{"guid": "68a63114-2ae1-40ac-a801-fd4d27654d10:2f9e58f4-5438-4e06-86c1-019e0beddb28", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2014:1513210567.1", "spisova_znacka": "1CoZm/36/2013", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 1CoZm/36/2013 z 10. 12. 2014", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 10. decembra 2014, sp. zn. 1CoZm/36/2013, ECLI:SK:KSBA:2014:1513210567.1", "identifikacne_cislo": "1513210567", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Jozef Vanca", "sudca_id": 1339, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-jozef-vanca-1339", "datum_vydania": "2014-12-10", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Zmenky"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99", "nazov": "OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-1", "nazov": "§ 219 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-2", "nazov": "§ 219 ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-219"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/2f9e58f4-5438-4e06-86c1-019e0beddb28", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2014:1513210567.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2014:1513210567.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2014:1513210567.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1CoZm/36/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1513210567
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Pekarčíková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1513210567.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Soni Pekarčíkovej a členov
senátu JUDr. Andrey Haitovej a JUDr. Beaty Trandžíkovej v právnej veci navrhovateľa: CD Consulting
s.r.o., so sídlom Politických vězňů 1272/21, Nové Město, 110 00 Praha 1, Česká republika, IČO: 26 429
705, zast. Fridrich Paľko, s.r.o., Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, proti odporcovi: H.
J., X.. XX. XX. XXXX, L. V. XX, XXX XX L., o zaplatenie 1.094,13 eur s prísl. a odmenou 3,65 eur zo
zmenky, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V č. k. 1CbZm/85/2013-43
zo dňa 09. 09. 2013, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava V v Bratislave č. k. 1CbZm/85/2013-43
zo dňa  09. 09. 2013 v napadnutej zamietajúcej časti                p o t v r d z u j e .

Odporcovi sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi
zmenkovú odmenu vo výške 3,65 eur a vo zvyšku návrh navrhovateľa zamietol. O trovách konania
rozhodol prvostupňový súd tak, že odporcovi náhradu trov konania nepriznal.

V odôvodnení uviedol, že návrhom na uplatnenie pohľadávky podľa článku              4 ods.
1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 (ďalej len „nariadenie“), ktorým sa
ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, navrhovateľ žiadal, aby súd zaviazal
odporcu zaplatiť navrhovateľovi  zmenkovú sumu 1.094,13 eur, zmenkový úrok 0,25 % denne zo sumy
1.094,13             od 25. 05. 2010 do zaplatenia, úrok 6 % ročne zo sumy 1.094,13 eur od 30. 08.
2010 do zaplatenia a zmenkovú odmenu 3,65 eur, a nahradiť navrhovateľovi trovy konania. Navrhovateľ
odôvodnil svoj návrh tým, že ako indosatár nadobudol všetky práva zo zmenky vystavenej odporcom
v Bratislave dňa 16. 03. 2009 na rad  spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. Zmenkou sa odporca zaviazal
zaplatiť                      pri predložení zmenkovú sumu 1.094,13 eur spolu so zmenkovým úrokom 0,25
% denne od 25. 05. 2010. Zmenka bola vystavená s doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od
vystavenia“ a doložkou „bez protestu“. Na rube zmenky                     je zapísaný nedatovaný indosament
na rad navrhovateľa. Navrhovateľ predložil súdu originál zmenky, ktorá okrem údaju splatnosti obsahuje
všetky náležitosti predpísané v článku I. § 75 zákona č. 191/1950 Zb. (ďalej len „zmenkový zákon“) pre
vlastnú zmenku. Podľa článku I. 76 ods. 2 zmenkového zákona predložená zmenka                     je
splatná na videnie, pričom v súlade s článkom I. § 34 ods. 1 v spojení s § 77 ods. 1 zmenkového zákona
bola lehota na predloženie zmenky určená vystaviteľom na 4 roky odo dňa jej vystavenia.

Súd pri skúmaní podmienok konania podľa § 103 O.s.p. zistil, že nároky z tej istej zmenky si prvý
majiteľ zmenky pred jej indosovaním uplatnil proti odporcovi v rozhodcovskom konaní vedenom na



Stálom rozhodcovskom súde zriadenom Slovenskou rozhodcovskou, a.s. (ďalej len „rozhodcovský
súd“). Rozsudkom zo dňa 15. 11. 2010 sp. zn. SR 10655/10 uložil rozhodcovský súd odporcovi povinnosť
zaplatiť spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. zmenkovú sumu 1.094,13 eur, zmenkový úrok 0,25 % denne
zo sumy 1.094,13 od 25. 05. 2010 do zaplatenia a úrok 6 % ročne zo sumy 1.094,13 eur od 30. 08. 2010
do zaplatenia a nahradiť jej trovy konania. Rozhodcovský rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 20.
12. 2010 a vykonateľným sa stal dňa 23. 12. 2010. Zo spisu exekučného súdu sp. zn. 37Er/793/2011 vo
veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o. proti povinnému Martinovi Pažítkovi, o vymoženie 1.094,13 eur
s príslušenstvom, o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, súd prvého stupňa zistil, že exekučný
súd uznesením zo dňa 05. 04. 2011 č. k. 37Er/793/2011-10, právoplatným dňom                19. 05. 2011,
zamietol žiadosť exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na podklade rozhodcovského
rozsudku a svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že exekučný titul zaväzuje povinného na plnenie, ktoré je
právom nedovolené, keďže dohoda o vyplnení blankozmenky je ako neprijateľná zmluvná podmienka
v spotrebiteľskej zmluve neplatná a pre rozpor s dobrými mravmi je neplatná aj dohoda o zmenkovom
úroku 0,25 % denne.

Navrhovateľ v doplnení právnej argumentácie k prekážke res iudicata poukázal na rozhodnutia
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6M Cdo 9/2012 z 16. 01. 2013, sp. zn. 6Cdo 1/2012 z
21. 03. 2012 a 3Cdo 146/2011                z 13. 10. 2011, ako aj uznesenie Krajského súdu v Trnave sp.
zn. 10CoE 308/2011 z 31. 05. 2012, pričom mal za to, že prvostupňový súd je oprávnený skúmať a sám
sa vysporiadať s nulitnosťou rozhodcovského rozsudku ako predbežnou otázkou               a dospieť k
záveru, že exekučný titul uplatnený v exekučnom konaní proti povinnému je nulitným právnym aktom,
ktorý tak nemôže zakladať prekážku res iudicata.                   Na základe toho žiadal uplatnený nárok
zo zmenky riadne prejednať.

Prvostupňový súd návrh navrhovateľa v časti o zaplatenie zmenkovej sumy 1.094,13 eur, zmenkového
úroku 0,25 % denne zo sumy 1.094,13 od 25. 05. 2010 do zaplatenia a úroku 6 % ročne zo sumy 1.094,13
eur od 30. 08. 2010 do zaplatenia v zmysle článku 4 ods. 4 nariadenia ako neprípustný zamietol. Svoje
rozhodnutie v tejto časti odôvodnil tým, že právoplatný a vykonateľný rozhodcovský rozsudok           zo
dňa 15. 11. 2010 sp. zn. SR 10655/10, ktorým už rozhodcovský súd odporcovi uložil povinnosť zaplatiť
odporcovi zmenkovú sumu 1.094,13 eur, zmenkový úrok 0,25 % denne zo sumy 1.094,13 od 25. 05.
2010 do zaplatenia a úrok 6 % ročne     zo sumy 1.094,13 eur od 30. 08. 2010 do zaplatenia, bráni
súdu, aby o tom istom nároku navrhovateľa, uplatnenom v tomto konaní, znovu rozhodoval. Navrhovateľ
nebol síce účastníkom rozhodcovského konania, ale zmenka bola naňho prevedená nedatovaným
indosamentom až po splatnosti, čo vyplýva z navrhovateľom v návrhu uvedenej skutočnosti, že zmenku
predložil odporcovi na platenie indosant                       (t.j. spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o.), čím
navrhovateľ potvrdil, že ku dňu splatnosti zmenky, ktorým bol deň predloženia zmenky na platenie, ešte
nebol majiteľom zmenky. K záveru o indosovaní zmenky po jej splatnosti dospel súd prvého stupňa  aj z
obsahu rozhodcovského rozsudku, ktorým bolo plnenie zo splatnej neindosovanej zmenky priznané jej
prvému majiteľovi. Nakoľko bola zmenka indosovaná až po splatnosti (t.j. po uplynutí lehoty na protest),
má podľa článku I.      § 20 ods. 1 veta druhá zmenkového zákona indosament len účinky obyčajného
postupu a navrhovateľ nie je originálnym nadobúdateľom práv zo zmenky, iba vstúpil do práv indosanta,
teda je právnym nástupcom prvého majiteľa zmenky.

Prvostupňový súd konštatoval, že pri rozhodovaní o nárokoch zo zmenky nemá súd žiadne zákonné
oprávnenie posudzovať platnosť rozhodcovskej zmluvy, a tým ani nulitu rozhodcovského rozsudku, a
to ani len ako predbežnú otázku. Vylučuje to osobitná úprava obsiahnutá v zákone o rozhodcovskom
konaní. Otázku nulity rozhodcovského rozsudku ako  dôsledku neplatnosti rozhodcovskej zmluvy    bol
podľa súdu prvého stupňa oprávnený a zároveň povinný skúmať len súd v exekučnom konaní vedenom
na základe rozhodcovského rozsudku. V zmysle judikatúry, na ktorú poukázal navrhovateľ, ak je
exekučným titulom rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci, je exekučný súd povinný
skúmať platnosť rozhodcovskej zmluvy, a to aj  napriek tomu, že spotrebiteľ nevyužil svoje oprávnenie
spochybniť platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa § 21 ods. 2 , resp. § 40 ods. 1 písm. c) zákona o
rozhodcovskom konaní. Ak exekučný súd zistí, že je rozhodcovská zmluva neplatná, skonštatuje rozpor
rozhodcovského rozsudku so zákonom, následkom čoho je neúčinnosť rozhodcovského rozsudku ako
exekučného titulu. Exekučný súd uznesením zo dňa zo dňa 05. 04. 2011 č. k. 37Er/793/2011-10 síce
zamietol žiadosť exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, táto však nebola zamietnutá
pre nezáväznosť exekučného titulu, ale pre jeho vecnú nesprávnosť, ktorá nemá žiaden vplyv na
jeho účinnosť a záväznosť, a teda mu ani neodníma účinky právoplatného súdneho rozhodnutia



vytvárajúceho prekážku                rei iudicatae. Súd teda v zmysle § 135 ods. 2 O.s.p. v otázke účinkov
rozhodcovského rozsudku z uvedeného uznesenia exekučného súdu vychádzal. Nakoľko uvedený
rozhodcovský rozsudok bránil súdu, aby o zaplatení zmenkovej sumy 1.094,13 eur, zmenkového úroku
0,25 % denne zo sumy 1.094,13 od                  25. 05. 2010 do zaplatenia a úroku 6 % ročne zo sumy
1.094,13 eur od 30. 08. 2010 do zaplatenia znovu rozhodoval v predmetnom konaní, súd prvého stupňa
návrh v tejto časti ako neprípustný v zmysle článku 4 ods. 4 nariadenia zamietol.

Navrhovateľ sa v tomto konaní domáhal plnenia zo zmenky a návrh skutkovo vymedzil len tým, že je
majiteľom zmenky, ktorá nebola pri splatnosti zaplatená. Zmenka je dokonalý a nesporný cenný papier,
práva povinnosti sú definované samotnou zmenkovou listinou a nie sú závislé od príčinného vzťahu,
ktorý bol dôvodom vystavenia zmenky. Súd prvého stupňa konštatoval, že pokiaľ ani jeden z účastníkov
nedoplní skutkovú argumentáciu, z ktorej jednoznačne vyplynie spotrebiteľský charakter príčinného
vzťahu a jeho priama súvislosť so zmenkou,             nie je možné vec posúdiť ako spor zo spotrebiteľského
právneho vzťahu. Predmetom rozhodcovského konania nebolo zaplatenie zmenkovej odmeny 3,65 eur.
Pretože navrhovateľ ako právny nástupca prvého majiteľa zmenky mal podľa článku I. § 48 ods. 1 v
spojení s § 77 ods. 1 zmenkového zákona právo postihom žiadať                od odporcu aj zmenkovú
odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy, súd prvého stupňa na zaplatenie zmenkovej
odmeny odporcu zaviazal.

O trovách konania rozhodol súd prvého stupňa podľa článku 16 nariadenia, podľa ktorého trovy konania
znáša v konaní neúspešná strana. Pretože navrhovateľ mal v konaní len nepatrný úspech, bol povinný
nahradiť trovy konania odporcovi. Odporcovi súd náhradu trov konania nepriznal, keďže ich odporca
nežiadal.

Proti výroku rozsudku, ktorým súd prvého stupňa vo zvyšku návrh zamietol, ako aj proti výroku o
nepriznaní náhrady trov konania podal včas navrhovateľ odvolanie, ktoré odôvodnil vadami konania
uvedenými v § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p., teda odňatím možnosti účastníkovi postupom súdu konať pred
súdom (§ 205 ods. 2 písm. a) O.s.p.), inou vadou konania, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci (§ 205 ods. 2 písm. b) O.s.p.), ako aj tým, že rozhodnutie súdu prvého stupňa
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f) O.s.p.).

Navrhovateľ poukázal na skutočnosť, že odporca nedoručil súdu žiadnu žalobnú odpoveď v súlade s
článkom 5 ods. 3 alebo 6 nariadenia, a preto bol súd povinný postupovať v súlade s článkom 7 ods.
3 nariadenia, podľa ktorého v prípade nedoručenia odpovede dotknutou stranou vydá súd rozsudok o
pohľadávke.            Podľa názoru navrhovateľa článok 7 nariadenia upravuje procesný postup                   súdu
a obligatórne ustanovuje súdu povinnosť vydať rozsudok o pohľadávke                   bez nariadenia
pojednávania vždy, ak nebola súdu doručená odpoveď odporcu. Prvostupňovým súdom nariadené a
vykonané pojednávanie preto považoval navrhovateľ za nelegálne.

Ďalej navrhovateľ namietal, že súd prvého stupňa vykonal dokazovanie oboznámením sa s exekučným
spisom napriek tomu, že ani on, ani odporca vykonanie tohto dôkazu nenavrhli. Navrhovateľ predložil
súdu ako dôkaz o svojich nárokoch zmenku, ktorá spĺňala formálne aj materiálne náležitosti podľa
zmenkového zákona, čím jasne, úplne a zrozumiteľne preukázal svoje právo na úhradu zmenkovej
sumy s príslušenstvom. Zo strany odporcu neboli vznesené žiadne námietky, a preto neexistovala
okolnosť odôvodňujúca vykonanie ďalších dôkazov nevyhnutných pre rozhodnutie vo veci. Podľa názoru
navrhovateľa z uskutočnených prednesov sporových strán počas písomnej fázy konania (koncentračná
zásada v zmysle článku 5 nariadenia) a vykonaného dokazovania vedeného na základe návrhov
sporových strán nevyplynula potreba vykonať ďalšie nenavrhnuté dôkazy. Navrhovateľ vytkol súdu
prvého stupňa absenciu zdôvodnenia postupu spočívajúceho vo vykonaní      iných ako účastníkmi
navrhnutých dôkazov, pričom mal za to, že predpokladom vydania rozsudku v tomto konaní bolo výlučne
predloženie originálu zmenky a súd nie je legitimizovaný postupom podľa § 120 ods. 1 O.s.p. vznášať
námietky voči zmenke za odporcu, a to aj s odkazom na koncentračnú zásadu konštruovanú nariadením.
V postupe súdu prvého stupňa videl navrhovateľ porušenie princípu kontradiktórnosti súdneho konania
a rovnosti účastníkov konania ako súčasti práva na spravodlivé súdne konanie.

Navrhovateľ s poukazom na vybrané rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, Ústavného súdu SR a
Krajského súdu v Trnave argumentoval, že zisťovanie,              či rozhodnutie vydané v rozhodcovskom
konaní je ničotné, nie je možné                 limitovať len na exekučné konanie. Záver o nulitnosti



rozhodnutia nemá                    priamy vzťah k exekučnému konaniu, takéto rozhodnutie je z
právneho hľadiska neexistujúce, nikoho nezaväzuje, a je teda bezvýznamné, či k záveru o nulitnosti
rozhodcovského rozsudku dospeje exekučný alebo iný súd. Na základe uvedeného zastával navrhovateľ
názor, že prvostupňový súd bol oprávnený sám sa vysporiadať s otázkou nulitnosti rozhodcovského
rozsudku ako s predbežnou otázkou. Súdy           sú povinné prihliadať na neplatnú rozhodcovskú doložku
a vyvodiť záver,                      že rozhodcovský rozsudok je nulitným právnym aktom. Súd prvého stupňa
bol preto povinný na nulitnosť rozhodcovského rozsudku prihliadnuť aj v tomto konaní,           pričom
nakoľko neexistujúci právny akt nemôže zakladať prekážku res iudicata,             súd mal uplatnený
nárok zo zmenky riadne prejednať.

Vo vzťahu ku záveru súdu o indosovaní zmenky  po uplynutí lehoty na protest vytýkal navrhovateľ
súdu prvého stupňa, že napriek tomu, že odporca ani len neformuloval námietku týkajúcu sa dátumu
indosamentu a jeho účinkov, súd z vlastnej iniciatívy vykonal dokazovanie na preukázanie napísania
indosamentu              po uplynutí lehoty na protest. Odporca sa tejto námietky nedovolával, uplatnenú
pohľadávku nerozporoval. Prvostupňový súd nevykonal žiadne dokazovanie nad rámec navrhnutých
dôkazov v prospech uplatnenej pohľadávky. Uvedený postup súdu považoval navrhovateľ za zásah do
práva na spravodlivý súdny proces garantovaný článkom 46 ods. 1 Ústavy SR a článkom 6 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Na základe uvedeného navrhovateľ navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa
zmenil tak, že návrhu v celom rozsahu vyhovie a prizná navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania
za podané odvolanie.

Odporca sa k odvolaniu nevyjadril.

Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa
podľa § 212 ods. 1 O.s.p., prejednal vec podľa § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania a po
oboznámení sa s obsahom spisu              a dôvodmi odvolania navrhovateľa dospel k záveru, že odvolanie
nie je dôvodné,   keď rozsudok súdu prvého stupňa je v napadnutej časti vecne správny.

Odvolací súd mal za to, že súd prvého stupňa dostatočným spôsobom zistil skutkový stav veci a vyvodil
z neho i správne právne závery. Odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia
súdu prvého stupňa v zmysle              ust. § 219 ods. 2 O.s.p., ktoré považuje za vecne správne a v
súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p., pričom na zdôraznenie jeho správnosti uvádza nasledovné.

Podľa čl. 19 nariadenia, pokiaľ toto nariadenie neustanovuje inak, európske konanie vo veciach s nízkou
hodnotou sporu sa riadi procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie.

Podľa § 156 ods. 1 O.s.p., rozsudok sa vyhlasuje vždy verejne.

Súd prvého stupňa vzhľadom na citovaný článok nariadenia postupoval správne, keď sa riadil zákonom
č. 99/1963 Zb., ktorý upravuje Občiansky súdny poriadok, pričom v súvislosti s námietkou navrhovateľa,
že súd prvého stupňa vo veci nariadil a vykonal pojednávanie, čo legálne nemohol urobiť, odvolací súd
z obsahu spisu zistil, že súd prvého stupňa len v súlade s § 156 ods. 1 O.s.p. v spojení               s §
156 ods. 3 O.s.p. vyhlásil rozsudok bez nariadenia pojednávania a miesto a čas verejného vyhlásenia
rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu. Uvedená námietka navrhovateľa je preto nedôvodná.

Navrhovateľ si v predmetnom konaní uplatnil nárok z predloženej zmenky vystavenej odporcom s
doložkou „bez protestu“, ktorá bola na navrhovateľa prevedená nedatovaným indosamentom, u ktorého
bolo preukázané, že bol na zmenku napísaný po uplynutí lehoty na protest, t.j. indosament má účinky
obyčajného postúpenia v súlade s ust. § 20 ods. 1 veta druhá zmenkového zákona  č. 191/1950 Zb. Tento
záver vyplýva z navrhovateľom v návrhu uvedenej skutočnosti (bode 8.1 návrhu), že zmenku predložil
odporcovi na platenie indosant                      (t.j. spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o.), čím navrhovateľ potvrdil,
že ku dňu splatnosti zmenky, ktorým bol deň predloženia zmenky na platenie, ešte nebol majiteľom
zmenky, ako aj z obsahu rozhodcovského rozsudku, ktorým bolo plnenie zo splatnej neindosovanej
zmenky priznané jej prvému majiteľovi. Navrhovateľ teda nie je originálnym nadobúdateľom práv zo
zmenky, iba vstúpil do práv indosanta a je právnym nástupcom prvého majiteľa zmenky.



Súd prvého stupňa si zadovážil podklady nevyhnutné pre posúdenie, či sú splnené podľa § 103 O.s.p.
podmienky konania, ktoré súd skúma ex offo,                   teda bez toho, aby to niektorý z účastníkov
navrhoval. Za účelom posúdenia,                    či je v tomto konaní daná prekážka právoplatne rozhodnutej
veci podľa § 159 ods. 3 O.s.p., sa súd prvého stupňa oboznámil so súdnym spisom sp. zn. 37Er/793/2011
vo veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o. proti povinnému Martin Pažítka o vymoženie 1.094,13 eur
s príslušenstvom, o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, z ktorého vyplývajú skutočnosti známe
súdu z jeho činnosti (§ 121 O.s.p.), a teda pokiaľ súd pri skúmaní existencie podmienok konania z týchto
skutočností vychádzal, nemožno to považovať za vykonanie dôkazu, ktorý účastníci konania nenavrhli
(§ 120 O.s.p.). Keďže podľa § 103 O.s.p. v spojení s § 159 ods. 3 O.s.p. súd kedykoľvek počas konania
prihliada na to, či sú splnené podmienky konania, a nemôže znova prejednávať a rozhodovať vo veci,
v ktorej už bolo skôr právoplatne rozhodnuté, súd v konaní ex offo skúmal skutočnosti rozhodné pre
posúdenie podmienok konania vrátane skutočností podľa § 121 O.s.p., a to aj bez návrhu účastníkov.
Nakoľko z uvedeného exekučného spisu vyplýva, že exekučné konanie bolo vedené na
podklade rozhodcovského rozsudku vydaného Stálym rozhodcovským súdom zriadeným Slovenskou
rozhodcovskou, a.s. dňa 15. 11. 2010 sp. zn. SR 10655/10, ktorým rozhodcovský súd zaviazal odporcu
plniť podľa zmenky, s výnimkou zmenkovej odmeny, právnemu predchodcovi navrhovateľa - spoločnosti
POHOTOVOSŤ, s.r.o., ktorá si ako prvý majiteľ zmenky pred jej indosovaním                  na navrhovateľa
uplatnila už skôr cestou rozhodcovského súdu voči odporcovi nárok zo zmenky, ktorý je predmetom
tohto konania, súd prvého stupňa dospel k správnemu záveru o tom, že uvedený rozhodcovský rozsudok
bráni súdu,                  aby o tom istom nároku navrhovateľa (okrem zmenkovej odmeny) znovu
rozhodoval v predmetnom konaní. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvého stupňa v tom,
že nie je oprávnený skúmať či rozhodcovský rozsudok bol vydaný rozhodcovským súdom, ktorý mal
na to právomoc založenú platnou rozhodcovskou zmluvou. Uvedené je oprávnený skúmať súd len
v konaní začatom na základe žaloby účastníka rozhodcovského konania, ktorou sa tento domáha
zrušenia rozhodcovského rozsudku popierajúc platnosť rozhodcovskej zmluvy alebo podľa príslušných
ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní a Exekučného poriadku výlučne exekučný súd. Vzhľadom
na všetky uvedené skutočnosti považoval odvolací súd navrhovateľove námietky za neopodstatnené.

Novému prejednaniu veci (okrem časti návrhu týkajúcej sa zmenkovej odmeny) bráni prekážka
právoplatne rozhodnutej veci podľa § 159 ods. 3 O.s.p., ktorá je neodstrániteľným nedostatkom
podmienky konania, a preto súd prvého stupňa správne rozhodol, keď návrh navrhovateľa v uvedenej
časti ako neprípustný  v zmysle článku 4 ods. 4 nariadenia zamietol.

Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti
vrátane súvisiaceho výroku o náhrade trov konania    podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. ako vecne správny
potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s
ust. § 142 ods. 1 O.s.p., v odvolacom konaní úspešnému odporcovi však náhradu trov nepriznal, keď
mu žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli a žiadne si ani neuplatňoval.

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie  n i e  j e  prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "1CbZm/85/2013", "guid": "79a3b535-d45e-41ea-b4d7-3f618590cee9:30670a6f-3855-423f-9fc7-e8520010ff0b", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}