovacej povinnosti  voči maloletému a jej  takmer úplné prenesenie ( s výnimkou  zákonnej
minimálne vyživovacej povinnosti uvedenej v § 62 ods.3 Zákona o rodine    ) na druhého rodiča vedúceho
riadny život.

Na základe uvedeného je preto  rozhodnutie súdu prvého stupňa neprihliadajúceho na výkon trestu
odňatia slobody za úmyselnú trestnú činnosť otcom ( od 26.04.2013 ) a vychádzajúce zo zárobkových
schopností a možností otca pred nástupom na  výkon trestu odňatia slobody  správne a zodpovedajúce
platnej hmotnoprávnej úprave. Správne určená je i výška zvýšeného výživného, ktorú súd prvého
stupňa  diferencoval  zohľadňujúc  pritom rozsah odôvodnených potrieb maloletého počas upravovaného
obdobia.

Pokiaľ  otec v odvolaní namieta porušenie jeho procesných práv                                     ( neustanovením
zástupcu a neumožnením mu zúčastniť sa na nariadenom pojednávaní) treba uviesť, že v procesnom
postupe súdu prvého stupňa nebolo odvolacím súdom zistené žiadne pochybenie.  Z obsahu spisu
vyplýva, že súd prvého stupňa v štádiu prípravy pojednávania riadne dňa 29.10.2012 doručil návrh na
začatie konania otcovi ( § 79 ods.4, § 114 ods.2 O.s.p.) a riadne otcovi doručoval i predvolanie na
pojednávania nariadené na dni 06.11.2012, 22.11.2012 a aj na deň 08.11.2013.  Otec v priebehu konania
nepožiadal o ustanovenie advokáta ( § 30 O.s.p.), neospravedlnil svoju neprítomnosť na pojednávaní
nariadenom na deň 08.11.2013 a  postupom podľa § 119 O.s.p.  ani nepožiadal z dôležitých dôvodov
o jeho odročenie.

K odvolacej námietke otca o nesprávnych skutkových záveroch prvostupňového súdu odvolací súd
uvádza, že vnútorné presvedčenie súdu ( ako výsledok hodnotenia dôkazov )  by sa malo vytvárať na
základe starostlivého uváženia a zhodnotenia jednotlivých dôkazov jednotlivo aj v ich komplexnosti tak,
aby vychádzalo z pravidiel formálnej logiky.     Podľa  ust. § 132 O.s.p.  dôkazy súd hodnotí podľa
svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo
prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci. Pri hodnotení dôkazov
súd v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi, ako má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz
hodnotiť; uplatňuje sa teda zásada voľného hodnotenia dôkazov a len vo výnimočných prípadoch zákon



súdu ukladá určité obmedzenia pri hodnotení dôkazov (napr. § 133, § 134, § 135 O.s.p.).   Kontrola
výsledku hodnotenia dôkazov, ku ktorým dospel súd, sa uskutočňuje najmä prostredníctvom inštitútu
odôvodnenia rozsudku upraveného v § 157 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého má súd uviesť, čoho sa
navrhovateľ domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca , prípadne iný účastník konania,
stručne, jasne a výstižne vysvetliť, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých
dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil. V posudzovanom prípade súd prvého stupňa v rozsahu potrebnom pre
rozhodnutie dokazovaním  vykonaným i nad rámec dôkazných návrhov účastníkov riadne zistil skutkový
stav veci, aplikoval naň správny predpis a svoje rozhodnutie aj presvedčivo odôvodnil;  z odôvodnenia
rozhodnutia presne, zrozumiteľne a určite vyplývajú v logickej nadväznosti  a s hodnotiacou väzbou
k jednotlivým dôkazom skutkové zistenia, ktoré v súhrne vytvárajú skutkový nález súdu. Na základe
uvedeného potom  bližšie nekonkretizované okolnosti namietané otcom  v odvolaní  vo vzťahu k spôsobu
vyhodnotenia vykonaných dôkazov nemajú  za následok úvahu odvolacieho súdu, ktorá by nebola
zhodná s v napadnutom rozhodnutí prezentovanou úvahou  súdu prvého stupňa.

S poukazom na uvedené, stotožniac sa i so správnym výrokom o zročnom výživnom za obdobie od
12.04.2012 do 31.08.2013 v celkovej sume XXX euro  a s výrokom o trovách konania,  odvolací súd
rozhodnutie súdu prvého stupňa  podľa § 219 ods.1,2 O.s.p. ako vecne a právne správne potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol  podľa § 224 ods. 1 O.s.p., v spojení s § 146 ods. 1 písm. a/
O.s.p..

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "22P/299/2012", "guid": "27a9a2f0-7c79-4c44-8f0a-cf4720dbdc67:f7e1aa9c-6aed-4e69-adfe-c27755f609b4", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}