Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 9Co/45/2014 z 19. 3. 2014 Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 19. marca 2014, sp. zn. 9Co/45/2014, ECLI:SK:KSBA:2014:1512233778.1 Krajský súd Bratislava | 9Co/45/2014 | ECLI:SK:KSBA:2014:1512233778.1 | 2014-03-19 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné Citované ustanovenia: § 219 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/507dd740-8b56-493e-baf5-b04a5f3b4591 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2014:1512233778.1 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 9Co/45/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1512233778
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 03. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Huszár
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1512233778.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Huszára a členiek senátu
JUDr. Magdalény Florekovej a JUDr. Zuzany Posluchovej v právnej veci navrhovateľa: Dopravný podnik
Bratislava, a.s., so sídlom Olejkárska 1, Bratislava, IČO: 00 492 736, zastúpený JUDr. Vladimírom
Kánom, advokátom, Advokátska kancelária ECKER - KÁN & partners, Nám. M. Benku 9-C1, Bratislava,
proti odporcovi: X. Ď., K.. XX.XX.XXXX, I. O. Q.. D.. W. Č.. X, O., t. č. na neznámom mieste, zastúpený
opatrovníčkou Danou Patkovou, pracovníčkou Okresného súdu Bratislava V, o zaplatenie 50,70 € s
príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 30.
septembra 2013, č. k. 41C/224/2013-35, v pomere hlasov 3 : 0, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa voči odporcovi
domáhal, aby ho súd zaviazal na zaplatenie 50,70 € a trov konania z dôvodu, že odporca cestoval v
dopravnom prostriedku navrhovateľa bez cestovného lístka. Zároveň rozhodol, že odporcovi sa náhrada
trov konania nepriznáva.

Vykonaným dokazovaním súd prvého stupňa zistil, že dňa 13.09.2011 o 10.12 hod. cestoval odporca
dopravným prostriedkom navrhovateľa linkou č. 88 - autobusom a pri kontrole sa nevedel preukázať
platným cestovným lístkom. Túto skutočnosť zaznamenal poverený zamestnanec navrhovateľa do
hlásenia o porušení tarifných a prepravných podmienok č. 1138167. Totožnosť odporcu bola zistená z
jeho občianskeho preukazu.

Po právnej stránke súd prvého stupňa posúdil vec predovšetkým v zmysle ust. § 100 ods. 1, § 108, §
760 Obč. zák, § 9 písm. b/, § 14 ods. 3 zákona č. 168/1996 Z. z. o cestnej doprave, pričom prihliadol
na námietku premlčania, ktorú vzniesla opatrovníčka odporcu. Súd prvého stupňa argumentoval tým,
že odporca cestoval v dopravnom prostriedku navrhovateľa bez platného cestovného lístka dňa 13.
9. 2011 a k zaplateniu jeho ceny a úhrady bol vyzvaný v tento deň pri kontrole cestovných lístkov, čo
je zaznamenané aj v hlásení o porušení tarifných a prepravných podmienok č. 1138167. Podľa súdu
prvého stupňa plynutie jednoročnej premlčacej doby v prejednávanom prípade začalo dňom 14.9.2011
(§ 101,§ 122 OZ) a skončilo sa dňom 14.9.2012 a keďže návrh bol podaný na súd až dňa 3.12.2012,
vzniesol odporca (opatrovníčka odporcu) námietku premlčania dôvodne, čo spôsobilo stratu nároku
navrhovateľa vymáhať jeho právo súdnou cestou.



O trovách konania rozhodol prvostupňový súd v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. a vzhľadom k tomu, že
odporcovi žiadne trovy nevznikli, súd prvého stupňa mu ich náhradu nepriznal.

Uvedený rozsudok napadol v zákonom stanovenej lehote odvolaním navrhovateľ. Súdu prvého stupňa
vytkol, že vec nesprávne právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu
a nedostatočne zistil skutkový stav veci. Navrhovateľ v dôvodoch odvolania poukázal na ust. § 760
Obč. zák., na ustanovenia zákona o cestnej doprave, na Prepravný poriadok mestskej hromadnej
dopravy v Bratislave a uviedol, že nakoľko sa odporca na výzvu revízora dňa 13.09.2011 na linke MHD
č. 88 nepreukázal platným cestovným lístkom alebo iným platným cestovným dokladom, je povinný
navrhovateľovi v zmysle čl. 6 Prepravného poriadku mestskej hromadnej dopravy v Bratislave a čl.
5 Tarify mestskej hromadnej dopravy v Bratislave zaplatiť cestovné 0,70 € a úhradu 50,00 €, pričom
túto skutočnosť preukazuje hlásenie o porušení tarifných a prepravných podmienok zo dňa 13.09.2011.
Podľa navrhovateľa úhrada za nepreukázanie sa cestovným lístkom nepatrí medzi práva z prepravy v
zmysle § 760 Občianskeho zákonníka. Argumentoval tým, že zákon o cestnej doprave neustanovuje
premlčaciu dobu za nezaplatenie úhrady pri cestovaní bez cestovného lístka a preto je namieste použiť
§ 101 Obč. zák. a to znamená, že pohľadávka vo výške 50,00 € nebola v čase podania návrhu na
vydanie platobného rozkazu premlčaná. Zároveň dal súdu do pozornosti rozhodnutia Krajského súdu v
Bratislave pod sp. zn. 15Co/67/2011 a 14Co/216/2011, v ktorých odvolací súd rozhodoval v skutkovo
totožných veciach, pričom v oboch prípadoch vyhovel odvolaniu navrhovateľa. S ohľadom na vyššie
uvedené navrhovateľ žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil v celom
rozsahu a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

K odvolaniu navrhovateľa sa opatrovníčka odporcu písomne nevyjadrila.

Odvolací súd preskúmal vec v napadnutom ( t.j. v celom ) rozsahu podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.). Vo veci verejne vyhlásil rozsudok podľa §
156 ods. 3 v spojení s § 211 ods. 2 O.s.p., keď zistil, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné.

Navrhovateľ odvolaním napadol výrok rozsudku, ktorým súd prvého stupňa jeho návrh zamietol, vrátane
výroku o náhrade trov konania.

So skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa sa odvolací súd stotožňuje s tým, že považuje
za potrebné uviesť niektoré rozhodujúce skutočnosti podrobnejšie.

Občiansky zákonník upravuje prepravné zmluvy (zmluvy o preprave osôb a zmluvy o preprave nákladu)
v § 760 až § 773. Úprava prepravných zmlúv v Občianskom zákonníku je veľmi stručná a obsahuje iba
základné pravidlá, ktoré platia pri prepravných zmluvách. Vzhľadom na väčšie množstvo rôznorodých
spôsobov dopravy (železničná, cestná, vodná, mestská atď.), ktoré si vyžadujú svoje špecifické
úpravy, nebolo ani možné všetky otázky týkajúce sa právnej úpravy upraviť v Občianskom zákonníku
podrobnejšie. Preto § 772 Obč. zák. ustanovuje, že podrobnejšiu úpravu osobnej a nákladnej prepravy
ustanovujú osobitné predpisy, najmä prepravné poriadky a tarify (Komentár k Občianskemu zákonníku).

Podľa § 760 Obč. zák. zmluvou o preprave osôb vzniká cestujúcemu, ktorý za určené cestovné použije
dopravný prostriedok, právo, aby ho dopravca prepravil do miesta určenia riadne a včas.

Citované ustanovenie nepriamo vymedzuje pojem zmluva o preprave osôb tým, že ustanovuje základné
práva a povinnosti účastníkov tejto zmluvy. Podľa tohto ustanovenia zmluvou o preprave osôb vzniká
cestujúcemu, ktorý za určené cestovné použije dopravný prostriedok, právo, aby ho dopravca prepravil
na miesto určenia riadne a včas. Z tohto ustanovenia vyplývajú aj pojmové znaky zmluvy o preprave
osôb. Ide o zmluvu uzavretú

medzi dvoma účastníkmi, t.j. medzi cestujúcim, ktorého treba dopraviť na miesto určenia a dopravcom,
ktorý má povinnosť cestujúceho dopraviť na miesto určenia včas a riadne. Doprava osoby na miesto



určenia sa uskutočňuje určeným dopravným prostriedkom, ktorý si cestujúci zvolil, za odplatu (cestovné).
Formu a spôsob uzavretia zmluvy o preprave osoby zákon žiadnym spôsobom nevymedzuje. Ide teda
o zmluvu neformálnu, ktorá sa môže uzavrieť rôznym spôsobom určeným v prepravných poriadkoch
podľa druhu a spôsobu dopravy (napr. zakúpením cestovného lístka, letenky, vstupom do dopravného
prostriedku, znehodnotením cestovného lístka pri vstupe do dopravného prostriedku, dohodou o určení
miesta určenia dopravy a pod.) s tým, že podrobnosti o právach a povinnostiach účastníkov zmluvy
o preprave sú upravené v prepravných poriadkoch, ktoré si vypracúvajú dopravcovia na základe
všeobecne záväzných predpisov.

Právne vzťahy účastníkov konania sa riadia ustanovením § 760 Obč. zák. Zmluva o preprave v mestskej
hromadnej doprave bola uzavretá konkludentným konaním spočívajúcim na strane cestujúceho v
nástupe do dopravného prostriedku. Zvláštnosť tejto zmluvy ako zmluvy neformálnej spočíva v tom,
že tým, že cestujúci nastúpi do dopravného prostriedku konkludentne pristupuje na celý rozsah
poskytovanej služby, mlčky pristupuje aj na ďalšie všeobecne známe vedľajšie dojednania zmluvy
upravené v zákone o cestnej doprave a v Prepravnom poriadku a Tarify mestskej hromadnej dopravy v
Bratislave, t.j. mať u seba platný cestovný lístok a na vyzvanie ho predložiť ku kontrole. Takýmto je aj
dojednanie, že pokiaľ cestujúci nezaplatí riadne a včas cestovné, ktoré je cenou poskytovanej služby,
súhlasí s tým, že mu bude účtovaná pokuta. Použitie prostriedku mestskej hromadnej dopravy je v plnej
dispozícii občana ako cestujúceho a je na jeho úvahe, či za takto stanovených podmienok do dopravného
prostriedku nastúpi a zmluvu o preprave uzavrie. Vo svojej podstate tieto predstavujú obsah zmluvy
o preprave osôb, pretože vyjadrujú vzájomné práva a im zodpovedajúce povinnosti oboch zmluvných
strán, ktoré nie je možné z uvedeného dôvodu oddeliť.

Podľa § 108 Obč. zák. práva z prepravy sa premlčujú za jeden rok s výnimkou práv na náhradu škody
pri preprave osôb.

V danom prípade právne závery súdu prvého stupňa zodpovedajú hypotéze použitého právneho
predpisu - správny je záver súdu prvého stupňa o premlčaní. Navrhovateľ totiž predmetným návrhom
uplatňoval cestovné a nezaplatenú úhradu (prirážku) podľa Prepravného poriadku a Tarify mestskej
hromadnej dopravy v Bratislave, splatnú dňom porušenia povinnosti odporcu mať zakúpený lístok,
t.j. dňom 13.09.2011. Pre práva z prepravy platí premlčacia doba podľa § 108 Obč. zák., podľa
ktorého ustanovenia jej dĺžka je jeden rok. Nakoľko návrh na začatie konania bol doručený súdu podľa
prezenčnej pečiatky až dňa 03.12.2012, bol nepochybne podaný po uplynutí zákonnej ročnej premlčacej
doby.

Námietka navrhovateľa v odvolaní ohľadom premlčania, keď mal za to, že je namieste použiť § 101
Obč. zák. a to znamená, že pohľadávka vo výške 50,00 € nebola v čase podania návrhu na vydanie
platobného rozkazu premlčaná, nie je podľa odvolacieho súdu dôvodná. Ako už bolo spomenuté vyššie,
účtovanú pokutu nie je možné posudzovať samostatne. Nárok na zaplatenie úhrady nemôže vzniknúť
samostatne a oddelene (aj keď môže byť samostatne a oddelene uplatnený na súde), ale len spolu s
nárokom na zaplatenie cestovného a oba nároky tak vznikajú len a výlučne zo zmluvy o preprave osôb
v MHD, resp. z jej porušenia, a to súčasne; u oboch nárokov preto začína rovnako plynúť aj premlčacia
doba ustanovená v § 108 Obč. zák. (Oba nároky majú rovnaký právny základ - porušenie podmienok
zmluvy o preprave.) Niet preto dôvodu nepovažovať aj nárok na zaplatenie úhrady (pokuty) za právo z
prepravy, a nie je teda ani dôvod posudzovať podmienky premlčania aj tohto nároku inak, než v zmysle
ust. § 108 Obč. zák.

Pokiaľ sa navrhovateľ odvolával vo svojom odvolaní na rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave sp.
zn. 15Co/67/2011 a sp. zn. 14Co/216/2011, so závermi v nich prezentovanými v otázke premlčania,
sa senát 9Co nestotožnil; predmetné rozhodnutia nie sú pre rozhodovanie iných odvolacích senátov
právne záväzné.

Vo výroku o trovách konania pochybenie nebolo zistené.



Záverom odvolací súd poznamenáva, že zo strany prvostupňového súdu došlo k nesprávnemu určeniu
dňa, ktorým uplynula jednoročná premlčacia doba z nasledovných dôvodov (toto pochybenie súdu
prvého stupňa však nemá vplyv na vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia). V zmysle ust. § 122
ods. 1 veta prvá Obč. zák. lehota určená podľa dní začína sa dňom, ktorý nasleduje po udalosti, ktorá je
rozhodujúca pre jej začiatok. Koniec lehoty pripadá na deň, ktorý sa pomenovaním (pri týždňoch) alebo
číslom (pri mesiacoch a rokoch) zhoduje s dňom, na ktorý pripadá skutočnosť, od ktorej lehota začína
plynúť (§ 122 ods. 2 Obč. zák.). Jednoročná premlčacia doba na uplatnenie nároku navrhovateľa na
súde začala plynúť dňa 14.09.2011 a v súlade s ust. § 122 ods. 2 prvá veta Obč. zák. uplynula dňa
13.09.2012 (štvrtok). Deň 13.09.2012 bol posledným dňom na uplatnenie nároku navrhovateľa na súde,
tzn. 03.12.2012 (deň podania návrhu na začatie konania na súd) bol nárok navrhovateľa už premlčaný.
Podľa § 122 ods. 3 Obč. zák. ak posledný deň lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je
posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň. Okrajom odvolací súd poznamenáva, že
pri lehotách určených podľa rokov (daný prípad, jednoročná lehota) totiž platí, že začiatok lehoty je
určený tak ako pri počítaní podľa dní tzn., že začiatok lehoty je určený začiatkom dňa, ktorý nasleduje po
dni, v ktorom nastala skutočnosť rozhodná pre jej počítanie. Deň, v priebehu ktorého nastala rozhodná
skutočnosť sa do lehoty nezapočítava, aj keby k tejto skutočnosti došlo začiatkom tohto dňa. Pre začiatok
plynutia tejto lehoty je dôležitý až deň nasledujúci po rozhodnej skutočnosti, a to i vtedy, ak by týmto
dňom bola sobota, nedeľa alebo sviatok. Takto určený začiatok plynutia lehoty vychádza zo starej zásady
rímskeho práva, že do začiatku lehoty sa nezapočítava deň, v ktorom táto udalosť nastala.

Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil (§ 219
ods. 1 O.s.p.).

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 224 ods. 1 v spojení s ust. § 142
ods. 1 O.s.p. a odporcovi, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech, náhradu trov odvolacieho konania
nepriznal, nakoľko mu žiadne nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.