Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3CoZm/47/2013 z 25. 11. 2014 Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 25. novembra 2014, sp. zn. 3CoZm/47/2013, ECLI:SK:KSBA:2014:1513210679.1 Krajský súd Bratislava | 3CoZm/47/2013 | ECLI:SK:KSBA:2014:1513210679.1 | 2014-11-25 | Rozsudok Oblasť práva: Obchodné právo – Zmenky Citované ustanovenia: ZZŠ, § 77 ods. 1 ZZŠ, OSP, § 103 OSP, § 159 ods. 3 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/93c7c1be-e338-4568-9a4f-8ea402a62675 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2014:1513210679.1 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3CoZm/47/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1513210679
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Ondrišová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1513210679.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Ondrišovej a sudcov
JUDr. Miroslavy Janečkovej a Mgr. Štefana Zelenáka v právnej veci navrhovateľa CD Consulting
s.r.o., IČO: 264 29 705, so sídlom Nagano Office Center, K červenému dvoru 3269/25a, Praha 3,
Česká republika, práv. zast. Fridrich Paľko, s.r.o., Grösslingova 4, Bratislava, proti odporcovi K. Q., J..
XX.X.XXXX, G. H. XX, G. o zaplatenie 152,- EUR s príslušenstvom a iné a o odvolaní navrhovateľa
proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V v Bratislave č.k. 1CbZm 127/2013-34, zo dňa 9.9.2013,
jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava V v Bratislave č.k. 1CbZm 127/2013-34 zo
dňa 9.9.2013 v napadnutej zamietajúcej časti a súvisiacom výroku o náhrade trov konania potvrdzuje.

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi
zmenkovú odmenu 0,51 EUR, vo zvyšku súd návrh zamietol a rozhodol, že odporcovi náhradu
trov konania nepriznáva. V odôvodnení uviedol, že návrhom na uplatnenie pohľadávky podľa čl. 4 ods.
1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie
vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len nariadenie), navrhovateľ žiadal, aby súd odporkyňu
zaviazal na zaplatenie zmenkovej sumy 152,- EUR, zmenkového úroku 0,25 % denne zo sumy 152,-
EUR od 18.9.2009 do zaplatenia, úroku 6 % ročne zo sumy 152,- EUR od 25.1.2010 do zaplatenia,
zmenkovej odmeny 0,51 EUR a náhradu trov konania. Návrh odôvodnil tým, že ako
indosatár nadobudol všetky práva zo zmenky, ktorú vystavil odporca 24.4.2009 na zmenkovú sumu 152,-
EUR, pričom sa zaviazal k úhrade zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne od 18.9.2009. Zmenka
bola vystavená na videnie s doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“.
Indosant predložil zmenku na zaplatenie, avšak bezúspešne. Ako dôkaz bol k návrhu pripojený originál
zmenky. Súd v zmysle článku 5 ods. 5 nariadenia zaslal odporcovi tlačivo C na odpoveď (spolu s
tlačivom návrhu na uplatnenie pohľadávky a kópiou zmenky). Odporca právo odpovedať nevyužil. Podľa
článku 19 nariadenia, pokiaľ toto nariadenie neustanovuje inak, európske konanie vo veciach s nízkou
hodnotou sporu sa riadi procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie. Súd sa preto
v prípadoch, v ktorých nariadenie neustanovuje inak, riadil zákonom č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny
poriadok (O.s.p.). Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu je podľa článku 5 ods. 1
nariadenia písomné, súd ústne pojednávanie nepovažoval za potrebné a o jeho nariadenie nepožiadala
ani jedna zo strán. Keďže súd rozhodoval rozsudkom bez nariadenia ústneho pojednávania, oznámil v
lehote určenej v § 156 ods. 3 O.s.p. miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu.



Ďalej uviedol, že navrhovateľ si návrhom uplatnil nároky zo zmenky, ktorú vystavil odporca v Bratislave
dňa 24.4.2009 a ktorou sa zaviazal na rad spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. (ďalej aj remitent) zaplatiť
pri predložení 152,- EUR spolu so zmenkovým úrokom 0,25 % denne od 18.9.2009. Zmenka bola
vystavená s doložkou „bez protestu“ a s doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“.
Na rube zmenky je zapísaný nedatovaný indosament na rad navrhovateľa. Zmenka, okrem údaju
splatnosti, obsahuje všetky náležitosti predpísané v čl. I. § 75 zákona zmenkového a šekového č.
191/1950 Zb. (ďalej len zmenkový zákon) pre vlastnú zmenku. O vlastnej zmenke, v ktorej nie je údaj
splatnosti, platí podľa čl. I. § 76 ods. 2 zmenkového zákona, že je splatná na videnie. Zmenka na
videnie je splatná pri predložení, na platenie musí byť predložená do jedného roku od dátumu vystavenia,
ale vystaviteľ môže túto lehotu skrátiť alebo určiť lehotu dlhšiu (čl. I. § 34 ods. 1 v spojení s § 77 ods. 1
zmenkového zákona). V prípade žalovanej zmenky určil vystaviteľ pre predloženie zmenky na platenie
lehotu 4 roky odo dňa vystavenia.

Súd pri skúmaní podmienok konania, na ktoré je podľa § 103 O.s.p. povinný prihliadať aj bez návrhu
v každom štádiu konania zistil, že nároky z tej istej zmenky si prvý majiteľ ešte pred jej indosovaním
uplatnil proti odporcovi na Stálom rozhodcovskom súde, zriadenom Slovenskou rozhodcovskou, a.s..
Rozsudkom č.k. SR 01883/10 z 8.4.2010 rozhodcovský súd odporcovi uložil povinnosť, aby spoločnosti
POHOTOVOSŤ, s.r.o. zaplatila 152,- EUR spolu so zmenkovým úrokom 0,25 % denne zo sumy 152,-
EUR od 18.9.2010 do zaplatenia a zákonný úrok 6 % ročne zo sumy 152,- EUR od 25.1.2010 do
zaplatenia a náhradu trov konania. Rozsudok nadobudol právoplatnosť 17.5.2010 a dňa 20.5.2010
sa stal vykonateľným. Podľa § 35 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, doručený
rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa § 37, má pre účastníkov rozhodcovského
konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu. Vzhľadom na to aj rozhodcovský rozsudok
zakladá prekážku právoplatne rozsúdenej veci, ktorá bráni súdu, aby tú istú vec opätovne prejednal (§
159 ods. 3 O.s.p.).

Súd prvého stupňa zo spisu Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 37Er/5142/2011 vo veci oprávneného
POHOTOVOSŤ, s.r.o., proti povinnému K. Q., o udelenie poverenia pre 152,- EUR s príslušenstvom
zistil, že na základe rozhodcovského rozsudku č.k. SR 01883/10 z 8.4.2010 ako exekučného
titulu navrhla spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. vykonanie exekúcie. Exekučný súd uznesením č.k.
37Er/4639/2010-10 zo 13.10.2010, právoplatným 8.4.2011, žiadosť exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie zamietol. Uznesenie odôvodnil tým, že exekučný titul zaväzuje povinného na
plnenie, ktoré je právom nedovolené, keďže dohoda o vyplnení blankozmenky je ako neprijateľná
podmienka v spotrebiteľskej zmluve absolútne neplatná. Navrhovateľa o týchto skutočnostiach, ktoré
zistil pri skúmaní podmienok konania, písomne informoval. Navrhovateľ v doplnení právnej
argumentácie k prekážke res iudicata poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
vo veciach exekúcie sp. zn. 6M Cdo 9/2012 zo 16.1.2013, sp. zn. 6Cdo 1/2012 z 21.3.2012 a 3Cdo
146/2011 z 13.10.2011, ako aj na uznesenie Krajského súdu v Trnave sp. zn. 10CoE 308/2011 z
31.5.202, z ktorých vyplynulo, že exekučný súd je nie len oprávnený ale aj povinný ex offo skúmať
rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul vydaný v spotrebiteľskej veci z pohľadu existencie alebo
platnosti rozhodcovskej zmluvy, keďže rozhodnutie orgánu, ktorý nemal právomoc na jeho vydanie,
považuje právna teória i súdna prax za zdanlivé, ničotné (nulitné - paakt), teda z právneho hľadiska za
neexistujúce a nikoho nezaväzujúce a takéto rozhodnutie nie je ani spôsobilé založiť prekážku
rei iudicatae. Poukázal aj na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 78/2011
zo 17.3.2011, ktorý ku rovnakým záverom dospel vo vzťahu k exekučnému titulu, ktorým bolo
rozhodnutie správneho orgánu. Navrhovateľ nepovažoval za významné, či k nulitnosti rozhodcovského
rozsudku dospel exekučný súd alebo nie a mal za to, že v tomto konaní je súd oprávnený sám sa
vysporiadať s otázkou nulitnosti rozhodcovského rozsudku ako s predbežnou otázkou.

Súd prvého stupňa s tvrdením navrhovateľa súhlasil v tom, že súčasná rozhodovacia prax súdov v
súvislosti s ochranou práv spotrebiteľa pripúšťa v prípade, ak bol predmetom rozhodcovského
konania spor zo spotrebiteľského právneho vzťahu, aby exekučný súd ex offo skúmal existenciu alebo
platnosť rozhodcovskej zmluvy. Ak exekučný súd z konkrétnych okolností prípadu dospeje k záveru,
že rozhodcovská zmluva je z pohľadu ochrany práv spotrebiteľa neprijateľná a tým neplatná, nie je
možné rozhodcovský rozsudok považovať za spôsobilý exekučný titul a nie je materiálne vykonateľný.
Na takýto rozsudok treba hľadieť, ako by nebol vydaný, preto nemôže vytvárať prekážku právoplatne
rozhodnutej veci, ktorá by súdu bránila vec znovu prejednať. Nemohol však súhlasiť s názorom,
že otázku nulity rozhodcovského rozsudku ako dôsledku neplatnosti rozhodcovskej zmluvy je súd



oprávnený, resp. dokonca povinný ex offo ako predbežnú skúmať aj v inom konaní, než v exekučnom
konaní na vymoženie povinnosti z rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu. Zákon č. 244/2002
Z.z. o rozhodcovskom konaní umožňuje všeobecnému súdu, aby sa otázkou platnosti rozhodcovskej
zmluvy zaoberal len v prípadoch v ňom uvedených (§ 21 ods. 4 a § 40 ods. 1 písm. c/), aj to len na
návrh, resp. odvolanie účastníka rozhodcovského konania. Zo žiadneho jeho ustanovenia nevyplýva
oprávnenie všeobecného súdu, aby skúmal platnosť rozhodcovskej zmluvy ex offo, táto možnosť je
v zásade vylúčená aj v exekučnom konaní. Judikatúra, na ktorú navrhovateľ poukázal vo vyjadrení k
otázke res iudicata, vychádza z odlišnej aplikácie ustanovenia § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o
súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) na prípady, v ktorých bol predmetom
rozhodcovského konania spor zo spotrebiteľskej zmluvy. Exekučný súd je podľa § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku povinný vždy skúmať, či nie je exekučný titul v rozpore so zákonom. Ak je exekučným titulom
rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci, je podľa tejto judikatúry potrebné ustanovenie § 44
ods. 2 Exekučného poriadku vykladať v širších súvislostiach, zameraných na ochranu práv spotrebiteľa,
ktoré sú predmetom verejného záujmu. V takomto prípade, napriek tomu, že spotrebiteľ nevyužil
možnosť spochybniť platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa § 21 ods. 2, resp. § 40 ods. 1 písm. c/ zákona
č. 244/2002 Z.z., je exekučný súd v rámci posudzovania, či nie je exekučný titul v rozpore so zákonom,
povinný skúmať aj platnosť rozhodcovskej zmluvy. Ak exekučný súd zistí, že je rozhodcovská zmluva
neplatná, skonštatuje rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom, následkom čoho je neúčinnosť, t.j.
nezáväznosť exekučného titulu.

Súčasne konštatoval, že navrhovateľ sa v predmetnom konaní domáha plnenia zo zmenky a návrh
skutkovo vymedzil len tým, že je majiteľom zmenky, ktorá nebola pri splatnosti zaplatená. Zmenka je
dokonalý a nesporný cenný papier, práva a povinnosti sú definované len samotnou zmenkovou listinou
a nie sú závislé od príčinného vzťahu, ktorý bol dôvodom jej vystavenia. Preto pokiaľ ani jedna zo strán
nedoplní skutkovú argumentáciu, z ktorej jednoznačne vyplynie spotrebiteľský charakter príčinného
vzťahu a jeho priamu súvislosť so zmenkou, nie je možné vec posúdiť ako spor zo spotrebiteľského
právneho vzťahu. Pri rozhodovaní o nárokoch zo zmenky súd nemá žiadne zákonné oprávnenie
posudzovať platnosť rozhodcovskej zmluvy a tým ani nulitu rozhodcovského rozsudku, a to ani len ako
predbežnú otázku. Vylučuje to osobitná úprava obsiahnutá v zákone o rozhodcovskom
konaní. Túto otázku bol oprávnený a zároveň povinný posúdiť len exekučný súd, ktorý však v uznesení
č.k. 37Er/5142/2011-10 v tomto smere žiadne nedostatky neskonštatoval. Žiadosť exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie síce zamietol, ale nie pre nezáväznosť exekučného titulu, ale pre jeho
čiastočnú vecnú nesprávnosť.

Vecná nesprávnosť rozhodcovského rozsudku nemá žiaden vplyv na jeho účinnosť a záväznosť, čo
znamená, že mu ani neodníma účinky právoplatného súdneho rozhodnutia, vytvárajúceho prekážku
rei iudicatae a podľa § 159 ods. 3 O.s.p. len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednať
znova. Totožnosť predmetu oboch konaní je zachovaná. Navrhovateľ nebol účastníkom rozhodcovského
konania. Zmenka bola naňho prevedená nedatovaným indosamentom. Podľa čl. I. § 20 ods. 2
zmenkového zákona, pokiaľ nie je dokázaný opak, má sa za to, že nedatovaný indosament bol na
zmenku napísaný pred uplynutím lehoty k protestu. Navrhovateľ v návrhu uviedol, že zmenku odporcovi
na platenie predložil indosant (t.j. POHOTOVOSŤ, s.r.o.). Tým samotný navrhovateľ potvrdil, že ku
dňu splatnosti zmenky, ktorým je deň predloženia zmenky na platenie, ešte majiteľom zmenky nebol.
Dôkazom o indosovaní zmenky po splatnosti je aj rozhodcovský rozsudok, ktorým bolo plnenie
zo splatnej neindosovanej zmenky priznané jej prvému majiteľovi. Zmenka bola indosovaná až po
splatnosti (t.j. po uplynutí lehoty na protest), preto má podľa druhej vety čl. I. § 20 ods. 1 zmenkového
zákona indosament len účinky obyčajného postupu. Navrhovateľ nie je originálnym nadobúdateľom práv
zo zmenky, iba vstúpil do práv indosanta. Je teda právnym nástupcom prvého majiteľa zmenky.

Na základe uvedeného dospel k záveru, že právoplatný a vykonateľný rozhodcovský rozsudok bráni
súdu, aby o zaplatení zmenkovej sumy sumu 152,- EUR, úroku 0,25 % denne zo sumy 152,- EUR od
18.9.2009 do zaplatenia, ako aj úroku 6 % ročne zo sumy 152,- EUR od 25.1.2010 do zaplatenia znovu
rozhodoval. Preto v tejto časti návrh ako neprípustný v zmysle článku 4 ods. 4 nariadenia zamietol.

Súd prvého stupňa však zistil, že predmetom rozhodcovského konania nebolo zaplatenie zmenkovej
odmeny 0,51 EUR. Navrhovateľ ako právny nástupca prvého majiteľa zmenky má podľa čl. I. § 48 ods.
1 v spojení s § 77 ods. 1 zmenkového zákona právo postihom žiadať od odporcu aj zmenkovú odmenu
vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy. Súd preto odporcu na zaplatenie odmeny 4,69 EUR,



počítanej zo zmenkovej sumy 152,- EUR zaviazal. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa článku 16
nariadenia, podľa ktorého trovy konania znáša strana, ktorá nemala v konaní úspech. Navrhovateľ mal
v konaní len nepatrený úspech a je povinný nahradiť trovy konania odporcovi. Odporkyňa náhradu trov
konania prisúdiť nežiadala, a preto jej súd prvého stupňa náhradu trov nepriznal.

Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote do jeho zamietajúcej časti a súvisiacom výroku
o náhrade trov konania odvolanie navrhovateľ a navrhol ho zmeniť tak, že súd v týchto častiach
jeho návrhu v celom rozsahu vyhovie a prizná mu náhradu trov konania, pričom si uplatnil i náhradu
trov odvolacieho konania. Úvodom odvolania vytýkal súdu prvého stupňa nariadenie pojednávania, čo
podľa článku 7 ods. 3 nariadenia legálne nemohol urobiť, nakoľko odporkyňa nedoručila súdu žiadnu
žalobnú odpoveď v súlade s čl. 5 ods. 3 alebo 6 nariadenia. Taktiež vytýkal súdu prvého stupňa
vykonanie dokazovania oboznámením sa s exekučným spisom a ďalšími listinnými dôkazmi, pričom
takéto dokazovanie žiadny z účastníkov nenavrhol. V ďalšej obsiahlej časti svojho odvolania zopakoval
svoje tvrdenia o tom, že v prejednávanej veci nemôže ísť o rei iudicatae, tak ako to tvrdil pred súdom
prvého stupňa tiež s poukazom na viaceré rozhodnutia Najvyššie súdu SR a Ústavného súdu Slovenskej
republiky.

Krajský súd v Bratislave prejednal odvolanie podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania
podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné, nakoľko súd prvého stupňa
správne zistil skutkový stav a vec i správne právne posúdil, s čím sa odvolací súd plne stotožnil a v
podrobnostiach poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku.

Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Podľa čl. 19 nariadenia, pokiaľ toto nariadenie neustanovuje inak, európske konanie vo veciach s nízkou
hodnotou sporu sa riadi procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie.

Súd prvého stupňa vzhľadom na citovaný článok nariadenia postupoval správne, keď sa riadil zákonom
č. 99/1963 Zb., ktorý upravuje Občiansky súdny poriadok.

Podľa § 156 ods. 1 O.s.p. rozsudok sa vyhlasuje vždy verejne.

Nebola dôvodná námietka navrhovateľa, že súd prvého stupňa vo veci nariadil a vykonal pojednávanie,
čo legálne nemohol urobiť, keď odvolací súd z obsahu spisu zistil, že súd prvého stupňa len v súlade
s § 156 ods. 1 O.s.p., v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. vyhlásil rozsudok bez nariadenia pojednávania a
miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu.

Podľa § 103 O.s.p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže
konať vo veci (podmienky konania).

Podľa § 159 ods. 3 O.s.p., len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova.

Za nedôvodnú považoval odvolací súd námietku navrhovateľa, týkajúcu sa vykonávania dôkazov, keď
ako vyplýva z obsahu spisu, súd nevykonával dokazovanie, zadovážil si len podklady nevyhnutné
pre posúdenie, či sú splnené podľa § 103 O.s.p. podmienky konania, skutočnosť ktorú musí skúmať
bez toho, aby to niektorý z účastníkov navrhoval. V súvislosti s rozhodcovským rozsudkom skúmal
podmienky konania, na základe ktorých zistil, že vo veci ide o prekážku právoplatne rozhodnutej veci
podľa § 159 ods. 3 O.s.p., čo je povinný súd skúmať ex offo.

Na základe uvedeného Krajský súd v Bratislave rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti podľa
§ 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p..
Úspešnému odporcovi však ich náhradu nepriznal, nakoľko mu v tomto konaní žiadne trovy nevznikli.



Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.