Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3CoZm/37/2013 z 16. 9. 2014 Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 16. septembra 2014, sp. zn. 3CoZm/37/2013, ECLI:SK:KSBA:2014:1513210595.1 Krajský súd Bratislava | 3CoZm/37/2013 | ECLI:SK:KSBA:2014:1513210595.1 | 2014-09-16 | Rozsudok Oblasť práva: Obchodné právo – Zmenky Citované ustanovenia: § 4 ods. 1 zákona č. 861/2007 Z. z., ZZŠ, § 75 ZZŠ, § 76 ZZŠ, § 77 ZZŠ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/023c8a9d-805f-43cc-9003-e27a08b52194 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2014:1513210595.1 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3CoZm/37/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1513210595
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Ondrišová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1513210595.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Ondrišovej a sudcov
JUDr. Miroslavy Janečkovej a Mgr. Štefana Zelenáka v právnej veci navrhovateľa CD Consulting
s.r.o., IČO: 264 29 705, so sídlom Nagano Office Center, K červenému dvoru 3269/25a, Praha 3,
Česká republika, práv. zast. Fridrich Paľko, s.r.o., Grösslingova 4, Bratislava, proti odporcovi C. N., N..
XX.X.XXXX, A. Y. XX, A., C. Č. M. Ú. na M. M., E. X, A., o zaplatenie 420,75 EUR s príslušenstvom
a iné a o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V v Bratislave č.k. 1CbZm
110/2013-37 zo dňa 20.8.2013, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava V v Bratislave č.k. 1CbZm 110/2013-37 zo
dňa 20.8.2013 v napadnutej zamietajúcej časti a súvisiacom výroku o náhrade trov konania potvrdzuje.

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi
zmenkovú odmenu 1,60 EUR, vo zvyšku súd návrh zamietol a navrhovateľovi uložil povinnosť
zaplatiť odporcovi náhradu trov konania 1,30 EUR. V odôvodnení uviedol, že návrhom na uplatnenie
pohľadávky podľa čl. 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa
ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len nariadenie), navrhovateľ
žiadal, aby súd odporcu zaviazal na zaplatenie zmenkovej sumy 420,75 EUR, úroku 0,25 % denne
zo sumy 480 EUR od 25.3.2010 do 11.10.2010 a zo sumy 420,75 EUR od 12.10.2010 do zaplatenia,
úroku 6 % ročne zo sumy 480 EUR od 8.6.2010 do 11.10.2010 a zo sumy 420,75 EUR od 12.10.2010
do zaplatenia, zmenkovej odmeny 1,60 EUR a na náhradu trov konania. Návrh odôvodnil tým, že ako
indosatár nadobudol všetky práva zo zmenky, ktorú vystavil odporca 20.7.2009 na zmenkovú sumu 480
EUR, pričom sa zaviazal k úhrade zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne od 25.3.2010. Zmenka
bola vystavená na videnie s doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Indosant
predložil zmenku na zaplatenie, vystaviteľ zaplatil na zmenkovú sumu 59,25 EUR. Ako dôkaz bol k
návrhu pripojený originál zmenky. Súd v zmysle článku 5 ods. 5 nariadenia zaslal odporcovi tlačivo
C na odpoveď (spolu s tlačivom návrhu na uplatnenie pohľadávky a kópiou zmenky). Odporca síce
na návrh odpovedal, ale po uplynutí určenej lehoty 30 dní. V odpovedi uviedol, že pohľadávku
neakceptuje z dôvodu jej predčasného uplatnenia, keďže lehota na predloženie zmenky 4 roky odo
dňa vystavenia ešte neuplynula. Podľa článku 19 nariadenia, pokiaľ toto nariadenie neustanovuje inak,
európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu sa riadi procesným právom členského štátu,
v ktorom sa konanie vedie. Súd sa preto v prípadoch, v ktorých nariadenie neustanovuje inak, riadil
zákonom č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (O.s.p.). Európske konanie vo veciach s nízkou
hodnotou sporu je podľa článku 5 ods. 1 nariadenia písomné, súd ústne pojednávanie nepovažoval za
potrebné a o jeho nariadenie nepožiadala ani jedna zo strán. Keďže súd rozhodoval rozsudkom bez



nariadenia ústneho pojednávania, oznámil v lehote určenej v § 156 ods. 3 O.s.p. miesto a čas verejného
vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu.

Ďalej uviedol, že navrhovateľ si návrhom uplatnil nároky zo zmenky, ktorú vystavil odporca v Bratislave
dňa 20. júla 2009 a ktorou sa zaviazal na rad spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. (ďalej aj remitent)
zaplatiť pri predložení 480 EUR spolu so zmenkovým úrokom 0,25 % denne od 25.3.2010. Zmenka
bola vystavená s doložkou „bez protestu“ a s doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od
vystavenia“. Na rube zmenky je zapísaný nedatovaný indosament na rad navrhovateľa. Zmenka, okrem
údaju splatnosti, obsahuje všetky náležitosti predpísané v čl. I. § 75 zákona zmenkového a šekového č.
191/1950 Zb. (ďalej len zmenkový zákon) pre vlastnú zmenku. O vlastnej zmenke, v ktorej nie je údaj
splatnosti, platí podľa čl. I. § 76 ods. 2 zmenkového zákona, že je splatná na videnie. Zmenka na videnie
je splatná pri predložení, na platenie musí byť predložená do jedného roku od dátumu vystavenia, ale
vystaviteľ môže túto lehotu skrátiť alebo určiť lehotu dlhšiu (čl. I. § 34 ods. 1 v spojení s § 77 ods. 1
zmenkového zákona). V prípade žalovanej zmenky určil vystaviteľ pre predloženie zmenky na platenie
lehotu 4 roky odo dňa vystavenia.

Ako nedôvodnú hodnotil súd námietku odporcu, ktorý považoval nárok za uplatnený predčasne. Lehotu,
do ktorej bol majiteľ povinný predložiť zmenku na platenie, nie je možne zamieňať so splatnosťou
zmenky. Z návrhu je možné vyvodiť, že remitent predložil odporcovi zmenku na platenie 8.6.2010 a týmto
dňom sa zmenka stala splatnou. Doložka „bez protestu“, ktorá je na zmenke napísaná, zbavila remitenta
povinnosti urobiť protest pre neplatenie a súčasne preniesla dôkazné bremeno na preukázanie, že lehoty
neboli dodržané, na odporcu ( čl. I. § 46 ods. 1 a 2 v spojení s § 77 ods. 1 zmenkového zákona). Odporca
netvrdil a ani nepreukázal, že mu zmenka na platenie nebola predložená. Za predloženie zmenky na
platenie sa všeobecne uznáva aj jej uplatnenie na súde.

Súd pri skúmaní podmienok konania, na ktoré je podľa § 103 O.s.p. povinný prihliadať aj bez návrhu
v každom štádiu konania, zistil, že nároky z tej istej zmenky si prvý majiteľ ešte pred jej indosovaním
uplatnil proti odporcovi na Stálom rozhodcovskom súde, zriadenom Slovenskou rozhodcovskou, a.s..
Rozsudkom č. k. SR 07337/10 z 9.9.2010 rozhodcovský súd odporcovi uložil povinnosť, aby spoločnosti
POHOTOVOSŤ, s.r.o. zaplatil 480 EUR spolu so zmenkovým úrokom 0,25 % denne zo sumy 480 EUR
od 25.3.2010 do zaplatenia, so zákonným úrokom 6 % ročne zo sumy 480 EUR od 8.6.2010 do
zaplatenia a náhradu trov konania. Rozsudok nadobudol právoplatnosť 18.10.2010 a dňa 21.10.2010
sa stal vykonateľným. Podľa § 35 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, doručený
rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa § 37, má pre účastníkov rozhodcovského
konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu. Vzhľadom na to aj rozhodcovský rozsudok
zakladá prekážku právoplatne rozsúdenej veci, ktorá bráni súdu, aby tú istú vec opätovne prejednal (§
159 ods. 3 O.s.p.).

Súd prvého stupňa zo spisu Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 36Er/94/2011 vo veci oprávneného
POHOTOVOSŤ, s.r.o., proti povinnému Teodorovi Neuhausovi, o udelenie poverenia pre 420,75 EUR
s príslušenstvom, zistil, že na základe rozhodcovského rozsudku č. k. SR 07337/10 z 9.9.2010
ako exekučného titulu navrhla spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. vykonanie exekúcie. Exekučný súd
uznesením č. k. 36Er/94/2011-10 z 2.2.2011, právoplatným 7.3.2011, žiadosť exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Uznesenie odôvodnil tým, že exekučný titul zaväzuje
povinného v časti zmenkového úroku 0,25 % denne zo sumy 480 EUR na plnenie, ktoré je právom
nedovolené, keďže dohoda o úroku je podľa § 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor s dobrými mravmi
absolútne neplatná. Oprávneného usmernil, aby sa vykonania exekúcie zo zvyšnej časti rozsudku
domáhal novým návrhom. Navrhovateľa o týchto skutočnostiach, ktoré zistil pri skúmaní podmienok
konania, písomne informoval. Navrhovateľ v doplnení právnej argumentácie k prekážke res
iudicata zo dňa 2.8.2013 poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veciach
exekúcie sp. zn. 6M Cdo 9/2012 zo 16.1.2013, sp. zn. 6Cdo 1/2012 z 21.3.2012 a 3Cdo 146/2011 z
13.10.2011, ako aj na uznesenie Krajského súdu v Trnave sp. zn. 10CoE 308/2011 z 31.5.202, z ktorých
vyplynulo, že exekučný súd je nie len oprávnený ale aj povinný ex offo skúmať rozhodcovský rozsudok
ako exekučný titul vydaný v spotrebiteľskej veci z pohľadu existencie alebo platnosti rozhodcovskej
zmluvy, keďže rozhodnutie orgánu, ktorý nemal právomoc na jeho vydanie, považuje právna teória i
súdna prax za zdanlivé, ničotné (nulitné - paakt), teda z právneho hľadiska za neexistujúce a nikoho
nezaväzujúce a takéto rozhodnutie nie je ani spôsobilé založiť prekážku rei iudicatae. Poukázal aj na
uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 78/2011 zo 17.3.2011, ktorý ku rovnakým



záverom dospel vo vzťahu k exekučnému titulu, ktorým bolo rozhodnutie správneho orgánu.
Navrhovateľ nepovažoval za významné, či k nulitnosti rozhodcovského rozsudku dospel exekučný súd
alebo nie a mal za to, že v tomto konaní je súd oprávnený sám sa vysporiadať s otázkou nulitnosti
rozhodcovského rozsudku ako s predbežnou otázkou.

Súd prvého stupňa s tvrdením navrhovateľa súhlasil v tom, že súčasná rozhodovacia prax súdov
v súvislosti s ochranou práv spotrebiteľa pripúšťa v prípade, ak bol predmetom
rozhodcovského konania spor zo spotrebiteľského právneho vzťahu, aby exekučný súd ex offo skúmal
existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy. Ak exekučný súd z konkrétnych okolností prípadu
dospeje k záveru, že rozhodcovská zmluva je z pohľadu ochrany práv spotrebiteľa neprijateľná a
tým neplatná, nie je možné rozhodcovský rozsudok považovať za spôsobilý exekučný titul a nie je
materiálne vykonateľný. Na takýto rozsudok treba hľadieť, ako by nebol vydaný, preto nemôže vytvárať
prekážku právoplatne rozhodnutej veci, ktorá by súdu bránila vec znovu prejednať. Nemohol však
súhlasiť s názorom, že otázku nulity rozhodcovského rozsudku ako dôsledku neplatnosti rozhodcovskej
zmluvy je súd oprávnený, resp. dokonca povinný ex offo ako predbežnú skúmať aj v inom konaní, než v
exekučnom konaní na vymoženie povinnosti z rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu. Zákon
č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní umožňuje všeobecnému súdu, aby sa otázkou platnosti
rozhodcovskej zmluvy zaoberal len v prípadoch v ňom uvedených (§ 21 ods. 4 a § 40 ods. 1 písm. c/),
aj to len na návrh, resp. odvolanie účastníka rozhodcovského konania. Zo žiadneho jeho ustanovenia
nevyplýva oprávnenie všeobecného súdu, aby skúmal platnosť rozhodcovskej zmluvy ex offo, táto
možnosť je v zásade vylúčená aj v exekučnom konaní. Judikatúra, na ktorú navrhovateľ poukázal
vo vyjadrení k otázke res iudicata, vychádza z odlišnej aplikácie ustanovenia § 44 ods. 2 zákona č.
233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) na prípady, v ktorých
bol predmetom rozhodcovského konania spor zo spotrebiteľskej zmluvy. Exekučný súd je podľa § 44
ods. 2 Exekučného poriadku povinný vždy skúmať, či nie je exekučný titul v rozpore so zákonom. Ak
je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci, je podľa tejto judikatúry
potrebné ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vykladať v širších súvislostiach, zameraných na
ochranu práv spotrebiteľa, ktoré sú predmetom verejného záujmu. V takomto prípade, napriek tomu, že
spotrebiteľ nevyužil možnosť spochybniť platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa § 21 ods. 2, resp. § 40
ods. 1 písm. c/ zákona č. 244/2002 Z.z., je exekučný súd v rámci posudzovania, či nie je exekučný titul
v rozpore so zákonom, povinný skúmať aj platnosť rozhodcovskej zmluvy. Ak exekučný súd zistí, že je
rozhodcovská zmluva neplatná, skonštatuje rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom, následkom
čoho je neúčinnosť, t.j. nezáväznosť exekučného titulu.

Súčasne konštatoval, že navrhovateľ sa v predmetnom konaní domáha plnenia zo zmenky a návrh
skutkovo vymedzil len tým, že je majiteľom zmenky, ktorá nebola pri splatnosti zaplatená . Zmenka je
dokonalý a nesporný cenný papier, práva a povinnosti sú definované len samotnou zmenkovou listinou
a nie sú závislé od príčinného vzťahu, ktorý bol dôvodom jej vystavenia. Preto pokiaľ ani jedna zo strán
nedoplní skutkovú argumentáciu, z ktorej jednoznačne vyplynie spotrebiteľský charakter príčinného
vzťahu a jeho priamu súvislosť so zmenkou, nie je možné vec posúdiť ako spor zo spotrebiteľského
právneho vzťahu. Pri rozhodovaní o nárokoch zo zmenky súd nemá žiadne zákonné oprávnenie
posudzovať platnosť rozhodcovskej zmluvy a tým ani nulitu rozhodcovského rozsudku, a to ani len ako
predbežnú otázku. Vylučuje to osobitná úprava obsiahnutá v zákone o rozhodcovskom
konaní. Túto otázku bol oprávnený a zároveň povinný posúdiť len exekučný súd, ktorý však v uznesení
č. k. 36Er/94/2011-10 v tomto smere žiadne nedostatky neskonštatoval. Žiadosť exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie síce zamietol, ale nie pre nezáväznosť exekučného titulu, ale pre jeho
čiastočnú vecnú nesprávnosť.

Vecná nesprávnosť rozhodcovského rozsudku nemá žiaden vplyv na jeho účinnosť a záväznosť, čo
znamená, že mu ani neodníma účinky právoplatného súdneho rozhodnutia, vytvárajúceho prekážku
rei iudicatae a podľa § 159 ods. 3 O.s.p. len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednať
znova. Stály rozhodcovský súd rozsudkom č. k. SR 07337/10 z 9.9.2010 už odporcovi právoplatne
uložil povinnosť, aby prvému majiteľovi zmenky zaplatil 480 EUR spolu so zmenkovým úrokom 0,25
% denne zo sumy 480 EUR od 25.3.2010 do zaplatenia a so zákonným úrokom 6 % ročne zo sumy
480 EUR od 8.6.2010 do zaplatenia. Z návrhu súd zistil, že po vydaní rozhodcovského rozsudku
bolo na zmenku zaplatených 59,25 EUR, z ktorého dôvodu navrhovateľ požaduje už len zmenkovú
sumu 420,75 EUR s úrokmi z nej od 12.10.2010 do zaplatenia a úroky zo sumy 480 EUR len do
11.10.2010. Totožnosť predmetu oboch konaní je tým zachovaná. Navrhovateľ nebol účastníkom



rozhodcovského konania. Zmenka bola naňho prevedená nedatovaným indosamentom. Podľa čl. I. §
20 ods. 2 zmenkového zákona, pokiaľ nie je dokázaný opak, má sa za to, že nedatovaný indosament
bol na zmenku napísaný pred uplynutím lehoty k protestu. Navrhovateľ v návrhu uviedol, že zmenku
odporcovi na platenie predložil indosant (t.j. POHOTOVOSŤ, s.r.o.). Tým samotný navrhovateľ potvrdil,
že ku dňu splatnosti zmenky, ktorým je deň predloženia zmenky na platenie, ešte majiteľom zmenky
nebol. Dôkazom o indosovaní zmenky po splatnosti je aj rozhodcovský rozsudok, ktorým bolo
plnenie zo splatnej neindosovanej zmenky priznané jej prvému majiteľovi. Zmenka bola indosovaná až
po splatnosti (t.j. po uplynutí lehoty na protest), preto má podľa druhej vety čl. I. § 20 ods. 1 zmenkového
zákona indosament len účinky obyčajného postupu. Navrhovateľ nie je originálnym nadobúdateľom práv
zo zmenky, iba vstúpil do práv indosanta. Je teda právnym nástupcom prvého majiteľa zmenky.

Na základe uvedeného dospel k záveru, že právoplatný a vykonateľný rozhodcovský rozsudok bráni
súdu, aby o zaplatení zmenkovej sumy sumu 420,75 EUR, úroku 0,25 % denne zo sumy 480 EUR od
25.3.2010 do 11.10.2010 a zo sumy 420,75 EUR od 12.10.2010 do zaplatenia, ako aj úroku 6 % ročne zo
sumy 480 EUR od 8.6.2010 do 11.10.2010 a zo sumy 420,75 EUR od 12.10.2010 do zaplatenia, znovu
rozhodoval. Preto v tejto časti návrh ako neprípustný v zmysle článku 4 ods. 4 nariadenia zamietol.

Súd prvého stupňa však zistil, že predmetom rozhodcovského konania nebolo zaplatenie zmenkovej
odmeny 1,60 EUR. Navrhovateľ ako právny nástupca prvého majiteľa zmenky má podľa čl. I. § 48 ods.
1 v spojení s § 77 ods. 1 zmenkového zákona právo postihom žiadať od odporcu aj zmenkovú odmenu
vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy. Súd preto odporcu na zaplatenie odmeny 1,60 EUR,
počítanej zo zmenkovej sumy 480 EUR zaviazal. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa článku 16
nariadenia, podľa ktorého trovy konania znáša strana, ktorá nemala v konaní úspech. Navrhovateľ mal
v konaní len nepatrený úspech a je povinný nahradiť trovy konania odporcovi. Odporca žiadal náhradu
trov prisúdiť vo výške 51,30 EUR, z toho 1,30 EUR za poštovné a 50 EUR za konzultáciu s
právnikom. Zo súdneho spisu je zrejmé, že odporca celkovo za 3 podania (vyžiadanie dokladu zo spisu,
žiadosť o zaslanie úverovej zmluvy a zaslanie odpovede) zaplatil poštovné najmenej vo výške 1,30 EUR.
Vynaloženie trov 50 EUR na konzultáciu s právnikom odporca ničím nepreukázal, preto mu v tejto časti
súd náhradu trov priznať nemohol.

Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote do jeho zamietajúcej časti a súvisiacom výroku
o náhrade trov konania odvolanie navrhovateľ a navrhol ho zmeniť tak, že súd v týchto častiach
jeho návrhu v celom rozsahu vyhovie a prizná mu náhradu trov konania, pričom si uplatnil i náhradu
trov odvolacieho konania. Úvodom odvolania vytýkal súdu prvého stupňa nariadenie pojednávania,
čo podľa článku 7 ods. 3 nariadenia legálne nemohol urobiť. Taktiež vytýkal súdu prvého stupňa
vykonanie dokazovania oboznámením sa s exekučným spisom a ďalšími listinnými dôkazmi, pričom
takéto dokazovanie žiadny z účastníkov nenavrhol. V ďalšej obsiahlej časti svojho odvolania zopakoval
svoje tvrdenia o tom, že v prejednávanej veci nemôže ísť o rei iudicatae, tak ako to tvrdil pred súdom
prvého stupňa tiež s poukazom na viaceré rozhodnutia Najvyššie súdu SR a Ústavného súdu Slovenskej
republiky.

Krajský súd v Bratislave prejednal odvolanie podľa § 212 ods. 1 O.s.p. nariadením pojednávania podľa
§ 214 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné, nakoľko súd prvého stupňa správne
zistil skutkový stav a vec i správne právne posúdil, s čím sa odvolací súd plne stotožnil a v podrobnostiach
poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku.

Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd považuje rozsudok súdu prvého stupňa za správne odôvodnený, a preto nemá k
nemu ďalšie doplňujúce dôvody. K odvolaniu navrhovateľa odvolací súd dodáva, že súd prvého
stupňa rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania, čo navrhovateľ nesprávne uviedol. Čo sa týka
vykonávania dôkazov, je potrebné poznamenať, že súd prvého stupňa nevykonával dokazovanie ako
také podľa § 120 O.s.p., ale podľa § 103 O.s.p.. V súvislosti s rozhodcovským rozsudkom skúmal
podmienky konania, na základe ktorých zistil, že vo veci ide o prekážku právoplatne rozhodnutej veci
podľa § 159 ods. 3 O.s.p., čo je povinný súd skúmať ex offo.



Na základe uvedeného Krajský súd v Bratislave rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti podľa
§ 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p..
Úspešnému odporcovi však ich náhradu nepriznal, nakoľko mu v tomto konaní žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.