Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 11CoP/587/2013 z 21. 4. 2014 Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 21. apríla 2014, sp. zn. 11CoP/587/2013, ECLI:SK:KSBA:2014:1513218312.1 Krajský súd Bratislava | 11CoP/587/2013 | ECLI:SK:KSBA:2014:1513218312.1 | 2014-04-21 | Rozsudok Oblasť práva: Rodinné právo – Starostlivosť o maloletých Citované ustanovenia: § 219 ods. 1 OSP, § 219 ods. 2 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/b94f418d-154a-4944-b094-2569deff2148 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2014:1513218312.1 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 11CoP/587/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1513218312
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 04. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Štrignerová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1513218312.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Štrignerovej a členov
senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a JUDr. Blanky Podmajerskej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté
dieťa: P. X., Z.. XX.XX.XXXX, zastúpený kolíznym opatrovníkom - Úradom práce sociálnych vecí a
rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, deti rodičov: matka - P. X., Z.. XX.XX.XXXX, bytom L. X, B., zast. JUDr.
Libušou Dočkalovou, advokátkou, AK Lachova 32, Bratislava, a otec - P. X., Z.. XX.XX.XXXX, bytom L.
X, B., o návrhu matky na úpravu rodičovských práv a povinností voči maloletému, na odvolanie matky
proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V, zo dňa 15.08.2013, č.k. 20P 153/2013-112, jednohlasne
(pomerom hlasov 3:0), takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti sa p o t v r d z u j e.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Bratislava V rozsudkom zo dňa 15.08.2013, č.k. 20P 153/2013-112 zveril maloletého
P. X., Z.. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky. Určil, že maloletého zastupovať a spravovať
jeho majetok sú oprávnení obaja rodičia. Otca zaviazal prispievať na výživu maloletého sumou XXX
€ mesačne, počnúc 24.05.2013. Dlh na zročnom výživnom za obdobie od 24.05.2013 do 31.08.2013
vo výške XXX,XX € povolil otcovi splácať v pravidelných mesačných splátkach vo výške XX €, spolu s
bežným výživným, počnúc právoplatnosťou rozsudku. Žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov
konania nepriznal.

O zverení maloletého do osobnej starostlivosti matky rozhodol podľa § 36 ods. 1 Zák. o rodine, keď
mal v konaní preukázané, že rodičia maloletého spolu nežijú, matka má vytvorené vhodné podmienky
pre zabezpečovanie riadnej výchovy a starostlivosti o maloletého. Výživné na maloletého určil podľa
kritérií rozhodných pre určovanie výživného uvedených v ust. § 62 ods. 1, 2, 5, § 75 ods. 1 Zák.
o rodine. Vychádzajúc z odôvodnených potrieb maloletého, za zohľadnenia osobných, majetkových
a zárobkových možností a schopností oboch rodičov, ktorí nemajú inú vyživovaciu povinnosť dospel
k záveru, že pri prihliadnutí k podielu vyživovacej povinnosti matky, ktorá má napriek zdravotným
problémom zachovanú 50% pracovnú schopnosť, je suma výživného XXX € mesačne primeraná
schopnostiam a terajším možnostiam otca, ktorý zo zdravotných dôvodov ukončil lukratívnu kariéru
profesionálneho tanečníka a momentálne absolvuje rekvalifikačný kurz. Takýto rozsah vyživovacej
povinnosti otca podľa názoru súdu zodpovedá aj odôvodneným potrebám maloletého, ktorý vzhľadom
na svoj zhoršený zdravotný stav nemá okrem nákladov na lieky zvýšené výdavky spojené s jeho
výživou. Naviac zo strany otca prihliadol aj na ďalšie vecné a finančné plnenia maloletému, pričom
vyslovil názor, že otcovi je potrebné ponechať priestor aj naďalej, keď maloletému bude zabezpečovať



financovanie záujmovej aktivity. Pri rozhodovaní prihliadol aj na výšku manželského výživného, na ktoré
je otec zaviazaný, a to vo výške XXX € mesačne. Pokiaľ ide o zastupovanie a spravovanie majetku
maloletého určil, že toto budú vykonávať obaja rodičia, keď nevidel dôvod obmedzovať otca v jeho
rodičovských právach. Výživné určil od podania návrhu matky, zročné výživné od podania návrhu do
svojho rozhodnutia vyčíslil, vyčíslené zročné výživné podľa § 160 ods. 1 O.s.p. povolil otcovi splácať v
mesačných splátkach. O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p..

Proti rozsudku vo výroku o výživnom prostredníctvom zvolenej právnej zástupkyne podala odvolanie
matka maloletého, ktorá v napadnutej časti žiadala rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť
súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Nestotožnila sa so súdom určenou sumou XXX € mesačne
pre 13 a pol ročného chlapca, pretože táto nezodpovedá jeho odôvodneným potrebám bez ohľadu
na to, či pri svojom zhoršenom zdravotnom stave má alebo nemá finančne náročnejšie záujmové
aktivity. Zdôraznila, že práve z nedostatku finančných prostriedkov maloletý nemôže realizovať
finančne náročnejšie aktivity, nevynímajúc obdobie školských prázdnin, pretože prioritné v ich situácii
je zabezpečenie stravy a oblečenia. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vôbec nie je zrejmé, akým
spôsobom súd prvého stupňa dospel k stanovenej výške výživného, keď aj kolízna opatrovníčka
navrhovala sumu aspoň XXX € mesačne. Sám otec na pojednávaní dňa 15.08.2013 uviedol, že by na
synovu výživu bolo dôvodných XXX €, ktoré by mohol platiť len za predpokladu, že by bolo znížené
jeho manželské výživné určené v sume XXX €. Podľa jej názoru podmieňovanie platenia výživného v
návrhu požadovanej výške XXX € znížením jej nárokov na priznané manželské výživné zo strany otca
neobstojí, pretože je preukázané, že sa žiadnym spôsobom nepodmieňujú. Rovnako sa nestotožnila
s hodnotením súdu ohľadne ich majetkovej situácie za trvania manželstva, podľa ktorého zadĺženie
rodiny nemožno hodnotiť výlučne v neprospech otca, keďže ona aj v súvislosti so zdravotným stavom
nepracovala a teda na otcovi bola celá ťarcha materiálneho zabezpečenia rodiny. V tejto súvislosti
poukázala na genézu svojich dlhoročných zdravotných problémov, ktoré jej objektívne bránili riadne sa
zamestnať, s čím bol otec uzrozumený. Dôkazom o neuváženom prístupe otca k riešeniu finančných
problémov a neobvyklom nakladaní s predmetnom vlastníctva je podľa jej názoru aj spôsob týkajúci
sa prevodu jednoizbového bytu v Rači. Pokiaľ ide o príjem otca, konštatovala, že otcovi nemožno
uprieť snahu o rekvalifikáciu na prácu technika, ktorú v dĺžke 1 roka absolvuje v Rakúsku, avšak či
absolvovanie rekvalifikačného kurzu bude mať priaznivý dopad na jeho finančnú situáciu sa ukáže až
neskôr v budúcnosti. Príjmom otca je v súčasnosti údajne len podpora v nezamestnanosti, ktorá od
01.04.2013 do 30.09. 2013 spolu s cestovným predstavovala XXX,XX €, za obdobie od 01.10.2013
do 28.02.2014 vrátane cestovného predstavovala XXX € čistého. K uvedenej sume podľa vyjadrenia
samotného otca treba pripočítať jednorazové príjmy v sume od XX € do XXX € z príležitostných brigád,
čo znamená, že mesačný čistý príjem otca môže predstavovať okolo X.XXX € aj viac. V roku 2011 mu
naviac bolo vyplatené odstupné vo výške X.XXX €. S poukazom na uvedené, či práve suma XXX € na
výživnom priznaná súdom prvého stupňa je sumou, ktorá zodpovedá schopnostiam, možnostiam, ako aj
majetkovým pomerom otca nebolo z hľadiska dôkaznej situácie preukázané. Bez ohľadu na existujúce
záväzky otca je nesporné, že jeho vyživovacia povinnosť ako rodiča voči maloletému dieťaťu je prioritnou
pohľadávkou a preto má prednosť pred všetkými ostatnými pohľadávkami veriteľov. Vyhlásenie otca,
že bude platiť synovi PC krúžok, životné poistenie, nemajú vplyv na výšku jeho vyživovacej povinnosti,
nakoľko je prirodzené, že rodič svojmu dieťaťu okrem bežného výživného poskytuje aj vecné plnenia. Z
uvedeného dôvodu nesúhlasila, aby sa tieto výdavky otca zohľadnili v rámci jeho vyživovacej povinnosti.
Zdôraznila, že maloletý je v jej faktickej celodennej opatere, ona v roku 2013 mala príjem okolo XXX €,
z ktorého mala hradiť náklady na živobytie pre seba i syna. Ide o sumu, ktorá je porovnateľná so sumou
životného minima pre jednu osobu a teda je vylúčené, aby stačila na uspokojovanie životných potrieb
jej, ako aj maloletého syna. Ďalším jej príjmom je manželské výživné v sume XXX €.

K odvolaniu matky sa písomne vyjadril kolízny opatrovník maloletého, ktorý navrhol rozsudok súdu
prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Mal za to, že pri určení výšky výživného na maloletého bolo
potrebné zohľadniť skutočnosť, že otec má vyživovaciu povinnosť k svojej manželke vo výške XXX €
mesačne, takisto pri určovaní výšky výživného bolo potrebné brať do úvahy vecné plnenia otca voči
maloletému, ktoré matka na pojednávaní dňa 15.08.2013 nepoprela.

Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutom výroku o výživnom podľa
§ 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p., vec prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods.



2 O.s.p., s verejným vyhlásením rozsudku podľa § 156 ods. 3 O.s.p., a dospel k záveru, že odvolanie
matky nie je dôvodné.

V danej veci predmetom odvolacieho konania je posúdenie správnosti rozhodnutia súdu prvého stupňa,
ktorým určil vyživovaciu povinnosť otca na maloletého vo výške XXX € mesačne od podania návrhu
matky. Pri preskúmavaní správnosti odvolaním napadnutého výroku odvolací súd dospel k záveru,
že v danej veci súd prvého stupňa postupoval vecne správne, keď pre svoje rozhodnutie dostatočne
zistil skutkový stav veci ( § 120 1, 2 O.s.p. ), vykonané dôkazy vyhodnotil v zmysle § 132 O.s.p. a
svoje rozhodnutie aj v zmysle § 157 ods. 2 O.s.p. náležite odôvodnil. Pri určovaní výšky výživného
na maloletého postupoval rovnako v súlade s príslušnými ustanoveniami Zákona o rodine, konkrétne
ust. § 62 ods. 1, 2, 5, § 75 ods.1 Zák. o rodine, ktoré ustanovenia za rozhodujúce kritériá pre určenie
výživného na maloleté dieťa považujú na strane dieťaťa jeho odôvodnené potreby, na strane rodičov ich
zárobkové možnosti, schopnosti a majetkové pomery.

Pokiaľ ide o odôvodnené potreby maloletého, súd prvého stupňa správne pri určovaní výšky výživného
zohľadnil jeho vek, návštevu základnej školy, jeho zhoršený zdravotný stav, ktorý si však nevyžaduje
finančné náklady v rozsahu ktorý by bolo potrebné premietnuť do výšky výživného. Tým, že odôvodnené
potreby maloletého dieťaťa sú súčasne priamo závislé na možnostiach a schopnostiach rodičov, ktorí
majú zo zákona vyživovaciu povinnosť k maloletému dieťaťu, súd prvého stupňa správne v konaní
zisťoval príjmové a majetkové pomery rodičov, pričom so záverom ku ktorému dospel sa odvolací súd
stotožnil. V tejto súvislosti odvolací súd konštatuje, že pokiaľ by to umožňovali zárobkové a majetkové
pomery otca, bol by návrh matky na určenie výživného vo výške XXX € dôvodný. Ako súd prvého
stupňa, tak aj odvolací súd však pri rozhodovaní na strane otca nemohol neprihliadnuť na to, že otec bez
vlastného zavinenia prišiel o lukratívne zamestnanie, v súčasnej dobe je štádiu rekvalifikácie, ktorú by
mal ukončiť v júni 2014. Vychádzajúc z uvedeného aj odvolací súd je toho názoru, že určené výživné vo
výške XXX € mesačne na maloletého spĺňa kritériá rozhodné pre určovanie výživného na maloleté dieťa,
pri zohľadnení, že otec na výživu matky ako manželky prispieva sumou XXX € mesačne a na maloletého
okrem výživného prispieva vecným plnením, ktoré matka v konaní nepoprela. V tejto súvislosti odvolací
súd považuje za potrebné uviesť, že ide o úpravu pomerov na čas do rozvodu manželstva, ktoré konanie
t.č. na Okresnom súde Bratislava V na návrh otca prebieha, v ktorom konaní na čas po právoplatnosti
rozsudku o rozvode manželstva budú nanovo upravené práva a povinnosti rodičov k maloletému. Je
predpoklad, že do skončenia konania o rozvod manželstva otec ukončí svoju rekvalifikáciu, zamestná
sa, ktorú skutočnosť bude možné zohľadniť vo výške výživného na maloletého na čas po rozvode
manželstva.

Za daného stavu rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutom výroku je vecne správny, preto ho
odvolací súd podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil, pričom podľa ods. 2 citovaného ustanovenia poukazuje
na správne právne závery súdu prvého stupňa, s ktorými sa v plnom rozsahu stotožnil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p., v spojení s ust. § 146
ods. 1 písm. a/ O.s.p..

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.