Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2Co/176/2014 z 25. 3. 2014 Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 25. marca 2014, sp. zn. 2Co/176/2014, ECLI:SK:KSBA:2014:1513200588.1 Krajský súd Bratislava | 2Co/176/2014 | ECLI:SK:KSBA:2014:1513200588.1 | 2014-03-25 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Spotrebiteľské zmluvy Citované ustanovenia: § 219 ods. 1 OSP, § 219 ods. 2 OSP, § 760 OZ, § 100 OZ, § 108 OZ, § 8 ods. 5 zákona č. 514/2009 Z. z., § 8 ods. 6 zákona č. 514/2009 Z. z., § 8 ods. 7 zákona č. 514/2009 Z. z. Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/f8895d41-4282-4980-8982-46b9023da501 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2014:1513200588.1 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Co/176/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1513200588
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Hajdínová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1513200588.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Hajdínovej a členov
senátu JUDr. Ondreja Krajča a Mgr. Anny Križákovej v právnej veci navrhovateľa: Dopravný podnik
Bratislava, a.s., Olejkárska č. 1, Bratislava, IČO: 00 492 736, zastúpený JUDr. Vladimírom Kánom,
advokátom v Bratislave, Námestie Martina Benku č. 9, proti odporcovi: S. O. A. D. W. L. T. M. ,
narodený dňa XX.X.XXXX, trvale bytom J. - G., t.č. na neznámom mieste, zastúpený opatrovníkom K.
G., zamestnankyňou Okresného súdu Bratislava V., o zaplatenie sumy 50,70 €, s príslušenstvom, na
odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V. zo dňa 17. decembra 2013, č.k.
12 C 333/2013-28, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Bratislava V. rozsudkom zo dňa 17.12.2013, č.k. 12 C 333/2013-28, návrh zamietol.
Návrhom na začatie konania doručeným súdu prvého stupňa dňa 15.1.2013 sa navrhovateľ domáhal
zaplatenia sumy 50,70 € na tom skutkovom základe, že odporca sa dňa 15.11.2011 na linke MHD
č. 208 v Bratislave na výzvu kontrolného orgánu nepreukázal platným cestovným lístkom. Hodnotu
cestovného lístka a postih za cestovanie bez platného cestovného lístka spolu v sume 50,70 € odporca
nezaplatil. Vo veci bol dňa 25.1.2013, sp. zn. 27 Ro 24/2013, vydaný platobný rozkaz. Keďže
sa platobný rozkaz nepodarilo odporcovi doručiť do vlastných rúk, súd ho uznesením zo dňa 17.7.2013,
ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 10.8.2013, podľa § 173 ods. 2 O.s.p. zrušil. Následne bol odporcovi
ustanovený opatrovník pre konanie v súlade s § 29 ods. 2 O.s.p., ktorý vzniesol námietku premlčania
uplatnenej pohľadávky. Súd prvého stupňa rozhodol rozsudkom bez nariadenia pojednávania podľa
ustanovenia § 115a ods. 2 O.s.p. po vykonaní dokazovania listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v
spise. Mal za preukázané, že odporca dňa 15.11.2011 cestoval dopravným prostriedkom navrhovateľa
linkou č. 208 a pri kontrole sa nepreukázal platným cestovným lístkom. Cenu lístka a úhradu na mieste
nezaplatil a neurobil tak ani po zaslaní upomienky zo dňa 19.12.2011. Súd prvého stupňa poukázal
na to, že premlčanie je kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého nárok (súdnu vymáhateľnosť)
možno odvrátiť námietkou premlčania. Je to uplynutie času určeného v zákone na vykonanie práva,
ktorý uplynul bez toho, že by právo bolo bývalo vykonané, v dôsledku čoho môže povinný subjekt čeliť
súdnemu uplatneniu práva námietkou premlčania. Použitie tejto námietky má za následok zánik nároku
patriaceho k obsahu práva, t.j. zánik jeho súdnej vymáhateľnosti. Premlčaním právo nezaniká, iba sa
oslabuje a trvá ďalej vo forme naturálneho záväzku, čo znamená, že jeho uplatniteľnosť je obmedzená
na dobrovoľné splnenie zo strany povinného subjektu. Uviedol, že jednoročná premlčacia doba, v
ktorej sa premlčujú nároky z prepravy podľa § 108 Občianskeho zákonníka, začala v prejednávanej
veci plynúť v zmysle § 101 Občianskeho zákonníka dňom, kedy sa právo mohlo vykonať prvý raz,



teda dňom 15.11.2011, kedy odporca cestoval v dopravnom prostriedku navrhovateľa bez platného
cestovného lístka, čím navrhovateľovi vznikla možnosť podať žalobu na súd pre porušenie prepravného
poriadku. Plynutie premlčacej lehoty v predmetnom prípade začalo dňom 15.11.2011 a skončilo sa
dňom, 15.11.2012. Nakoľko navrhovateľ uplatnil svoje právo v súdnom konaní dňa 15.1.2013 a odporca
prostredníctvom procesného opatrovníka vzniesol dôvodne námietku premlčania, právo navrhovateľa
na vymáhanie požadovanej sankcie zaniklo a preto súd návrh zamietol. Rozsudok ďalej odôvodnil
ustanovením § 8 ods. 5,6 a 7 zákona č. 514/2009 Z.z. o doprave na dráhach v znení neskorších
predpisov, § 100 ods. 1, § 101, § 108 a § 122 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Úspešnému
odporcovi náhradu trov konania nepriznal, hoci rozhodoval podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p., keďže
mu žiadne trovy konania nevznikli.

Proti tomuto rozsudku v celom rozsahu podal včas odvolanie navrhovateľ dôvodiac tým, že súd prvého
stupňa vec nesprávne právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a
nedostatočne zistil skutkový stav (§ 221 ods. l písm. h/ O.s.p.). Za jeden rok od porušenia tarifných a
prepravných podmienok sa v zmysle ustanovenia § 108 Občianskeho zákonníka nepremlčuje úhrada za
nepreukázanie sa platným cestovným lístkom v sume 50,-- €. Táto povinnosť odporcu zaplatiť úhradu
navrhovateľovi totiž vznikla v zmysle ustanovenia § 16 ods. 4 písm. c) v spojení s písm. d/ a f/ zákona
o doprave na dráhach a táto úhrada za nepreukázanie sa cestovným lístkom nepatrí medzi práva z
prepravy v zmysle § 760 Občianskeho zákonníka. Občiansky zákonník stojí na princípe premlčania
so všeobecnou premlčacou dobou. Uvedená doba sa použije všade tam, kde pre jednotlivé práva nie
je Občianskym zákonníkom alebo iným predpisom ustanovená premlčacia doba. Zákon o doprave na
dráhach neustanovuje premlčaciu dobu za nezaplatenie úhrady, pri cestovaní bez cestovného lístka
preto je namieste použiť § 101 Občianskeho zákonníka, to znamená, že pohľadávka v sume 50,70 €
s príslušenstvom nebola v čase podania návrhu premlčaná. V tejto súvislosti zdôraznil, že Krajský súd
v Bratislave rozsudkom vo veciach vedených pod sp.zn. 15Co 67/2011, 14Co 216/2011, v skutkovo
totožných veciach, mu vyhovel. Odvolaciemu súdu navrhol preto napadnutý rozsudok súdu prvého
stupňa v celom rozsahu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Žiadal zároveň náhradu trov konania,
ktorých výšku zároveň vyčíslil a odôvodnil.

Odporca odvolanie nepodal, k odvolaniu navrhovateľa sa nevyjadril.

Odvolací súd preskúmal vec súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212
ods. l O.s.p.), túto prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), keďže pre postup
podľa ustanovenia § 214 ods. l O.s.p. neboli splnené zákonné podmienky (nebolo potrebné doplniť
alebo zopakovať dokazovanie, súd prvého stupňa rozhodol podľa § 115a bez nariadenia pojednávania
a nie je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nejde o konanie vo veciach porušenia zásady
rovnakého zaobchádzania, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem), a dospel k záveru, že odvolaniu
navrhovateľa nemožno priznať úspech. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 26. marca 2014 (§ 211 ods. 2,
§ 156 ods. 3 O.s.p.). O termíne verejného vyhlásenia rozsudku sa účastníci, ich zástupcovia, dozvedeli
zákonným spôsobom.

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil, pretože je vo výroku vecne správny. Z
obsahu odvolania nevyplývajú také skutočnosti, ktoré by mali za následok iné rozhodnutie odvolacieho
súdu. Súd prvého stupňa vo veci vykonal dokazovanie správnym smerom, z neho vyvodil správne
skutkové závery, rovnako správne posúdil po právnej stránke aj otázku premlčania uplatneného nároku
a rozsudok obsahuje všetky zákonom požadované náležitosti (§ 157 O.s.p.). Odôvodnene vznesená
námietka premlčania má za následok, už bez ďalšieho, zamietnutie návrhu veriteľa; odôvodnene
vznesená námietka premlčania sa stala skutočnosťou, ktorá bráni tomu, aby súd veriteľovi jeho právo
priznal. Možnosť prepáčiť nastalé premlčanie práva súdu zákonodarca nedovoľuje. Cestovné, ale aj
následky cestovania bez platného cestovného lístka, sú nepochybne právom vyplývajúcim z prepravy.
Ustanovenie § 108 Občianskeho zákonníka, dĺžka jednoročnej premlčacej doby, sa vzťahuje na všetky
práva z osobnej i nákladnej dopravy. Keďže nestanovuje začiatok tejto premlčacej doby, uplatňuje sa
všeobecne platné ustanovenie § 101 Občianskeho zákonníka, a síce, že premlčacia doba u práv z
prepravy začína dňom, kedy právo mohlo byť vykonané prvý raz. Týmto dňom je zásadne deň, keď
právo bolo možné odôvodnene vykonať podaním návrhu na súde, teda keď je actio nata. Preto nie



je rozhodujúce z akého dôvodu, t.j. či subjektívneho alebo objektívneho, tak oprávnený neurobil; je
to spravidla deň, keď mal dlžník prvýkrát splniť dlh, resp. začať s jeho plnením. Právu osôb použiť
dopravný prostriedok zodpovedá povinnosť zaplatiť určené cestovné (už v čase použitia dopravného
prostriedku). Podrobnosti o právach a povinnostiach účastníkov zmluvy o preprave osôb sú upravené
v prepravných poriadkoch, ktoré vypracúvajú dopravcovia na základe všeobecne záväzných právnych
predpisov. Nemôžu ale vôbec meniť dĺžku, čas začatia plynutia premlčacej doby, pod následkom
absolútnej neplatnosti takéhoto úkonu (§ 39 Občianskeho zákonníka). Z toho všetkého vyplýva ten
právny záver, že navrhovateľ svoje právo na zaplatenie cestovného, ale aj postihu za cestovanie bez
platného cestovného lístka, proti odporcovi mohol na súde uplatniť v deň nasledujúci po tom, čo odporca
cestoval bez platného cestovného lístka. V tejto súvislosti odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že
hoci záver prvostupňového súdu o premlčaní navrhovateľom uplatneného práva je správny, súd prvého
stupňa nesprávne určil deň, kedy k premlčaniu došlo. Odporca totiž cestoval bez cestovného lístka
a bol povinný zaplatiť cestovné a úhradu vo výške 50,- € dňa 15.11.2011 a preto navrhovateľ mohol
dôvodne podať návrh na súd až dňa 16.11.2011, kedy začala v prípade uplatnených nárokov plynúť
aj jednoročná premlčacia doba. K premlčaniu uplatnených nárokov preto došlo dňa 16.11.2012 a nie
15.11.2012, ako nesprávne určil súd prvého stupňa. Keďže však táto vada nemá vplyv na správnosť
napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa, s poukazom na ustanovenie § 212 ods. 3 O.s.p. nemohla
mať za následok iné rozhodnutie odvolacieho súdu. Podriadiť pod iný režim premlčania nároky z
nezaplatenia cestovného, postihu za cestovanie bez platného cestovného lístka, nevyplýva z hmotného
práva. Navrhovateľ v odvolaní uvádzal len dve rozhodnutia odvolacieho súdu, na základe ktorých v
obdobnej právnej veci bol úspešný. Neuvádzal už ale všetky ďalšie rozhodnutia odvolacieho súdu, ktoré
mu v obdobnej právnej veci úspech nepriznali.

Záverom odvolací súd ešte poznamenáva, že rozhodol bez nariadenia pojednávania dôvodiac
ustanovením § 214 ods. 2 O.s.p., § 211 ods. 2, § 156 ods. 3 O.s.p. a už vyššie uvedenými dôvodmi.
S dôrazom na to, že nedopĺňal dokazovanie, a preto prípadne ďalšie tvrdenia prednesené účastníkmi
konania na pojednávaní na odvolacom súde už nemohli mať vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho
súdu. Postačovalo preto preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie; účastníci, predovšetkým
navrhovateľ, ani nevzniesli žiadny presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania
nasledujúca po výmene písomných stanovísk by mohla zaručiť spravodlivé konanie (porovnaj napr.
rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.4.2002, č. 64336/01, vo veci Lino Carlos
VARELA ASSALINO proti Portugalsku; porovnaj tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
vo veci vedenej pod sp.zn. 5 Cdo 218/2009, 3 Cdo 51/2011, 3 Cdo 186/2012, 7 Cdo 56/2011).

Odporcovi úspešnému aj v odvolacom konaní odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania nepriznal,
keďže ich náhradu nežiadal (§ 224 ods. 1, § 142 ods.1, § 151 ods. 1 O.s.p.).

Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.