Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 5Co/412/2014 z 8. 12. 2014 Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 8. decembra 2014, sp. zn. 5Co/412/2014, ECLI:SK:KSBA:2014:1513224897.1 Krajský súd Bratislava | 5Co/412/2014 | ECLI:SK:KSBA:2014:1513224897.1 | 2014-12-08 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné Citované ustanovenia: § 219 ods. 1 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/cd6a265d-0e4f-4a49-8442-ecb845ad0830 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2014:1513224897.1 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5Co/412/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1513224897
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Chalupka
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1513224897.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Chalupku a členov senátu
JUDr. Blanky Malichovej a JUDr. Juraja Považana, v právnej veci navrhovateľa: Dopravný podnik
Bratislava, a.s., IČO: 00 492 736, Olejkárska 1, Bratislava, zast. JUDr. Vladimírom Kánom, advokátom
so sídlom Nám. Martina Benku 9-C1, Bratislava, proti odporcovi: M. E., H.. XX. XX. XXXX, H. C. H.
D. XX, C., t. č. na neznámom mieste, zast. opatrovníčkou Danou Patkovou, pracovníčkou Okresného
súdu Bratislava V, o zaplatenie 50,50 Eur, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu
Bratislava V zo dňa 13. mája 2014, č. k. 12C/130/2014-27, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh, ktorým sa navrhovateľ voči odporcovi
domáhal zaplatenia sumy 50,50 Eur a náhrady trov konania, titulom ceny cestovného lístka a úhrady za
cestovanie prostriedkom mestskej hromadnej dopravy bez platného cestovného lístka.

Vykonaným dokazovaním súd prvého stupňa zistil, že odporca dňa 13. 06. 2011 cestoval dopravným
prostriedkom navrhovateľa, autobusovou linkou č. 70, a na vyzvanie revízora sa nevedel preukázať
platným cestovným lístkom. S odkazom na ust. § 100 ods. 1 a § 108 Občianskeho zákonníka, ďalej
§ 9 písm. b) a § 14 ods. 3 zák. č. 168/1996 Zb. o cestnej premávke a opatrovníčkou odporcu
vznesenú námietku premlčania dospel k záveru, že žalovaný nárok bol uplatnený po uplynutí jednoročnej
premlčacej doby podľa § 108 Občianskeho zákonníka. Uviedol, že ust. § 108 O.z. upravujúce premlčaciu
dobu pre uplatnenie práva z prepravy platí pre všetky práva vzniknuté z osobnej a nákladnej prepravy
(§ 760 až § 763 O.z.) s výnimkou práva na náhradu škody v zmysle ust. § 764 O.z., pre ktoré platí ust. §
106 O.z. V jednoročnej premlčacej dobe podľa § 108 O.z. sa preto premlčuje nielen nárok dopravcu na
cestovné vyplývajúci z ust. § 760 O.z., ale aj nárok na úhradu za nepreukázanie sa platným cestovným
lístkom v zmysle zák. č. 168/1996 Z.z. Aj tento nárok totiž patrí medzi práva z prepravy v zmysle ust. §
760 O.z., aj keď nie je výslovne uvedený v tomto ustanovení. Zák. č. 168/1996 Z.z. je verejnoprávnym
predpisom, ktorý okrem iného upravuje aj vzťahy medzi cestujúcim a dopravcom, t. j. občianskoprávne
vzťahy. Nakoľko tento zákon neupravuje premlčanie nároku dopravcu na úhradu pri nepreukázaní sa
platným cestovným lístkom (§ 9 písm. b) v spojení s § 14 ods. 2 zák. č. 168/1996 Z.z.), treba otázku
premlčania tohto nároku posúdiť v zmysle ust. § 853 O.z. na základe analógie legis podľa tých ustanovení
O.z., ktoré upravujú vzťahy obsahom a účelom najbližšie. Takýmto ustanovením O.z. je práve § 108.
Zák. č. 168/1996 Z.z. neupravuje ani začiatok plynutia premlčacej doby na uplatnenie práva na cestovné
a na úhradu za nepreukázanie sa platným cestovným lístkom. Preto podľa § 563 O.z. je dlžník (cestujúci)



povinný dlh splniť prvého dňa po tom, ako ho veriteľ (dopravca) o plnenie požiada. Týmto dňom nastáva
splatnosť dlhu a právo je možné vykonať po prvý raz podaním žaloby na súd. V danej veci odporca
cestoval bez platného cestovného lístka dňa 13. 06. 2011 a k zaplateniu ceny cestovného a úhrady
bol vyzvaný v deň kontroly cestovných lístkov, čo je zaznamenané aj v Hlásení o porušení tarifných
a prepravných podmienok č. 1125937. Plynutie jednoročnej premlčacej doby v prejednávanom prípade
začalo dňom 13. 06. 2011 (§ 101, § 122, § 563 O.z.) a skončilo sa dňom 13. 06. 2012 (§ 122 ods. 2 O.z.).
Nakoľko návrh bol na súd podaný až dňa 17. 07. 2013, námietka premlčania bola odporcom vznesená
dôvodne, čo spôsobilo stratu nároku navrhovateľa na vymáhanie práva súdnou cestou.

O náhrade trov konania súd prvého stupňa rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a v konaní úspešnej
odporcovi náhradu trov konania nepriznal z dôvodu, že mužiadne trovy v konaní nevznikli.

Proti uvedenému rozsudku podal navrhovateľ v zákonnej lehote odvolanie, ktorým žiadal napadnutý
rozsudok súdu prvého stupňa pre nesprávne právne posúdenie veci zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie
konanie. V odvolaní namietal, že povinnosť odporkyne zaplatiť navrhovateľovi úhradu za nepreukázanie
sa platným cestovným lístkom vznikla podľa § 9 písm. b) v spojení s § 11 ods. 1 písm. d) a § 14
ods. 2 zákona č. 168/1996 Z.z., a preto nepatrí medzi práva z prepravy podľa § 760 Občianskeho
zákonníka. Nakoľko zákon o cestnej doprave neustanovuje premlčaciu dobu za nezaplatenie úhrady
pri cestovaní bez platného cestovného lístka, je podľa navrhovateľa namieste použiť ust. § 101
Občianskeho zákonníka o všeobecnej trojročnej premlčacej dobe, v rámci ktorej bol súdu doručený
predmetný návrh na začatie konania. Na podporu svojho záveru navrhovateľ poukázal aj na rozhodnutia
Krajského súdu v Bratislave vo veciach vedených pod sp. zn. 15Co/67/2011 a sp. zn. 14Co/216/2011,
v ktorých odvolací súd rozhodoval v skutkovo totožných veciach, pričom v oboch prípadoch odvolaniu
navrhovateľa vyhovel.

Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnutý
rozsudok, prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a
dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

V prejednávanej veci súd prvého stupňa absenciu úpravy premlčania práva dopravcu na cestovné
a sankčnú úhradu správne riešil podľa ust. § 853 O.z. prostredníctvom analógie legis, t. j. podľa
tých ustanovení Občianskeho zákonníka, ktoré upravujú vzťahy obsahom aj účelom im najbližšie. S
prihliadnutím na právny základ uplatneného nároku, ktorým je porušenie podmienok vyplývajúcich zo
zmluvy o preprave, je aj podľa odvolacieho súdu takýmto ustanovením práve ust. § 108 O.z. upravujúce
premlčanie práv z prepravy. Odporcom namietnuté premlčanie navrhovateľom uplatneného nároku bolo
preto správne posúdené podľa § 108 O.z. upravujúceho premlčanie práv vzniknutých z osobnej a
nákladnej dopravy s výnimkou práva na náhradu škody (§ 760 až 776 O.z.). Sankčný nárok v podobe
prirážky k cestovnému, vyplývajúci priamo zo zmluvy o preprave, teda nie je možné ani z hľadiska
premlčania posudzovať oddelene od nároku na cestovné; naviac nárok na zaplatenie úhrady nemôže
vzniknúť samostatne, ale len spolu s nárokom na zaplatenie cestovného. V jednoročnej premlčacej dobe
sa tak podľa § 108 O.z. premlčuje nielen nárok dopravcu na cestovné vyplývajúci z ust. § 760 O.z., ale
aj nárok na úhradu za nepreukázanie sa platným cestovným lístkom v zmysle zák. 168/1996 Z.z.

Pri ustálení začiatku plynutia premlčacej doby súd prvého stupňa správne poukázal na ust. § 563
O.z., podľa ktorého ak čas plnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený
v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal. Z
dokazovania mal za preukázané, že odporca bol vyzvaný na zaplatenie cestovného a úhrady priamo
na mieste revízorom pri kontrole cestovných lístkov, t. j. dňa 13. 06. 2011. Súd prvého stupňa preto
pochybil, keď aj napriek uvedeným skutočnostiam a vlastnému právnemu zdôvodneniu, považoval za
začiatok plynutia premlčacej doby 13. 06. 2011, a nie deň nasledujúci po výzve veriteľa na plnenie, t. j.
14. 06. 2011. Uvedené však nemá vplyv na vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia, nakoľko návrh
na začatie konania doručený súdu dňa 17. 07. 2013, bol nepochybne podaný po uplynutí zákonom
stanovenej premlčacej doby.



Vo vzťahu k rozhodnutiam Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 15Co/67/2011 a sp. zn. 14Co/216/2011,
na ktoré v odvolaní poukazoval navrhovateľ, odvolací súd uvádza, že s právnymi názormi v nich
prezentovanými sa nestotožňuje, a tieto nie sú pre iný odvolací senát právne záväzné. Súčasne
poukazuje na rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave napr. sp. zn. 9Co/168/2014, 4Co/10/2014,
6Co/156/20014, 8Co/507/2014, ktoré k otázke premlčania práva dopravcu na cestovné a sankčnú
úhradu zaujali rovnaké stanovisko ako bolo prijaté odvolacím senátom 5Co.

Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd napadnutý prvostupňový rozsudok ako vecne správny
potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p., § 142 ods. 1 v spojení s § 151
ods. 1 O.s.p., a v odvolacom konaní úspešnému odporkyni náhradu trov odvolacieho konania nepriznal,
nakoľko si ju neuplatnila.

Poučenie:

Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.